Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cpr-13-2020.pdf
PDF · 90.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-10Cpr/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: Miroslav Rechtorík- RELIMO, SZČO, IČO: 40281272, so sídlom 010 01 Žilina, Rakové 106/12, proti žalovanému: A. A., nar.XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., D. Z. XX/XX, o zaplatenie 2.319,- eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.5.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 2.319,- eur titulom náhrady škody z pracovnoprávneho vzťahu. Tiež sa domáhal aj náhrady trov konania.
2.Po skutkovej stránke žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.10.2015 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o poskytovaní služieb, na podklade ktorej sa žalovaný zaviazal vykonávať prácu vodiča motorového vozidla a žalobca ako zamestnávateľ sa zaviazal vyplácať dohodnutú mzdu. V dňoch 1.6.2016, 8.6.2016, 12.8.2016, 30.8.2016, 13.9.2016, 22.12.2016, 27.12.2016, 17.3.2017, 3.4.2017 a 13.4.2017 viedol žalovaný ako vodič motorové vozidlo DAF ZA 219 GD, náves ZA 905 YI, pri ktorom spravil škodu. Na základe obhliadky technikom poisťovne bola škoda v servise RELIMO s.r.o. Žilina opravená a bola aj zlikvidovaná z HP, nebola vyplatená spoluúčasť z HP, a to z poistenia: „poistenie zodpovednosti zamestnanca pre prípad vzniku škody spôsobenej zamestnávateľovi v pracovnoprávnych vzťahoch podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov - poškodený, teda Miroslav Rechtorík-RELIMO právo na poistenie proti poisťovateľovi, teda Komunálnej poisťovni a.s. nemá.“ Žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody, avšak bezvýsledne. Nakoľko žalovaný porušením právnych predpisov pri plnení pracovných povinností spôsobil poškodenému škodu, domáha sa žalobca jej náhrady.
3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie: a) pracovná zmluva zo dňa 31.10.2016 b) likvidačný list z HP zo dňa 10.11.2017, 6.2.2017, 16.2.2017, 7.2.2017, 2.2.2017, 23.8.2017, 28.8.2017 c) prejednanie škody so žalovaným zo dňa 3.6.2016, 4.9.2016, 11.6.2016, 15.9.2016, 14.8.2016, 22.12.2016, 27.12.2016, 20.3.2017, 5.4.2017, 15.4.2017 d) uznanie záväzku zo dňa 1.6.2016, 30.8.2016, 13.9.2016, 12.8.2016, 22.12.2016, 27.12.2016, 17.3.2017, 3.4.2017, 13.4.2017 e) výplatné listiny za obdobie 4/2016 až 12/2016
4.Žaloba s prílohami a procesnými poučeniami bola doručená žalovanému dňa 18.6.2020.
5.Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.6.2020 s podanou žalobou nesúhlasil, považoval ju za nedôvodnú, nakoľko bývalému zamestnávateľovi nespôsobil žiadnu škodu. Poistné udalosti, na základe ktorých mala vzniknúť škoda, boli fiktívne, nestali sa, pričom bývalý zamestnávateľ sa dopustil niekoľkých poistných podvodov. Podpisy na jednotlivých dohodách o uznaní záväzku nie sú jeho. Voči uplatneným nárokom vzniesol námietku premlčania.
6.Súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 22.10.2020 v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný dňa 7.9.2020, tento sa však na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil sa, ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Na písomné vyjadrenie žalovaného nereagoval.
7.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami a výsluchom žalovaného a mal za preukázaný tento stav:
8.Žalovaný uviedol, že pokiaľ sa oboznámil s listinnými dôkazmi, tak jediná škoda, ktorá sa stala, bola dňa 3.4.2017 na Šturci, kedy zachytil ľavým vonkajším zrkadlom oproti idúcemu kamiónu, ktorý mu vošiel do jazdiaceho pruhu. On vtedy volal políciu, ktorá vypátrala vodiča poľského kamiónu a táto škoda bola vyplatená z poistky toho kamióna. Ostatné škody neboli. Pokiaľ sa týka dohody o uznaní záväzku, tak on tieto niektoré podpísal, nie na všetkých môže potvrdiť, že sa jedná o jeho podpis, a tam kde to podpísal, robil to preto, že mu zamestnávateľ zadržiaval výplatu a teda chcel peniaze dostať. Mal dohodnutý u zamestnávateľa fixný plat, diéty nedostával. Keď mal škodovú udalosť s tým poľským kamiónom, ten istý deň to oznámil zamestnávateľovi. Pokiaľ sa týka škodovej udalosti zo dňa 3.6.2016 uviedol, že technicky nie je možné, pokiaľ by pri cúvaní zachytil ľavou prednou stupačkou zábradlie areálu, aby došlo k poškodeniu zadného pravého blatníka. On si nie je vedomý týchto škôd, dokonca bol vypovedať aj na kriminálke v Žiline u mjr. G. ohľadne poistných podvodov. Ďalej uviedol, že on keby skutočne spôsobil škody, tak ako sú uvádzané, tak zrejme aj tie firmy by museli mať nejaké záznamy o škodových udalostiach. Zotrval na tom, že dohody o uznaní záväzku podpísal pod nátlakom, lebo boli mu zadržiavané výplaty a na niektorých nie je ani jeho podpis. Zároveň zotrvával na námietke premlčania, ktorú vzniesol.
9.Pracovnou zmluvou zo dňa 31.10.2016 bolo preukázané, že žalovaný pracoval u žalobcu druh práce
- vodič motorového vozidla, s miestom výkonu práce M.R.Štefánika 3560/107, Žilina, na dobu neurčitú so skúšobnou dobou do 1.2.2016. Z dohody o uznaní záväzku zo dňa 1.6.2016 vyplynulo, že žalovaný uviedol „ týmto súhlasím s uznaním záväzku vo výške 165,00 eur a na znak súhlasu toto potvrdzujem svojim podpisom „.Z dohody o uznaní záväzku zo dňa 30.8.2016 vyplynulo, že žalovaný uviedol „ týmto súhlasím s uznaním záväzku vo výške 165,00 eur a na znak súhlasu toto potvrdzujem svojim podpisom „.Z dohody o uznaní záväzku zo dňa 13.9.2016 vyplynulo, že žalovaný uviedol „ týmto súhlasím s uznaním záväzku vo výške 165,00 eur a na znak súhlasu toto potvrdzujem svojim podpisom“. Z dohody o uznaní záväzku zo dňa 12.8.2016 vyplynulo, že žalovaný uviedol „ týmto súhlasím s uznaním záväzku vo výške 165,00 eur a na znak súhlasu toto potvrdzujem svojim podpisom“. Z dohody o uznaní záväzku zo dňa 22.12.2016 vyplynulo, že žalovaný uviedol „ týmto súhlasím z uznaním záväzku vo výške 122,00 eur a na znak súhlasu toto potvrdzujem svojim podpisom“. Z dohody o uznaní záväzku zo dňa 27.12.2016 vyplynulo, že žalovaný uviedol „ týmto súhlasím s uznaním záväzku vo výške 208,70 eur a na znak súhlasu toto potvrdzujem svojim podpisom“. Z dohody o uznaní záväzku zo dňa 17.3.2017 vyplynulo, že žalovaný uviedol „ týmto súhlasím s uznaním záväzku vo výške 350,00 eur a na znak súhlasu toto potvrdzujem svojim podpisom“. Z dohody o uznaní záväzku zo dňa 3.4.2017 vyplynulo, že žalovaný uviedol „ týmto súhlasím z uznaním záväzku vo výške 350,00 eur a na znak súhlasu toto potvrdzujem svojim podpisom“. Z dohody o uznaní záväzku zo dňa 13.4.2017 vyplynulo, že žalovaný uviedol „ týmto súhlasím s uznaním záväzku vo výške 350,00 eur a na znak súhlasu toto potvrdzujem svojim podpisom“.
10.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení ako aj na pojednávaní vzniesol námietku premlčania, preto sa súd, pred vykonaním dokazovania vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalobcu, zaoberal v prvom rade vznesenou námietkou.
Podľa § 1 Zákonníka práce ods.:,
1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
4) Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 20 Zákonníka práce ods.: 1) Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva.
2) Uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
3) Ak vznikne podľa tohto zákona alebo podľa iného pracovnoprávneho predpisu povinnosť zamestnanca zaplatiť pohľadávku zamestnávateľovi alebo ak vznikne povinnosť zamestnávateľa zaplatiť pohľadávku zamestnancovi, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba zaručiť písomným vyhlásením, že túto pohľadávku uspokojí, ak tak neurobí sám dlžník.
4) Nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne, môže zamestnávateľ so zamestnancom zabezpečiť písomnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú zamestnanec vlastní.
Podľa § 191 Zákonníka práce ods.:
1)Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
2) Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
3) Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená. 4) Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka:
Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 Občianskeho zákonníka ods.: 1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
11.Právne úkony, zmluvy na zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, lehoty a doby, počítanie času, sú v Zákonníku práce upravené len stručne, preto v súlade s ust. § 1 ods.4 Zákonníka práce je potrebné na tieto aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, napr. k § 15 až 19 Zákonníka práce sa aplikuje podrobnejšia úprava § 34 až 51 Občianskeho zákonníka (právne úkon
a zmluvy), k § 36 až 37 Zákonníka práce § 100 až 122 Občianskeho zákonníka (premlčanie, lehoty, počítanie času).
12.Vo vzťahu k uvedenému súd potom posudzoval aj platnosť Dohôd o uznaní záväzku zo dňa 1.6.2016, 30.8.2016, 13.9.2016, 12.8.2016, 22.12.2016, 27.12.2016, 17.3.2017, 3.4.2017, 13.4.2017.
13.Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.
14.Z obsahu uvedených dohôd však žiadne skutočnosti vyžadované zákonom nevyplývajú. Predovšetkým musí ísť o jednostranný úkon, z ktorého je zrejmé, z akého dôvodu pohľadávka vznikla, v akej výške a spôsob, akým bude uhradená. Pokiaľ sa týka pracovnoprávnych vzťahov, následne až na tento úkon nadväzuje dohoda podľa § 20 Zákonníka práce, podľa ktorého práva a povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva. Každé dojednanie, ktorým sa práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečujú inými zabezpečovacími právnymi inštitútmi, než aké sú uvedené v § 20 Zákonníka práce, by bolo s poukazom na ustanovenia § 18 o uzavretom počte zmluvných typov neplatné.
15.Vyhodnotením listinných dôkazov - dohôd o uznaní záväzku zo dňa 1.6.2016, 30.8.2016, 13.9.2016, 12.8.2016, 22.12.2016, 27.12.2016, 17.3.2017, 3.4.2017, 13.4.2017 súd dospel k záveru, že tieto sú, pre absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí, neplatné (ich obsahom je len súhlas s uznaním záväzku v určitej sume). Zo strany žalovaného teda žiadnym úkonom nedošlo k uznaniu dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, následkom čoho nedošlo ani k zmene premlčacej lehoty na 10-ročnú (§ 110 ods.1 Občianskeho zákonníka). V súlade s § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka sa potom právo žalobcu na náhradu škody premlčuje v subjektívnej dvojročnej lehote, nakoľko ako vyplýva aj zo samotných skutkových tvrdení žalobcu škodu so žalovaným prejednal v dňoch 3.6.2016, 4.9.2016, 11.6.2016, 15.9.2016, 14.8.2016, 22.12.2016, 27.12.2016, 20.3.2017, 5.4.2017, 15.4.2017. Vtedy sa teda dozvedel o výške škody a kto za ňu zodpovedá. Právo na náhradu škody mohlo byť zo strany žalobcu uplatnené najneskôr dňa 3.6.2018, 4.9.2018, 11.6.2018, 15.9.2018, 14.8.2018, 22.12.2018, 27.12.2018, 20.3.2019, 5.4.2019. Žalobu podal na súde dňa 13.5.2020, jeho právo sa premlčalo a preto súd žalobu bez vykonania ďalších dôkazov vo veci, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, zamietol.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov vo výške 100%.
17.O výške priznanej náhrady bude rozhodnuté podľa ust. § 262 ods.2 CSP v spojení s ust. § 251 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (§355 ods.1, §356 CSP) písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.