Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-81-2023.pdf
PDF · 96.69 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/81/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: VIES s.r.o., so sídlom Vŕbový rad 911/9, 930 05 Gabčíkovo, IČO: 50 983 784, zastúpeného JUDr. Gejzom Sidóm, advokátom so sídlom Malá 13, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E. F., zastúpenému dr. jur. E. G. H., advokátkou so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, o vydanie veci a zaplatenie sumy 1.800,- eur, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/18/2021-157 zo dňa 10.05.2022 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 7C/18/2021-210 zo dňa 24.05.2023 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. a dopĺňacie uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k zamietajúcej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o vydanie motorového vozidla značky AUDI typ Q7, EČ: I., VIN: J., rok výroby 11/2010, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.547,20 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Nárok žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie sumy 1.818,- eur zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 %. Dopĺňacím uznesením vo vzťahu k zastavujúcej časti konania o vydanie motorového vozidla priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo vzťahu k zamietajúcej časti nároku žalovaného voči žalobcovi v sume 1.818,- eur priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania motorového vozidla značky AUDI typ Q7, EČ: I., VIN: J., rok výroby 11/2010 a zaplatenia sumy 1.800,- eur titulom bezdôvodného obohatenia, keďže vada na motorovom vozidle nebola odstránená a olej z motora aj naďalej unikal.
2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o oprave a úprave veci v konkludentnej forme podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo zamedzenie vytekania oleja z motora vozidla. Žalobca po realizácii opravy uhradil žalovanej strane dohodnutú sumu opravy 1.800,- eur. Z dôvodu, že sa pôvodná vada (kvapkanie oleja) opätovne objavila, žalobca telefonicky reklamoval odstránenie vady. Podľa súdu mal žalobca v zmysle ustanovenia § 654 Občianskeho zákonníka nárok na bezplatné odstránenie pôvodne opravovanej vady, keďže žalobca vadu reklamoval v záručnej dobe 3 mesiace. Žalovaný však opravu reklamovanej vady neuskutočnil, a preto žalobca dôvodne vyzval žalovaného na vydanie motorového vozidla. Súd zaviazal žalovaného na vrátenie sumy opravy titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka na základe plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaný totiž reklamovanú vadu neodstránil. Žalobcom uplatnený nárok v sume 1.800,- eur však súd znížil o sumu 252,80 eura, ktorá predstavovala hodnotu súčiastok a priznal žalobcovi sumu 1.547,20 eura.
3. Nárok žalovaného proti žalobcovi na zaplatenie sumy 1.818,- eur súd zamietol, pretože z predložených dôkazov zo dňa 09.12.2020 o zakúpení súčiastok v sume 1.818,60 eura bolo zrejmé, že uvedené náklady vznikli až po tom, ako žalobca listom zo dňa 24.07.2020 vyzval žalovanú stranu na vrátenie motorového vozidla. Podľa súdu žalovaný zakúpil dňa 09.12.2020 súčiastky na opravu vozidla bezdôvodne, keďže žalobca požadoval už len jeho vydanie, z čoho je zrejmé, že žalobca odstúpil od opravy vozidla. Zakúpenie ďalších súčiastok na odstránenie vád opravy nebolo dôvodné, a preto súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Svoje rozhodnutie oprel súd o ustanovenia § 124, § 126 ods. 1, § 451 ods. 1, § 456, § 457, § 652 ods. 1, § 653, § 654, § 655 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 144, § 146 ods. 1, § 154, § 215 ods. 1, 2, § 167 ods. 1, 3, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 % a 100 %, pričom vychádzal z pomeru jeho úspechu. Vo vzťahu k výroku o zastavení konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže mal za to, že zastavenie konania zavinil žalovaný.
4. Proti zamietajúcej časti výroku II. a proti výroku IV. tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP). Uviedol, že nepriznanie nároku vo výške 252,80 eura nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V konaní bolo nesporne preukázané, že si strany dojednali cenu opravy v celkovej výške 1.800,- eur (tzv. zmluvne dojednaná pevná suma). Táto cena v sebe zahŕňa faktickú prácu žalovaného na jeho nebezpečenstvo, a takisto aj k oprave nevyhnutné, žalovaným zamýšľané a zakúpené diela alebo rôzne súčiastky. Ani pre účely Občianskeho zákonníka a ani pre účely Obchodného zákonníka vo veci zmluvy o dielo neplatí, že pri dojednanej (pevnej) cene by mal zhotoviteľ (žalovaný) nárok na náhradu nákladov vynaložených na opravu. Súd preto nesprávne znížil jeho nárok o časť ceny diela vo výške 252,80 eura. Napriek tomu, že bol v konaní úspešný v časti žalobného návrhu o vydanie veci, súd neaplikoval príslušnú právnu normu v znení § 256 ods. 1 CSP a o jeho nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP opomenul rozhodnúť. Žalobou si uplatnil dva samostatné nároky, a preto mal súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhodnúť pri každom nároku samostatne. Súd výrokom III. rozsudku rozhodol tak, že uplatnený nárok žalovaného voči nemu na zaplatenie sumy 1.818,- eur zamietol, čo znamená, že miera jeho úspechu bola 100 %, pričom súd o jeho nároku na náhradu trov konania opomenul rozhodnúť samostatným výrokom.
5. Voči výrokom II., III., IV. rozsudku podal odvolanie aj žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a jeho vzájomnej žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Namietal inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. d), h) CSP). Uviedol, že už v písomných podaniach poukázal na to, že v mesiaci február 2020 došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu ústnej dohody o oprave a úprave veci podľa § 652 Občianskeho zákonníka. Podľa ústnej dohody mal opraviť pokazené motorové vozidlo Audi Q7 patriace žalobcovi, keďže tiekol olej z prevodovky. Za opravu si dohodli cenu 1.800,- eur, ktorá zahŕňala kúpu súčiastok ako aj odmenu za vykonanú opravu. Opravené vozidlo odovzdal žalobcovi. Následne ho žalobca opätovne kontaktoval s tým, že mu zase kvapká olej z vozidla. Po prezretí vozidla zistil, že olej kvapká z motora a nie z prevodovky, ktorú predtým opravoval, čo potvrdila aj spoločnosť PS Autoklinika, s.r.o. Po rozobratí motorovej časti vozidla zistil, že kvapkanie nesúvisí s jeho predchádzajúcou prácou a nevzniklo z dôvodu vadnej opravy vozidla. Kúpil nový hriadeľ a súčiastky potrebné k výmene kľukovky za cenu 1.800,- eur. Žalobca však odmietol uvedenú sumu uhradiť. Súd sa nevysporiadal s tým, že reklamáciu žalobcu z dôvodu opätovného vytekania oleja v PS Autoklinika, s.r.o. neuznali, pretože olej kvapkal z motora a nie z prevodovky. Zhotoviteľ zodpovedá výlučne za vady, ktoré má vykonaná oprava. Súd však nevykonal žiadne dokazovanie, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, kto je zodpovedný a za akú chybu, z akého dôvodu bola zamietnutá reklamácia žalobcu u PS Autoklinika, s.r.o., či ním vykonané vymontovanie a namontovanie prevodovky bezprostredne súvisí s kvapkaním oleja z motora vozidla. Žalobca tiež od samotného začiatku tvrdil, že on (žalovaný) žiadnu prácu na motorovom vozidle neuskutočnil a preto sa bezdôvodne obohatil bez právneho dôvodu, a nie titulom právneho úkonu, ktorý odpadol, ako uviedol súd v rozsudku. V odôvodnení rozsudku podľa neho absentuje, ako súd vyhodnotil, že žalobcovi vznikla škoda nekvalitnou opravou motorového vozidla s preukázaním príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a vadnou opravou vozidla, a to napriek tomu, že je nesporné skutkové tvrdenie strán sporu spočívajúce v tom, že on (žalovaný) vymontoval a namontoval prevodovku a olej kvapkal z motora, ktorý neopravoval. Súd tiež nesprávne aplikoval § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď neskúmal, že
opravu uskutočnila PS Autoklinika, s.r.o. a tiež neskúmal príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a opravou vozidla ním uskutočnenou a nevysporiadal sa s tým, že podľa žalobcu sa žiadna oprava žalovaným neuskutočnila.
6. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v podstate tvrdí, že dojednanú opravu motorového vozidla bezvadne vykonal, za opravu on (žalobca) riadne zaplatil a že predmetom sporu je akási ďalšia oprava, za ktorú už nezaplatil. Takáto nová obrana žalovaného je síce prekvapujúca, ale s poukazom na skutkový dej medzi stranami sporu, na priebeh prvoinštančného konania, vrátane vykonaného dokazovania, ale aj na správanie žalovaného pred podaním žaloby, teda jeho neochoty vec vydať napriek opakovaným písomným výzvam, a trestného oznámenia podaného na žalovaného, tieto nové tvrdenia žalovaného neobstoja pre účely odvolacieho konania. Podľa § 366 CSP totiž nie sú splnené podmienky pre novoty v odvolacom konaní, na ktorých spočíva procesná obrana žalovaného. Nárok žalovaného, ktorý preukazoval dokladmi o zakúpení súčiastok v celkovej hodnote 1.818,60 eura považuje za bezdôvodný z viacerých dôvodov. Žalovaný nepreukázal, že súčiastky zakúpil on, a teda že za ne aj zaplatil. Nepreukázal, že súčiastky použil na opravu jeho motorového vozidla. Vyššie uvedené dôvody pritom ani nie sú relevantné z pohľadu posúdenia nároku žalovaného, pretože v cene opravy 1.800,- eur, ktorú cenu žalovaný nesporne obdržal, okrem ceny prác, boli zahrnuté aj potrebné diela k vykonaniu opravy, teda každá potrebná položka materiálu, ktorú žalovaný zakúpil alebo mal zakúpiť pre vykonanie dojednanej opravy, je nákladom žalovaného, ktorý náklad bol zahrnutý do celkovej a pevnej ceny diela vo výške 1.800,- eur. Navyše z dátumu vyhotovenia týchto dokladov (09.12.2020) je jednoznačné, že uvedené náklady na materiál vznikli až potom, ako vyzval žalovanú stranu na vrátenie motorového vozidla. V konaní riadne preukázal, že žalovaný jemu odovzdané pojazdné motorové vozidlo nielenže neopravil, ale ani nevydal, a keď mu na naliehanie súdu motorové vodilo napokon vrátil, bolo v nepojazdnom stave. Žalovaný teda motorové vozidlo nevrátil do pôvodného pojazdného stavu. Z uvedeného dôvodu mu vznikla doteraz nevyčíslená škoda v rozsahu protiprávneho zadržiavania a poškodenia veci žalovaným. V súčasnosti zhromažďuje dôkazy pre uplatnenie si náhrady škody voči žalovanému pre účely ďalšieho sporového konania.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch II., III., IV. a v súvisiacom výroku o trovách konania, týkajúcom sa zamietnutia nároku žalovaného v sume 1.818,- eur podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 1.800,- eur titulom bezdôvodného obohatenia, keďže zaplatil za opravu motorového vozidla, avšak vada sa na vozidle opätovne vyskytla, žalobca ju následne reklamoval, no k oprave vozidla nedošlo. Súd prvej inštancie mal preukázané, že strany sporu uzatvorili podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvu o oprave motorového vozidla Audi Q7 z dôvodu kvapkania oleja. Po oprave sa kvapkanie oleja na vozidle vyskytlo opätovne, a preto žalobca reklamoval uvedenú vadu, a podľa záveru súdu mal nárok na bezplatné odstránenie pôvodne opravovanej vady, ku ktorej však nedošlo.
9. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami strán sporu, keď nerozlišoval medzi vadou – kvapkaním oleja z prevodovky a z motora vozidla. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.08.2021 uviedol, že vymontoval prevodovku, ktorú K. A. zobral na diagnostiku a opravu do PS Autoklinika, s.r.o. Senec. Prevodovku namontoval naspäť do vozidla, vykonal výmenu menších súčiastok na vozidle a žalobca mu uhradil cenu za opravu vozidla v sume 1.800,- eur. Po dvoch týždňoch sa žalovanému opätovne ozval pán A. s tým, že mu kvapká olej z vozidla, a preto sa dohodli, že žalovaný vozidlo prezrie. Po prezretí vozidla žalovaný zistil, že olej kvapká z motora a nie z prevodovky, ktorú predtým opravoval. Spoločnosť PS Autoklinika, s.r.o. tiež žalobcovi potvrdila, že olej kvapká z motora a táto vada nesúvisí s predchádzajúcou opravou vozidla žalovaným. Žalovaný zároveň zistil dôvod kvapkania oleja z motora vozidla, ktorým bol posunutý kľúčový hriadeľ pre únavu materiálu. Žalovaný sa teda v konaní bránil tým, že vada, ktorá sa na vozidle vyskytla, nesúvisí s pôvodne opravovanou vadou na motorovom vozidle. Jasne rozlišoval medzi únikom oleja z prevodovky, ktorá vada bola predmetom opravy vozidla, pričom táto bola odstránená, a následným únikom oleja z motora vozidla, ktorý z predchádzajúcou opravou vozidla nesúvisel.
10. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 30.11.2021 uviedol, že žalovaný opravu prevodovky nevykonal, túto dal opraviť v PS Autoklinika, s.r.o. Žalovaný nezistil, že olej kvapká z motora. Keď on (žalobca) reklamoval opravu u žalovaného, tento mu tvrdil, že olej kvapká z prevodovky. Z tohto dôvodu žalobca vozidlo zobral do spoločnosti PS Autoklinika, s.r.o., kde mu po ohliadke vozidla uviedli, že olej uniká z motora a nie z prevodovky. Žalobca zobral vozidlo späť k žalovanému, ktorý vadné plnenie uznal a prisľúbil, že vadu odstráni v rámci záruky na vykonanú opravu. Uviedol, že vadu zapríčinil žalovaný, keď z motorového vozidla spolu s prevodovkou vymontoval aj samotný motor. Nešlo preto o ďalšiu opravu vozidla.
11. Ako je zrejmé z písomných vyjadrení strán sporu, ich tvrdenia o tom, či v danom prípade ide o vadu, ktorú má na mysli ustanovenie § 653 Občianskeho zákonníka, sa rozchádzajú. Žalovaný vadu, ktorá sa objavila po jeho oprave vozidla považoval za novú vadu nesúvisiacu s predchádzajúcou opravou vozidla. Išlo podľa neho o dve rozličné vady, pričom jedna vada spočívala v úniku oleja z prevodovky, táto bola odstránená, a druhá vada súvisela s motorom, z ktorého tiež začal unikať olej. Žalobca bol však opačného názoru a unikajúci olej z motora považoval za vadu, ktorá súvisela s opravou unikajúceho oleja z prevodovky.
12. Podľa § 653 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov neupozornil.
13. Za vadu sa na účely citovaného ustanovenia považuje nedostatok tých náležitostí, ktoré sa mali opravou alebo úpravou dosiahnuť podľa zmluvy, právneho predpisu, technickej normy alebo ktoré sa obvykle takýmito činnosťami dosahujú. Podmienkou zodpovednosti zhotoviteľa je, že vada musí mať svoj pôvod v zmluvnom plnení. Zhotoviteľ preto nezodpovedá za vady, ktorých odstránenie nebolo predmetom opravy (úpravy), ani za vady, ktoré nevznikli v dôsledku vykonania opravy. Vada musí mať vždy pôvod v zmluvnom plnení a zhotoviteľ nemôže zodpovedať za vady veci, ktorých odstránenie nebolo predmetom zmluvy o oprave a úprave veci a ani za tie vady, ktoré nemali pôvod v činnosti zhotoviteľa pri odstraňovaní vady veci (v zmysle vykonávania opravy a úpravy veci). Aj podľa rozhodnutia publikovaného pod R 2/1978, následkom nesplnenia povinnosti vykonať opravu (úpravu) riadne je zodpovednosť za vady. Organizácia zodpovedá zo zákona za vady plnenia, ktoré sú tu v čase odovzdania plnenia, ako aj za vady, ktoré sa vyskytujú po prevzatí plnenia v záručnej dobe. Vada musí mať svoj pôvod v zmluvnom plnení. Organizácia teda nezodpovedá za vady veci, ktorých odstránenie nebolo predmetom služby, ani za vady, ktoré nevznikli v dôsledku poskytnutej služby. Iný prípad je zase nárok na náhradu za poškodenie motora, ku ktorému došlo v príčinnej súvislosti s vykonanou opravou jeho súčiastky, ktorý nie je nárokom zo zodpovednosti za vady samotného predmetu plnenia zo zmluvy o oprave veci, ale nárokom na náhradu škody (rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 25 Cdo/270/2001) .
14. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovi vznikol nárok na bezplatné odstránenie pôvodne opravovanej vady (kvapkanie oleja), ktorá sa opätovne vyskytla na vozidle v záručnej 3-mesačnej dobe. Súd však vôbec nereflektoval na vyššie uvedené skutkové tvrdenia strán sporu, z ktorých vyplývalo, že predmetom reklamácie nemala byť pôvodne opravovaná vada (únik oleja z prevodovky vozidla), ale nová vada, ktorou bol únik oleja z motora vozidla. Pre záver o nároku na bezplatné odstránenie vady je potrebné si najskôr ujasniť, či vada, ktorá sa po prvej oprave vozidla na ňom následne vyskytla (únik oleja z motora vozidla), vznikla v dôsledku vykonania opravy, a teda mala pôvod v zmluvnom plnení, pretože žalovaný nemôže zodpovedať za vady veci, ktorých odstránenie nebolo predmetom zmluvy o oprave veci a ani za tie vady, ktoré nemali pôvod v jeho činnosti pri odstraňovaní vady vozidla (v zmysle vykonávania opravy veci).
15. Sám žalobca vo vyššie uvádzanom písomnom podaní rozlišoval medzi únikom oleja z prevodovky a únikom oleja z motora, aj keď unikajúci olej z motora považoval za vadu, ktorá súvisela s opravou unikajúceho oleja z prevodovky, z čoho následne odvodzoval zodpovedať žalovaného podľa § 653 Občianskeho zákonníka za vadu, ktorú mala vykonaná oprava vozidla. Uvedené tvrdenie však žalovaný spochybnil, a preto bolo potrebné sa s uvedenou otázkou bližšie zaoberať a posúdiť charakter nároku uplatňovaného žalobcom. V zásade platí, že pokiaľ žalobca tvrdí určité skutkové okolnosti, a z nich
následne odvíja svoj nárok v konaní, musí svoje tvrdenia preukázať dôkaznými prostriedkami. Pokiaľ teda žalobca odvodzuje svoj nárok vychádzajúc zo zodpovednosti žalovaného za vadu, ktorú mala vykonaná oprava pri prevzatí veci, bude musieť svoje tvrdenia o vade, ktorá mala pôvod v činnosti pri odstraňovaní vady vozidla, preukázať.
16. Zmätočne pôsobí aj odôvodnenie súdu týkajúce sa vzájomnej žaloby, ktorou si žalovaný uplatňoval od žalobcu náklady spojené so zakúpením súčiastok v sume 1.818,60 eura. Súd zamietnutie vzájomnej žaloby odôvodnil odstúpením žalobcu od „opravy auta“, a preto vyhodnotil zakúpenie súčiastok žalovaným dňa 09.12.2020 (po odstúpení žalobcu) ako nedôvodné. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pokiaľ súd na jednej strane vyhodnotil nárok žalobcu ako nárok na bezplatné odstránenie vady vadne opravenej veci, nebol podľa názoru odvolacieho súdu ani dôvod na to, aby si žalovaný mohol vzájomnou žalobou uplatňovať akékoľvek náklady spojené s opravou vozidla, keďže podľa zákona mal žalovaný zodpovedať za vady, ktoré mala vykonaná oprava na vozidle, keďže bola podľa žalobcu vykonaná vadne. Podľa § 655 Občianskeho zákonníka platí, že ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené musel odvolací súd konštatovať, že záver súdu prvej inštancie o danosti nároku žalobcu je predčasný kvôli nevysporiadaniu sa so všetkými skutkovými tvrdeniami strán sporu nachádzajúcimi sa v spise ohľadne vád na vozidle. Nie je možné súhlasiť ani s názorom žalobcu, že skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní sú novotami, keďže žalovaný aj v priebehu konania rozlišoval medzi vadou na prevodovke a vadou na motore vozidla.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k názoru, že odvolania žalobcu a žalovaného sú dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch II., III., IV. a v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu k zamietajúcemu výroku III. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) opätovne po vyhodnotení všetkých skutočností vyplývajúcich zo spisu posúdi, či v danom prípade úniku oleja z motora vozidla, ktorý žalobca reklamoval, išlo o vadu veci, ktorej odstránenie už bolo predmetom služby, alebo išlo o vadu, ktorá vznikla v dôsledku poskytnutej služby, pretože v opačnom prípade žalovaný za vadu nezodpovedá, keďže vada musí mať svoj pôvod v zmluvnom plnení. V závislosti od prijatého záveru posúdenia nároku žalobcu bude potrebné opätovne posúdiť aj nárok žalovaného, ktorý si uplatnil vzájomnou žalobou. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a preskúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).