Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4P-141-2020.pdf
PDF · 102.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/141/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav J u r i č k o, v právnej veci mal. dieťaťa: F. D. P. S. L. T. P. N. Z. E. , N.. X.X.XXXX , bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka N. M., N.. XX.X.XXXX, A. B. M., Š. X P. Y.: V. D., N.. XX.X.XXXX, A. M. Š., Q. XXXX/X v konaní o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného súd zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom na zníženie výživného doručeným na Okresný súd Prešov dňa 14.7.2020 domáhal, aby súd znížil výživné na mal. syna F. zo strany otca zo sumy 130,- Eur na sumu 70,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2020. Okresný súd Prešov z dôvodu miestnej nepríslušnosti vec postúpil miestne príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Spišská Nová Ves, dňa 20.8.2020.
2. Otec podaný návrh zdôvodnil tým, že matka žije s maloletým F. u svojich rodičov, otec žije spolu so svojou partnerkou, jej maloletými synmi B. P. Q. a ich spoločným synom R. v spoločnej domácnosti v nájomnom byte vo M. Š.. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp.zn. 14P/211/2019 zo dňa 25.10.2019 mu určil povinnosť prispievať na výživu na mal. F. sumou 130,- Eur mesačne. Medzičasom sa však jeho finančná situácia zmenila, nakoľko dostal od zamestnávateľa BAUSKA, s.r.o. výpoveď. Od 20.1.2020 je evidovaný na Úrade práce, soc. vecí a rodiny v Prešove, poberá dávku v nezamestnanosti v sume 434,30 Eur. Z dôvodu pandémie COVID-19 si doposiaľ nenašiel žiadnu prácu, napriek tomu že rozosielal svoje žiadosti o zamestnanie cez email. Mesačné náklady v súvislosti s inkasom má 267,34 Eur a na stravu približne 250,- Eur. Príjem ich domácnosti pozostáva z rodinných prídavkov a rodičovského príspevku jej partnerky 344,85 Eur a výživné od bývalého partnera 120,- Eur, z toho platí synom škôlku 57 Eur. Ich spoločnému synovu kupuje plienky a drogériu v sume 60,- Eur, platí mesačne internet 14,98 Eur a náklady na telefón v sume 12,- Eur mesačne na kredit. Taktiež majú občasné náklady na lieky v sume cca 15,- Eur. Nakoľko je toho názoru, že v jeho prípade sa zmenili pomery, ktoré boli v čase vydania rozsudku o výživnom, ako aj s poukazom na skutočnosť, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na skutočné schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, žiada o zníženie výživného na sumu 70,- Eur mesačne. Otec pripojil k návrhu rodný list maloletého F. D., maloletého R. D., oznámenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o poberaní dávky v nezamestnanosti, nájomnú zmluvu mesta Veľký Šariš a SIPO doklady.
3. Matka sa k podanému návrhu otca na zníženie výživného v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila.
4. Zástupca kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Prešov vykonal vo veci návrhu otca o zníženie výživného sociálne šetrenie u otca jeho rodinných, bytových a sociálnych pomerov. Z podanej správy je zrejmé, že otec pracuje ako asistent opráv vo firme W. X. Kompresory s hrubým mesačným príjmom 600,- Eur, iný príjem otec neuviedol. K jeho hlavným mesačným výdavkom patrí nájomné 269,34 Eur, cestovné 100,- Eur, strava týždenne 50-60 Eur, bežné výživné 130,- Eur a dlžné výživné 20,- Eur. Otec žije spolu s jeho priateľkou, ich spoločným synom a dvoma maloletými deťmi z predchádzajúceho vzťahu jej priateľky v dvojizbovom mestskom prenajatom byte. Finančne sa podieľa na chode spoločnej domácnosti a starostlivosti o ich syna. Otec má snahu finančne prispievať na maloletého F., avšak pri terajšom príjme to nezvláda, má dlh na výživnom, nevie v akej výške. S matkou sa snažil skontaktovať v tejto veci, avšak nedospeli k žiadnej dohode. Otcova predstava je zníženie výživného na sumu 70-80 Eur. Nad rámec výživného prispieva zakúpením vecných darov na narodeniny a Vianoce. Nevedel uviesť, kedy videl naposledy syna, ale bolo to dávno. Taktiež mu bolo ponúknuté sociálne poradenstvo a bol upozornený na to, že nie je v záujme maloletého, aby bol kontakt syna s jeho biologickým otcom prerušený.
5. Zástupca kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Spišská Nová Ves vykonal tiež šetrenie u matky a maloletého F. ich rodinných, bytových a sociálnych pomerov o čom podal súdu dňa 13.10.2020 písomnú správu. Matka ja slobodná a spolu s maloletým F. bývajú v dome jej rodičov spolu s jej sestrou a starým otcom. Domácnosť tvorí štyri izby, matka má vyčlenenú jednu izbu, ktorá je vkusne zariadená. Je nezamestnaná, tohto času je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 270,- Eur a prídavku na dieťa 24,95 Eur. Rodičom prispieva na chod domácnosti 50,- Eur. Zo svojho príjmu tiež hradí všetky základné potreby pre svojho syna a podľa potreby zakupuje aj potraviny. Maloletý F. nastúpil od 1.9.2020 do materskej školy v Spišských Vlachoch, kde matka uhrádza školné 15,- Eur a stravu od 30-33 Eur. Nakoľko ma maloletý F. zdravotné problémy, trpí intoleranciou na laktózu, matka mu zakupuje mlieko ALPRO, čo stojí 1 liter 3,- Eur, jogurty a mliečne výrobky vhodné na konzumáciu vzhľadom k jeho diagnóze. Mesačne mu platí životné poistenie v sume 20,- Eur. S návrhom otca nesúhlasí, otec výživné uhrádza nepravidelne, naposledy dňa 14.9.2020 zaslala matka otca sumu 1040,- Eur ako dlžné výživné a otec dňa 17.9.2020 zaslal výživné v sume 100,- Eur. Predtým zasielal výživné aj v sume 20,- Eur, napriek tomu, že otec bol riadne zamestnaný. Matka je v kontakte s matkou otca, má vedomosť o tom, že otec od septembra pracuje. Styk otca s maloletým sa nerealizuje. Pri príležitosti jeho narodenín mu otec napísal list a zaslal detskú knihu. Otec sa o syna vôbec nezaujíma a nikdy ju ani nežiadal o informácie o jeho zdravotnom stave, vývine a prospievaní.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, výsluchom matky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj pripojeným súdnym spisom tunajšieho súdu sp.zn. 14P/211/2019, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
7. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 12P/211/2019 - 60 zo dňa 25.10.2019 vo veci úpravy práv a povinnosti k maloletému dieťaťu bol maloletý F. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný výživným na mal. F. vo výške 130,- Eur mesačne, počnúc od 9.6.2018 vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Zaostalé výživné zo strany otca na mal. F. za obdobie od 9.6.2018 do 31.10.2019 v celkovej výške 390,- Eur bolo otcovi uložené uhrádzať k rukám matky v mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich počnúc od právoplatnosti rozsudku.
8. Otec na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. Návrh podal z dôvodu, že jeho príjem nie je dostačujúci. Zarába minimálnu mzdu. Súčasne predložil súdu kópiu pracovnej zmluvy. Doteraz bol nezamestnaný, bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Predtým pracoval vo Svidníku vo firme BAUSKA, s hrubým mesačným príjmom 990,- Eur. Je vyučený automechanik, avšak v tomto obore si prácu nehľadá, nerozumie sa tomu, nezaujíma ho to. Rovnako tak nemá žiadne rekvalifikačné kurzy. Má dlh na výživnom, nevie však koľko. Naposledy poslal matke v septembri sumu na výživnom 1040,- Eur, ktoré si požičal od svojej mamy. Mesačne uhrádza nájomné 270,- Eur v byte, kde žije so svojou priateľkou, ich spoločným synom a jej dvoma malými deťmi. Ich syn R. má 1 rok a 4 mesiace. Jeho ďalšie výdavky sú na stravu, cestovné cca 80,- Eur. Jeho partnerka poberá výživné vo výške 120,- Eur mesačne, platí jej dvom synom a škôlku. Spoločnému synovi R. kupuje tiež plienky, zakupuje stravu do spoločnej domácnosti cca 50 Eur týždenne. So synom
F. sa nestretáva, zaujíma sa o neho, nemá čas však ho ísť pozrieť. Nevidel ho určite viac ako rok. Na narodeniny mu však kúpil knihu. Matka nevie či je na materskej alebo niekde pracuje, ale mohla by pracovať. Jeho príjem je nedostačujúci a nechce sa dostať do ďalších dlhov, preto žiada o zníženie výživného. Má zato, že suma 70,- Eur je na dieťa dostačujúca. Nie je mu známy zdravotný stav syna F..
9. Matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí a to z dôvodu, že 70,- Eur je málo. Býva u rodičov a prispieva im po 50,- Eur mesačne na nájom. Tiež občasne prispeje rodičom na stravu, zakúpi mäso, pečivo a pod. Nemá žiadneho priateľa ani žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na jeho zdravotný stav má náklady na to, že musí synovi pravidelne kupovať vitamíny na imunitu a musia chodiť na kontroly k lekárovi do Spišskej Novej Vsi. Na škôlku mesačne dáva 45,- Eur a 15,- Eur raz ročne. Otec výživné neuhrádza a má aj dlh na výživné. V mesiaci október výživné neuhradil a za minulý mesiac má ešte dlh cca 200,- Eur. Na otca je už začiatku septembra vedená exekúcia na vymáhanie výživného. Nemá dostatok finančných prostriedkov na ošatenie pre seba, veci na oblečenie pre syna jej dávajú poväčšinou aj známy. Na túto zimu má už pre syna zakúpenú bundu a overal a zakúpila to z peňazí, ktoré jej poslala otcova matka. Taktiež nemá žiadne úspory.
10. Platobným dokladom SIPO II za obdobie 06/2020 otec osvedčil výšku mesačných poplatkov spojených s bývaním v sume 260,90 Eur a ďalším platobným dokladom osvedčil výšku poplatku za Rozhlas a televíziu v sume 4,64 Eur.
11. Z rodného listu maloletého R. D., N.. XX.X.XXXX vyplynulo, že jeho matkou je W. H., N.. XX.X.XXXX P. Y. V. D., N.. XX.X.XXXX a otec tým osvedčil vyživovaciu povinnosť aj k ďalšiemu maloletému dieťaťu.
12. Z rodného listu maloletého F. D., N.. X.X.XXXX vyplynulo že, jeho matkou je N. M., N.. XX.X.XXXX P. Y. V. D., N.. XX.X.XXXX.
13. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.1.2020 otec svedčil ukončenie pracovného pomeru u zamestnávateľa BAUSKA s.r.o. a súčasne Oznámením Úradu práce, soc. vecí a rodiny Prešov osvedčil zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie počnúc od 20.1.2020.
14. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 3.3.2020 osvedčil priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti s denným vymeriavacím základom 14,0160 Eur, čo za 31 kalendárnych dní predstavuje sumu 434,25 Eur.
15. Pracovnou zmluvou zo dňa 2.9.2020 osvedčil otec pracovný pomer počnúc od 3.9.2020 s výšku mesačnej mzdy 600,- Eur v hrubom.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
20. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 174/2020 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2020 suma alebo úhrn súm 98,08 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
21. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2020 predstavuje čiastku 29,42 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
25. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
30. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
31. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
32. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
34. Vykonaným dokazovaní mal súd za preukázané, že podaný návrh je nedôvodný a nie je možné mu vyhovieť.
35. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, naposledy bolo o rozsahu vyživovacej povinnosti rozhodnuté v roku 2019, kde otec bol zaviazaný na úhradu výživného v sume 130,- Eur mesačne k rukám matky. Týmto podaným návrhom sa otec domáhal zníženia výživného počnúc mesiacom 1. júla 2020 na sumu 70,- Eur mesačne. Uviedol, že medzičasom došlo u neho k podstatným zmenám pomerov, jednak z titulu že v čase poslednej úpravy bol zamestnaný s príjmom cca 990,- Eur mesačne, medzičasom v čase podania návrhu bol síce nezamestnaný s príjmom 434,- Eur mesačne avšak v súčasnej dobe je už od septembra 2020 zamestnaný v pracovnom pomere na dobu neurčitú s príjmom 600,- Eur mesačne v hrubom. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. R., ktorého má spoločne so svojou družkou, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti. Tu je však nutné uviesť, že majú spoločnú vyživovaciu povinnosť s matkou maloletého R.. Otec argumentoval na pojednávaní tým, že síce pracuje, avšak za minimálnu mzdu. Tu súd poukazuje na fakt, že otec je nezamestnaným od 20.1.2020, súd má zato, že sa nedostatočne aktívne zapájal do procesu hľadania zamestnania, vzhľadom na svoje vzdelanie, je vyučený automechanik, ktorý odbor ho nezaujíma, nehľadal si v ňom prácu. Žiadne rekvalifikačnú kurzy nenavštevoval, čím by rozšíril svoje uplatnenie na trhu práce. Rovnako tak v súčasnej dobe pracuje za mzdu vo výške 600,- Eur v hrubom. Výživné neplatil pravidelne, aj v dobe rozhodnutia súdu mal dlh na výživnom, jeho výšku nevedel uviesť, vymáha sa však tento dlh cestou súdneho exekútora. V kontexte návrhu na zníženie výživného je však nutné posudzovať aj zásadný fakt, a to že maloletý F. má zdravotné problémy - intoleranciu na laktózu, preto si jeho zdravotný stav vyžaduje konzumáciu mliečnych výrobkov vhodných k jeho diagnóze (1 liter mlieka cca stojí 3,- Eur). Rovnako súd vzal v úvahu fakt, že otec sa o dieťa nezaujíma, nestýka sa s nim, od úpravu práv a povinností roku 2019 s ním nebol vôbec v kontakte, preto aj v tejto súvislosti musí znášať zvýšené výdavky na dieťa, ktoré je nutné kompenzovať matke a maloletému dieťaťu nezáujmom otca. Matka je v súčasnej dobe po skončení materskej dovolenky nezamestnaná. Z týchto dôvodov by nebolo zníženie výživného v záujme maloletého F., nepochybne by to znamenalo zníženie jeho životnej úrovne, nakoľko tak či tak musí znášať všetky náklady matka sama, odkázaná na pomoc rodinných príslušníkov.
36. Zhrnúc vyššie uvedené má súd zato, že vykonaným dokazovaním nezistil u otca takú zásadnú zmenu pomerov či už na strane otca ani na strane maloletého dieťaťa, ktoré by odôvodňovali vyhoveniu jeho návrhu na zníženie výživného na sumu 70,- Eur a preto ho zamietol v celom rozsahu.
37. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
39. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
40. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. O trovách konania súd v danom konaní rozhodoval, nakoľko v danom konaní nezistil žiadne také závažné okolnosti, na základe ktorých by bolo potrebné niektorého z účastníkov konania zaviazať na úhradu trov konania voči inému z účastníkov, súd o týchto trovách rozhodol podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiadne z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.