Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-19P/14/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č.9, Košice, dieťaťa rodičov: S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, H. a K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T. 1, H., v konaní o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému takto

rozhodol:

I. Maloletého K. zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Obmedzuje právo matky na spravovanie majetku maloletého v celom rozsahu a na zastupovanie maloletého v konaní pred orgánmi verejnej a štátnej správy, ako aj pri výbere a zápise do školských zariadení a zároveň pri udeľovaní súhlasu s poskytnutím zdravotníckej starostlivosti.

III. Matka je oprávnená stýkať sa s maloletým každý párny týždeň kalendárneho roka v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod., za prítomnosti otca.

IV. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého mesačným výživným vo výške 60 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca, s účinnosťou od 24.1.2019.

V. Dlžné výživné za obdobie od 24.1.2019 do 31.10.2020 v celkovej výške 1.320 € je matka povinná zaplatiť otcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 24.1.2019, žiadal otec zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti a upraviť styk matky s maloletým každú párnu sobotu od 14:00 do 16:00 za prítomnosti otca. Uviedol, že maloletý pochádza z družobného pomeru rodičov. Spolužitie rodičov je dlhodobo nepriaznivo ovplyvnené nadmerným a častým požívaním alkoholu zo strany matky, v dôsledku ktorého zanedbáva riadnu starostlivosť o syna a otec je tak nútený túto starostlivosť zabezpečovať sám. Z predchádzajúceho vzťahu má matka staršieho syna M., ktorý bol rozhodnutím súdu zverený do starostlivosti starej maky. Matka pravidelne 3 až 4 krát v mesiaci opúšťa spoločnú domácnosť na 2 až 4 dni, niekedy aj dlhšie. Pod vplyvom alkoholu matka spôsobuje v domácnosti rôzne problémy. Rodina bola v dôsledku alkoholizmu matky zaradená do sociálneho programu, ktorý trval od marca do septembra roku 2017 a opäť z rovnakých dôvodov v rovnakom časovom rámci v roku 2018. Matka mala súdom stanovenú povinnosť 6 mesačnej abstinencie a mala tak získať zverenie M. späť do svojej osobnej starostlivosti. K uvedenému nedošlo z dôvodu pokračovania v požívaní alkoholu v rovnakej miere ako predtým. Matka naďalej kontinuálne používa alkoholické nápoje, z uvedeného dôvodu otec podal tento návrh. Matka sa pokúsila abstinovať, išla dobrovoľne na dvojtýždňovú hospitalizáciu na

Psychiatrické oddelenie v starej nemocnici v Košiciach od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, avšak po návrate domov aj napriek odporúčaniam lekárov naďalej v alkoholizme pokračovala, zároveň alkohol kombinovala s antidepresívami, ktoré jej v nemocnici predpísali. Následne sa matka predávkovala spomínanými liekmi a musela byť dňa XX.XX.XXXX odvezená záchrankou do nemocnice. Matka sa o dva dni neskôr sama rozhodla oficiálne ukončiť spoločný partnerský a rodinný život, od uvedeného obdobia sa v domácnosti nenachádza túto domácnosť opustila. Otec ju odhlásil z trvalého pobytu, matka plánuje odsťahovať si svoje veci a majetok, a to po vzájomnej dohode. Je presvedčený že matka dokázateľne nie spôsobila a nemá ani vôľu ani materiálne zabezpečenie o dieťa sa samostatne starať. Zároveň žiadal aby neodkladným opatrením súd nariadil dieťa dočasne zveriť do jeho starostlivosti. 2. Uznesením zo dňa 4.2.2019 súd maloletému ustanovil kolízneho opatrovníka, úrad práce sociálnych veci a rodiny Košice, ktorý odporučil návrhu otca tak na neodkladné opatrenie ako aj vo veci samej vyhovieť. 3. Uznesením zo dňa 19.2.2019 súd vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a do právoplatného skončenia konania vo veci samej maloletého zveril do dočasnej osobnej starostlivosti otca a upravil styk matky s maloletým každý týždeň v sobotu od 14:00 hodiny do 17:00 hodiny a v nedeľu od 13:00 hodiny do 15:00 hodiny za prítomnosti otca. 4. Matka návrh riadne prevzala dňa 18.3.2019, k návrhu sa nevyjadrila. Ďalšie zásielky súdu matka v odbernej lehote nepreberala a v konaní bola počas celej doby trvania pasívna. 5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na ktorom sa matka bez ospravedlnenia a bez žiadosti o odročenie nezúčastnila, súd preto v súlade s ust. pojednával v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, kolíznej opatrovníčky, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav:

6. Z výsluchu otca vyplynulo, že matka sa od opustenia spoločnej domácnosti o maloletého absolútne nezaujíma, nekontaktuje ho a rodičovské práv a povinnosti nevykonáva. Žiadnym spôsobom si neplní voči nemu vyživovaciu povinnosť, rovnako o styk matka žiadnym spôsobom neprejavila záujem. Otec o aktuálnej situácii matky nemá žiadnu vedomosť, nie je s ňou v kontakte, napriek tomu deklaruje, že ak by matka o syna prejavila záujem, nebránil by jej v stretávaní sa. Od matkinej matky má informáciu, že matka aktuálne žije naďalej neusporiadaným, túlavým spôsobom života. Navrhol, aby z uvedených dôvodov mohol majetok maloletého spravovať a zastupovať ho výlučne on. Vzhľadom k tomu, že matka dlhoročne nezabezpečuje ani starostlivosť o jej staršieho syna M., ktorého má z iného vzťahu a tento je zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, nemožno očakávať zmenu v správaní sa matky. Od decembra 2018 kontinuálne zabezpečuje starostlivosť o maloletého výlučne otec. Otec je zdravý, je zamestnaný ako F. M., s mesačným príjmom v priemere 1070€. Je výlučným vlastníkom 3 izbového bytu, v ktorom s maloletým býva, iný významnejší majetok nevlastní. Výdavky má bežného charakteru, spočívajúce najmä v mesačných platbách spojených s bývaním vo výške 450 € (nájom a hypotéka), cestovanie zhruba 100 €, strava a hygiena 200 €, telefón 15 €, PHM 70 €, PZP 119 € ročne. Maloletý je zdravý, aktuálne navštevuje materskú školu G., v ktorej otec platí školné spolu už so stravou XXX € mesačne. Výdavky prevyšujúce bežné náklady sú spravidla sezónne, súvisiace s nákupom nového sezónneho oblečenia a ostatných potrieb, v priemere zhruba do tých 50 € mesačne, poistenie L. 20 € mesačne.. Matka má podľa jeho vedomostí ukončenú len základnú školu, strednú školu a maturitu nedokončila. Počas predchádzajúcich období mala nejaké krátkodobé zamestnania typu predaj výživových doplnkov, predaj parfémov a podobne, trvalejšie zamestnanie nikdy nemala.

7. Z potvrdenia od zamestnávateľ otca T- N. N. s.r.o. mal otec čistú priemernú mesačnú mzdu za rok 2019 1068 €.

8. Kolízny opatrovník uviedol, že spisová dokumentácia matky je evidovaná od roku 2009 z dôvodu podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo veci zverenia maloletého dieťaťa matky M. P., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti. Rozsudkom Okresného súdu Košice I pod spisovou značkou -143 zo dňa 26.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2013 bol maloletý M. P. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky dieťaťa, pani N. P., ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Zo strany matky súd určil výživné pre dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima. Dňa 02.09.2016 matka, pani S. P. podala návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti na Okresný súd Košice I, ktorý je vedený pod spisovou značkou . Konanie bolo prerušené na dobu

šiestich mesiacov z dôvodu uloženého výchovného opatrenia zo strany úradu. Uznesením Okresného súdu Košice I pod číslom konania zo dňa 27.11.2019 bolo konanie o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti zastavené. Maloletý K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., A. č. XX pochádza z družobného pomeru matky, pani S. P., nar. XX.XX.XXXX a otca, pána Bc. K. N., nar. XX.XX.XXXX. V čase podania návrhu otec býval v štvorizbovom rodinnom dome v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Jedná sa o rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve jeho rodičov. Spolu s maloletým má u rodičov k dispozícii vlastnú izbu. Otec uviedol, že byt na A. ulici č. XX v H. predal. L. a má vo výhľade byt na W. ulici v H.. K. v spoločnosti T - N. na pozícii IT M.. Mesačné výdavky otca pozostávajú: strava - 100,- €, mobil - 15,- €, hygienické potreby, drogéria - 20,- €, pohonné hmoty - 100,- €. Otec vlastní osobné motorové vozidlo značky SAB, rok výroby 2008. Rodičom prispieva na stravu spôsobom, že zabezpečuje nákupy potravín. Od novembra 2018 zabezpečuje maloletému starostlivosť. Podľa vedomostí otca v mesiacoch február, marec, apríl 2019 mala mať matka prenajatý byt. V mesiaci marec 2019 ho telefonicky kontaktovala a žiadala o stretnutie s maloletým, čo jej otec umožnil. Stretnutie trvalo približne dva až tri hodiny. Približne mesiac matke dieťaťa umožnil, aby bývala v byte na A. ulici č. XX v H., nakoľko nemala zabezpečené vlastné bývanie. Na prelome mesiaca júla, augusta 2019 ho matka kontaktovala prostredníctvom aplikácie S. a oznámila mu, že okolo XX.XX.XXXX má zakúpenú letenku, avšak mu nepovedala, kde plánuje odcestovať a chcela sa rozlúčiť s maloletým K.. Otec jej na to odpísal, že v poriadku a keď to bude aktuálne nech sa mu ozve. Naposledy ho matka kontaktovala dňa 16.08.2019 cez vyššie uvedenú aplikáciu, kde mu napísala vyznanie a ospravedlnenie v zmysle, že jej chýbajú deti. Od tejto doby otec nemá žiadne vedomosti o matke. Otec trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu a žiada, aby maloletý bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. Výživné navrhuje určiť vo výške 30% zo sumy životného minima a styk upraviť na každú párnu sobotu v mesiaci od 14:00 hod. do 16:00 hod. za prítomnosti otca. Pokiaľ ho matka osloví v adekvátnom časovom predstihu vo veci stretnutia s maloletým nebude jej brániť a keď prejaví záujem. Na otázku, či matka z vlastnej vôle neprispela na výživu dieťaťa otec uviedol, že neprejavila záujem. Otec ohľadom vykonania rozhovoru s maloletým sa vyjadril, že dieťa má oneskorený vývin, čo sa týka verbálnych prejavov a z tohto dôvodu nie je možné s maloletým vykonať rozhovor. Úrad vykonal sociálne zisťovanie bytových pomerov v rodinnom dome v H. K. č. XXX bez negatívnych zistení. Matka, pani S. P., nar. XX.XX.XXXX bola niekoľkokrát telefonicky kontaktovaná, aby sa dostavila na úrad. Ani na jeden z telefonátov nereagovala. O spoluprácu bol požiadaný otec za účelom osloviť matku cez aplikáciu Messenger, nakoľko nie je možné jej zaslať ani predvolanie a ani sa s ňou telefonicky skontaktovať. Následne otec informoval úrad s tým, že matke oznámil nech kontaktuje úrad na čo vôbec nereagovala. Úrad nemá vedomosť, kde sa matka zdržiava a z tohto dôvodu nebolo možné vykonať sociálne zisťovanie pomerov na jej strane. Maloletý od septembra 2019 navštevuje Súkromnú materskú školu G. na S. ulici v H.. Mesačné výdavky na maloletého pozostávajú: poplatok za škôlku spolu so stravou - 180,- €, oblečenie, obuv - 30,- €. Maloletý je zdravý. Ošetrujúcim lekárom dieťaťa je S.. I. - poliklinika H. - N.. Úrad dňa 14.05.2020 vykonal sociálne zisťovanie bytových pomerov a to v byte na T. ulici č. X v H., kam sa otec s maloletým presťahoval. Jedná sa o trojizbový byt, ktorý má otec dieťaťa vo svojom osobnom vlastníctve, úrad uzavrel, že otec zabezpečuje starostlivosť riadne a v jeho domácnosti sú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Otec v rámci vykonaného sociálneho zisťovania uviedol, že približne od augusta 2019 nie je v žiadnom kontakte s matkou dieťaťa. Nemá vedomosť, kde býva ani s kým žije. S., pani S. P., nar. XX.XX.XXXX neprejavuje podľa vyjadrenia otca žiaden záujem o dieťa a ani žiadnou finančnou čiastkou neprispieva na výživu maloletého dieťaťa. Zároveň otec uviedol svoje mesačné výdavky, ktoré pozostávajú: hypotekárny úver na byt - 360,- €, nájomné, inkaso - 160,- €, strava, hygienické potreby - 300,- €, životné poistenie pre dieťa - 20,- €, pohonné hmoty - 70,- €. Ročne uhrádza povinné zmluvné poistenie v súvislosti s osobným motorovým vozidlom vo výške 100,- €, ako ročné poistenie domácnosti v sume 90,- €. Daň za nehnuteľnosť, čiže za byt na T. ulici v H. bude platiť až v roku XXXX. S. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. 1, H. bol prítomný v domácnosti a práve raňajkoval. Dieťa bolo čisto oblečené. Keď sa maloletému prihovoril kolízny opatrovník ten sa správal hanblivo, skrýval sa za svojho otca s ktorým sa chcel objímať. Až po ukončení sociálneho zisťovania bytových pomerov maloletý kolíznemu opatrovníkovi zakýval a aj to na podnet otca. Matka s úradom nespolupracuje, úrad o nej nemá žiadne vedomosti. Odporučil návrhu otca v celom rozsahu vyhovieť.

9. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni z 22.10.2020 vyplýva, že matke nie sú vyplácané žiadne sociálne dávky, dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, ani dávky úrazového poistenia

a poistenia v nezamestnanosti. Zároveň nie je vedená od podania návrhu ako zamestnanec, ani ako osoba vykonávajúca prácu na základe niektorej z dohôd v zmysle .

10. Podľa (ďalej len ) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

11. Podľa ust. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

12. V zmysle ust. a v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.

13. Podľa ust. a na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

14. Podľa ust. veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

15. Podľa o rodine ( ďalej len ZOR) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Podľa ust. o rodine ( ZOR) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 a použijú primerane.

17. V zmysle ust. § 24 ZOR súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

18. Podľa ust. § 28 ZOR (1)Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

19. Podľa ust. § 38 ods 2 písm. b) a c), a ods. 3 ZOR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

20. V zmysle ust. § 39 ods. 1 ZOR ak súd rozhodol o obmedzení rodičovských práv a povinností iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.

21. Podľa ust. § 39 ods. 4 ZOR vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.

22. Podľa ust. § 62 ZOR (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa ust. § 63 ZOR (1) rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (3)Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

24. Podľa ust. § 65 ZOR (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

25. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

26. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Vykonaním dokazovaním má súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Maloletý pochádza z družobného pomeru rodičov, spolužitie rodičov ukončila matka. Ukončeniu spolužitia rodičov predchádzalo dlhé obdobie alkoholizmu matky, ktorá v jeho dôsledku nezabezpečovala riadnu starostlivosť ani o jedno zo svojich detí. Starší syn pochádzajúci z iného vzťahu bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti. Matka spoločnú domácnosť v decembri 2018 opustila a odvtedy zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého výlučne otec. Na výkone rodičovských práv a povinností voči maloletému sa matka nepodieľa žiadnym spôsobom, neplní si ani vyživovaciu povinnosť a na výživu maloletého neprispieva žiadnym spôsobom. O dieťa nejaví žiadny záujem, napriek tomu, že návrh otca

riadne prevzala nevyjadrila sa k nemu, počas celého konania bola pasívna, zásielky súdu nepreberá. Rovnako nespolupracuje ani s kolíznym opatrovníkom. Vychádzajúc z uvedeného súd vyhovel návrhu otca a zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Otec túto už od decembra 2018 zabezpečuje výlučne sám a v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.

28. Zastupovanie maloletých detí spravovanie ich majetku patrí medzi základné rodičovské pravá a zároveň povinnosti, k obmedzeniu ktorých je možné pristúpiť len v tom prípade ak sú splnené zákonom stanovené podmienky definované citovaním ustanovením paragrafu 38 ods. 2 písm. b) a c) ZOR. V danom prípade súd posúdil správanie sa matky ako konanie, ktoré spĺňa zákonné predpoklady pre obmedzenie jej rodičovských práv a povinností v rozsahu zastupovania maloletého a spravovania jeho majetku. Hlavnou príčinou je predovšetkým skutočnosť, že svoje rodičovské práva a predovšetkým povinnosti nerealizuje vôbec, na výchove maloletého sa dlhodobo nepodieľa. Zároveň svojím spôsobom života, predovšetkým nadmerným požívaním alkoholických nápojov vzbudzuje dôvodnú obavu, že nie je spôsobilá maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok tak, aby to bolo v jeho prospech. Matka sa na výžive maloletého nepodieľa žiadnym spôsobom. Z uvedeného dôvodu považuje súd za správne, aby matka nemala v žiadnom rozsahu možnosť spravovať majetok maloletého. Zároveň uvedené skutočnosti zakladajú reálny predpoklad neschopnosti zastupovať maloletého tak, aby to bolo v jeho najlepšom záujme. Z uvedených dôvodov považuje súd za najlepší spôsob usporiadania zastupovania maloletého obmedziť matke toto právo v rozsahu zastupovania pred orgánmi verejnej správy a štátnej, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a pri výbere a zmene školského zariadenia.

29. Súd upravil styk matky s maloletým v rozsahu podľa návrhu otca podporeného aj kolíznym opatrovníkom, jeho rozsah súd považuje za dostatočný s ohľadom na dlhodobý nezáujem matky o dieťa, ktorá o tento neprejavuje už dva roky žiadny záujem. Vzhľadom na uvedené súd považuje v prípade realizácie styku za nevyhnutnú prítomnosť otca, pretože dieťa matku už nepozná. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za potrebné upraviť styk počas sviatkov a prázdnin, pretože nemôže byť v záujme maloletého, aby bol pripravený na styk, ktorý matka dlhodobo nerealizuje.

30. Otec nežiadal žiadne výživné s poukazom na skutočnosť, že maloletého uživí aj sám. Kolízna opatrovníčka navrhla aspoň minimálne výživné.

31. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

32. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené

v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti.

33. Vychádzajúc z uvedeného súd zdôrazňuje, že výživné je určené na uspokojenie potrieb dieťaťa a bez ohľadu a schopnosti a možnosti otca matka je povinná na výživu dieťaťa prispievať. Pri stanovení konkrétnej výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktoré otec vyhodnotil ako bežné výdavky a vyčíslil skutočne v rozsahu nevyhnutných potrieb. Zároveň súd vzal do úvahy osobnú starostlivosť otca, ktorú vykonáva výlučne on a poskytovanie vecných plnení (predovšetkým bývania). Matka svoje majetkové pomery žiadnym spôsobom nepreukázala, súd vlastným šetrením zistil, že nie je vedená ako zamestnanec, žiadne dávky sociálneho zabezpečenia nepoberá. S poukazom na cit. ust. zákona súd zdôrazňuje, že žiadny právny predpis neukladá matke povinnosť pracovať, je však povinná usporiadať si svoje pomery tak, aby si plnila vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Pokiaľ matka dobrovoľne nepracuje, je namieste aplikovať zásadu potencionality príjmu, ktorá má prednosť pred princípom fakticity. Za aplikácie všetkých uvedených zásad a cit. ust. zákona, s ohľadom na vek a odôvodnené potreby maloletého súd považuje určené výživné vo výške 60€ mesačne ( 2€ denne) za primerané možnostiam a schopnostiam matky (dosiahnuté základné vzdelanie), pričom toto výživné umožní zabezpečiť skutočne len uspokojenie absolútne nevyhnutných potrieb maloletého.

34. Vzhľadom k tomu, že konanie začalo dňa 24.1.2019, vznikol matke dlh na výživnom za obdobie od 24.1.2019 do 31.10.2020 v celkovej výške 1320 €. Matka sa za uvedené obdobie na výžive maloletého žiadnym spôsobom nepodieľala, preto dlžné výživné bolo určené násobkom mesačného výživného za uvedenú dobu.

35. Podľa ust. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

36. V danom prípade súd nenašiel dôvod pre poskytnutie dlhšej ako zákonom stanovenej lehoty 3 dni na zaplatenie dlžného výživného. Súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť každého rodiča. Matka o podanom návrhu vedela. Od začatia konania mala dostatočný časový priestor na usporiadanie svojich pomerov tak, aby mohla svoju zákonnú povinnosť plniť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Otec aj kolízny opatrovník sa vzdali práva na odvolanie.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).