Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/1859/2015

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Úrad vládneho auditu (predtým SR v zastúpení Správou finančnej kontroly), T. G. Masaryka 10, 960 01 Zvolen, IČO: 50 086 821, proti povinnému: N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XX, K., o vymoženie 3.239,76 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e. II. Súd podnet povinného na odklad exekúcie z a m i e t a. III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému, Exekútorský úrad so sídlom Moskovská 18, Bratislava, s a p r i z n á v a j ú trovy exekúcie vo výške 36,86 Eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Dňa 22.07.2015 súd vydal poverenie č. 5402 137917, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Dňa 10.08.2018 povinný doručil súdu podanie s názvom Podnet na odklad a zastavenie exekúcie, v rámci ktorého uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 27.06.2018 bol povinný ako dlžník podľa o konkurze a reštrukturalizácii oddlžený a bol vyhlásený konkurz. Následne dňa 10.10.2018 súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhláseného konkurzu.

3. Pred rozhodnutím o zastavení exekúcie súd skúmal, či k zastaveniu exekúcie nedošlo ex lege podľa ustanovení o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

4. Podľa , tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).

5. Podľa , stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

6. Podľa , stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o

a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

7. Podľa , rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

8. Podľa a , Ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená. Rozhodná doba podľa neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.

9. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v konaní síce ide o starú exekúciu, ktorá sa začala pred 1. aprílom 2017 a je vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, avšak dôvody podľa , ktorými dochádza k zastaveniu exekúcie ex lege, neboli splnené. Dôvod zastavenia starej exekúcie uvedený v nie je naplnený, pretože tento musí nastať až po dni, v ktorom nadobudol účinnosť , tzn. po 01.01.2020, pričom v danom konaní došlo k vyhláseniu konkurzu dňa 04.07.2018. V predmetnom konaní bolo súdnemu exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie dňa 27.07.2015, tzn. že rozhodná doba piatich rokov ustanovená už uplynula dňa 27.07.2020, no napriek tomu v tomto konaní existuje tzv. relatívna výnimka v podobe ustanovenia , nakoľko povinný dňa 10.08.2018 doručil súdu podnet na odklad a zastavenie exekúcie, v zmysle ktorej rozhodná doba neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu kedy sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje (t. j. súdu bol ku dňu, kedy sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, podaný návrh na rozhodnutie) o zastavení starej exekúcie. Samozrejme, ak súd o návrhu predpokladanom v rozhodne kladne, k zastaveniu exekúcie dôjde už právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zastavení. Na základe uvedeného má súd za to, že nemohli nastať účinky zastavenia exekúcie ex lege v zmysle . V danom prípade preto musí o zastavení exekúcie z dôvodu konkurzu vyhláseného na majetok povinného rozhodnúť súd.

10. Súd šetrením v Obchodnom vestníku zistil, že Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. zo dňa 27.06.2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ktorý je povinným v tejto exekúcii. Konkurzný súd vyhlásil konkurz podľa 4. časti o konkurze a reštrukturalizácii s názvom „Oddlženie“. Súd má z Obchodného vestníka ďalej preukázané, že oznámením správcu v Obchodnom vestníku sa konkurz na majetok dlžníka zrušil z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

11. Podľa § 167 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.

12. Podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

13. Podľa § 167f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

14. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

15. V zmysle § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi.

16. Podľa § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

17. Podľa , , a , správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20190101>, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje. Správca bez zbytočného odkladu oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí aj vtedy, ak zistí, že sa do 90 dní od vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiadny veriteľ alebo postavenie všetkých veriteľov ako účastníkov konania zaniklo. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje. Konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým súd zastaví konanie z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu. V uznesení rozhodne aj o zrušení oddlženia. Premlčacia lehota pri pohľadávkach, ktoré mohli byť uplatnené v konkurze prihláškou, neuplynie skôr, ako tri roky od zastavenia konania. Voči tomuto rozhodnutiu je dlžník oprávnený podať odvolanie. Zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú tiež účinky podľa <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20190101>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/7/20190101> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20190101> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20190101>. Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka.

18. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

19. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

20. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

21. Osobný bankrot, resp. oddlženie fyzickej osoby je relatívne samostatné súdne konanie, ktorého dôsledkom v úspešnom prípade je, že zákonom vymedzené pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi sa stanú nevymáhateľnými. Jednou z podmienok na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu je, že dlžník musí osvedčiť existenciu exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania. Z ustanovenia § 167f

ods. 2 je zrejmé, že vyhlásenie konkurzu, resp. osobného bankrotu, je dôvodom, aby súd exekúciu vedenú proti dlžníkovi/ povinnému podľa ustanovenia Exekučného poriadku v spojení s zastavil. Podľa o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom () v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Účinky zrušenia konkurzu osobitne upravuje , ktorý ustanovuje, že zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov a zanikajú tiež účinky podľa , a a . Zrušenie konkurzu sa však nedotýka oddlženia dlžníka (účinku nevymáhateľnosti), okrem prípadu, ak tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu. V takom prípade však súd rozhodne aj o zrušení oddlženia. Nakoľko účinky oddlženia zrušením konkurzu podľa , zostávajú zachované, má súd za to, že dôvod na zastavenie exekúcie trvá. Zároveň súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 01.02.2018, ktorý uviedol, že: „...Oznam správcu podľa ust. o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nekryje náklady konkurzu, ktorého zverejnením sa konkurz ex lege zrušil, tak k zrušeniu oddlženia z tohto dôvodu nedošlo. Táto okolnosť zostala bez vplyvu na postup podľa ust. Z. z, pretože podľa ust. zrušením konkurzu došlo k zániku funkcie správcu a zástupcu veriteľov a zániku účinkov podľa , a a .

22. Súd na základe vyššie uvedeného konštatoval, že predmetný konkurz bol dňa 25.09.2018 zrušený, keďže konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého oddlžením sa pohľadávka, ktorá mohla byť uspokojená iba v konkurze stáva voči dlžníkovi nevymáhateľnou v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov a to bez ohľadu na to, či bola alebo nebola do konkurzu prihlásená. Súd v zmysle uvedeného konštatuje, že pohľadávka, vymáhaná predmetnou exekúciou sa voči povinnému stala nevymáhateľnou.

23. Pohľadávka vymáhaná predmetnou exekúciou sa vyhlásením konkurzu stala v zmysle § 166e ods. 2 voči povinnému nevymáhateľnou a s poukazom na uvedené, tak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko je tu iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

24. Súd podnet povinného na odklad exekúcie zamietol, nakoľko jeho povolenie by bolo nadbytočné vzhľadom k tomu, že súd exekúciu zastavil.

25. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

26. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

27. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.

28. V zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

29. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 176,38 Eur.

30. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení do 31. marca 2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

31. Podľa Čl. 4 ods. 1 v platnom znení (ďalej len „“), ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto

zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

32. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách súdneho exekútora, súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie hradí v zásade povinný, okrem zákonom určených prípadov, pričom jedným z dôvodov zastavenia exekúcie kedy trovy exekúcie znáša oprávnený, je zastavenie exekúcie z dôvodu kedy bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Predmetná exekúcia však nebola zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu, ale skutočnosť, že bol zistený iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, keďže pohľadávka vymáhaná predmetnou exekúciou sa vyhlásením konkurzu stala voči povinnému nevymáhateľnou.

33. V danom prípade Exekučný poriadok, ani , ani iný zákon nerieši situáciu ako má súd o nároku na náhradu trov rozhodnúť, ak sa exekúcia zastavuje podľa Exekučného poriadku, v súvislosti s dôvodmi uvedenými v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, nie však z dôvodu, vyhlásenia konkurzu, ale z dôvodu nevymáhateľnosti pohľadávky v dôsledku vyhlásenia konkurzu. Najbližšej tejto situácii je prípad, kedy dochádza k zastaveniu exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Aj keď ustanovenie Exekučného poriadku výslovne hovorí len o vyhlásení konkurzu a nie zastavení exekúcie z dôvodu zrušenia konkurzu, súd na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré vychádzajúc z Čl. 4 ods. 1 v spojení s Exekučného poriadku aplikoval analogicky. Uvedený postup implicitne vyplýva aj zo situácie kedy by súd rozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu v čase od 04.07.2018, kedy došlo k jeho vyhláseniu až do dňa predchádzajúcemu dňu 25.09.2018, teda do okamihu kedy bol konkurz zrušený, by súd v prípade rozhodnutia o trovách exekúcie postupoval podľa ust. Exekučného poriadku. Je teda zrejmé že samotná skutočnosť, kedy bol konkurz zrušený nemá na spôsob rozhodnutia, ktorým by súd rozhodoval o nároku na náhradu trov súdneho exekútora podstatný vplyv.

34. Súd s poukazom na uvedené pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval analogicky podľa ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku tak, že na ich úhradu zaviazal oprávneného.

35. Podľa vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, v exekučných konaniach začatých do 31.3.2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

36. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky (ďalej len vyhláška), účinnosť od 1.5.2008, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za:

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie ....................................................... 3,32 eur,

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie ...................................................... 3,32 eur,

- doručenie exekučného príkazu .......................................................................... 3,32 eur,

- doručenie príkazu na začatie exekúcie .............................................................. 3,32 eur,

- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného ................. 2 x 3,32 eur ............... 6,64 eur,

Spolu ............................................................................................................. 19,92 Eur.

37. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za viacnásobné doručenie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov, ale iba v každom prípade za 1-krát doručenie, nakoľko citovaná vyhláška v § 15 umožňuje priznanie odmeny iba jedenkrát, čo vyplýva z dikcie § 15 písm. b/ až f/, kedy odmena patrí „ za doručenie“, teda v jednotnom čísle, kedy sa odmena priznáva v danom prípade za úkon ako celok bez ohľadu na to, koľkým subjektom je doručovaný. Naopak, ustanovenie § 15 cit. vyhlášky pod písmenami g/ až j/ umožňuje priznať odmenu 3,32 € „za každé zisťovanie majetku, účtu...“, teda v množnom čísle, čo umožňuje priznanie odmeny viacnásobne.

38. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.

39. Podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

40. V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi:

- poštovné poplatky ..................................................................................... 10,80 eur,

Spolu ......................................................................................................................... 10,80 Eur.

41. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky za poštovné iba za doručovanie tých listín, ktorých doručenie poštou mal súd z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázané, a teda sú k týmto listinám pripojené doručenky. V zmysle uvedeného súd priznal náhradu poštovného v sume 1,30 eur bez DPH iba za doručovanie: 1 x exekučný príkaz a príkaz na úhradu trov ex., 2 x exekučný príkaz - záložné právo, 3 x upovedomenie - predaj nehnuteľnosti, 1 x UOZE a 1 x zaslanie EX spisu na súd v sume 1,70 eur.

42. Súd môže pri zastavení exekúcie priznať súdnemu exekútorovi len tie trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené a zároveň boli trovy zo strany súdneho exekútora preukázané. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za pracovnú cestu a s ňou spojenú náhradu za stratu času z dôvodu, že si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. V exekučnom spise sa nachádza len úradný záznam o súpise hnuteľných vecí v mieste bydliska povinného zo dňa 05.11.2015, ale nenachádza sa tam kópia cestovného príkazu, ani doklad o zaplatení pohonných hmôt, ktoré boli použité na vykonanie pracovnej cesty a ani fotokópia technického preukazu motorového vozidla, na ktorom sa vykonala pracovná cesta, a preto súd nepovažuje vykonanie pracovnej cesty za riadne preukázanú, keďže len z „úradného záznamu“ nevyplýva automaticky jej dôvodnosť. Ako už bolo vyššie spomínané súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu za stratu času vo výške 1 x 5,28 Eur, nakoľko si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a navyše súd z úradného záznamu zo dňa 05.11.2015 zistil, že doručovanie vykonali na osobnom motorovom vozidle dvaja zamestnanci súdneho exekútora, nie osobne súdny exekútor, pričom náhrada za stratu času patrí výlučne súdnemu exekútorovi. 43. Pokiaľ ide o cestovné náhrady, ktoré si súdny exekútor vyúčtoval za osobné doručenie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov prikázaním pohľadávky z účtu v banke dňa 02.09.2015 a dňa 27.10.2015 za cestu zo sídla exekútorského úradu do sídla bánk a späť, súd v tejto časti súdnemu exekútorovi odmenu nepriznal. Súd má za to, že cestovné za účelom osobného doručenia vyššie spomenutých dokumentov je neúčelné a nehospodárne, najmä ak sa pri vzdialenosti 5 km realizuje osobným motorovým vozidlom. Takéto doručovanie navyšuje trovy exekúcie, ktoré musí v predmetnom prípade uhradiť oprávnený, aj napriek tomu, že nedošlo k uspokojeniu jeho pohľadávky. Súd navyše poukazuje na skutočnosť, že v exekučnom spise sa nenachádzajú žiadne dokumenty, ktoré by uskutočnenie týchto pracovných ciest preukazovali. Súd nemá uskutočnenie týchto ciest z exekučného spisu za preukázané a opodstatnené, preto v tejto časti súd súdnemu exekútorovi odmenu nepriznal. Z vyššie uvádzaného dôvodu súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu za stratu času (2 x 1,32 eur) spojenú s vykonávaním pracovnej cesty.

44. Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle ust. § 196 EP o túto daň vo výške 20 %, teda o 6,14 Eur, a teda mu patrí 36,86 Eur.

45. Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 36,86 Eur, ktoré oprávnený zaplatí súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.

46. Vzhľadom k uvedenému rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.