Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/169/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: ARBOREKO, s. r. o., so sídlom Na Vápenicu 425/45, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 43 889 042, zastúpený Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: Roľnícke družstvo Terchová, so sídlom Nová Farma, 013 03 Krasňany, IČO: 00 210 994, zastúpený Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát, so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, o zaplatenie 5.685,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.685,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.685,- eur od 23.04.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.10.2016, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 11.10.2016, domáhal zaplatenia sumy 5.685,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 23.04.2016, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca na základe nájomných zmlúv mal poľnohospodárske pozemky, ktoré sa nachádzajú v k.ú. Q., a to na základe zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. XX zo dňa 25.01.2013, uzatvorené s N. D. ako prenajímateľom, parc. EKN č. XXXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, parc. EKN č. XXXX v podiele X/X, parcela EKN č. XXXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXX v podiele X/X, parcela EKN č. XXXX v podiele X/X, ďalej na základe zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. XX zo dňa 14.11.2011, uzatvorené s Obcou Q. ako prenajímateľom na parc. EKN č. XXX v podiele X a parc. EKN č. XXX v podiele 1, taktiež na základe zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. XX zo dňa 20.02.2012 uzatvorenej s Ing. J. Y. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. XX zo dňa 01.02.2013 s Mgr. L. T. ako prenajímateľom na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXXX v podiele X/XX, na základe zmluvy z 20.02.2012 s J. B. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 20.02.2012 so O. E., parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa 20.02.2012 s R. Q. a R. Q. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. X z 20.02.2012 s R. I. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X a parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. X zo dňa 01.01.2013 s H. Q. na parc. EKN č. XXX o výmere X/X, parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. X zo dňa 01.01.2013 uzatvorenej s L. Q. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X a parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. X z 30.09.2011 uzatvorenej s D. Q. na parc. EKN č. XXX v podiele 1, na parc. EKN

č. XXX v podiele X a na parc. EKN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX, všetko v X/X, na základe zmluvy č. X zo dňa 15.10.2011 s Ing. J. T. na parc. EKN č. XXX, č. XXX/X, č. XXX, na základe zmluvy č. X z 30.09.2011 s D. P. na parc. EKN č. XXX a na parc. EKN č. XXX v podiele 1, na základe zmluvy č. XX z 15.10.2011 s R. Q. na parc. č. XXX EKN v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX so T. L. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX a na parc. EKN č. XXX v podiele X/ XX, na základe zmluvy č. XX z 15.10.2011 so L. P. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v X/ XX, č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 27.09.2011 s S. Y. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa 15.10.2011 uzatvorenej s S. T. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa 31.10.2014 s R. A. na parc. EKN č. XXX v podiele X/ XX, na základe zmluvy č. XX z 25.09.2011 so T. O. na parc. EKN č. XXX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 27.09.2011 s S. P. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa 25.02.2011 uzatvorenej s X. Q. na parc. EKN č. XXX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 27.09.2011 s F. D. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX s D. P. na parc. EKN č. XXX v podiele 1, na základe č. XX zo dňa 15.10.2011 s R. P. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa 15.10.2011 s Y. P. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, parc. EKN č. XXX v podiele X/XX a parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 28.09.2011 uzatvorenej s Ing. R. B. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, parc. EKN č. XXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 25.09.2011 s J. P. na parc. EKN č. XXX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 30.10.2011 s J. K. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 29.11.2011 s J. A. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa 25.09.2011 s L. A. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX z 30.10.2011 uzatvorenej s Z. A. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 28.09.2011 s R. Q. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX s Q. A. na parc. EKN č. XXX v podiele X/ XX, č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX s Mgr. L. Z. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, parc. EKN č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/ XX a č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX s J. P. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX a č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XXX s L. B. na parc. EKN č. XXX v podiele X a parc. č. XXX v podiele 1, na základe zmluvy č. XXX s H. A. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XXX s X. Y. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, č. XXX X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/X, č. XXXX v podiele X/XX, č. XXXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XXX s J. P. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXXX v podiele X/XX, a na základe zmluvy č. XX so T. B. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX a č. XXX v podiele X/X. V registri C katastra nehnuteľností sú všetky uvedené pozemky zahrnuté v rámci parc. CKN č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX.XXX m2, k.ú. Q.. Žalobca ako subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v poľnohospodárstve, zasial v jarných mesiacoch r. 2013 na nasledovných pozemkoch nachádzajúcich sa v k.ú. Q. ďatelinovo-trávnu miešanku, ktorú využíval ako krmivo pre hospodárske zvieratá, a to na parc. EKN č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX. Žalobca zasial ďatelinovo-trávnu miešanku na uvedených pozemkoch v rozsahu 7,5 hektára a za tým účelom použil osivo kúpené od spoločnosti Rožnovská trávní semená, s.r.o., za ktoré zaplatil 2.042,70 Eur, na základe čoho mu boli vystavené faktúry v celkovej sume 52.762,50 Kč. Dňa 11.04.2016 došlo zo strany žalovaného k podiskovaniu, t.j. pooraniu vyššie špecifikovaných pozemkov v k.ú. Q., na ktorých mal žalobca zasiatu ďatelinovo-trávnu miešanku. Zo strany žalovaného došlo k podiskovaniu a tým aj k zničeniu ďatelinovo-trávneho porastu bez súhlasu žalobcu a bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia, pričom žalovaný si bol nepochybne vedomý, že dotknutú časť pozemkov obhospodaruje žalobca. Pričom v prípade ďatelinovo-trávnej miešanky sa jedná o trvácny porast, ktorý je možné kosiť a využívať ako krmivo pre hospodárske zvieratá minimálne 6 rokov. Preto vyzval žalovaného na náhradu škody, ktorú mu spôsobil. Žalobca má za to, že konaním žalovaného mu vznikla škoda, a tým aj nárok na jej náhradu, ktorú si uplatnil voči žalovanému. Pričom škoda pozostáva z hodnoty zničeného ďatelinovo-trávneho porastu, ktorá predstavuje hodnotu krmiva, a to usušeného sena, ktoré by z nasiatej ďatelinovo-trávnej miešanky dosiahol žalobca v r. 2016-2018, keďže výnosnosť tohto porastu predstavuje ročne na jeden hektár pôdy minimálne 3.000 kg usušeného sena, pričom trhová hodnota jedného 300-kilogramového balíka takého krmiva predstavuje v priemere 23,- Eur. Vzhľadom na rozsah výsadby a predpokladaný úžitok v r. 2016-2018 tak predstavuje hodnota zničeného porastu

sumu 5.175,- Eur, čo je 7,5 hektára krát 10, krát 23,- Eur, krát 3 roky. Zároveň škodu predstavujú náklady na nové obrobenie pôdy a sejbu ďatelinovo-trávnej miešanky, ktorú musel žalobca po zničení pôvodného porastu predčasne vykonať, pričom obvyklé náklady na obrobenie pôdy kombinátorom predstavuje 40,- Eur na jeden hektár a obvyklé náklady na sejbu predstavujú 28,- Eur na jeden hektár, t.j. tieto náklady pri rozlohe 7,5 hektára predstavujú spolu sumu 510,- Eur, a to pri stanovení obvyklých nákladov na obrobenie pôdy a sejbu vychádzal žalobca z hodnôt stanovených v spoločnosti CENEKON, spol. s r.o. Žalobca spolu so žalobou predložil zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, potvrdenie o oznámení podiskovania porastu, faktúru za nákup osiva.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 07.12.2016 tak, že žalobca potvrdil, že zmes trávneho semena vysial v r. 2013. Považoval za nesporné tvrdenie v zhode so žalobcom, že parcely uvedené žalobcom sú súčasťou parc. KNC č. XXX/X, k.ú. Q., pričom na základe obhliadky dňa 16.04.2013 zistil, že žalobca na daných parcelách, ktoré dlhodobo užíval žalovaný na základe nájomných zmlúv, vykonal sejbu semena trávy za účelom ďalšieho užívania predmetných pozemkov napriek tomu, že na všetky pozemky mal žalovaný platné nájomné zmluvy, aj keď na niektoré plynula výpovedná lehota, ktorá mala končiť najskôr dňa 31.10.2013 v zmysle Na uvedených parcelách mal žalovaný vykonanú orbu a plánoval tam vykonať sejbu kukurice, na ktorú mal pripravené osivo, ktoré následne nemal možnosť použiť na iné parcely, pretože by bol porušený schválený osevný plán. Žalovaný uviedol, že z celkovej neoprávnene zabranej plochy pôdy vo výmere XXX.XXX m2 do 16.04.2013 mal právoplatne zazmluvnených žalobca 74.193,95 m2, ktoré boli vypovedané v r. 2011. Ročná výpovedná lehota uplynula do 31.10.2012 a vo zvyšku vo výmere 135.699,05 m2 mal platné nájomné zmluvy žalovaný. Žalovaný tvrdil, že bol oprávnený rozhodovať o spôsobe nakladania s celou prenajatou vecou, keďže mal prenajatú nadpolovičnú väčšinu. Mal za nesporné, že žalobca uzavrel nájomnú zmluvu s prenajímateľmi s Ing. J. Y., J. B., O. R., R. Q., R. I., L. Z., T. B., ktorí mali v tom čase platnú nájomnú zmluvu so žalovaným, a ktorým má uplynúť výpovedná doba až 31.10.2013. Ďalej s N. D., s L. T., H. Q., L. Q., ktorí mali v tom čase platnú nájomnú zmluvu so žalovaným, a ktorým mala uplynúť výpovedná doba 31.10.2013. A ďalej s R. A., L. B., H. A., X. Y., J. P., ktorí mali v tom čase platnú nájomnú zmluvu so žalovaným, a ktorým mala uplynúť výpovedná doba až 31.10.2015. Z uvedeného vyplýva, že žalobca už 16.04.2013 vysieval trávnaté osivo na tieto parcely bez toho, aby akceptoval práva oprávneného držiteľa, t.j. žalovaného a na základe takého protiprávneho konania si zakladá právo na náhradu škody, čím porušil zákonnú prevenčnú povinnosť podľa .

3. Po vykonaných procesných úkonoch v rámci prípravy pojednávania súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie. Po vykonanom dokazovaní na pojednávaní dňa 17.05.2018 súd rozhodol rozsudkom tak, že žalobu zamietol.

4. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd, napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie, a to uznesením zo dňa 23.10.2019. Odvolací súd vyslovil, že bolo nepochybné, že žalobca skutkovo vymedzil porušenie povinnosti žalovaného konaním v rozpore s , t.j. porušením prevenčnej povinnosti. V súvislosti s takto uplatneným nárokom krajský súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že žalobca v žalobe na č.l. 1 - 10 spisu tvrdil užívanie nehnuteľnosti - pozemku v rozsahu 7,15 ha so zasiatím osiva v roku 2013, pričom dňa 11.04.2016 došlo k zničeniu tohto porastu, bez predchádzajúceho upozornenia zo strany žalovaného, že dotknutú časť užíva žalobca neoprávnene, pričom okresný súd v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí všetky dôkazy.

5. Následne na to súd konal v zmysle intencií odvolacieho súdu, pričom po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

6. Medzi stranami konania bolo nesporné, že žalobca mal uzavreté nájomné zmluvy na parcely, ktoré sú vyššie špecifikované, a ktoré sú súčasťou KNC parc. č. XXX/X, k.ú. Q.. Taktiež medzi stranami bolo nepochybné, že žalobca už v r. 2013 vysial na danú nehnuteľnosť osivo, a to nasiaty ďatelinovo- trávny porast, pričom na špecifikovaných pozemkoch zo strany žalovaného dňa 11.04.2016 došlo k podiskovaniu.

7. Z uznesenia OR PZ v Žiline zo dňa 24.06.2013, ČVS: N.-XXXX/TE-ZA-XXXX vyplýva, že vec z podozrenia z prečinu neoprávnené užívanie cudzej veci bolo odmietnuté, pričom z odôvodnenia vyplýva, že na parc. KNC č. XXX/X bola dňa 16.04.2013 vykonaná sejba semena trávy p. P. A., konateľom

žalobcu, ktorý už následne nevykonával žiadnu činnosť, ktorou by bránil alebo znemožňoval žalovanému v neskoršom siatí osiva kukurice a samotným siatím osiva trávy nedošlo k odňatiu veci z dispozície oprávneného držiteľa. P. A. uviedol, že tým, že zasial trávu, nekonal v úmysle odňať danú parcelu, resp. úžitok z nej z dispozície žalovaného, ale v domnienke, že platí ústna dohoda so žalovaným, na základe ktorej aj v jeseni 2012 pooral celú parcelu KNC č. XXX/X a parciel č. XXX/X a XXX/X touto dohodou malo dôjsť medzi nimi k vzájomnému rozdeleniu užívania, a teda v jeho konaní absentuje úmysel.

8. Žalovaný poukázal na to, že hoci žalobca poukazoval na údajnú dohodu medzi žalobcom a žalovaným, a teda že konal v omyle, tak žalovaný takú dohodu od samého začiatku popiera, aj keď prebiehali rokovania o budúcom spôsobe užívania sporných parciel, avšak bezvýsledne. Taktiež poukázal, že z uvedeného trestného konania je preukázané, že konateľ žalobcu nemal v úmysle ďalšie užívanie sporných parciel tak, aby sa vyhol trestnému stíhaniu, čo spočiatku v r. 2013 aj dodržal, no napriek tomu následne si uzurpuje aj také užívacie práva k sporným parcelám, ktorá nikdy nenadobudol a v žalobe si dokonca uplatňuje náhradu škody, ktorú si spôsobil sám neoprávneným vysiatím trávneho semena na parcelu, ku ktorej mu ani dodnes neprináleží užívacie právo a preto mu žiadna škoda nevznikla. A má za to, že žalobca nepreukázal v žalobe základné podmienky uplatnenia škody, a to protiprávne konanie žalovaného a kauzálny nexus, teda príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Žalovaný na základe nájomných zmlúv a výpovedí častí nájomných zmlúv platných v čase vzniku sporu tvrdí, že z celkovej žalobcom zabratej plochy ornej pôdy vo výmere XXX.XXX m2 mal žalobca zazmluvnené iba 74.193,95 m2, ktoré boli vypovedané v r. 2011 s ročnou výpovednou lehotou, ktorá uplynula do 31.10.2012 a vo zvyšku o výmere 135.699,05 m2 žalovaný má platné nájomné zmluvy, ktoré neboli zatiaľ vypovedané zákonným spôsobom. Žalovaný má za to, že keďže má uzavreté zmluvy s nadpolovičnou väčšinou spoluvlastníkov, je dôvodné tvrdiť, že žalovaný má právo rozhodovať o spôsobe nakladania s celou prenajatou vecou v súlade s nájomnými zmluvami až do doby právoplatného ukončenia užívacieho práva.

9. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

10. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodením ušlo (ušlý zisk).

12. Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada, a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

13. Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

14. Žalobca zotrval na tom, že žalovaný v r. 2016 zničil žalobcom nasiaty ďatelinovo-trávny porast po tom, čo ho žalobca od r. 2013 nerušene užíval, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia a bez oprávnenia a súhlasu žalobcu. Zároveň poukázal, že žalovaný nie je vlastníkom dotknutej časti poľnohospodárskej pôdy a ani nedisponuje takým právom, ktoré by mu umožňovalo tento porast zničiť, či rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou.

15. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žalovaný ako družstvo vznikol dňom jeho zápisu, t.j. 11.02.1971 a je nesporné, že k 24.06.1991, t.j. dňom účinnosti vznikol v súlade s ust. citovaného zákona žalovanému zákonný nájomný vzťah, a to aj bez prípadnej písomnej formy k pôde, k pozemkom vlastníkov, a to aj podielových spoluvlastníkov, ktoré družstvo užívalo podľa podnikovej evidencie do 24.06.1991, a preto aj v uvedenom rozsahu družstvu patrí k pozemkom nájomné právo k parcelám spoluvlastníkov, aj keď nastali zmeny spojené s právnymi skutočnosťami, ako je dedičstvo, predaj, iný prevod a podobne, zapísanými na predmetných listoch vlastníctva. Aj právnym nástupcom spoluvlastníkom sporných parciel tak vznikol zo zákona so žalovaným nájomný vzťah založený dňom 24.06.1991, teda dňom účinnosti citovaného zákona. Aj v prípade, že niektorý zo spoluvlastníkov previedol svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným pozemkom na inú osobu a takto nadobudol vlastníctve právo k predmetným pozemkom iný subjekt, tak podľa

nový nadobúdateľ vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa, a to aj v prípade, že s ním nebola uzatvorená nová nájomná zmluva. Nová nájomná zmluva vznikla za podmienok, ktoré boli definované voči pôvodnému spoluvlastníkovi. Je teda zrejmé, že takýto zákonný nájomný vzťah nezanikol, ale trvá aj v súčasnosti až do doby, kedy spoluvlastník nepožiada platne o vydanie predmetných parciel. Pri vydaní pozemku je rozhodujúce, či predmetný vlastník vlastní celý podiel alebo len jeho časť, pretože v druhom prípade je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov na prípadné odčlenenie vydávaného spoluvlastníckeho podielu. Keďže v danej veci sa jedná o evidenciu parciel EKN stavu, v ktorej zodpovedá nemožnosť presného identifikovania, je potrebné v prvom rade určiť, kde sa predmetná parcela v teréne nachádza tak, aby to bolo zrejmé, čo sa vydáva a kde sa vydáva a čo bez zákonného postupu, t.j. vypracovania geometrického plánu v súčasnom stave evidencie sporných pozemkov nie je možné. Takýto postup zo strany žiadneho zo spoluvlastníkov zvolený nebol.

16. Z kópie evidenčného listu č. XXX zo dňa 17.01.2003, vydaného vtedajším katastrálnym úradom, Správou katastra Žilina, pre k.ú. Q. vyplýva, že žalovaný bol evidovaný ako oprávnený užívateľ parc. KNC č. XXX/X o výmere XXX.XXX m2. Uvedenú evidenciu katastrálne úrady viedli do r. 2005 a ukončili ju z dôvodu zmeny zákona. Na to právny zástupca žalovaného poukázal, že s poukazom na uvedené je dôvodné tvrdiť, že právo na užívanie celej parc. KNC č. XXX/X, k.ú. Q., v čase rokoch 2012-2015, kedy žalobca vykonal orbu, vysiatie, zber úrody na uvedenej parcele, patrila žalovanému a žalobca do jeho užívacích práv zasiahol neoprávnene.

17. Podľa , ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 01.10. bežného roka. V r. 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 01.10.1991 alebo k 01.10.1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.

18. Právny zástupca žalovaného taktiež poukázal na to, že pokiaľ žalobca uvádza, že uzavrel nájomné zmluvy uvedené, tak takéto zmluvy nemohol platne uzavrieť, pretože je dôvodné tvrdiť, že spoluvlastníci nedoručili družstvu platnú výpoveď, nepožiadali o vydanie prenajatých pozemkov, nepreukázali žalovanému zhodný prejav vôle spoluvlastníkov, a preto nemohli na rovnaký predmet nájmu uzavrieť novú nájomnú zmluvu so žalobcom. Má za to, že nájomné vzťahy medzi spoluvlastníkmi parciel uvedených žalobcom vyššie špecifikovanými, ukončené neboli pre ich postup v rozpore s ust. , , , , , a , o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Uvedení spoluvlastníci vydanie prenajatej veci nežiadali, preto v súlade s uvedenými ustanoveniami sa hľadí na takýto vadný prejav vôle smerujúcu k ukončeniu nájomného vzťahu ako keby neexistoval, a preto nájomný vzťah sa obnovil za tých istých podmienok, ako bolo dohodnuté v pôvodnej zmluve v súlade so v spojení s .

19. Podľa nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely.

20. Podľa zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely dohodnutú na neurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru. Výpovedná lehota je jeden rok, ak sa nedohodne inak.

21. Otázka oprávnenosti disponovania s parcelou C-KN XXX/X, resp. jednotlivými E KN parcelami v KÚ Q., sa stala v tomto konaní spornou, keďže obe sporové strany tvrdia, že k parcele, na ktorej mala vzniknúť žalobcovi škoda, majú užívacie právo, ktorá však nebola pre posúdenie nároku na náhradu škody tou najpodstatnejšou, pretože náhrada škody podľa a nasl. vyžaduje špecifický rozsah dokazovania.

22. Žalobca nárok na náhradu škody v sume 5.685 Eur s príslušenstvom vymedzil ako nárok, ktorý mu vznikol voči žalovanému na tom základe, že na základe nájomných zmlúv má v nájme poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území Q., na ktorých v jarných mesiacoch v roku 2013 vysial ďatelinovo- trávnu miešanku, ktorú využíval ako krmivo pre hospodárske zvieratá, pričom žalovaný bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia a súhlasu žalobcu neoprávnene „podiskoval“ a zničil žalobcovi nasiaty

ďatelinovo-trávny porast, čím konal v rozpore s a žalobcovi vznikla škoda pozostávajúca z hodnoty zničeného ďatelinovo-trávneho porastu, nákladov na nové obrobenie pôdy a sejbu ďatelinovo-trávnej miešanky, pričom medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného existuje príčinná súvislosť.

23. Bolo nepochybné, že žalobca skutkovo vymedzil porušenie povinnosti žalovaného konaním v rozpore s , t.j. porušením prevenčnej povinnosti. Aj odvolací súd skonštatoval vo svojom rozhodnutí, že žalobca v žalobe na č.l. 1 - 10 spisu tvrdil užívanie nehnuteľnosti

- pozemku v rozsahu 7,15 ha so zasiatím osiva v roku 2013, pričom dňa 11.04.2016 došlo k zničeniu tohto porastu, bez predchádzajúceho upozornenia zo strany žalovaného, že dotknutú časť užíva žalobca neoprávnene.

24. Podľa žalovaného, ak má byť preukázaná škoda na poľnohospodárskych plodinách, je potrebné uvedenú škodu zdokumentovať a odborne posúdiť bezprostredne po jej vzniku, čo žalobca ani netvrdil že by vykonal, pričom takéto vyčíslenie by bolo iba hypotetickým a nie reálnym vyčíslením škody.

- Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v praxi je možné len s veľkými ťažkosťami vyčísliť škodu bezprostredne po jej vzniku vzhľadom na všetky okolnosti. Preto je správny postup, ak poškodený vyčísli škodu prostredníctvom znalca. Je síce väčší predpoklad na správne vyčíslenie, ak k vyčísleniu dôjde čo najskôr po jej vzniku, avšak nemôže byť na ujmu poškodeného, ak škoda je vyčíslená s časovým odstupom a dokonca znalcom z príslušného odboru. Aj v takom prípade je nutné konštatovať, že ide o riadne a reálne vyčíslenie škody.

25. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu súd vo všeobecnosti uvádza, že predpokladom vzniku zodpovednosti fyzických a právnických osôb podľa aplikovateľného cez , je porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie. Prvé tri predpoklady sú objektívnej povahy, štvrtý je subjektívny. Právna teória vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. nerozlišuje, či ide o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, alebo o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Porušenie právnej povinnosti sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným preukázané. V súdnom konaní je preto povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie, či preukázaný skutok je protiprávnym konaním, je posúdením právnym, ktoré patrí súdu. Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po právnej stránke hodnotí súd.

26. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

27. Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorej porušenie žalovaným žalobca tvrdil. Ide o záväzno-právnu povinnosť každého dodržovať nielen povinnosti uložené právnymi predpismi a povinnosti zmluvne prevzaté, ale i počínať si natoľko obozretne, aby konaním či opomenutím nevznikla iným a ani jemu samému škoda. Nedodržanie prevenčnej povinnosti predstavuje nielen protiprávne konanie, ale je súčasne vyjadrením všeobecnej zásady ochrany dobrých mravov v občianskoprávnych vzťahoch spočívajúcich v tom, že účastníci občianskoprávnych vzťahov majú konať vždy tak, aby nespôsobili škodu na zdraví, majetku, právach iného, prírode, či životnom prostredí.

28. Vedľa preventívnej povahy vystupuje do popredia veľmi významne aj jeho funkcia ako najvšeobecnejšieho (minimálneho) kritéria protiprávnosti v prípadoch vzniku škody. Striktné zakotvenie povinnosti každému subjektu občianskoprávnych vzťahov počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na živote, zdraví a majetku zároveň znamená, že sa každý touto povinnosťou musí riadiť a počínať si tak, aby škoda nevznikla. V prípade vzniku škody, aj keby nebola priamo porušená konkrétna právna povinnosť, je porušená minimálne povinnosť zakotvená v a ide o konanie protiprávne.

29. Porušenie prevenčnej povinnosti znamená teda zároveň porušenie právnej povinnosti v zmysle , ktoré je vyžadované ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Konštrukcia založenia protiprávnosti porušením je práve vyžadovaná v situáciách, kedy vznikla škoda, avšak nebola porušená právna povinnosť, ale pravidlo

chovania aj nie právnej povahy. Teda ustanovenie nezakladá objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, ale vzťahuje zodpovednosť na prípady, kedy s ohľadom na všeobecnú ľudskú skúsenosť je možné rozumne predvídať, s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam, že k vzniku škody môže dôjsť. Práve preto je každý v zmysle povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno po ňom vzhľadom ku konkrétnej danej situácii rozumne požadovať a ktorý pri objektívnom posúdení je spôsobilý zabrániť vzniku škody (rozsudok NS ČR sp. zn. ). Ak si nepočína niekto v súlade s takto stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a postihuje ho za to - za splnenia ďalších predpokladov občianskoprávna zodpovednosť za škodu (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ).

30. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí v súlade s vyššie uvedenými všeobecnými princípmi tzv. generálnej prevencie v pomeroch tohto konkrétneho prípadu, na základe skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu spisového materiálu dovodil, že žalovaný bol povinný dbať na to, aby konal tak, že svojim konaním neohrozuje majetok druhej osoby. Takúto požiadavku bolo možné od neho vyžadovať predovšetkým preto, že podľa zápisnice o podaní vysvetlenia na č.l. 196 spisu, F. R. za žalovaného poskytla tvrdenie, že dňa 28.08.2013 došlo k ústnej dohode o užívaní poľnohospodárskej pôdy medzi RD Terchová a spoločnosťou ARBOREKO, s. r. o., t.j. žalovaným, pričom ako reciprocitu RD Terchová prenechala pánovi A.ovi parcelu č. XXX/X, tzv. O.. Zároveň uviedla, že dňa 31.07.2015 konateľ žalovaného zaslal písomné oznámenie o tom, že túto ústnu dohodu ruší a začína obhospodarovať parcelu č. XXX/X, na čo žalovaný reagoval obdobným spôsobom a poslal písomné potvrdenie pánovi A.ovi s tým, že si berie naspäť parcelu č. XXX/X. Podľa pripojeného vyšetrovacieho spisu na č.l. 197, L. R. v rámci záznamu o podaní vysvetlenia uviedol, že parcelu č. XXX/X, tzv. O., nedalo RD Terchová do prenájmu pánovi Ing. P.ovi A.ovi, ale túto parcelu užíva len na základe ústnej dohody o užívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorú s ním RD Terchová uzatvorilo dňa 28.08.2013, pričom na základe tejto dohody zase pán A. prenechal RD Terchová parcelu č. XXX/X, tzv. R.. Po oznámení, ţe pán A. si berie parcelu č. XXX/X, RD Terchová sa rozhodlo reagovať rovnakým spôsobom a parcelu č. XXX/X si zobralo naspäť do užívania na základe oznámenia, ktoré bolo pánovi A.ovi riadne doručené, lenže pán A. uzatvoril s vlastníkmi a podielovými spoluvlastníkmi pôdy na parcele č. XXX/X nájomné zmluvy. R. V. v Zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 29.04.2016 uviedol, že dňa 11.04.2016 podiskoval traktorom trávnatú plochu na parcele XXX/X, na základe pokynu agronóma RD Terchová pána L.a R.. Bola tak osvedčená vedomosť žalovaného o zasiatí ďatelinovo-trávneho porastu žalobcom v roku 2013, a teda bolo možné po ňom rozumne požadovať, aby pri svojej podnikateľskej činnosti postupoval tým spôsobom, aby nezasiahol do práv inej osoby.

31. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na listinné dôkazy, a to podania žalobcu adresované žalovanému (l.č. 214, 217 spisu), z ktorých bola aj odvolacím súdom zistená vzájomná komunikácia strán sporu, týkajúca sa užívania poľnohospodárskeho pozemku C-KN XXX/X v katastrálnom území Q., ako i na vyjadrenie zástupcu žalovaného do Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 17.05.2018 (l.č. 895), v ktorom okrem iného uviedol... „Ja chcem len ešte uviesť, že 01.10.2012 p. A. prišiel za mnou s dohodou, ktorú som ja odmietla podpísať. A čo sa týka rokov, ospravedlňujem sa, ide o roky 2013, 2014, 2015, nie o 2012, 2013, 2014. A predkladám súdu k nahliadnutiu dohodu o užívaní poľnohospodárskej pôdy“.... . Na to okresný súd do zápisnice konštatoval, že ...,,bola predložená k nahliadnutiu dohoda o užívaní poľnohospodárskej pôdy uzatvorená medzi žalovaným ako účastníkom dohody č. 1 a žalobcom ako účastníkom dohody č. 2. V čl. 1 je uvedené, že účastník dohody č. 1 má uzatvorené nájomné zmluvy na poľnohospodársku pôdu v k.ú. Q., pričom sú uvedené parcelné čísla registra C. Zároveň účastník dohody č. 2 má uzatvorené nájomné zmluvy na poľnohospodársku pôdu v k.ú. Q., tiež s uvedením parcelných čísel registra C a parcely registra E. V čl. 2 účastníci dohody č. 1 a 2 sa vzájomne dohodli na užívaní pozemkov tak, že účastník dohody č. 1 bude užívať poľnohospodársku pôdu v k.ú. Q., parcelné číslo XXX/X o výmere 103.797 m2, verifikovaná výmera 7,43 hektárov, kód dielu 2303/1 a parcely registra E a účastník dohody 2 bude užívať nehnuteľnosti, poľnohospodársku pôdu parcela registra C, a to XXX, č. XXX/X a č. XXX/X. V čl. 3 sú vzájomné práva a povinnosti účastníkov dohody...“. Bolo ďalej zistené, že dohoda je datovaná z 01.10.2012, podpísaná konateľom žalobcu a pečiatkou, za žalovaného bola uvedená predsedníčka predstavenstva, ale bez jej podpisu a prílohu tvoril zoznam vlastníkov. Podľa názoru odvolacieho súdu existencia vyššie popísaného písomného návrhu dohody potvrdila tvrdenie žalobcu, podporeného dôkazmi nachádzajúcimi sa vo vyšetrovacom spise, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohoda o spôsobe užívania parcely reg. C XXX/X, k.ú. Q. žalobcom, tento stav sa rešpektoval, a to bez ohľadu na uzatvorené nájomné zmluvy medzi žalobcom a vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti, nájomné zmluvy žalovaného, resp. zákonný nájom žalovaného.

32. Pokiaľ žalobca a žalovaný akceptovali svojím správaním stav, ktorý tu bol nastolený v roku 2013 a bez predchádzajúceho upozornenia žalovaný tento stav v roku 2016 zvrátil, je potrebné jeho konanie a správanie potrebné vyhodnocovať práve cez aplikáciu .

33. Bolo nesporné, že žalovaný nepoprel, že podiskoval ďatelinovo-trávny porast patriaci žalobcovi. Žalovaný ani netvrdil, že by vynaložil úsilie, ktoré je vyžadované v zmysle , zabrániť vzniku škody, a to či uţ vedome alebo nevedome. Žalovaný ako družstvo, venujúci sa pestovaniu, predsa vedieť mal a mohol, že podiskovaním ďatelinovo-trávneho porastu môže spôsobiť prípadnú škodu.

34. Súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by pri svojej činnosti vyvinul objektívne dostatočnú starostlivosť vyžadovanú .

35. Odvolací súd vyslovil, že pokiaľ žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil so záverom okresného súdu v tom, že nepreukázal výšku škody, tak krajský súd upriamuje pozornosť na skutkové vymedzenie vzniku tvrdenej škody na strane žalobcu tak, ako je uvedené v žalobe žalobcu a jeho následných vyjadreniach. Odvolací súd poukázal na to, že sa nahrádza skutočná škoda, ktorá žalobcovi primárne vznikla tým, že predmetnú trávnu hmotu nemohol využiť pre seba, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom ju mienil využiť. Žalobca bol ten, ktorý bol nositeľom dôkaznej povinnosti k takto definovanej uplatnenej výške škody a bol povinný túto i preukázať. Škoda predstavuje ujmu v majetkovej sfére, a preto tento následok

- ujma musí byť vo vyvolanom súdnom spore žalobcom, ktorý uplatňuje takúto škodu, preukázaný. Taktiež odvolací súd poukázal, že otázka výšky škody nie je otázkou právnou, ale otázkou skutkovou. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná, túto izolovať od všeobecných súvislostí, pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, keď časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V zmysle nie je možné prenášať tieto skutkové tvrdenia na súd.

36. Na základe uvedeného žalobca predložil súdu Znalecký posudok č. XX/XXXX vo veci stanovenia výšky škody po neoprávnenej likvidácii porastu viacročných krmovín na ornej pôde podiskovaním v roku 2016, výšky nákladov na obnovu porastu. Podľa záverov znalca, hodnota straty produkcie biomasy predstavuje hodnotu: množstevná strata biomasy 251,72 ton, finančná strata 4.825,47 eur, náklady na opätovné založenie porastu 1.398,88 eur, teda celková škoda predstavuje hodnotu 6.224,35 eur. (l.č. 989)

37. Podľa a (1) Súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. (2) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

38. Vzhľadom k tomu, že predložený znalecký posudok obsahoval doložku v zmysle , súd považoval predmetný znalecký posudok akoby išlo o posudok súdom ustanoveného znalca.

39. Žalovaný namietal znalecký posudok pre viaceré rozpory uvedené v posudku, nakoľko niektoré tabuľky sú nečitateľné s tým, že uvedená trávnatá zmes nie je spôsobilá dosahovať výnosy viac ako tri roky, teda je rozpor vo výnose. Zároveň sa vyjadroval, že samotné prediskovanie nespôsobuje škodu na trávnatom poraste, ale dochádza k jeho prevzdušneniu, a teda je otázne, či mohlo dôjsť ku škode. Taktiež uviedol, že by predložil odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok.

- Súd poznamenáva, že žalovaný nepredložil žiadne odborné vyjadrenie, ako ani znalecký posudok.

40. V rámci vykonávaného dokazovania po vznesení námietok zo strany žalovaného voči znaleckému posudku s poukazom na zistené rozpory, žalobca predložil súdu Doplnenie č. XX/XXXX znaleckého posudku č. XX/XXXX. (l.č. 1119) Znalec v danom doplnení odstránil namietané rozpory, pričom vyslovil, že celková škoda predstavuje hodnotu 6.410,49 eur.

41. Žalovaný namietal aj dané doplnenie, pričom naďalej spochybňoval hodnovernosť posudku z dôvodu nehodnoverných podkladov predložených žalobcom s tým, že ide o protikladné podklady prezentované v posudku a v doplnení posudku. Neboli zohľadnené technologické postupy, pretože nemohol mať stroj ako je sejačka, a v doplnení je zmenená technológia, a to rozmetadlo priemyselných hnojív pri sejbe. Už z názvu je vraj zrejmé, že nemohlo ísť o adekvátny technologický postup osiatia. Taktiež nie je zohľadnená skutočnosť, že po zapravení semena do pôdy by mala nastávať nejaká starostlivosť v podobe hnojenia, čo v posudku nie je zohľadnené, či vôbec bolo alebo nebolo nejaké hnojivo zapravované do pôdy. Znalec zamieňal zásadné skutočnosti a nevychádza z objektívnych skutočností. Podotkol, že závery znalca môžu byť správne, ale len ak by vychádzali z pravdivých údajov, avšak znalec zamieňa údaje, čo má zásadný vplyv na jeho závery. Používa napríklad inú technológiu - v znaleckom posudku uvádza sejbu sejačkou, ale v doplnení uvádza sejbu rozmetadlom priemyselných hnojív, teda ide o 2 rôzne spôsoby. Znalec síce uviedol, že sú alternatívne, ale je to zavádzanie, pretože kto pozná aspoň trošku danú technológiu, tak ide o 2 rôzne technológie.

- Súd poznamenáva, že žalovaný nepreukázal, že jeho tvrdenie vychádza z objektívnej skutočnosti. Nepostačuje poukazovať iba na nejakú vedomosť bez žiadneho odborného posúdenia, či špecifikácie.

42. Pokiaľ žalovaný poukazoval na nezrovnalosti v údajoch a v listinách, ktoré boli podkladom pre znalca a predložené súdu, žalobca zdôraznil, že v Doplnení znaleckého posudku sú tieto údaje opravené v súlade, znalec si všetko overil a údaje opravil. Nejde o jeho subjektívne posúdenie. A pokiaľ ide o chybný údaj v nejakých listinách, odôvodnil to chybou v písaní pri prepisovaní údajov z Knihy honov a pod., ktoré sa následne predkladali znalcovi a súdu.

43. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca zamieňal rôzne listiny, ktoré boli podkladom k posudku a jeho doplneniu. Závery znalca boli alternované a teda nemôžu byť objektívne, pretože boli získané z viac ako po 3 rokoch od vzniku škody, čiže ak chcel žalobca uplatniť škodu, mal postupovať bezodkladne v čase, keď škoda vznikla. Vo svojom ústnom prejave uviedol, že nie je možné zistiť skutočnú výšku škody po toľkých rokoch, preto žalobca vyčíslil nie skutočnú škodu, ale len hypotetickú.

44. V tejto súvislosti súd uvádza, že hoci skutočne došlo k nesúladu údajov, je nepochybné, že následne tieto rozpory boli odstránené a znalcom zohľadnené, pričom žalobca predložil aj osvedčenú knihu honov, ktorá je zhodná s podkladmi v znaleckom posudku, z ktorých znalec vychádzal.

45. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca vyčíslil nie skutočnú škodu, ale len hypotetickú, súd sa s týmto nestotožňuje, nakoľko žalobca vyčíslil škodu prostredníctvom znaleckého posudku, teda škoda bola vyčíslená riadne znalcom, a to bez ohľadu na to, že k takému vyčísleniu došlo až s časovým odstupom od samotného vzniku. Znalec mal k dispozícii podklady, na základe čoho mohol a vedel vyčísliť škodu, znalec je povinný postupovať v zmysle platných právnych predpisov, musí postupovať odborne a nemôže teda svojvoľne určiť výšku škody. Súd posúdil, že bola riadne vyčíslená škoda, a to bez ohľadu na to, že bola vyčíslená znalcom až s časovým odstupom od jej vzniku. Súd nezistil dôvod spochybniť tento výpočet, vyčíslenie škody znalcom. Súd poznamenáva, že často je možné len s veľkými ťažkosťami vyčísliť škodu bezprostredne po jej vzniku vzhľadom na všetky okolnosti. Preto je správny postup, ak poškodený vyčísli škodu prostredníctvom znalca. Znalcom vyčíslená škoda je považovaná za vyčíslenie skutočnej škody a to bez ohľadu na to, že je väčší predpoklad na presné vyčíslenie, ak k vyčísleniu dôjde čo najskôr po jej vzniku

46. V Doplnení č. XX/XXXX znaleckého posudku č. XX/XXXX znalec riadne odôvodnil a vysvetlil vzniknuté rozpory. Výslovne v posudku uviedol, že podľa druhového zloženia zmesi kódy 6 a 3 je zrejmé, že sa jedná o rovnako produkčné osevné zmesi a zaručujú zúčtovanú produkciu biomasy zadávateľom. Taktiež znalec uviedol, že použitá agrotechnika zodpovedá zaužívanej technológii zakladania porastov viacročných krmovín, pri použití rozmetadla umelých hnojív ako alternatívy za sejačku. Produkcia biomasy zodpovedá priemerným úrodám pre posudzovanú oblasť. (strana 4, 6, 8 Doplnenia č. 01/2020

- l.č. 1119 obsahu spisu)

47. Z uvedeného vyplýva, že znalec riadne odstránil namietané rozpory.

48. Pokiaľ žalovaný zotrval na námietkach, tieto znalec odstránil a žalovaný ničím nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení. Nepostačuje iba tvrdenie, že ten, kto pozná aspoň trochu technológiu, tak

musí vedieť, že ide o 2 rôzne technológie, ako aj to, že použitý stroj je nevhodný na sejbu, a že ide iba o kopu šrotu,...

49. Súd musí vychádzať z objektívne zisteného stavu. Pokiaľ žalovaný namietal tvrdenia v posudku, súd zdôrazňuje, že posudok bol vyhotovený znalcom v odbore poľnohospodárstvo, pričom žalovaný poukazoval iba na svoje vedomosti a znalosti, avšak znalec je ten, ktorý je erudovaným odborníkom v danom odbore. Žalovaný nepreukázal, že by bol tiež erudovaným odborníkom a svoje námietky ničím relevantným nepreukázal. Žalovaný poukázal, na to, že všetky dôkazy sú rovnocenné. Súd v tejto súvislosti poukazuje na , ods. 2 , podľa ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Avšak žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Jeho tvrdenia sú jeho obranou voči nároku žalobcu, ale bez relevantného podkladu. Je to iba jeho vyslovený nejaký názor, ale z ničoho relevantného a hodnoverného nevyplýva. Dokonca uviedol, že predloží odborné vyjadrenie, či znalecký posudok, avšak nič z toho nepredložil. Iba poukazoval na nejaké odborné názory, či vyjadrenia, avšak nič konkrétne neuviedol, ani nepredložil. Tvrdenia žalovaného nemožno považovať za dôkaz, ako ani za skutočnosť, ktorá by relevantne spochybňovala závery znalca. Žalovaný nič nepredložil na spochybnenie záverov znalca. Znalec riadne vyslovil, že použitá technológia a pod. je alternatívna. Teda ide o konštatovanie znalca a pokiaľ žalovaný s tým nesúhlasil, nič relevantné nepredložil. Súd nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by mal spochybniť žalobcom predložený znalecký posudok.

50. Podľa

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

51. Súd v zmysle intencií odvolacieho súdu a s poukazom na ním vyslovený záver, skonštatoval, že aj napriek tomu, že bola sporná otázka oprávneného disponovania s nehnuteľnosťou a teda oprávnenosti užívania nehnuteľnosti zasiatím osiva v roku 2013, je nepochybné, že došlo k zničeniu tohto porastu bez predchádzajúceho upozornenia zo strany žalovaného. Pokiaľ žalobca a žalovaný akceptovali svojím správaním stav, ktorý tu bol nastolený v roku 2013 a bez predchádzajúceho upozornenia žalovaný tento stav v roku 2016 zvrátil, bolo jeho konanie a správanie potrebné vyhodnocovať práve cez aplikáciu .

- Súd v tejto súvislosti uvádza, že ďalej sa oprávnenosťou užívania nehnuteľnosti nezaoberal, nakoľko žalobca a žalovaný akceptovali svojím správaním stav, ktorý tu bol nastolený v roku 2013 a bez predchádzajúceho upozornenia žalovaný tento stav v roku 2016 zvrátil a teda bolo nutné bez ohľadu na vyriešenie spornosti ohľadom oprávnenosti užívania posúdiť stav pri aplikácii .

52. Teda žalovaný, hoci bol oprávnený užívateľ nehnuteľnosti, bol v zmysle upozorniť žalovaného, napriek tomu bez ďalšieho zničil porast žalobcu, čím porušil prevenčnú povinnosť, v dôsledku čoho v príčinnej súvislosti vznikla škoda žalobcovi. Škoda bola riadne vyčíslená znalcom. Hoci znalcom bola vyčíslená vyššia škoda, než si žalobca uplatnil, súd je viazaný rozsahom v žalobe, preto súd priznal náhradu škody iba vo výške uplatnenej žalobcom, aj keď v zmysle posudku mu vznikol nárok na vyššiu náhradu.

53. Súd vykonal dokazovanie a hodnotil dôkazy všetky navzájom, ako aj každý jednotlivo a bolo nepochybne preukázané, že žalovaný skutočne podiskoval nehnuteľnosti. Žalobca preukázal výšku škody, ako aj jej vznik a rozsah, a to bez ohľadu na to, že až v ďalšom konaní po zrušení prvotného rozhodnutia odvolacím súdom. Dané skutočnosti preukázal predložením znaleckého posudku a jeho doplnenia. Námietky zo strany žalovaného boli iba tvrdenia bez relevantného základu, bez objektívneho preukázania. Žalobca preukázal svoj nárok objektívnym dôkazom, a to posudkom vypracovaným znalcom, ktorý zohľadnil aj vzniknuté rozpory v technológii a pod. Žalobca riadne vysvetlil dôvod vzniku rozporov - chybou v písaní, čo preukázal následne predložením originálov listín, či osvedčených listín, ktoré boli podkladom aj pre znalca. Žalovaný spochybňoval posudok iba svojimi nepodloženými tvrdeniami s odkazom na nejaké jeho praktické znalosti, čo však je nepostačujúce pre spochybnenie záverov znalca.

54. Žalobca predložil znalecký posudok, ktorý síce žalovaný spochybňoval predovšetkým z dôvodu nedôveryhodných údajov zo strany žalobcu, čo bolo aj pred súdom zistené, žalobca to však odôvodnil

a vysvetlil chybou v písaní. Pokiaľ žalovaný namietal, či spochybňoval tieto údaje, keďže žalobca predložil rôzne údaje, tak žalobca to odôvodnil chybou v písaní pri prepisovaní údajov, pričom zároveň dané námietky odstránil predložením relevantné listiny. Znalec vyhotovil znalecký posudok a pokiaľ ho žalovaný namietal, nebol predložený iný, žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcu. Pokiaľ spochybňoval stroje, či osivo,..., znalec v posudku výslovne uviedol, že ide o alternatívy. Teda ak žalovaný niečo namietal, ničím hodnoverným svoje tvrdenia nepreukázal, ani ničím ich nepodložil.

55. Strany konania následne zhodne uviedli, že nenavrhujú žiadne dokazovanie, teda nebol dôvod na pokračovanie v dokazovaní a súd mal za to, že vykonané dokazovanie je postačujúce pre rozhodnutie vo veci.

56. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, a to vo výške 9% ročne od 23.04.2016 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Pri posúdení týchto nárokov súd aplikoval ustanovenia , nakoľko súd posúdil, že hoci nárok súd posúdil podľa , ide o vzťah podľa vzhľadom k tomu, že s prihliadnutím na všetky okolnosti ide o vzťah týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti a s poukazom na je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

57. Podľa a (1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. (2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

58. Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

59. Podľa a nariadenia vlády SR č. (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

60. Podľa nariadenia vlády SR č. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

61. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil nárok žalobcu ako opodstatnený a žalovaný bol listom zo dňa 12.04.2016 vyzvaný na náhradu škody do 22.04.2016, žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom, teda od 23.04.2016. Z toho dôvodu súd priznal žalobcovi úroky z omeškania tak, ako si uplatnil, pričom výšku úrokov z omeškania súd posúdil ako primeranú, a to bez osobitného dokazovania vzhľadom na ustanovenia .

62. Súd taktiež žalobcovi priznal aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to vo výške stanovenej zákonnými predpismi, a to v súlade s .

63. Podľa

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len cˇiastocˇný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa

(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Vzhľadom k tomu, že v konaní bol úspešný žalobca, a to v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. ( ) Podľa 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).