Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-40-2020.pdf
PDF · 81.49 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/40/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, IČO : 30 807 484, proti povinnému: V. E., J.. XX.X.XXXX, T. X, XXX XX H., F.: XX XXX XXX, t.č. Miestny úrad Mestskej časti Košice - Sídlisko KVP, o vymoženie 848,97 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, Košice, pod EX 3284/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 17.9.2018, č. k. 35Er/2717/2012
- 14, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
II. O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.
III. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34 trovy exekúcie vo výške 42,47 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe vykonateľných exekučných titulov vydaných oprávneným - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, č. 700-3412570112-GC 04/12 zo dňa 20.6.2012 v sume 523,51 eur, č. 700-3412569612-GC04/12 zo dňa 20.6.2012 v sume 62,52 eur, č. 700-3412569812-GC04/12 zo dňa 20.6.2012 v sume 262,94 eur a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 28.8.2012 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 848,97 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 6.6.2018 predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný je nemajetný. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 42,47 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h, § 57 ods. 1 písm. h/, § 196, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného lustráciou v príslušných registroch. Súd prvej inštancie zistil, že povinný nemá vedený žiaden účet v peňažnom ústave. Lustráciou katastra nehnuteľností bolo zistené, že povinný je vedený ako vlastník nehnuteľného majetku - dom, zastavané plochy a nádvoria, záhrada, v spoluvlastníckom podiele 10/192, zastavané plochy a nádvoria v spoluvlastníckom podiele 10/384 k celku, ktoré sú vzhľadom k podielom nepatrnej hodnoty, nepredajné, sú na nich zriadené skoršie exekučné záložné práva. Povinný sa nenachádza v registri Sociálnej poisťovni, je dlhodobo nezamestnaný od roku 2013, voči povinnému sa vedie doposiaľ 16 exekučných konaní. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora a listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a že ďalšie
vymáhanie pohľadávky by bolo neúspešné a nehospodárne, preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa § 3, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (vyhláška) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 42,47 eur, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v sume 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov v sume 2,20 eur (poštovné, poplatky) a 20 % DPH (z odmeny vo výške 35,39 eur) v sume 7,08 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súdny exekútor podal na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúcia nemôže byť vykonaná, pretože povinný nedisponuje žiadnym exekúciou postihnuteľným majetkom. Poukázal na to, že povinný vlastní nehnuteľný majetok zapísaný na LV č. 271, č. 1870 k. ú. Haniska, okres Košice okolie. Uviedol, že súdny exekútor nezriadil na nehnuteľný majetok povinného exekučné záložné právo a majetok sa nepokúsil speňažiť. Oprávnený bol toho názoru, že tieto skutočnosti nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože povinný môže kedykoľvek počas svojho života nadobudnúť majetok, a to či už dedením alebo darovaním, osobitne taktiež z dôvodu, že ide o osobu ešte v produktívnom veku. Oprávnený poukázal na § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a trval na využití celej desaťročnej lehoty na vykonanie rozhodnutia. Navrhol aby sa v exekučnom konaní pokračovalo s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať povinný.
4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že v konaní bola dostatočne preukázaná nemajetnosť povinného, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Na nehnuteľnostiach povinného viazne väčšie množstvo záložných práv s prednostným poradím a ich prípadný predaj by nebol efektívny a zrejme by nedošlo k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v predmetnom konaní. Navrhol odvolanie oprávneného zamietnuť.
5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené zverejnením na úradnej tabuli dňa 31.7.2019.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.
7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 7.8.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017. Na základe podnetu súdneho exekútora súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v čase po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie a pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie a nezistil majetok, ktorý by bol efektívne postihnuteľný exekúciou. Súdny exekútor uviedol, že povinný nemá vedený žiaden účet v peňažnom ústave, povinný nemá majetok (je vedený ako vlastník nehnuteľného
majetku - dom, zastavané plochy a nádvoria, záhrada, v spoluvlastníckom podiele 10/192, zastavané plochy a nádvoria v spoluvlastníckom podiele 10/384 k celku, ktoré sú vzhľadom k podielom nepatrnej hodnoty, nepredajné, sú na nich zriadené skoršie exekučné záložné práva). Povinný sa nenachádza v registri Sociálnej poisťovni, je dlhodobo nezamestnaný od roku 2013, voči povinnému sa vedie doposiaľ 16 exekučných konaní. K predmetnému vlastníctvu nehnuteľnosti povinným na liste vlastníctva k.ú. Haniska, okres Košice okolie sa vyjadril súdny exekútor tak, že v podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a množstvo spoluvlastníkov by bol predaj nehnuteľností nereálny.
12. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.
13. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie alebo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
14. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
17. Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie nie je oprávnený preskúmavať.
18. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
19. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
20. Civilný sporový poriadok v § 355 stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, proti ktorým odvolanie nebolo prípustné. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v ustanovení § 357 C.s.p. zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť ani pod § 357 písm. m) C.s.p. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v zmysle § 251 C.s.p.), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu
jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku). Pritom od 1.7.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou C.s.p.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok.
21. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie niektorým z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o trovách exekúcie.
22. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom potrebné takéto odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti takému výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
24. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného aj proti predmetnému výroku uznesenia odmietol podľa § 386 písm. c) C.s.p.
25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému a súdnemu exekútorovi preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p..
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).