Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13Csp-247-2019.pdf
PDF · 91.07 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/247/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: B. E., V.. X.XX.XXXX, XXX XX I. V. L. XXX, o zaplatenie 213,84 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 109,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 28,52 Eur od 6.9.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,72 Eur od 4.10.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30,52 Eur od 4.11.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,72 Eur od 6.12.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 29,46 Eur od 4.1.2017 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 10,- Eur mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenie dlhu pod stratou výhody splátok tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán na náhradu trov konania n e m á p r á v o .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica 1.9.2019 (v rámci upomínacieho konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu) sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 213,84 Eur (pozostávajúcu z istiny vo výške 124,91 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 88,93 Eur) s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.7.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Uviedol, že medzi postupcom (Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb s tým, že Slovak Telekom, a.s. sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka, ktoré vyúčtoval faktúrami: zo dňa 15.08.2016, pod L. XXXXXXXXXX vo výške 28,52 Eur s lehotou splatnosti 5.09.2016, zo dňa 15.09.2016, pod L. XXXXXXXXXX vo výške 15,71 Eur s lehotou splatnosti 03.10.2016, zo dňa 15.10.2016, pod L. XXXXXXXXXX vo výške 35,51 Eur s lehotou splatnosti 03.11.2016, zo dňa 15.11.2016, pod L. XXXXXXXXXX vo výške 15,71 Eur s lehotou splatnosti 05.12.2016, zo dňa 15.12.2016, pod L. XXXXXXXXXX vo výške 29,46 Eur s lehotou splatnosti 03.01.2017.
3. Žalobca dodal, že žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr, no k ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil, s úhradou faktúr je v omeškaní, a preto si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Vo vzťahu k zmluvnej pokute žalobca uviedol, že táto bola vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet dní viazanosti x základ ZP), a že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
4. Upomínací súd jeho návrhu vyhovel, proti platobné rozkazu však podal žalovaný odpor, čim sa platobný rozkaz podľa § 11 ods. 5 zák. č. 307/2016 Z.z. zrušil, o čom upomínací súd žalobcu upovedomil a vyzval aby navrhol pokračovanie v konaní, a keďže žalobca v stanovenej lehote navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, upomínací súd túto vec postúpil na prejednanie tunajšiemu súdu.
5. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný vzniesol všeobecne námietku premlčania, navrhol aby súd preskúmal „zmluvu o úvere“ a o postúpení pohľadávok, a v prípade ak súd posúdi uplatnený nárok ako opodstatnený, aby mu povolil splátky vo výške 5,- Eur mesačne s tým, že poberá len dávku v hmotnej núdzi a iný príjem ani žiaden majetok nemá (k čomu priložil potvrdenie o poberaní dávok v hmotnej núdzi).
6. V následnej replike k odporu žalovaného sa žalobca vyjadril tak, že ako je zrejmé z podaného návrhu a jemu pripojených dokladov jeho nárok premlčaný nie je a bol uplatnený vo všeobecnej premlčacej lehote podľa § 101 OZ. Poukázal na všeobecnosť námietok s tým, že svojho nároku sa nedomáha na základe zmluvy o úvere, a že ohľadom postúpenia pohľadávky je z predložených dokladov zrejmé, že postúpenie pohľadávky oznamoval žalovanému postupca, a dlžník tak nie je oprávnený dožadovať sa preukázanie zmluvy o postúpení.
7. K replike žalobcu sa následne žalovaný, hoci ho na to súd vyzval, už ďalej nevyjadril.
8. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
10. Súd vo veci oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:
11. Z nespochybnených tvrdení žalobcu a predložených listín vyplýva, že dňa 15.5.2016 uzavreli Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej si žalovaný objednal v tejto zmluve špecifikované služby podniku, a zaviazal sa na úhradu ceny za tieto služby v zmysle platného cenníka.
12. V rovnaký deň uzatvorili k tejto zmluve aj dodatok, podľa ktorého právny predchodca žalobcu poskytol (aktivoval) žalovanému program služieb Happy XL NAJ SIM new bez dátového zariadenia (mobilného telefónu), a žalovaný sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom, a že v prípade porušenia zmluvných povinností zaplatí podniku zmluvnú pokutu podľa tabuľky č. 1 (vo výške 120,- Eur) upravenú podľa vzorca uvedeného v žalobe.
13. Z predložených listín a tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných faktúrami uvedenými v bode 2. tohto odôvodnenia. Z oznámenia o postúpení pohľadávky a jej príloh vyplýva, že právny predchodca žalobcu následne pohľadávky z týchto faktúr postúpil na žalobcu.
14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.
15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
16. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
17. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o pripojení umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby za čo má nárok na úhradu ceny za tieto služby, a keďže žalovaný cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných mu faktúrami nezaplatil a je v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, a právny predchodca žalobcu tieto pohľadávky v zmysle ust. § 524 OZ postúpil na žalobcu a nárok bol uplatnený vo všeobecnej premlčacej dobe (včas) a teda premlčaný nebol, súd posúdil návrh žalobcu v tejto časti ako dôvodný a žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi cenu poskytnutých služieb (po odpočítaní poplatkov za upomienky 3 x 4,99 Eur z faktúr vystavených dňa 15.9.2016, 15.10.2016 a 15.11.2016 - ktorých vystavenie a doručenie v konaní preukázané nebolo) spolu so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy uplatnenými v súlade so zákonom po ich splatnosti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
22. Súd pritom (okrem poplatkov za upomienky) považoval žalobu za nedôvodnú aj v časti ďalšej sumy uplatnenej nad rámec odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby zodpovedajúcej zmluvnej pokute. Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé k čomu sa má žalovaný vyjadriť, a o čom a na základe akých konkrétnych skutočností má súd o nároku na zaplatenie týchto položiek rozhodnúť.
23. Napríklad z ustanovení § 544 Občianskeho zákonníka (vo vzťahu k zmluvnej pokute) je zrejmé, že nie každé porušenie akýchkoľvek (zmluvných) povinností zakladá nárok na zmluvnú pokutu. Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy, umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je celkom presné a určité označenie povinnosti, pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu. Medzi nevyhnutné predpoklady na vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka potom patrí 1. existencia zmluvnej povinnosti, 2. platné písomné dojedanie s vyjadrením presného a jednoznačného záväzku zaplatiť konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku pokuty pri porušení konkrétnej, dostatočne určite a zrozumiteľne vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, 3. porušenie tejto zabezpečovanej povinnosti, a 4. (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky) zrejmá hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Inými slovami pre vznik nároku na zmluvnú
pokutu musí teda žalobca v konaní riadne tvrdiť a preukázať, že žalovaný porušil konkrétnu písomne, a súčasne dostatočne presne a určite (nezameniteľne) vymedzenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej bolo dostatočne určite a zrozumiteľne písomne zabezpečené zmluvnou pokutou, teda ktorá konkrétna forma správania žalovaného, v spojení s ktorým konkrétnym písomným zmluvným dojednaním, má za následok vznik zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, a že výška tejto zmluvnej pokuty je primeraná a zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil.
24. Súd pritom poukazuje najmä na to, že žalobca v žalobe nijako nevymedzil hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti - zo žaloby nie je zrejmé aké konkrétne plnenie resp. aká konkrétna a už v celom rozsahu vyčerpaná výhoda mala byť žalovanému poskytnutá (za krátky čas trvania zmluvy!), a mala by mať hodnotu obdobnú výške zmluvnej pokuty 120,- Eur, ktorá ju mala zabezpečovať, keďže žalovanému podľa zmluvy nebolo poskytnuté žiadne dátové zariadenie (mobilný telefón).
25. Dojednanie zmluvnej pokuty bez zrejmého vymedzenia hodnoty a významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti sa pritom javí ako ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a ako neprijateľná podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s ust. § 53 ods. 5 OZ tak neplatné.
26. Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie konkrétnej povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, táto však musí vždy zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne, resp. reálne hrozí, čo však v danom prípade nijako vysvetlené nebolo.
27. Vzhľadom na uvedené preto súd žalobu v časti zaplatenie zmluvnej pokuty pre neunesenie bremena tvrdenia ako nedôvodnú zamietol.
28. O splnení dlhu v splátkach súd rozhodol za primeraného použitia ust. § 232 ods. 3 CSP na základe žiadosti žalovaného a jeho tvrdení (žalobcom nespochybnených), a to s prihliadnutím na celkovú výšku dlhu žalovaného, jeho sociálnu situáciu ako i priznané úročenie dlhu až do jeho zaplatenia úrokom z omeškania, keď podľa zisteného skutkového stavu a názoru súdu tak plnenie v splátkach nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry žalobcu. Súd preto uložil žalovanému povinnosť vykonať uložené peňažné plnenie v mesačných splátkach po 10,- Eur mesačne tak, aby bolo uhradené v primeranej dobe nepresahujúcej výrazne dobu jedného roka, a to pri súčasnej snahe o zabezpečenie jeho finančnej disciplíny zároveň so stanovením podmienky riadneho plnenia splátok pod stratou výhody splátok pri omeškaní s ich plnením v zmysle ust. § 232 ods. 4 CSP - tak, ako jej to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd zároveň pripomína, že určený spôsob splnenia dlhu predstavuje minimálne splátky a je na žalovanom a v jeho záujme, aby uložené peňažné plnenie, podľa svojho uváženia, vykonal prípadne dobrovoľne aj skôr.
29. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Žalobca bol v konaní o zaplatenie 213,84 Eur úspešný v časti o zaplatenie 109,94 Eur a žalovaný vo zvyšku, pomer ich úspechu bol teda približne rovnaký (rozdiel menej ako 10%), a preto podľa § 255 ods. 2 CSP žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.