Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Uznesenie_3T-6-2020.pdf
PDF · 86.51 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/6/2020
Uznesenie
Okresný súd v Prievidzi samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného Ľ. N. na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku súd vec obžalovaného Ľ. N., M.. X.X.XXXX F. U., A. Q. U., E. T. B. XXXX/XX, v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza sp. zn. - 2Pv 192/19/3307, doručenej súdu 22.1.2020, právne posúdenú ako prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
· v dobe od 31. januára 2018 do 5. februára 2018 v katastrálnom území G. W. F., F. C. G. C., na pozemku s parcelným číslom XXXX (podľa registra „C“), na parcele vedenej na liste vlastníctva pod číslom XXXX, ktorá sa nachádza vo F. K. Ú. K. U. s druhým stupňom ochrany v zmysle zákona NR SR číslo 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktorej vlastníkom je Slovenská republika, vykonal bez príslušných povolení neoprávnený výrub stromov, a to tri kusy hrab obyčajný (Carpinus betulus) s obvodmi kmeňov 64 centimetrov, 41 centimetrov a 39 centimetrov, jeden kus borovica lesná (Pinus sylvestris) s obvodom kmeňa 61 centimetrov a jeden kus smrek obyčajný (Picea abies) s obvodom kmeňa 99 centimetrov (merané 1,3 metra nad zemou), ktoré potom napílil na 2 - 3 metrové kusy a nechal voľne položené na mieste, čím konal v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a porušil tak ustanovenie § 47 odsek 1 zákona NS SR číslo 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, čím Okresnému úradu Prievidza spôsobil ujmu vo výške 3.777 eur na spoločenskej hodnote stromov,
postupuje Okresnému úradu Prievidza, odbor životného prostredia, ako orgánu príslušnému na prejednanie priestupku.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného Ľ. N. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkov G. M., L.. T. L., U. Y., N. B., I.. D. U., U.., (ďalej len poškodený), oboznámil sa s listinnými dôkazmi.
Obžalovaný vypovedal, že na priestor jeho chaty spadol strom, išlo o ihličnatý strom, ostal na koreni vyvrátený, spadol na stôl, krb, ktorý aj poškodil, lebo ho rozbil. Už v čase, keď bol na chate poslednýkrát, tieto stromy mali tendenciu nakláňať sa, padnúť. Vypovedal, že nevie si predstaviť, čo by sa bolo stalo, keby tam boli sedeli, ako by to dopadlo, jednoznačne strom ohrozoval aj ľudí aj jeho majetok. Ako tento strom spadol, ohol ostatné stromy. On sám naštartoval motorovú pílu, popílil konáre, ktoré siahali až k jeho chate, podeste. Popílil aj ďalšie stromy, ktoré boli nahnuté, naklonené, no koľko takých stromov to bolo, vypovedal, že spolu 3 kusy, podľa neho to boli ihličnaté stromy. Kto spílil tie ostatné, sa on nevedel vyjadriť. Situáciu musel riešiť hneď, lebo sa veľmi bál, že na chatu padnú aj ďalšie stromy. Vyriešil to spôsobom, ktorý v tom okamihu považoval za správny, tak, aby stromy ďalej neohrozovali. Vedel, že na výrub stromov je potrebné povolenie, no aj tie padnuté ohrozovali ďalšie v rade, ohrozovali tie stromy majetok, ľudí. Vie o tom, že sused v minulosti žiadal o výrub stromov, tie aj boli vyrúbané, nevedel sa
však už vyjadriť, kedy to bolo. Stromy, ktoré on vypílil, boli označené bielou značkou, označovali sa, keď to žiadal svedok C.. Čakal preto, napriek tomu, v akom stave stromy boli, že budú spílené. Po roku 2018 obec W. F. nepovoľovala výrub stromov. Práve pre povahu stromov ich výrub pripomínal aj svedkovi M.. On drevnú hmotu nebral, čo sa so stromami stalo, on nevedel povedať. To, že on spílil stromy, nikomu neoznamoval. Na hlavnom pojednávaní po predložení fotografií z ohliadky miesta činu, s ktorou sa súd na hlavnom pojednávaní aj následne oboznámil, ukázal poškodený krb, poškodenie - rozbitie hornej časti čapice krbu a tela krbu.
Svedok Mgr. T. L. sa k samotnému skutku nevedel vyjadriť, vie o ňom len z prípravného konania. Vyjadril sa k tomu, že na výrub stromov, ktoré boli vyrúbané v chránenom území K. U., katastrálne územie W. F., nebol daný súhlas. Bol riešený výrub 13 ks stromov, z ktorých bolo v prípravnom konaní preukázaných, že súvisia s konaním obžalovaného, spolu v počte 5 ks. Uplatňoval škodu, ktorá bola vyčíslená ako spoločenská ujma vo výške 3.777eur.
Svedok G. M. vypovedal, že pri kontrole obvodu Lomy zistil nepovolený výrub stromov, osprejoval ich, očísloval, vyfotografoval si to na mobilný telefón a vec nahlásil vedúcemu lesnej správy. Bolo vypílených 13 ks stromov, boli to aj ihličnaté aj listnaté stromy, boli na mieste aj s policajným technikom, bola vyčíslená aj hodnota drevnej hmoty stromov, ktoré boli odcudzené, pretože na mieste sa už najväčšia jej časť nenachádzala. Či niektoré stromy spílil aj obžalovaný, sa on nevedel vyjadriť. Potvrdil, že v danej lokalite bolo dané povolenie na výrub stromov, aj sa vyjadroval k postupu, aký je potrebný v prípade, že niekto chce vyrúbať v danej lokalite sa nachádzajúce stromy. Stromy, ktoré sú určené na výrub, sa označia bielou farbou, vypočíta sa drevná hmota, na ktorú sa dáva súhlas na vyrúbanie. Chatári si na výrub potom sami zabezpečujú nejakého odborníka. Aj on potvrdil, že veľká časť drevnej hmoty sa na mieste už nenachádzala, niekto ju odcudzil.
Svedok U. Y. vypovedal, že bol na chate a zistil, že je padnutý strom na mieste, kde pri chate sedáva obžalovaný, bol v súvislosti s tým aj rozbitý krb, ktorý má obžalovaný pred chatou. Jeden strom - smrek, jeho najväčšie konáre siahali ako bol spadnutý až na podestu pred chatou, tak 1,5 až 2 metre od chaty. Strom bol padnutý, mal vyvrátené korene. Telefonoval to obžalovanému. Bola na chate opäť asi o 2 týždne, stromy, ktoré svojou polohou ohrozovali chaty, vtedy už boli aj pooznačované značkou, bol tam vtedy aj obžalovaný. Je síce pravdou, že stromy ohrozovali svoje okolie, no i napriek tomu na ich vypílenie bolo potrebné povolenie, malo sa to riešiť cez Lesy, obec. Nevedel sa vyjadriť, kedy a kým boli stromy vypílené, vtedy tam nikto nebol.
Svedok N. B. vypovedal, že je susedom na chate s obžalovaným. On sám neriešil spílenie stromov, riešil to sused C., išlo o stromy, ktoré susedili s jeho chatou, riešil to pre povahu týchto nahnutých stromov, no riešil to úradne, išlo o 4 ks stromov. Čo bolo presne so stromami, ktoré susedia s ich chatami, sa nevedel vyjadriť, pretože v zime na chatu nechodia, keď on prišiel, už tam bola polícia, jeden strom mal obžalovaný mať padnutý na terasu, keď on však prišiel, už tam stromy neboli, malo byť spílených tak do 15 ks stromov, boli spílené aj tie - 4 ks nahnutých stromov.
Súd vypočul ako svedka i Ing. D. U., PhD., ktorý podal v rámci prípravného konania odborné vyjadrenie k povahe a hodnote spílených stromov a ktorý vypovedal, že na miesto bol prizvaný políciou, spracoval pre konanie odborné vyjadrenie, na ktorom plne zotrval, lokalita je v druhom stupni ochrany podľa zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení - územie chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, spracoval tabuľku, kde stanovil hodnotu stromov. Tabuľku spracoval po konzultácii s políciou, ktorá mu označila stromy, išlo spolu o 14 stromov a potom mu boli označené konkrétne stromy, ku ktorým sa mal priznať podozrivý, že ich spílil. On potom určil spoločenskú hodnotu stromov podľa všeobecne uznávaného a určeného spôsobu v zmysle platnej právnej úpravy vyhlášky č. 24/2003 Z.z. Pri výpočte vychádzal z pníkov, ich rozmerov a výšky, kde bol strom odpílený. Vyjadroval sa i k tomu, že či strom, ktorý bol vyvrátený, teda s poškodenou koreňovou sústavou, či ho možno zachrániť, s tým, že uviedol, že je to strom na odumretie, no platná právna úprava mu určuje pri spoločenskej hodnote len základnú spoločenskú hodnotu bez prirážky, lebo takýto strom by určitú dobu len vegetoval a potom odumrel. Jednoznačne však aj na popílenie takéhoto stromu je potrebné predpísané povolenie, obecný úrad ako i orgán ochrany prírody na odstránenie stromu. Konkrétne sa vyjadroval k hodnote jednotlivých stromov, ktoré mu boli teda políciou označené, že mali byť spílené obžalovaným a potvrdil výšku ich spoločenskej hodnoty v sumách toho - ktorého stromu, tak ako boli prokurátorom i pojaté do skutkovej vety podanej
obžaloby. Pri previerke na mieste sa stromy číselne označené 4, 5, 6, 7 nenachádzali. Nachádzal sa na mieste kmeň borovice lesnej, smreku, iné kmene sa tam nenachádzali.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, zápisnicou o ohliadke miesta činu spolu príslušnou fotodokumentáciou na č.l. 119-120, z ktorého dôkazu vyplýva, že pri ohliadke miesta činu bolo zistené, že na parcele č. XXXX dňa 14.2.2018 bolo vypílených 13 ks stromov, strom označený č. 1 má priemer spílenej plochy 26 cm - borovica, strom č. 2 má priemer spílenej plochy 33 cm - borovica, strom č. 3 má priemer spílenej plochy 29 cm - borovica, strom č. 4 má priemer spílenej plochy 15 cm - borovica, strom č. 52 má priemer spílenej plochy 23 cm - hrab, strom č. 6 má priemer spílenej plochy 15 cm - hrab, strom č. 7 má priemer spílenej plochy 22 cm - borovica, strom č. 8 má priemer spílenej plochy 35 cm - smrek, strom č. 9 má priemer spílenej plochy 25 cm - smrek, strom č. 10 má priemer spílenej plochy 16 cm - hrab, strom č. 11 má priemer spílenej plochy 45 cm - buk, strom č. 12 má priemer spílenej plochy 26 - smrek, strom č. 13 má priemer spílenej plochy 31 cm - smrek. Všetky stromy vykazovali znaky čerstvého spílenia. Listinnými dôkazmi na č.l. 148-150 - rozhodnutím G. W. F. zo dňa 9.9.2014 o súhlase s výrubom 14 ks smreka obyčajného, 4 ks borovíc, 1 ks breza, 2 ks hrab obyčajný, k nemu viažuceho sa súhlasného stanoviska C. P., Š..U.., G..S.. U., zo dňa 18.8.2014 pre osobu R. C. ako i na č.l 184, ktoré predložil súdu svedok M.. Oboznámil sa i s fotografiami, ktoré ako listinné dôkazy predložil ešte v prípravnom konaní obžalovaný (č.l. 151-153), ktoré dokumentujú povahu poškodenia záhradného krbu v dôsledku spadnutia stromu, o ktorom vypovedal na hlavnom pojednávaní obžalovaný.
Je síce pravdou, že na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil i s listinnými dôkazmi na č.l. 99-110 - zápisnicou o previerke výpovede na mieste, pri svojom rozhodnutí však súd tento dôkaz nevzal do úvahy, neprihliadol naň, vzhľadom na procesné postavenie osoby, s ktorou tento úkon - previerka výpovede bola vykonávaná a následnú zmenu jej procesného postavenia. Previerka bola vykonávaná s Ľ. N. v procesnom postavení svedka, v čase pred vznesením obvinenia jeho osobe, teda dňa 9.4.2018 a k vzneseniu obvinenia a teda i k zmene procesného postavenia došlo až dňa 24.4.2019.
Skutková veta podanej obžaloby kládla obžalovanému za vinu, že v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu vyrúbal stromy. Akými dôkazmi ako i právnymi úvahami sa riadila strana obžaloby, teda prokurátor pri ustálení takýchto záverov z podanej obžaloby, nie je zrejmé, pretože išlo o obžalobu bez odôvodnenia, no po vykonanom dokazovaní je možné sa oprieť o záverečnú reč prokurátora.
Súd má za to, že vzhľadom na dôkazy jednotlivo a súhrnne, vyššie uvedené skutočnosti, má bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný vypílil stromy a na výrub stromov, ktoré on vypílil, nemal zákonom predpísané podmienky, pretože nemal na výrub dreviny súhlas a povolenie orgánu ochrany prírody a príslušného orgánu, teda konal v rozpore s § 47 zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení. Súd je názoru, že na takýto výrub nemal oprávnenie ani vzhľadom na vyvstané okolnosti, ktoré má súd vykonaným dokazovaním preukázané, či už výpoveď obžalovaného ako i svedkov, že teda jeden zo stromov pre jeho charakter spadol na priestor, susediaci s nehnuteľnosťou - chatou obžalovaného, tak, že bol v tesnej blízkosti s touto chatou, ako i to, že v dôsledku tohto pádu dokonca poškodil časť majetku obžalovaného - jeho záhradný krb a mal i čiastočne zasiahnuť do ostatných na mieste vyskytujúcich sa stromov tak, že ich nahol. No i napriek tejto skutočnosti, strom bol (podľa súdu) spadnutý a ako taký už iný následok nemohol v danom mieste a čase spôsobiť, a teda nič potom obžalovanému nebránilo v tom, aby o danom stave aspoň vyrozumel oprávnené subjekty a žiadal ich o ďalší postup. V rozpore s tým sám svojpomocne bez potrebného súhlasu popílil spadnutý strom a podľa výpovede obžalovaného ešte ďalšie dva stromy, podľa výpovede obžalovaného malo ísť o ihličnaté stromy. A tu je práve sporné dokazovanie druhej časti skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, a to vyrúbanie stromov vo väčšom rozsahu. Väčší rozsah, vychádzajúc z ustanovenia § 125 odsek 1 Trestného zákona - je to rozsah vo výške najmenej desaťnásobku sumy 266 eur, teda minimálne 2.660 eur. Je nesporné, že v skutku obžaloby bolo obžalovanému kladené za vinu, že popílil 5 stromov a z toho len 2 ihličnaté stromy, no i tento záver o tom, o ktoré stromy presne išlo, nemal súd žiadnym relevantným zákonným dôkazom ani v rámci dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní preukázané. Súd mal teda preukázané, že obžalovaný bez povolenia spílil 1 ks borovicu lesnú v hodnote 967 eur, 1 ks smrek obyčajný, ktorého spoločenská hodnota bola určená na 1.382 eur, povahu ďalšieho, dokazovaním preukázaného stromu, ktorý spílil obžalovaný, o ktorý konkrétny strom malo ísť, z vykonaného dokazovania nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, pretože obžalovaný to nevedel bližšie uviesť a iný dôkaz na preukázanie tejto
skutočnosti nebol súdu poskytnutý. Svedok Ing. D. U.Y., U.. objasnil, že on vychádzal pri stanovení stromov z toho, čo mu bolo označené políciou, ktorá vychádzala len z previerky výpovede svedka, zo žiadneho iného dôkazu nie. Dokonca z celého vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že spolu bolo vypílených 13 ks stromov a podstatná časť drevnej hmoty sa už na danom mieste ani nenachádzala, čo nasvedčuje tomu, že zrejme na mieste pôsobiť musel aj niekto iný ako len obžalovaný, ktorý pripúšťa spílenie 3 ks stromov. Pre záver o spílenie 5 ks stromov nebol súdu dokazovaním na hlavnom pojednávaní produkovaný žiaden relevantný a zákonný dôkaz, ak aj pri stanovovaní hodnoty stromov bolo prihliadané na to, čo uviedol obžalovaný pri previerke výpovede, na tento dôkaz nie je možné, práve pre procesné postavenie jeho osoby - svedok, zákonne prihliadnuť. Potom sa musel súd oprieť len na dôkazy zákonne vykonané a týmto dôkazom (podľa názoru súdu) bol len výsluch obžalovaného, i keď súd si je vedomý i tu existujúceho rozporu v počte stromov tej - ktorej povahy, no vyvstaný rozpor sa žiadnym dôkazom nepodarilo odstrániť, vysvetliť, o ktorý strom v danom prípade potom mohlo v skutočnosti ísť, iný svedok alebo iný súdu predkladaný dôkaz túto spornú otázku nevedel objasniť a preukázať, a preto prihliadnuc na základnú zásadu platnú v trestnom práve „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obvineného, mal súd preukázané teda spílenie dvoch stotožnených stromov spolu v rozsahu menšom ako väčšom, a preto súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného nenaplnilo zákonné znaky prečinu podľa § 306 odsek 1 Trestného zákona, ale jeho konanie vykazuje zákonné znaky priestupku, na prejednanie ktorého je príslušný Okresnému úradu Prievidza, odbor životného prostredia, a preto vec obžalovaného postúpil tomuto orgánu, ako orgánu príslušnému na prejednanie priestupku.
Z týchto dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť v lehote do 3 (troch) pracovných dní odo dňa oznámenia uznesenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín. Sťažnosť má odkladný účinok.