Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-192-2020.pdf
PDF · 114.6 KB
No categories available
9Co/192/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcov X. V.. H. K., T.. XX.X.XXXX, Y., G. H. X Z. X. Z. K.W., T.. X.X.XXXX, Y., D. X, proti žalovanej V.. Z. Ž., T.. XX.X.XXXX, Y., Y.Ž. XXX/X, zast. JUDr. Vladimírom Habiňákom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Brezová 10, o nariadenie neodkladného opatrenia, a určenie vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu 7C/34/2020-19 z 3.6.2020 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej V.. Z. Ž., rod. S. akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX v kat. území K. - parc. registra C č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 596 m2, najmä túto scudziť, zaťažiť, či prenajať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a vyslovil, že II. o trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia podali dňa 2.6.2020 žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že výkonom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu došlo k vzniku vecného bremena práva bezplatného užívania vodovodnej prípojky a vodovodnej šachty na parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 596 m2, ktorá zaväzuje vlastníkov parc. č. XXXX, v prospech vlastníkov parcely č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 603 m2, s právom údržby uvedenej prípojky a uvedenej šachty zo strany vlastníkov parcely č. XXXX a nimi poverených pracovníkov a potrebnej techniky. S predmetnou žalobou zároveň podali návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanej akokoľvek nakladať s parcelou č. XXXX zapísanou na LV č. XXXX v kat. území K.. Spolu so žalobou predložili súdu výpis z LV č. XXX, podľa ktorého žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tam uvedených nehnuteľností, a to rodinného domu č. súp. XXX na parc. č. XXXX a parcely č. XXXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 603 m2 v celosti v pomere k celku. Ďalej predložili výpis z LV č. XXXX v kat. území K., podľa ktorého žalovaná je výlučnou vlastníčkou rodinného domu č. súp. XXX postaveného na parc. č. XXXX a parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 596 m2. Poukázal na dôvody žaloby, že v rokoch 1997 až 1998 došlo k vybudovaniu spoločnej vodovodnej prípojky a šachty právnymi predchodcami žalobcov Y. Z. V. D., čo potvrdil čestným vyhlásením ich syn D. D.. Vodovodná prípojka a šachta bola vybudovaná s pôvodným majiteľom parcely č. XXXX V.. Ž., pričom bol k nej zriadený prístup pre majiteľov parcely č. XXXX pomocnou bránkou, ktorá je tam doteraz. Majitelia oboch parciel uvedenú šachtu spoločne financovali a udržiavali a takto nerušene a bezplatne užívali od roku 1998. Po zakúpení nehnuteľnosti od právnych predchodcov žalobcovia pokračovali v nerušenom a bezplatnom užívaní vodovodnej šachty a prípojky, o ktoré sa starali spoločne s priateľom V.. Ž.. Vzhľadom na dobré susedské vzťahy nepociťovali potrebu právne riešiť otázku vecného bremena k vodovodnej prípojke a šachte.Po smrti V.. Ž. v roku 2019 nadobudla nehnuteľnosť - parc. č. XXXX do výlučného vlastníctva jeho manželka - v tomto konaní žalovaná, ktorá sa rozhodla nehnuteľnosť
predať aj s rodinným domom, pričom podala za týmto účelom ponuky na odpredaj, na základe ktorých sa hlásili kupujúci. Žalobcovia pri rozhovoroch s niektorými z nich zistili, že títo nie sú informovaní o tom, že na odpredávanej nehnuteľnosti viazne vecné bremeno k vodovodnej prípojke a šachte v prospech majiteľov parcely č. XXXX, ktoré má zaväzovať vlastníkov parcely č. XXXX. Žalobcovia predložili súdu kúpnu zmluvu, z ktorej textu v bode II/3 vyplýva, že k predmetným nehnuteľnostiam sa nevedú žiadne spory a žiadne sporné vzťahy s vlastníkmi susediacich nehnuteľností a vyplýva z neho aj právo užívania spoločnej šachty so susedným domom. S poukazom na uvedené , žalobcovia majú zato, že v zmysle ustanovení § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniklo im právo zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním) v prospech vlastníkov parcely č. XXXX, ktoré zaťažuje vlastníkov parcely č. XXXX. Nakoľko žalovaná nie je ochotná riešiť otázku vecného bremena dobrovoľne a v prípade odpredaja jej nehnuteľnosti môžu im byť spôsobené nezhody s budúcimi majiteľmi, žalobcovia boli nútení podať predmetnú žalobu o vyriešení otázky vecného bremena, ktoré vzniklo výkonom práva - vydržaním od roku 1998, pričom si môžu započítať aj vydržaciu dobu ich právnych predchodcov. K žalobe a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia predložili aj ďalšie dôkazy, a to čestné prehlásenie svedka D.M. D. o výstavbe spoločnej vodovodnej šachty, kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej je zakúpenie predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. území K. od pôvodných vlastníkov Y. D. a V. D., rod. M., situačný náčrt spoločného prívodu vody do oboch stavieb a umiestnenie žumpy, fotodokumentáciu prikrytej vodovodnej šachty a prístupovej bránky k nej. Súd, vychádzajúc z § 324 ods. 2, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 2 C.s.p., urobil záver, že z dôkazov predložených žalobcom v tomto konaní spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a z jeho odôvodnenia, ako aj z odôvodnenia samotnej žaloby, žalobca preukázal naliehavosť navrhnutého neodkladného opatrenia, a preto návrhu na jeho nariadenie vyhovel. Vzal za preukázané, že v danom prípade sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako majú na mysli cit. zák. ust., pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu. Mal zato, že je potrebné, aby boli dočasne upravené práva k nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku uznesenia, a to do času, kým nebude súdom právoplatne rozhodnuté vo veci samej. Naliehavosť navrhnutého neodkladného opatrenia súd videl predovšetkým v tom, že otázku zriadenia práva vecného bremena v prospech žalobcov je potrebné riešiť s pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa vodovodná šachta nachádza, nakoľko v prípade odpredaja tejto nehnuteľnosti, by mohlo dôjsť k oveľa komplikovanejšiemu a ťažšiemu dosiahnutiu takého právneho stavu, akého sa žalobca samotnou žalobou domáha. Súd pri rozhodovaní prihliadal a zvážil aj tú okolnosť, či výrok predmetného uznesenia žiadnym spôsobom neporušuje, alebo nezasahuje do Ústavou zaručených práv alebo slobôd žalovanej strany. Mal zato, že aj na strane žalovanej by mala byť prejavená iniciatíva na vyriešenie sporu vo veci samej, aby tak budúci kupujúci nemali s otázkou využívania vodovodnej šachty a vodovodnej prípojky problémy, prípadne súdne spory v súvislosti s parcelou, ktorá bude v budúcnosti v ich výlučnom vlastníctve. O náhrade trov konania nerozhodol, nakoľko o týchto bude rozhodovať až v konaní o veci samej, nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný spolu so žalobou o vzniku a zriadení práva vecného bremena.
3. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, navrhla uznesenie zmeniť, návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania v plnej výške.
4. S uznesením sa nestotožnila a zastávala názor, že nie sú splnené podmienky na to, aby bolo vyhovené návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Nestotožnila sa s tvrdením súdu, že v tomto štádiu konania je nevyhnutný zásah vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Tvrdila, že v danom prípade nebol zo strany žalobcov osvedčený dôvod, prečo by mal súd dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi nariadením neodkladného opatrenia, že súd vo svojom rozhodnutí nedodržal zákonom stanovené podmienky, ktoré bol povinný posúdiť a nimi sa riadiť. V návrhu žalobcov nie sú opísané žiadne rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznila, že v zmysle platnej právnej úpravy predpoklady pre vydanie neodkladného opatrenia sú: naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy, resp. potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov určitosť, zrozumiteľnosť, vykonateľnosť nariadeného neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o naliehavosť vydania neodkladného opatrenia a záverom súdu, že naliehavosť navrhnutého neodkladného opatrenia videl predovšetkým v tom, že otázku zriadenia práva vecného bremena v prospech žalobcov je potrebné riešiť s pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa vodovodná šachta nachádza, nakoľko v prípade odpredaja tejto nehnuteľnosti by mohlo
dôjsť k oveľa komplikovanejšiemu a ťažšie mu dosiahnutiu takéhoto právneho stavu, akého sa žalobca samotnou žalobou domáhajú, mala za zrejmé, že na strane žalobcov neexistuje naliehavý právny záujem ani žiadny iný dôvod na neodkladnú dočasnú ochranu ich vlastníckeho práva pred rozhodnutím vo veci samej, že súd žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil naliehavosť vydania neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že pokiaľ súd otázku zriadenia práva vecného bremena v prospech žalobcov chce riešiť s pôvodným vlastníkom, že túto otázku môže riešiť s pôvodným vlastníkom, pričom je bezpredmetné, či pôvodný vlastník bude vystupovať v pozícii žalovaného alebo v pozícii svedka, nakoľko vo veci samej ide o vecné bremeno viažuce sa k nehnuteľnosti a nie k osobe. Vytýkala súdu, že žiadnym spôsobom nevysvetlil, v čom vidí viac komplikovanejšie a ťažšie dosiahnutie právneho stavu, akého sa žalobcovia samotnou žalobou domáhajú. Z jej vyplynulo, že žalobcovia neosvedčili naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, že nebol osvedčený základný predpoklad nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy, resp. potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, uviedla, že súd mal skúmať odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, čo spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodu na strane žalovanej vzniká škoda, či iná ujmy, prípadne takáto ujma hrozí. Poukázala na to, že žalobcovia neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, neuviedli ani žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali ich obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Nenariadením neodkladného opatrenia by sa pozícia žalobcov žiadnym spôsobom nezmenila, nedošlo by k zhoršeniu právneho postavenia žalobcov, nakoľko predmetom konania je vecné bremeno vzťahujúce sa k nehnuteľnosti a nie k osobe, preto nie je rozhodujúce, kto je vlastníkom nehnuteľnosti v čase konania predmetného sporu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia neosvedčili základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie reálnej obavy, ktorá by vyžadovala dočasne upraviť pomery účastníkov neodkladným opatrením, nepreukázali ďalší predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia. Mala za to, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia má tiež sledovať, či nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k meritu veci je potrebné tak, aby sa ním dosiahol sledovaný účel. Tvrdila, že nariadený rozsah neodkladného opatrenia musí byť primeraný sledovanému legitímnemu účelu, že v danom prípade sa nariadením neodkladného opatrenia nedosiahol sledovaný účel a rozsah neodkladného opatrenia nie je primeraný sledovanému legitímnemu účelu. Zároveň dodala, že v zmysle ustálenej judikatúry nariadenia neodkladného opatrenia má za následok zásah do právnej sféry povinnej osoby, ktorý má byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, pri ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú žalobcovia získajú. Súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov. Podľa rozhodovacej praxe súdov platí, že pri rozhodovaní súdu o tom, či neodkladným opatrením zakáže nakladať s určitou vecou, súd musí zohľadniť aj to, či týmto obmedzením nevznikne neprimeraná ujma dotknutej strany. Domnievala sa, že nariadením napadnutého neodkladného opatrenia jej môže vzniknúť škoda a to tým, že v prípade ak s kupujúcim vzhľadom na nariadené neodkladné opatrenie nebude môcť uzavrieť kúpnu zmluvu, v budúcnosti vzhľadom na súčasnú spoločenskú situáciu, nemusí nájsť ďalšieho kupujúceho, resp. kúpna cena bude musieť byť nižšia, čím jej vznikne neprimeraná škoda. Súd pochybil, keď si osvojil tvrdenia uvádzané žalobcami a tým nesprávne dospel k záveru o dôvodnosti nároku. Tvrdenia žalobcov sú prekrútené a nezodpovedajú skutočnému stavu veci. Poukázala na to, že predmetná vodovodná prípojka bola zhotovená v rámci výstavby vodovodu v časti K. R. v druhej polovici minulého storočia, že v roku 1995 bolo celé jestvujúce potrubie vrátane všetkých prípojok vymenené za nové. Práce realizovalo mesto K.. Predmetná šachta bola vybudovaná jej manželom V.. Ž., ktorý poskytol plechy a právnym predchodcom žalobcov, C.. D., ktorý pozváral z plechov výstuhu šachty. V predmetnej šachte nie sú umiestnené merače vody, nakoľko ide o vodu úžitkovú. Nachádzajú sa tam uzatváracie ventily pre jej dom ako aj pre dom žalobcov. Podotkla, že žalobcovia sa o udržiavanie šachty nikdy nezaujímali s výnimkou jednej drobnej opravy veka šachty a to z dôvodu, že krátko po kúpe ich nehnuteľnosti im v zime roztrhlo v dome vodovodné potrubie a voda musela byť uzatvorená. Potrubie dodnes nie je opravené a žalobcovia si všetku vodu potrebnú na umývanie nosia z Košíc v bandaskách. Vodu nepoužívali ani predtým, nakoľko sú presvedčení, že voda je škodlivá, pretože vyteká z bývalej bane na ortuť. Z tohto dôvodu žalobcovia nemali dôvod danú šachtu udržiavať, teda vodovodnú prípojku a ani šachtu ne užívali a ani nevyužívajú.
Aj napriek tejto skutočnosti im nikdy nebránila vstup na jej pozemok za účelom užívania vodovodnej šachty a prípojky. Rovnako tak sa nebránila ani zriadiť žalobcom vecné bremeno. Tvrdenie žalobcov, že nie je ochotná riešiť otázku vecného bremena dobrovoľne, nie sú pravdivé. Žalobcom uviedla, že súhlasí so zriadením vecného bremena s tým, že žalobcovia sa budú podieľať na nákladoch na zriadenie vecného bremena vo výške jednej polovice, nakoľko je to predovšetkým v ich záujme zriadiť vecné bremeno. S týmto návrhom však žalobcovia nesúhlasili s odôvodním, že je to jej povinnosť a to má zabezpečiť všetko sama. Rovnako tak tvrdenie žalobcov, že niektorí kupujúci nie sú informovaní o skutočnosti, že vodovodná šach ta a prípojka slúži aj domu žalobcov, nie sú pravdivé. Každý potenciálny záujemca, ktorý sa bol pozrieť na nehnuteľnosť, bol informovaný o tejto skutočnosti. Tvrdenie žalobcov je možné jednoducho vyvrátiť a to e-mailovou komunikáciou medzi žalobcami a realitným maklérom, ktorý predáva moju nehnuteľnosť. Z e-mailovej komunikácie je zrejmé, že žalobcovia oslovili realitného makléra, ktorý im oznámil, že vie o tejto skutočnosti a sú o tom informovaní aj kupujúci. Rovnako tak kupujúci, ktorým mala záujem predať predmetnú nehnuteľnosť vedia o tejto skutočnosti, nemajú s tým žiaden problém a súhlasia s tým, aby bolo zriadené vecne bremeno pre nehnuteľnosť žalobcov. V tejto súvislosti poukázala aj na to, že oslovila geodeta, ktorý mal prísť zamerať vodovodnú šachtu. K jej zameraniu však nedošlo, nakoľko medzi tým prevzala napadnuté neodkladné opatrenie, ktoré jej zakazuje nakladať s predmetným pozemkom. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dôvodom, prečo nie je zriadené vecné bremeno, je konanie žalobcov. Domnieva sa, že skutočným zámerom žalobcov je zmariť predaj jej nehnuteľnosti, nakoľko v čase, keď sa dozvedeli o jej zámere predať nehnuteľnosť, začali ju presviedčať, aby to nerobila, nakoľko medzi žalobcami a novými vlastníkmi môžu vzniknúť susedské nezhody. Z uvedeného vyplýva, že medzi žalobcami a ňou ako žalovanou neexistuje spor o zriadenie vecného bremena, žalobcovia sa len nechcú podieľať na nákladoch na zriadenie vecného bremena a domnieva sa, že sa snažia zmariť predaj jej nehnuteľnosti, čim jej vznikne škoda.
5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu zotrvali na ich argumentoch uvedených v návrhu na určenie vecného bremena a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Stotožnili sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, poukázali na to, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce jej tvrdenia. K výhradám žalovanej uvedených v odvolaní uviedli, že žalovaná im nikdy a žiadnym spôsobom nenavrhla riešiť spoločné vecné bremeno, t.j. ani spôsobom, aby sa na nákladoch spoločne podieľali, aj keď by to od začiatku bolo logické a že nevie uviesť, kedy, kde a ako to, čo tvrdí navrhla. Ďalej popísali sled udalostí, ktoré sa udiali a ktoré viedli k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom poukázali, o.i., na to, že v priebehu mája 2020 na internetovej stránke realít objavili ponuku predaja predmetnej nehnuteľnosti žalovanej, keďže poznali jej stanovisko k riešeniu problému vecného bremena, hľadali legálne cesty, aby zabránili jej predaju, bez vyriešenia vecného bremena existujúcou vlastníčkou. Tvrdeniu žalovanej, že nikdy im nebránila vstupu na svoj pozemok za účelom užívania vodovodnej šachty a prípojky, považovali za protirečivé a poukázali na to, že pre vstup bola zriadená už ich právnymi predchodcami zasúvateľná bránka, s čím nebol problém až od minulého roku, keď po rekonštrukcii oplotenia bola táto bránka nefunkčnená a z vnútornej strany zatarasená, ktorý stav trvá doteraz a na výzvu formou SMS z 23.5.2020, aby bola bránka sfunkčnená, žalovaná nereagovala. Poukázali aj na to, že tvrdenia žalovanej, že je a bola ochotná riešiť otázku vecného bremena sú nepravdivé, poukázali na komunikáciu žalovanej s realitnou kanceláriou, že oni boli ochotní riešiť problém mimosúdne spísaním dohody o existencii vecného bremena, pokiaľ na to pristúpi druhá strana. Poukázali aj na to, že po doručení neodkladného opatrenia sa prejavil jej okamžitý pozitívny účinok, že žalovaná sa po dlhej dobe mlčania ozvala a navrhla im stretnutie, na ktorom bol prítomný aj potenciálny kupec. V prípade, že dominuje prehlásenie žalovanej, že neexistuje spor o zriadení vecného bremena, vítajú túto pozíciu, pretože sa od začiatku ani o nič iného neusilovali. Trvali na nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia a naliehavosti danej situácie. Zastávali názor, že zásah súdu formou neodkladného opatrenia bol v danom štádiu celej záležitosti nevyhnutný, pretože situácia bola veľmi naliehavá, vzhľadom na už uvedené odmietavé správanie žalovanej pred podaním ich žalobného návrhu otázku predmetného vecného bremena riešiť dobrovoľne a na skutočne bezprostredne hroziaci predaj predmetnej nehnuteľnosti (úmysel žalovanej disponovať s predmetnou nehnuteľnosťou bol nepopierateľný, keďže ponuku na predaj predmetnej nehnuteľnosti na internetovej stránke objavili už v priebehu mája 2020). Uviedli, že je pravda, že ide o vecné bremeno „in rem“, avšak v prípade prevodu (predaja) nehnuteľnosti na nový vlastnícky subjekt, by mohlo dôjsť k zaťaženiu predmetnej nehnuteľnosti eventuálne aj právami tretích osôb, t.j. právom banky poskytujúcej hypotekárny úver ako záložného veriteľa (potenciálny kupec sa totiž na stretnutí žalovanej so žalobcom v 1. rade vyjadril, že predaj a kúpa predmetnej nehnuteľnosti sa má uskutočniť formou hypotéky), a teda existuje dôvodná obava, že by tým mohlo skutočne dôjsť k významnému sťaženiu
práva žalobcov zodpovedajúceho predmetnému vecnému bremenu, resp. k oveľa komplikovanejšiemu a ťažšiemu dosiahnutiu takého právneho stavu, akého sa žalobcovia samotnou žalobou domáhajú, čo konštatoval v odvolaním napadnutom uznesení o neodkladnom opatrení už samotný súd. Na základe uvedeného sa preto podľa ich názoru nie je možné spoliehať na to, že otázku vecného bremena bude možné riešiť bezproblémovo aj s novým, resp. ďalším vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Okrem toho nie je vylúčené, že v prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti a s tým spojeného prevodu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti na nový subjekt, by nebolo potrebné domáhať sa ich práva opätovne súdnou cestou, t.j. podaním nového žalobného návrhu proti novému vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti, čo považovali za nehospodárne a s čím by im vznikli opätovné náklady spojené s novým súdnym konaním. Na základe uvedeného navrhli uznesenie potvrdiť ako vecne správne.
6. Žalovaná k vyjadreniu žalobcov v celom rozsahu zotrvala na svojom odvolaní a na jeho obsahu, na ktorý odkázala. S vyjadrením žalobcov sa nestotožnila. Poukázala na to, že žalobcovia sa vo svojom vyjadrení nevyjadrujú, resp. len okrajovo vyjadrujú k naliehavosti vydania neodkladného opatrenia a k odôvodneniu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Je toho názoru, že žalobcovia vo svojom vyjadrení dodatočne nepreukázali naliehavosť vydania neodkladného opatrenia a dostatočne nepreukázali bezprostredne hroziacu ujmu, resp. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Vo svojom vyjadrení žalobcovia uviedli, že v prípade prevodu predmetnej nehnuteľnosti na nový vlastnícky subjekt by mohlo dôjsť k zaťaženiu predmetnej nehnuteľnosti, eventuálne aj právami tretích osôb, t.j. právom banky poskytujúcej hypotekárny úver ako záložného veriteľa a teda existuje dôvodná obava, že by tým mohlo skutočne dôjsť k významnému sťaženiu práva žalobcov zodpovedajúceho predmetnému vecnému bremenu, resp. k oveľa komplikovanejšiemu a ťažšiemu dosiahnutiu takéhoto právneho stavu, akého sa žalobcovia samotnou žalobou domáhajú. Žalobcovia však neuviedli, v čom vidia, resp. k akému sťaženiu práva žalobcov zodpovedajúceho predmetnému vecnému bremenu by malo dôjsť. Neuvádzajú ani k akým komplikáciám by malo dôjsť a prečo by mal byť ťažšie dosiahnutý stav, akého sa žalobcovia samotnou žalobou domáhajú. Ak súd žalobe vyhovie, čomu sa od počiatku nebráni, skutočnosť, či pozemok na ktorom sa vodovodná šachta a prípojka nachádza bude zaťažený hypotekárnym úverom od banky, sa nebude nijakým spôsobom dotýkať žalobcov a nemá to žiaden vplyv na vecné bremeno, ktorého sa žalobcovia domáhajú. Žalobcovia ďalej vo svojom vyjadrení uviedli, že okrem toho nie je vylúčené, že v prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti a s tým spojeného prevodu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti na nový subjekt, by nebolo potrebné domáhať sa nášho práva opätovne súdnou cestou, t.j. podaním nového žalobného návrhu proti novému vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti, čo považujú za nehospodárne a s čím by im vznikli opätovné náklady spojené s novým súdnym konaním. K uvedenému uviedla, že má za to, že vzhľadom k tomu, že ide o vecné bremeno „in rem“ nie je nutné podávať nový žalobný návrh proti novému vlastníkovi a preto žalobcom nevzniknú opätovné náklady s novým súdnym konaním. Preto ani toto tvrdenie neodôvodňuje bezprostredne hroziacu ujmu a naliehavosť vydania neodkladného opatrenia. V celom rozsahu zotrvala na svojom odvolaní.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a uznesenie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
8. Odvolanie žalovanej je dôvodné predovšetkým z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., t.j. že súd vec nesprávne právne posúdil, v prejednávanej veci nesprávne aplikoval právny predpis.
9. Podľa § 323 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po začatí konania je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania).
13. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
14. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky, resp. predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania, ktorým je vo veci samej určenie vecného bremena na základe jeho vydržania právnymi predchodcami žalobcov, resp. žalobcami. V prvom rade nebol splnený ten predpoklad, že ide o naliehavosť navrhnutého neodkladného opatrenia a že je potrebné predbežne upraviť pomery strán a to práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je špecifikovaná vo výrokovej časti uznesenia súdu. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu, že v prejednávanom spore je naliehavo potrebná úprava neodkladným opatrením, že otázku zriadenia práva vecného bremena v prospech žalobcov, je potrebné riešiť s pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa vodovodná šachta nachádza, nakoľko v prípade odpredaja tejto nehnuteľnosti, by mohlo dôjsť ku komplikovanejšiemu a ťažšiemu dosiahnutiu tohto právneho stavu. K uvedenému je potrebné sa stotožniť s odvolacími námietkami žalovanej, že v danom prípade nebol zo strany žalobcov osvedčený dôvod, prečo by mal súd dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia. Predovšetkým z toho dôvodu, že vo veci samej, o určenie práva vecného bremena, ktoré malo vzniknúť vydržaním, ide o vecné bremeno, ktoré sa viaže k nehnuteľnosti a nie k osobe, t.j. k osobe vlastníka, na ktorom sa predmetná vodovodná prípojka a vodovodná šachta nachádza. V prípade predaja nehnuteľnosti, na ktorej sa vodovodná prípojka a šachta nachádza, t.j. parcely 3845 aj jej nový vlastník v prípade, ak došlo k vydržaniu tohto práva vecného bremena právnymi predchodcami žalobcov, by bol povinný toto právo vecného bremena rešpektovať. Z uvedených dôvodov nie je splnený základný predpoklad pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že neodkladné opatrenie, nesmeruje ku rozhodnutiu vo veci samej o určenie vecného bremena. Nie je zanedbateľné aj to, že vydané neodkladné opatrenie obmedzuje žalovanú nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu, pričom nariadeným neodkladným opatrením súd bez relevantných dôvodov obmedzil žalovanú s dispozíciou nehnuteľnosti, t.j. jej scudzením, zaťažením , či prenajatím a obmedzil výkon jej vlastníckych práv. Zákaz nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou súd nezdôvodnil, ani vo vzťahu k tomu, či uvedeným obmedzením nevznikne žalovanej neprimeraná ujma a to tým spôsobom, že by nemohla uzavrieť kúpnu zmluvu. V prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti, by vecné bremeno vzniknuté na základe vydržania, bol povinný rešpektovať vo vzťahu k jeho výkonu žalobcami aj nový vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa vodovodná prípojka a vodovodná šachta nachádza, za účelom udržiavania a nerušeného a bezplatného užívania vodovodnej prípojky a vodomernej šachty. Z uvedených dôvodov odvolací súd urobil záver, že nie je dôvod na vyhovenie návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie rozhodnutím vo veci samej.
16. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).