Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-98-2018.pdf
PDF · 105.91 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/98/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní navrhovateľky - manželky: I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, t.č. G. XXX, E. B. a manžela X. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. B. XXX, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom E.: D., nar. XX.XX.XXXX a X., nar. XX.XX.XXXX, obe v náhradnej osobnej starostlivosti C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX a L., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, všetky maloleté deti zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo I. E., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a X. E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.
Maloletá L. E., nar. XX.XX.XXXX a maloletý C. E., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej L. E., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 50 Eur mesačne a na výživu maloletého C. E., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 50 Eur mesačne, a to vždy do XX. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku v časti o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletou L. a maloletým C. sa ponecháva bez úpravy.
Súd ponecháva maloletú D. E., nar. XX.XX.XXXX, v náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 10P/85/2015-182 zo dňa 14.11.2016.
Súd ponecháva maloletého X. E., nar. XX.XX.XXXX, v náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 14P/68/2018-75 zo dňa 03.03.2020.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.07.2018 domáhala rozvodu manželstva. V návrhu uviedla že manžel v októbri 2017 odišiel zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka žije už s novým parterom, s ktorým čaká aj dieťa. K návrhu priložila navrhovateľka sobášny list. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva na pojednávaní navrhla, aby maloletá L. a C. boli zverení do jej osobnej starostlivosti otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou vo výške 50 Eur mesačne, tak ako sa dohodli na tunajšom súde v
konaní sp.zn. 8P/230/2018 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Zároveň súhlasila, aby maloletá D. a maloletý X. boli ponechaní v náhradnej osobnej starostlivosti sestry jej manžela.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu nevyjadril, na nariadené pojednávanie sa napriek vykázanému doručeniu predvolania nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku konal a rozhodol v neprítomnosti manžela navrhovateľky.
3. Súd sa oboznámil s návrhom a s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Trnava sp.zn. 10P/85/2015 a sp.zn. 14P/68/2018 a okresného súdu Malacky sp.zn. 8P/230/2018 ako aj a rozhodnutím tunajšieho č.k. súdu 8Pc/62/2019-22 zo dňa 18.06.2020 a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, sestry otca maloletých detí, kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: sobášny list, správa ÚPSVaR zo dňa 15.08.2019, odpovede na lustráciou v registri obyvateľov, odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni, úradným záznamom z informatívneho výsluchu navrhovateľky zo dňa 31.10.2019, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.
4. Rozhodnutím tunajšieho č.k. súdu 8Pc/62/2019-22 zo dňa 18.06.2020 súd určil, že manžel navrhovateľky nie je otcom maloletej O. E., nar. XX.XX.XXXX.
5. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 10P/85/2015 súd zistil, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 10P/85/2015-182 zo dňa 14.11.2016 bola maloletá D. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti pani C. O. - sestry otca maloletých detí, pričom obaja rodičia boli zaviazaní prispievať na výživu maloletej sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
6. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 14P/68/2018 súd zistil, rozhodnutím Okresného súdu Trnava č.k. 14P/68/2018-75 zo dňa 03.03.2020 bol maloletý X. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti pani C. O. - sestry otca maloletých detí, pričom obaja rodičia boli zaviazaní prispievať na výživu maloletého sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
7. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8P/230/2018 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P/230/2018-118 zo dňa 02.07.2020 súd schválil dohodu rodičov, ktorou boli maloletá L. a maloletý C. zverení do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia a otec sa zaviazal prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou vo výške 50 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
8. Podľa zápisnice z pojednávania zo dňa 02.07.2020 v konaní sp.zn. 8P/230/2018 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, otec vypovedal, že žije sám, je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, pracuje brigádne.
9. Podľa správy ÚPSVaR zo dňa 19.03.2020 založenej v spise tunajšieho súdu sp.zn. 8P/230/2018 navrhovateľka poberá prídavky n dieťa na maloletého C. a maloletú L. ako aj na maloletú O. spolu vo výške 74,85 Eur, zároveň poberá rodičovský príspevok na maloletú O. vo výške 270 Eur. Dávka v hmotnej núdzi bola navrhovateľke vyplácaná v mesiaci júl až september 2018. Manželovi navrhovateľky neboli od 01/2018 vyplácané žiadne sociálne dávky.
10. Podľa správy ÚPSVaR zo dňa 09.06.2020 založenej v spise tunajšieho súdu sp.zn. 8P/230/2018 navrhovateľka sa osobne stará o tri maloleté deti, a to o maloletú L., maloletého C. a maloletú O., ktorej otcom je súčasný partner matky O. M.. Maloletá D. ako aj maloletý X. boli zverený do náhradnej osobnej starostlivosti pani O. - sestry otca maloletých detí. Matka s maloletou D. a maloletým X. nie je v kontakte, má dlh na výživnom. Otec sa o maloletého C. a L. nezaujíma, vyživovaciu povinnosť si neplní. Matka nevie, kde sa otec nachádza. Maloletý C. chodí do 1. ročníka ZŠ, maloletá L. je v 4. ročníku ZŠ. Maloleté deti sú zdravé. Rodina žije dlhodobo v prenájme v 2-izbovom rodinnom dome. Partner matky pomáha matke so starostlivosťou o maloleté deti.
11. Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že problémy v manželstve začali už po narodení dcéry L.. Manžel začal požívať alkoholické nápoje, hrával na automatoch, prišiel o prácu. Často sa sťahovali. Asi 3 roky nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka má iného partnera, narodila sa im spoločná dcéra, ktorá
ma 2 roky. Všetci žijú spolu aj s maloletou L. a C. v prenajatom rodinnom dome. V súčasnosti poberá navrhovateľka len rodičovský príspevok a prídavky na deti. Má spolu 5 vyživovacích povinností. Deti sú zdravé. Má s nimi bežné náklady. L. aj C. navštevujú ZŠ. C. je v 2. ročníku a L. v 5. ročníku. Otec na ich výživu neprispieva. Na pojednávaní v konaní sp.zn. 8P/230/2018 uviedol, že bude schopný prispievať na výživu detí 50 Eur na každé dieťa. Uvádzal, že sa mu niečo črtá, nejaká práca. Nevie či je zamestnaný. Čo sa týka nákladov na deti tie sú okolo 80 Eur mesačne na každé dieťa mimo ich stravy. Náklady na domácnosť hradí jej partner. Navrhovateľka hradí len výživné na svoje ďalšie deti.
12. Pani O. (sestra otca maloletých detí), ktorej sú maloletá D. a maloletý X. zverení do náhradnej osobnej starostlivosti, súhlasila s tým, aby bola maloletá D. a maloletý X. naďalej ponechaní v jej náhradnej osobnej starostlivosti, keďže deti nemajú s rodičmi žiaden vzťah a rodičia nejavia o deti žiaden záujem a pani O. nazývajú matkou.
13. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že v prípade, ak súd manželstvo rozvedie navrhuje, aby maloletý C. a L. boli zverení do starostlivosti matky, ktorá starostlivosť riadne zabezpečuje. Vykonávali šetrenie dňa 20.05.2020 a nezistili žiadne nedostatky v starostlivosti. Matka sa stará aj o maloletú O.. Situáciu v rodine monitorujú. Manžel súhlasil so zverením C. a L. matke. Súhlasí s rozvodom a súhlasil aj s výškou výživného 50 Eur na každé dieťa tak, ako sa dohodli v konaní o ÚPP na čas do rozvodu. Obaja rodičia boli poučení o plnení si vyživovacej povinnosti k svojim maloletým deťom, ktoré sú v náhradnej osobnej starostlivosti. Náhradná osobná starostlivosť plní svoj účel a je v záujme maloletých detí (X. a D.). Pani O. zabezpečuje riadnu starostlivosť, preto súhlasil, aby bol maloletý X. a maloletá D. ponechaní v náhradnej osobnej starostlivosti.
14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o rodine“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
16. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
17. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
18. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
19. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
20. Podľa § 23 os. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
21. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
22. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú
obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.
23. Čo sa týka rozvodu manželstva, súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 28.04.2007 a počas ich manželstva sa im narodili štyri deti. Navrhovateľka ako príčinu rozvratu ich manželstva uvádzala požívanie alkoholických nápojov manželom ako aj finančné problémy spôsobené tým, že manžel prišiel o prácu, hrával na automatoch. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti viac ako 3 roky, netrávia spolu čas, intímne sa nestýkajú, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou, spoločne nehospodária ani nezabezpečujú spoločne starostlivosť o domácnosť a deti a ich manželský zväzok je už len formálnym zväzkom a nenapĺňajú sa v ňom práva a povinnosti v zmysle ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine.
24. Teda nie je napĺňaná ani žiadna z funkcií manželstva, pričom uvedený stav je dlhodobý a v neposlednom rade úplne absentuje vôľa zo strany navrhovateľky (ktorú výslovne vyjadrila) ako aj zo strany jej manžela (ktorú možno vyvodiť z jeho pasívneho správania v konaní) k obnoveniu manželského spolužitia. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a to tak, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a zároveň nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že sú splnené podmienky § 23 ods. 1 Zákona o rodine a v časti rozvodu manželstva vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.
25. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
26. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
27. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
28. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
29. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
30. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
31. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
32. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
33. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
34. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
36. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
37. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
38. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
39. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
40. Zverenie maloletého dieťaťa do výchovy inej osoby než rodiča (§ 45 ods. 1 Zákona o rodine) je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov; musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa (R 64/1968). Dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len vtedy, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa. Dôvody na strane rodičov môžu mať subjektívny i objektívny charakter. Môžu byť spôsobené zavineným zanedbávaním starostlivosti alebo aktuálnou nezavinenou neschopnosťou rodičov postarať sa o svoje maloleté dieťa. Zmyslom náhradnej osobnej starostlivosti je zabezpečiť dieťaťu v nepriaznivej životnej situácii, pozbavenému jeho prirodzeného rodinného prostredia, čo možno najbližšie podobné rodinné prostredie.
41. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je záujem maloletého dieťaťa vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
42. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o dve maloleté deti, ktorých otcom je manžel navrhovateľky, ďalšie ich dve maloleté deti sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti sestry otca maloletých detí. Súd s ohľadom na záujem maloletých detí a stabilitu výchovného prostredia vyhovel návrhu matky v časti zverenia maloletej L. a maloletého C. do jej osobnej starostlivosti. Zároveň považoval súd za dôvodné ponechať maloletú D. a maloletého X. naďalej v náhradnej osobnej starostlivosti, ktorá jednoznačne plní svoj účel, pričom matka s náhradnou osobnou starostlivosťou výslovne súhlasila a otec sa ani o jedno z maloletých detí nezaujíma.
43. Súd rozhodol, že zastupovať maloleté deti (Nikolu a Martina) a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Oprávnenie rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok zo zákona náleží rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine. Bežné záležitosti týkajúce sa maloletých detí je oprávnený rozhodovať každý z rodičov samostatne bez potreby žiadania súhlasu druhého rodiča. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa, však musia byť schválené oboma rodičmi, teda rozhodujú o nich spoločne. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd.
44. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti k maloletej L. a maloletému C. súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí s ohľadom na ich vek a zdravotný stav, výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, celkové majetkové pomery a životnú úroveň oboch rodičov a ich zárobkové možnosti a schopnosti. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Obe deti navštevujú ZŠ (C. 2. ročník a L. 5. ročník) a sú zdravé. Otec je nezamestnaný a podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne nedosahuje žiaden príjem, zdržuje sa na neznámom mieste, podľa všetkého sa živý len občasnými brigádami. Matka poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky na 3 maloleté deti. Súd prihliadlo aj na počet vyživovacích povinností oboch rodičov. Otec má spolu 4 vyživovacie povinnosti a matka má 5 vyživovacích povinností.
45. Súd tiež vychádzal z toho, že rodičia sa dňa 02.07.2020 dohodli na úprave výkonu ich rodičovských práv povinností k maloletej Nikole a maloletému C., na čas do rozvodu manželstva, pričom súd nemal dôvod túto rodičovskú dohodu, od ktorej uzavretia do vyhlásenia rozsudku v konaní o rozvod manželstva uplynuli len necelé 4 mesiace, nerešpektovať. Preto súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej L. a k maloletému C. na čas po rozvode manželstva v zmysle návrhu navrhovateľky, ktorý korešpondoval s nedávno uzavretou rodičovskou dohodu, vo výške 50 Eur mesačne na každé dieťa.
46. Styk otca s maloletými deťmi súd ponechal bez úpravy, keďže rodičia styk upraviť nežiadali a otec dlhodobo o deti nejaví žiaden záujem.
47. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ani jeden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a súd nemal dôvod rozhodnúť o trovách konania iným spôsobom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 4 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).