Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-2379-2019.pdf
PDF · 78.07 KB
Case nature
Subarea
16Ek/2379/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: F.. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. O. XXXX/X, XXX XX K., vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Ivona Babušková, Exekútorský úrad so sídlom Tehelná 86, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pod sp. zn. XXXEX XX/XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 745,53 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/2379/2019 zo dňa 26. februára 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/2379/2019 zo dňa 26. februára 2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.12.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 745,53 eur s príslušenstvom na podklade vykonateľného exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín č. k. 24Csp/8/2017-27 zo dňa 16.02.2018. Dňa 20.01.2020 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 16Ek/2379/2019 zo dňa 26.02.2020 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1-2, § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a vecne tým, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu existencie iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku spočívajúcich v nemajetnosti povinného a v jeho nepriaznivom zdravotnom stave. Povinný uviedol, že je starobným dôchodcom, od 01.01.2020 poberá starobný dôchodok v minimálnej výške 264,64 eur, žije sám v domácnosti, je insolventný a neschopný splácania záväzkov, nevlastní žiaden hmotný a nehmotný majetok. Poukázal na svoj zdravotný stav, že je dlhodobo chorou osobou ošetrovanou odbornými lekármi v Trenčianskej fakultnej nemocnici, pričom bol viackrát hospitalizovaný. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil z dôvodu, že predmetom exekúcie je vymoženie peňažného nároku priznaného exekučným titulom, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín č. k. XXCsp/X/XXXX-XX zo dňa 16.02.2018, ktorým bol povinný zaviazaný na plnenie z titulu nesplateného úveru, na ktorý povinný neuhradil ani len jednu splátku, a preto sa jeho dlh stal splatným v celom rozsahu. Súd v napádanom rozhodnutí konajúc vyšším súdnym úradníkom zistil skutkový stav na tom podklade, že exekúcia sa proti povinnému vykonáva na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým bola povinnému uložená povinnosť na peňažné plnenie, a ktorá do podania návrhu na vykonanie exekúcie nebola dobrovoľne uhradená v celom rozsahu. Nemajetnosť povinného nezakladá dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pretože inštitút návrhu na zastavenie exekúcie slúži pre posúdenie spornej otázky, či sa exekúcia začala oprávnene, pričom momentálna finančná situácia povinného nemá vplyv na to, či bola exekúcia začatá alebo je vedená oprávnene, pretože v tomto prípade sa nejedná o okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd zároveň konštatoval, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, z ktorého bude možné vymôcť pohľadávku oprávneného, pričom majetkové pomery povinného posúdi súdna exekútorka v rámci výkonu svojej činnosti, a preto vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej patrí do kompetencie súdnej exekútorky. Ak sa počas trvania exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súd rovnako námietku povinného o jeho nepriaznivom zdravotnom stave vyhodnotil za nedôvodnú a nezakladajúcu zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže nepredstavuje okolnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote dňa 17.03.2020 sťažnosť, ktorou žiadal, aby súd zastavil exekúciu v celom rozsahu. Povinný v sťažnosti tvrdil, že s oprávneným nemal žiadny kontakt, neuzavrel s ním písomnú zmluvu, ani od neho písomnosť neprebral, rovnako nepozná právneho zástupcu oprávneného. Opätovne zdôraznil, že poberá minimálny starobný dôchodok 264,64 eur, z ktorého sú mu vykonávané dlhodobé mesačné zrážky, a preto mu životné minimum nevystačí ani na životné a sociálne potreby a lieky. Poukázal na to, že nie je schopný žiadnych exekučných zrážok a ich platenia, do konca svojho života. Povinný tiež tvrdil, že súdna exekútorka viedla voči nemu exekučné konanie podané dňa 17.06.2009, ktoré bolo splatené zrážkami z jeho starobného dôchodku.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného
nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovanú v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.
14. Sudca v sťažnostnom konaní dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval v súlade so zákonom, keď na podklade dôvodov uvádzaných povinným, jeho návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil skutkový stav veci na tom podklade, že exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie, a že sa exekúcia začala dôvodne. Sudca má ďalej za to, že vyšší súdny úradník dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo nie je možné exekúciu v súčasnosti zastaviť pre nemajetnosť povinného, kedy o nemajetnosti povinného nerozhoduje súd, ale súdna exekútorka po splnení zákonných podmienok. K uvedenému sudca opätovne zdôrazňuje, že zlá finančná situácia resp. sociálne postavenie povinného, ani jeho nepriaznivý zdravotný stav, nezakladá v tomto štádiu konania sama o sebe predpoklad na zastavenie exekúcie a nezbavuje povinného povinnosti vyplývajúcej mu z vykonateľného exekučného titulu a preto sa súd nestotožnil s výrokom povinného uvedeným v sťažnosti, podľa ktorého výkon exekúcie nie je možný z dôvodu jeho nemajetnosti. Zisťovanie majetkových pomerov vykonáva súdna exekútorka a na nej je posúdiť, či je pohľadávka oprávneného nevymožiteľná.
15. Čo sa týka tvrdenia povinného, že s oprávneným a s jeho právnym zástupcom nemal žiadny kontakt, neuzavrel s nimi písomnú zmluvu, ani od nich písomnosť neprebral, sudca k uvedenému uvádza, že podkladom na vydanie exekučného titulu nebola zmluva uzatvorená s oprávneným, ale zmluva o pôžičke (Quatro) uzatvorená dňa 08.06.2013 so spoločnosťou C. G. O., a.s., ktorej predmetom bola kúpa televízora X. u sprostredkovateľa Z. a.s. na adrese K. XX, K. K. - B.. L. XX.XX.XXXX si povinný osobne prevzal predžalobnú upomienku od spoločnosti C. G. O., a.s., v ktorej bol zároveň poučený, že ak do XX.XX.XXXX povinný neuhradí splátku splatnú v mesiaci november 2013, tak sa úver zosplatní. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok sa oprávnený stal novým veriteľom povinného. Sudca ďalej dodáva, že akékoľvek tvrdenia ohľadom skutkového stavu pred vydaním exekučného titulu, mohol povinný namietať výlučne v základnom konaní a to podaním odporu v zákonom stanovenej lehote, a nie až v exekučnom konaní, pretože exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť.
16. K tvrdeniu povinného, že súdna exekútorka viedla voči nemu exekučné konanie podané dňa 17.06.2009, ktoré bolo splatené zrážkami z jeho starobného dôchodku, sudca dodáva, že uvedené tvrdenie povinného považuje za zmätočné, keď z neho nevyplýva o aké exekučné konanie sa jednalo, či malo byť vedené a vymožené na základe rovnakého exekučného titulu alebo iného exekučného titulu, keď zo sťažnosti povinného vyplýva, že on sám ani nevedel, akým spôsobom s ním oprávnený resp. jeho právny predchodca uzatvoril zmluvu o pôžičke, na podklade ktorej je vedené toto exekučné konanie. Súčasne povinný na svoje tvrdenie ohľadom vykonaných zrážok z jeho starobného dôchodku nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, čím neuniesol dôkazné bremeno toho, že by už v prospech oprávneného plnil a teda, že by sa mala exekúcia zastaviť.
17. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej exekúcii zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, sudca preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/2379/2019 zo dňa 26.02.2020 ako nedôvodnú zamietol.
18. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli účastníkmi uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).