Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/390/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci žalobcu K.. Y. H., bytom N.. W. Č.. X, V., zastúpený JUDr. Slavomírou Huszthyovou, advokátkou AK, Za amfiteátrom 10, Košice, proti žalovanému PD Paňovce, IČO: 31 692 966, so sídlom Paňovce č.203, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, v odd. vl. č. 1053/V, v konaní o zaplatenie sumy 26.816,02 eur s prísl. takto

rozhodol:

I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26.816,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 26.816,02 eur, a to od 1.02.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.V časti prevyšujúcej úrok z omeškania nad 8,05 žalobu z a m i e t a.

III.Priznáva náhradu trov konania žalobcovi vo výške 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného po čiastočnom späťvzatí návrhu, na zaplatenie sumy 26.816,02 eur spolu s úrokom z omeškania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol členom družstva, od jeho vzniku, t.j. od 11.07.1994, pričom členstvo žalobcu v družstve zaniklo vystúpením na základe listu žalobcu zo dňa 23.04.2014, a to uplynutím 6-mesiacov od písomného oznámenia o vystúpení Predstavenstvu družstva žalovaného družstva, t.j. dňom 25.10.2014. Zánikom členstva vznikol žalobcovi nárok na vyrovnávací podiel.

2.V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 19.04.2018 tak, že žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a rozhodol aj o náhrade trov konania.

3.Uznesením krajského súdu zo dňa 29.04.2020 bol rozsudok súdu zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd neoboznámil žalobcu s návrhom na mimosúdnu dohodu zo dňa 27.02.2018, ku ktorej pripojil aj ďalšie dôkazy, pričom tie v rozhodnutí ani nevyhodnotil, keď procesné strany sa na pojednávaní nemohli ani vyjadriť.

4.V prejednávanej veci súd po zrušení nariadil pojednávanie, zopakoval vykonané dokazovanie, oboznámil opätovne listiny týkajúce sa návrhu na mimosúdnu dohodu, písomné vyjadrenie zástupcu žalovaného ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav: Zástupca žalobcu ako i samotná žalobkyňa zotrvávali na svojich písomných vyjadreniach, ako aj na svojich doposiaľ učinených výpovediach, mali za to, že od doby podania žaloby uplynula určitá doba, počas ktorej žalovaní argumentovali svojimi dôvodmi, za účelom možného vyporiadania vyrovnávacieho podielu medzi stranami dohodou, avšak v konečnom dôsledku k uzavretiu dohody medzi stranami

nedošlo a ani nemohlo dôjsť, už i z dôvodu, že sa nereflektovali a nerešpektovali nároky samotného žalobcu, potvrdili, že s návrhom na mimosúdnu dohodu tak, ako tento bol doručený žalovaným do spisu pred viac ako 2 rokmi, ďalej následne i k samotnému odvolaniu boli oboznámení, tento návrh však neobsahuje pre žalobcu žiadne prijateľné podmienky, rovnako boli oboznámení aj s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný predložil, pričom sa vyjadrovali už predtým, že s predmetom konania nesúvisia, ďalej, že v kontexte s tzv. ochotou žalovaného sa dohodnúť, uviedli, že jeho prezentáciu ochoty považujú za prázdne gesto, účelové, bezobsažné tvrdenie, odkedy žalovaný doručoval naposledy návrh na mimosúdnu dohodu, uplynuli už viac ako dva roky, a žalovaný doposiaľ nepredložil žiaden prijateľný návrh, vlastne za dobu od 27.02.2018 sa nijakým spôsobom nepokúsil dohodnúť so žalobcom, ako to prezentovali vo svojich podaniach. Žalobcu vôbec nekontaktoval, ani telefonicky, hoc to bolo oboznámené, ako žalovaný tvrdí, že mu nedvíhal telefón, toto však pravda nie je. Žalovaný žalobcu nijakým spôsobom nekontaktuje a teda nemá záujem sa s ním dohodnúť. Návrh, aby žalobca prevzal na seba pohľadávky, ktoré sú vymáhané exekučne, považujú za neprijateľný, pričom už v tomto konaní sa vyjadrovali, že väčšina týchto pohľadávok je nevymožiteľná, resp. boli už aj exekučné konania zastavené, preto trvajú na podanej žalobe.

5.Samotný žalobca uviedol, že nie je pravdou skutočnosť, že by chceli s ním osobne jednať. Je pravdou to, že sú to jeho kolegovia, avšak zakaždým alternatívy výplaty sa menili. Prvá alternatíva bola, aby dali 50%, druhá alternatíva, že mu vyplatia do 10 rokov, takže mu dajú po 1.000,- eur, a zvyšok 16.800,- eur mu budú splácať do 10-tich rokov. Žalobca však býva v Košiciach už 50 rokov, a teda má za to, že ďalších 10 rokov čakať na to, kedy by z vlastnej vôle žalovaný mal nejaké finančné prostriedky dať, už jednoducho nie je možné, a to už aj s poukazom na vek samotného žalobcu, žalobca však nie je žiaden podvodník a ani on sám nepredpokladal, že v družstve budú takí ľudia, ktorí si nevážia svojho člena.

6.Zástupca za žalovaného sa pojednávania nezúčastnil, a tak súd rozhodoval podľa ust. bez prítomnosti žalovaného, ktorý však sa písomne pred pojednávaním ospravedlnil, pričom sa pridržiaval účastníckeho prednesu štatutárneho zástupcu tak, ako ho pred súdom ústne predniesol. Zdôraznil, že chcel, aby sa žalobca k nim dostavil na podpis dohody tak, ako to urobili iní členovia a takto sú uspokojovaní aj bývalí členovia v počte 29 s tým, že niektorým končí už aj 10-ročné splátkové obdobie, ktoré zaviedol ešte žalobca, opakovane však žiadal súd, aby presvedčil žalobcu na mimosúdne rokovanie s nimi, keďže im nedvíha telefón, sám ako kvalifikovaný ekonóm pri tom dobre ovláda celý mechanizmus, ktorým ako predseda družstva uzatváral dohody, ktoré sa následne stali pokladom na platbu pre účtovníctvo družstva. Kým taký postup neprebehne, nevedia zaúčtovať splátky na jeho konto, pričom sám musí uznať, že aj zvyšných 29 bývalých členov sú v pokročilom veku s podlomeným zdravím a všetci zohľadnili v dohodách o splátkach zlú finančnú situáciu družstva, pokiaľ odmietol prevziať a doriešiť niektoré ich pohľadávky, ktoré vznikli ešte z jeho obchodnej činnosti, dnes je už u nich nové saldo konto, z ktorého si má možnosť vybrať bez obmedzenia, preto žiadajú súd, aby ho presvedčil o čo najúspornejšie ukončenie sporu mimosúdnou dohodou, pričom sú ochotní všetkým jeho podmienkam vyhovieť a aj s prihliadnutím na pandemickú situáciu elektronickou formou prostredníctvom jeho advokátky, v prípade neochoty žalobcu súhlasia s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti, po podrobnom vykonaní všetkých nimi vykonaných dôkazov. Opätovne poukazujú na to, že ide o spor viac morálny ako právny, preto ani v eventuálnej dohode nesúhlasia so žiadnym príslušenstvom pohľadávky, ani trovami súdneho konania, keďže by išlo o viacnásobné úročenie úrokov a nemorálne zhodnotenie členských podielov bývalých prevažne rómskych robotníkov, členov družstva v prospech žalobcu ako ich bývalého dvojnásobného nadriadeného po linke ako pracovnej tak aj členskej.

7.Prijatím s účinnosťou od 1.07.2016 došlo k zrušeniu , nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, čo znamená, že nová právna úprava sa použije aj na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti , s výnimkami z tohto pravidla ustanovených v .

8.Podľa ust. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ust. , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.

10.V prejednávanej veci žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 26.816,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 eur ročne zo sumy 26.816,02 eur od 1.02.2015 do zaplatenia, a to titulom vyrovnávacieho podielu (po úprave výšky vyrovnávacieho podielu u žalobcu), ktorú súd uznesením v časti istiny 906,72 eur zastavil (č.l. 138), predmetom konania tak zostal nárok na zaplatenie istiny spolu s úrokom z omeškania.

11.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca bol jedným zo zakladajúcich členov žalovaného družstva a po dobu 20 rokov sa aktívne podieľal na jeho činnosti a rozvoji, so žalovaným viedol vzájomnú komunikáciu ohľadom vyplatenia vyrovnávacieho podielu, ktorá však skončila predžalobnou výzvou a následne odpoveďou žalovaného, pričom žalobca už nereflektoval na možnosť uzavretia mimosúdnej dohody, čo odôvodňoval tým, že od podania žaloby ubehlo už dlhé obdobie, počas ktorého žalovaní, ak chceli, mohli žalobcovi plniť v splátkach.

12.Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa ust. , pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel.

14.Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pre určenie vyrovnávacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa účtovnej uzávierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnávacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde a ak to vyplýva zo stanov aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

15. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia nárok na vyrovnávací podiel je splatný uplynutím troch mesiacov od schválenia účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.

16.Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak.

17.Podľa ust. § 234 ods. 1 citovaného zákona vyrovnávací podiel sa uhrádza v peniazoch. Stanovy môžu určiť, že v prípadoch, keď členský vklad spočíval úplne alebo sčasti v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na družstvo, môže člen žiadať vysporiadanie vrátením tejto nehnuteľnosti, a to v hodnote, ktorá je evidovaná v majetku družstva v čase zániku jeho členstva. Ak je výška vyrovnávacieho podielu menšia, než je hodnota vrátenej nehnuteľnosti, je nadobúdajúci člen povinný uhradiť družstvu rozdiel v peniazoch. Stanovy môžu určiť, že obdobne sa postupuje aj v prípade, keď spočíval členský vklad v poskytnutí iného vecného bremena. Družstvo zodpovedá členovi, ak nakladá s majetkom družstva spôsobom, ktorý by toto vrátenie znemožňoval.

18. Podľa „Stanov“ žalovaného uverejnených v čl. XI ods. 1 - pri zániku členstva, za trvania družstva, má doterajší člen nárok na vyrovnávací podiel.

19.Podľa „Stanov“ čl. XI ods. 4 - právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu je splatné do 10 rokov: a) vlastnými poľnohospodárskymi výrobkami, b) prevodom majetkového vkladu družstva v iných právnických osobách, c) finančne, d) cenným papierom, e) postúpením pohľadávok.

20.Ak k dohode v uvedenej lehote nedôjde, vyrovnávací podiel bude vyplatený bez zbytočného odkladu, po jej uplynutí v peniazoch.

21. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca bol členom družstva od jeho vzniku, t.j. od 11.07.1994, pričom jeho členstvo v družstve zaniklo vystúpením na základe jeho listu zo dňa 23.04.2014,

a to plynutím 6 mesiacov od písomného oznámenia o vystúpení predstavenstvu žalovaného družstva, t.j. dňom 25.10.2014 a teda zánikom členstva vznikol žalobcovi nárok na vyrovnávací podiel.

22.Podľa citovaných „Stanov“ žalovaného sa vyrovnávací podiel mal určiť z čistého obchodného imania družstva, podľa riadnej individuálnej účtovnej uzávierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo v družstve zaniklo, zníženého o imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde družstva, fonde odmien, sociálnom fonde a podielových fondov v zmysle príslušných ustanovení . Na základe predložených dôkazov je zrejmé, že individuálna účtovná uzávierka za účtovné obdobie roku 2013 bola schválená členskom schôdzou žalovaného na výročnej členskej schôdzi konanej dňa 10.04.2016, pričom uznesením č. 5/2014 bolo odsúhlasené krytie straty vo výške 302.620,30 eur z jednotlivých fondov žalovaného družstva a ponechaním ako neuhradenej straty minulých rokov čiastkou 266.118,26 eur. Výška vyrovnávacieho podielu u žalobcu, po čiastočnom späťvzatí návrhu, predstavovala sumu 26.816,02 eur, táto výška sporná v konaní ani nebola, žalovaný navrhol žalobcovi tri alternatívy vyporiadania - odkúpenie podielu za 30% hodnoty, vyplatenie vyrovnacieho podielu v ročných splátkach maximálne vo výške 1.000,- eur s doplatením zvyšku podielu v 10-tom roku alebo vlastnými poľnohospodárskymi výrobkami, prevodom majetkového vkladu v iných právnických osobách, cenným papierom, resp. postúpením pohľadávok.

23.V priebehu konania boli oboznámené viaceré alternatívy, možnosti vyporiadania vyrovnacieho podielu, na čo reagoval žalovaný listom zo dňa 22.12.2014, kedy nesúhlasil s alternatívami žalovaného a žiadal vyplatenie svojho podielu najneskôr do 31.01.2015, pričom prejavil ochotu pristúpiť na dohodu o vyplatení podielu v troch ročných splátkach. K dohode v priebehu konania medzi stranami sporu nedošlo.

24. Žalovaný predložil zároveň aj možnosť návrhu na mimosúdnu dohodu (č.l. 211 až 212), podľa jeho možností tak, že navrhli titulom úhrady vyrovnacieho podielu žalobcu postúpenie pohľadávok po splátkový kalendár na eventuálne dohodnutú sumu v peniazoch, za tým účelom predložili upovedomenia o začatí exekúcií (č.l. 215 - 216), exekučné príkazy na vykonanie exekúcie (č.l. 217), taktiež aj súpis majetkových podielov oprávnených osôb (č.l. 201 až 263).

25.Žalovaní v priebehu konania oznámili súdu (v návrhu z 27.02.2018), že sa od ich ostatného návrhu, ktorým žalobcovi ponúkali dohodu zmenili pomery v sporoch s ich dlžníkmi tak, že niektoré z nich sú právoplatne skončené a boli postúpené do exekučných konaní, a preto navrhli žalobcovi titulom úhrady vyrovnacieho podielu postúpenie pohľadávok a splátkový kalendár a to v súlade s čl. XI ich stanov v spojení s ustanovením § 233 ods. 5 tak, že exekúcie, ktoré sú vedené u súdnych exekútorov, by boli prevedené na žalobcu, pričom spolu od dlžníkov zostáva k úhrade 21.936,45 eur bez príslušenstva, žalobca však po oboznámení sa s návrhom na mimosúdnu dohodu už v priebehu konania, ako i na poslednom pojednávaní uviedol, že s takýmto postupom pohľadávok, s riešením, ktoré navrhli žalovaní, v žiadnom prípade nesúhlasí, keďže podľa jeho názoru sú to nevymožiteľné pohľadávky, k obsahu celej dohody ku konkrétnym jeho ustanoveniam žalobca uviedol na pojednávaní, že pre neho je nepredstaviteľná znovu ďalšia alternatíva, v poradí tretia - týkajúca sa vyplatenia jeho vyrovnacieho podielu už aj z toho dôvodu, že bol predostretých viacero alternatív a na žiadnu z nich nepristúpili žalovaní, a teda on nemá záujem pristúpiť na takúto dohodu v znení, ktorá bola prezentovaná zástupcom žalovaného a mal za to, že od obdobia jeho zániku ako člena v družstve za obdobie tak, ako bolo pôvodne dohodnuté vyplatenie podielu v období 10-tich rokov, už toto mohlo byť vyplácané, resp. aspoň čiastočne plnené, pričom žalovaný vôbec neplní, čo vyústilo až do samotného podania žaloby žalobcom.

26. Ako už bolo vyššie uvedené k dohode medzi žalobcom a žalovaným ohľadom výplaty vyrovnacieho podielu nedošlo.

27.Stanovy sa považujú za „zmluvu via genesis“ a zaväzujú všetkých členov družstva. V stanovách je možné upraviť vzťahy medzi členmi, pri ktorých sa pripúšťa dispozitívna úprava v zákone, alebo ktoré v zákone nie sú upravené vôbec. Ustanovenia o splatnosti vyrovnacieho podielu majú normatívny charakter a členovia družstva prípadne ich nástupcovia sú týmito ustanoveniami viazaní. Medzi všeobecné náležitosti právneho úkonu medzi ktoré ako „zmluva via genesis“ patria i „Stanovy“, patrí podľa ust. i požiadavka jeho súladu s dobrými mravmi. V „Stanovách“ žalovaného sa v čl.

XI v bode 4 uvádza: „Vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné do 10-tich rokov odo dňa zániku členstva písomnou dohodou“.

28.Súd má však za to, že 10-ročná doba, ktorá odkladá splatnosť vyrovnacieho podielu je nesporne dlhá. Dokonca aj o úpravách majetkových vzťahov a vyporiadania nárokov v družstvách, pri očakávaných hromadných výplatách vyrovnávacích podielov, ktoré by mohli destabilizovať ekonomickú situáciu družstva, určil „len“ 7-ročnú lehotu splatnosti, a to aj pre nepodnikateľov. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné uzavrieť, že stanovy žalovaného v tejto časti (10- ročná lehota), je potrebné vyhodnotiť ako neplatné a takúto lehotu splatnosti súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, keďže žalobca už prekročil vek 70-tich rokov a je nespravodlivé od neho žiadať, aby čakal na výplatu do uplynutia tejto lehoty, ktorá je v nepomere k právam, ktorými družstvo disponuje a rizikám, ktorým je vystavený žalobca, najmä jeho povinnosti strpieť nakladanie s jeho majetkovou hodnotou družstva počas takejto dlhej doby, nemožnosť podieľať sa na úspešnom hospodárení družstva, a naopak v prípade úpadku, či zlej situácie družstva, riziko strany tohto vyrovnacieho podielu, bezúročnosť a stratu hodnoty podielu nevynímajúc. Žalovaný, síce predložil posledný návrh na uzavretie dohody - mimosúdnu dohodu zo dňa 27.02.2018, ku ktorým ustanoveniam takejto dohody sa vyjadril samotný žalobca, pričom so spôsobmi predloženými na postúpení pohľadávok vymáhaných exekučných konaní, samotný žalobca nesúhlasil, nakoľko mal za to, že sú to nevymožiteľné a staré pohľadávky, pričom mal za to, že žalovaní od podania jeho žaloby na súd (9.04.2015) mohli pristúpiť aspoň k čiastočnému plateniu vyrovnacieho podielu, pričom doposiaľ tak neučinili.

29. Je síce pravdou, že žalovaný taktiež predložil dohody (č.l. 99 až 116) o vyplatení podielov pre niektorých ostatných členov družstva, ktoré však závery súdu neovplyvnili. Žalovaný v podstate preukázaním týchto dohôd sa bránil vyplateniu podielu v hotovosti, a to jednorázovo s poukazom, že s niektorými z bývalých členov sa vedel dohodnúť iba žalobca, to odmietol.

30.Súd poukazuje aj na skutočnosť, že v súlade s ust. tento určuje spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu, pričom v ustanovení 4 citovaného zákona, ustanovuje jeho splatnosť na lehotu 3 mesiacov od schválenia účtovnej uzávierky za ten rok, v ktorom členstvo zaniklo. Z ods. 5 citovaného ustanovenia však vyplýva, že zákonná právna úprava sa použije pri výpočte a vyplácaní vyrovnacieho podielu len vtedy, ak stanovy neurčujú inak, a práve v stanovách žalovaného je určená 10-ročná lehota na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

31. Ustanovenia až 4 majú dispozitívnu povahu, môžu si teda družstvá otázky, ktoré sú v tomto ustanovení upravené, v stanovách upraviť inak, 10-ročnú lehotu, na ktorú sa žalovaní pri pôvodných návrhoch uzavretia dohody odvolávali. V tomto prípade je však možné konštatovať, že takýto postup žalovaného v prípade uzavretia dohody o neprimerane dlhej lehote na vyplatenie vyrovnacieho podielu by bol nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore s ust. , pretože aj keď sú „Stanovy“ družstva „zmluvou sui generis“, ak obsahujú, hoci v súlade s ust. odchylný spôsob vysporiadania pri zániku členstva v družstve, od spôsobu určeného , nemôže byť tento spôsob určený tak, aby umožňoval družstvu rozhodnúť, aký spôsob vysporiadania a akú dobu plnenia v jednotlivých prípadoch zvolí, a takáto dohoda by bola aj v rozpore s ustanovením . I v súlade s ustanovením vyplýva, že pokiaľ člen družstva nepožiada o uhradenie vyrovnacieho podielu iným spôsobom, je družstvo povinné uhradiť vyrovnací podiel v peniazoch.

32.Súd má za to, že v prejednávanej veci i zohľadňujúc návrhy dohôd predložených žalovanými, pričom k uzavretiu dohody medzi stranami nedošlo, poukazuje v prvom rade na to, že od zániku členstva žalobcu v žalovanom družstve mal žalovaný dostatok času na rokovania o dohodách tak, aby boli tie obojstranne akceptovateľné, pričom žalovanému nič nebránilo v tom, aby začal aspoň postupne splácať svoj záväzok voči žalobcovi, k žiadnym úhradám ani k čiastočným nedošlo, pričom práve tento postoj žalovaného je v rozpore s jeho verbálne deklarovanou ochotou dohodnúť sa, keďže dohoda medzi stranami sporu bola resp. nebola možná, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

33. ako základ pre výpočet vyrovnacieho podielu ustanovuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, ktorému členstvo zaniklo. Splatnosť práva na vyplatenie vyrovnacieho podielu je prevzatá zo všeobecnej úpravy dispozitívne ustanovuje splatnosť práva po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď bola, resp. mala byť schválená účtovná závierka družstva ( ), pričom tak, ako bolo uvedené vyššie, môžu stanovy splatnosť upraviť inak. Treba však zdôrazniť, že pri posudzovaní nároku na vydanie vyrovnacieho podielu sa zásadne vychádza zo stanov, ktoré platili ku dňu vzniku nároku na jeho vydanie, a nie je možné prihliadať na žiadne neskôr vykonané zmeny. Zo Stanov družstva platných k 10.4.2014 tak vyplýva, že splatnosť práva nemohla nastať skôr ako uplynulo 10 rokov odo dňa zániku členstva písomnou dohodou (čl. XI ods. 4), súd však už v odôvodnení rozhodnutia mal za to, že plnenie v 10-ročnej lehote uvedenej čl. XI ods. 4 v zmysle stanov, ktoré sú „zmluvou sui generis“ vyhlásil za rozpor s dobrými mravmi, a preto mal za to, že podľa sú absolútne neplatné.

34. V súlade s ust. , teda súd priznal žalobcovi popri plnení i úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne do zaplatenia, podľa ust. a ust. a ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia , a to dňom 1.02.2015 do zaplatenia.

35.Keďže žalobca v konaní žiadal o výšku úrokov z omeškania 9,15% ročne, súd v prevyšujúcej časti tento zamietol.

36.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu, a to vo výške 100%.

37. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (, ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). ( )