Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Ek-1116-2020.pdf
PDF · 82.2 KB
Case nature
Subarea
30Ek/1116/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35937874, proti povinnému: H., nar: XX.XX.XXXX, D. hrdinov XXX/XX, XXX XX W. o vymoženie XXX,XX EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 30Ek/1116/2020 zo dňa 02.09.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 23.07.2020, domáhal od povinného vymoženia 294,58 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. 1110189013 vydaného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. zo dňa 04.04.2011.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 02.09.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 EUR podľa § 53 ods. 3 písm. a/ Exekučného poriadku. Svoje rozhodnutie za použitia ustanovení § 50 ods. 1, 53 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 6 ods. 1-3, § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu zistil, že oprávnený podal opätovný návrh podľa § 9 ZoUNEK. V návrhu na vykonanie exekúcie si uplatnil nárok v rozpore s ust. § 9 ods. 3 ZoUNEK, čím bol daný dôvod, pre ktorý by exekúcia musela byť zastavená, a preto v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s ust. § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietol návrh oprávneného v časti trov exekúcie oprávneného vo výške 42 EUR.
3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vydať poverenie príslušnému súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie vo výške, ktorú si oprávnený uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 9 ZoUNEK v zmysle ktorej: „V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (na vykonanie exekúcie zastavenej podľa tohto návrhu zákona) sa „nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu na začatie exekúcie, pričom oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku za návrh. Oprávnený nemá nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie; oprávnený môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky,“, ustanovenie § 199a Exekučného poriadku a § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Slovné spojenie „náklad spojený s uplatnením pohľadávky“ zahŕňa okrem trov exekúcie aj kategóriu príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ legálne pomenovanú ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“. Vo vzore elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie
je v časti F, iné trovy uvedená informácia, že „Inými trovami sa pri starej exekúcii považujú najmä paušálne trovy na úhradu starej exekúcie vo výške 35,00 EUR zvýšené o daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty“. Oprávnený si v predmetnom konaní neuplatňuje trovy exekúcie, ale príslušenstvo pohľadávky. Ustanovenie § 9 ods. 3 ZoUNEK vylučuje možnosť uplatniť si iné trovy exekúcie avšak § 9 vôbec nepojednáva o príslušenstve pohľadávky. Bol toho názoru, že ak ustanovenie § 9 ods. 3 ZoUNEK nepojednáva o príslušenstve pohľadávky tak je logické, že tento nárok ani nevylučuje, aby si ho mohol oprávnený uplatniť v opätovnom návrhu. Prisudzovanie uhradeným paušálnym trovám starej exekúcie vo výške 42,00 eur zo strany oprávneného súdnemu exekútorovi iný význam ako príslušenstvo pohľadávky nemá oporu v zákone - § 195 a nasl. Exekučného poriadku a rovnako ani v § 251 CSP podľa ktorého musia trovy konania vzniknúť v konaní samotnom a nie pred jeho začatím. Paušálne trovy exekúcie uhradené pred podaním návrhu na repodaj, nemôžu byť považované za trovy exekúcie lebo nevznikli v konaní samotnom, ale pre jeho začatím. Ak oprávnený v exekučnom konaní po ukončení starej exekúcie uhradil súdnemu exekútorovi paušálne trovy vo výške 42,00 eur v zmysle upovedomenia o zastavení starej exekúcie tak sa suma 42,00 eur (pôvodne pohľadávka súdneho exekútora voči oprávnenému) pretransformuje ex lege na príslušenstvo pohľadávky, ktorú má oprávnený voči povinnému. Paušálne trovy exekúcie v zmysle § 6 ZoUNEK ako pohľadávka súdneho exekútora voči opravenému zaniká jej úhradou zo strany oprávneného súdnemu exekútorovi podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka. Suma z tejto pohľadávky vo výške 42,00 eur sa zároveň okamžikom úhrady transformuje na príslušenstvo pohľadávky oprávneného podľa ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka voči povinnému. V čase podania návrhu na opätovnú exekúciu už neexistujú paušálne trovy exekúcie - ako trovy exekúcie, ale uhradené paušálne trovy - ich hodnota existuje ako príslušenstvo pohľadávky vo forme nákladov spojených s jej uplatnením v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je preukázaná samotným upovedomením o zastavení starej exekúcie, ktoré sa ako povinná príloha prikladá k samotnému návrhu na opätovný repodaj. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom podľa ZoUNEK. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený považoval svoj nárok na uplatnenie náhrady paušálnych trov za dôvodný. Uvedený právny názor je v súlade rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn.: ÚS 239/2020-18, ÚS 235/2020-18, ÚS 236/2020-18, ÚS 291/2020-18, ÚS 218/2020-18, ÚS 219/2020-18, ÚS 240/2020-19, ÚS 237/2020-18, ÚS 238/2020-18, ÚS 239/2020-19, ÚS 263/2020-18, ÚS 255/2020-18, ÚS 256/2020-33, ÚS 258/20220-17, ÚS 257/2020-18), v závere ktorých súd konštatuje, že oprávnenému nič nebráni podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, v rámci ktorých so môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
9/ Jedným z argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi v starej (zastavenej) exekúcii je dôvodová správa k ZoUNEK. Dôvodovú správu nemožno považovať za prameň práva, na základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu predstavovať len podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 o náležitostiach upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci sa podoby exekučného titulu pri repodaji).
Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal nárok na náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich uplatniť pri repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom bližšie stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy, izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu situáciu, prednosť pred inými ustanoveniami upravujúcimi exekučné konanie. Pokiaľ by súdy neaplikovali účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR viazaný a ktorý v ustanovení § 9 ods. 3 výslovne stanovuje, že ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie, okrem náhrady súdneho poplatku (ak je povinný ho platiť), nemá nárok na náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním.
10/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 42 EUR, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie však nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného.
11/ Neobstojí ani názor oprávneného, že ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ. Ak mienil oprávnený uvedený nárok v exekúcii uplatniť ako príslušenstvo podľa § 121 ods. 3 OZ, ktorý je hmotnoprávnym predpisom, potom absentuje spôsobilý exekučný titul na jeho uplatnenie. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku možno exekúciu vykonať ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Preto pokiaľ oprávnený disponuje exekučným titulom na hmotnoprávny nárok - pohľadávku (istinu), musel aj na vymoženie jej hmotnoprávneho príslušenstva (nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, predložiť spôsobilý exekučný titul, z ktorého vyplýva jeho právo uplatňovať si voči povinnému tento nárok. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42 EUR od povinného, resp. ho v exekučnom konaní nepredložil a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
12/ Účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb. Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel
právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.
13/ V súvislosti s poukazom oprávneného na rozhodnutia Ústavného súdu SR, v odôvodnení ktorého ústavný súd uviedol, že „sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky“ možno na záver už len dodať, že podstatou uvedených rozhodnutí bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľky Upovedomením o zastavení starej exekúcie vydaným súdnym exekútorom podľa § 6 ZoUNEK, ktorým ju (v procesnom postavení oprávnenej) vyzval na úhradu paušálnych trov exekúcie. Predmetom skúmania teda nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa § 6 ZoUNEK, pričom ústavný súd sa len v predposlednej vete odôvodnenia zmienil o možnosti oprávneného pri repodaji uplatniť si náhradu paušálnych trov starej exekúcie. Táto veta však v uznesení nie je nijakým spôsobom bližšie argumentačne rozvedená, jedná sa len o jednoduchú konštatáciu neodôvodňujúcu prečo by mal súd rozhodnúť inak ako je zakotvené v § 9 ods. 3 ZoUNEK (contra legem) a pokiaľ oprávnený na uvedený nárok nedisponuje exekučným titulom. Nemožno ju preto považovať za zaujatie stanoviska ústavného súdu k výkladu a aplikácii ustanovenia § 9 ZoUNEK.
14/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 30Ek/1116/2020 zo dňa 02.09.2020 vecne správne, v dôsledku čoho sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).