Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Ek/2476/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., C., D.: XX XXX XXX, E. E. E. XXX, XXX XX F., správca konkurznej podstaty úpadcu: B. D. E. „G. C.“, D.: XX XXX XXX, E. E. H. E. X, XXX XX I. I., právne zast.: LawService, s.r.o., IČO: 36 861 723, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti povinnému: J. K., E., D.: XX XXX XXX,, E. E. A. XXXX/XX, XXX XX I. I., právne zast.: Hronček & Partners, s.r.o., IČO: 47 248 327, so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, o vymoženie 97.243,21 Eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Cimermanová, so sídlom exekútorského úradu Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. XXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta.

II. Oprávnenému sa voči povinnému priznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 387,94 Eur, ktoré budú v prospech oprávnenej vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.10.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky v sume 97.243,21 Eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu: uznesenia L. E. I. I. E. F. XXXX/XX/XXXX zo dňa 03.02.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2023 a vykonateľnosť dňa 31.10.2023 (ďalej aj ako „Exekučný titul“) v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XX/XXXX F. dňa 11.10.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2023.

2. Poverením zo dňa 15.11.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Anna Cimermanová, so sídlom exekútorského úradu Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, (ďalej aj ako „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXX XXX/XX.

3. Dňa 27.12.2023 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh právneho zástupcu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 22.12.2023. Povinný uviedol, že v danom prípade sa jedná o aktívne procesné spoločenstvo (na strane žalobcov). Z hľadiska posúdenia exekučného titulu v časti výroku o trovách konania je rozhodujúce určenie, či na strane žalobcov (ktorí boli na náhradu trov konania zaviazaní) ide o spoločenstvo samostatné alebo nerozlučné. Medzi žalobcami mohlo vzniknúť iba samostatné spoločenstvo aktívne legitimovaných účastníkov konania, ktoré je charakterizované tým, že každý spoločník vystupuje voči druhej strane samostatne. Práva a povinnosti spoločníka sú teda nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov. Procesné dôsledky rozhodnutia sú samostatné pre každého spoločníka. Uvedené dôsledky vyplývajú aj z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, ktorý je samostatný (individuálny) a spoločenstvo je dané iba na procesnom základe (spoločného konania a spoločného rozhodnutia). Prípadný neúspech podaného návrhu by nemenil nič na skutočnosti, že

medzi oboma žalobca nie je žiadny spoluvlastnícky, prípadne iný hmotno-právny vzťah. Ak na jednej strane sporu vystupuje viac subjektov (procesné spoločenstvo), sú oprávnení požadovať náhradu trov, resp. sú povinní na ich náhradu podľa pomeru účastníctva vo veci. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd nemôže založiť svojím rozhodnutím solidaritu (aktívnu alebo pasívnu), pokiaľ nevyplýva z hmotného práva. Dotknutým subjektom nemožno vnútiť tzv. rozvrhový regres. Solidarita vo vzťahu k povinnosti nahradiť trovy konania je teda prípustná iba vtedy, ak ide o procesné spoločenstvo, ktorého členovia sú spoločne a nerozdielne zaviazaní aj vo vzťahu k hlavnému (meritórnemu nároku) – zo zákona alebo zo zmluvy, prípade z iného právneho úkonu. Súd exekučným titulom uložil povinnosť na náhradu trov žalobcom, ktorí trovia samostatné procesné spoločenstvo, a to bez vyjadrenia pomeru alebo solidarity, neuviedol výslovne, že majú povinnosť nahradiť stanovené trovy konania spoločne a nerozdielne. Podľa pravidiel hmotného práva sa takto určený spoločný záväzok bez ďalšieho považuje za delený. výslovne upravuje iba aktívny delený záväzok, keď každý zo spoločne oprávnených veriteľov môže požadovať od dlžníka iba svoj podiel na pohľadávke ( ). Opačnú situáciu, keď je viacej dlžníkov zaviazaných veriteľovi na plnenie takým spôsobom, že každý z dlžníkov je povinný plniť iba svoj podiel na dlhu (pasívny delený záväzok), vo všeobecnosti neupravuje. Teda nejde o solidárny záväzok, na ktorého úhradu by v plnej výške boli spoločne a nerozdielne povinní obaja žalobcovia, ale pre trovy konania platí zásada, že spoločné trovy platia účastníci, ktorým taká povinnosť vznikne, podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní. V danom prípade s ohľadom na predmet konania však platí, že výrok súdu ohľadne každého zo žalobcov nemohol vyznieť inak, súd, ak by rozhodoval vo veci samej, rozhodol by o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu, čo v žalobnom návrhu žiadali obaja žalobcovia rovnako. Podľa názoru povinného, je možné v danej veci vychádzať zo skutočnosti, že bol pomer žalobcov, ktorý predstavovali samostatné procesné spoločenstvo, na veci rovnaký a teda každý zo žalobcov je povinný na úhradu len tej časti priznanej náhrady trov, aký je pomer účastníctva na konaní, čo v danom prípade bude predstavovať 50 %. Nie je teda možné viesť exekúciu voči povinnému na celú výšku trov konania priznanú exekučným titulom a exekúcia je vedená teda nezákonne. Ďalej povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal nesprávne označenie osoby oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie, v poverení a v Upovedomení o začatí exekúcie, ktoré označenie nezodpovedá správnemu označeniu v exekučnom titule. Uvedené je v konaní pre povinného rozhodujúce aj z dôvodu, že úhradami povinného nesprávnemu subjektu by nedošlo k splneniu povinnosti uloženej mu exekučným titulom. S exekučným titulom vyjadril nesúhlas, súčasne s týmto návrhom podal ústavnú sťažnosť spoločne s návrhom na odklad vykonateľnosti napadnutého právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby exekučný súd exekúciu zastavil.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 17.01.2024 uviedol k charakteru záväzku povinného, že nerozporuje skutočnosť, že spol. REAL IB s.r.o. „v konkurze“ vystupujúca ako žalobca 1 spoločne s povinným (ako žalobca 2) v súdnom konaní sú v procesnom postavení samostatného procesného spoločenstva, kedy každý z nich je oprávnený v súdnom konaní konať sám za seba. Pokiaľ by okresný súd chcel zaviazať ale žalobcov na náhradu trov konania podľa pomeru ich účastníctva v súdnom konaní, tento by predmetnú skutočnosť v exekučnom titule uviedol. Súd zaviazal oboch žalobcov nahradiť oprávnenému trovy súdneho konania solidárne, jedná sa o bežnú prax všeobecných súdov, kedy tieto neuvedú v uznesení charakter záväzku, ale len povinnosť konkrétnej strany súdneho konania uhradiť druhej strane trovy súdneho konania spoločne (t. j. solidárne). Samostatnosť procesného spoločenstva v žiadnom prípade nevylučuje solidárnosť záväzkov spoločníkov, keď práve naopak, v prípade solidárnych záväzkov vystupujú jednotlivý dlžníci v súdnom konaní výlučne v samostatnom procesnom spoločenstve. Rovnako ako v prípade žalovaných (pokiaľ ide o pasívne samostatné procesné spoločenstvo) aj v prípade žalobcov (v prípade aktívne samostatného procesného spoločenstva) nie je možné len na základe skutočnosti, že sa jedná o procesné spoločenstvo samostatné, vylúčiť solidárnosť záväzkov jednotlivých spoločníkov vystupujúcich v takom spoločenstve. V prípade povinného sa jedná o dobrovoľné samostatné procesné spoločenstvo, kedy povinný vedel už v čase, kedy vstupoval do súdneho konania, že v prípade procesného neúspechu bude zaviazaný nahradiť oprávnenému trovy súdneho konania, najmä keď v čase jeho vstupu do súdneho konania už bola žaloba vo vzťahu k oprávnenému vzatá späť pôvodným žalobcom 2 (spol. VAV HOLD, a.s.). Podľa právneho názoru odbornej verejnosti: „Až na základe rozhodnutia súdu o výške náhrady trov konania vzniká jednej strane voči druhej právo na plnenie (pohľadávka).“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 1068). Okresný súd exekučným titulom založil medzi oprávneným ako veriteľom a povinným a spol. REAL IB, s.r.o. „v konkurze“ ako dlžníkmi nový hmotnoprávny vzťah, obsahom ktorého je právo

oprávneného na náhradu trov súdneho konania a povinnosť povinného a spol. REAL IB, s.r.o. „v konkurze“ tieto trovy oprávnenému nahradiť. Z obsahu exekučného titulu jednoznačne vyplýva obsah tohto hmotnoprávneho vzťahu, t.j. že trovy súdneho konania sú povinný uhradiť obaja žalobcovia spoločne (t.j. solidárne). Akékoľvek procesné postavenie žalobcov v súdnom konaní preto nemôže mať vplyv na obsah toto hmotnoprávneho vzťahu, keď tento je determinovaný výlučne obsahom rozhodnutia, ktorým bol tento založený. V zmysle ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Pochybnosti nebudú vtedy, ak pasívna solidarita vyplýva priamo zo zákona alebo zo zmluvy alebo z inej právnej skutočnosti, na základe ktorej záväzok vznikol. V danom prípade teda platí prezumpcia solidarity záväzku povinného a spol. REAL IB, s.r.o. „v konkurze“ spočívajúcom v povinnosti nahradiť oprávnenému trovy súdneho konania. Na skutočnosti posudzované v súdnom konaní sa pritom nesporne vzťahujú ustanovenia , keď predmet tohto súdneho konania mal obchodnoprávny charakter. Pokiaľ by aj argumentácia povinného, týkajúc sa jeho údajnej povinnosti nahradiť oprávnenému trovy súdneho konania len podľa pomeru jeho účastníctva v súdnom konaní bola správna (čo však oprávnený namieta), tento by bol naďalej povinný nahradiť oprávnenému trovy súdneho konania vo výške 50 % zo sumy 97.243,21 Eur, t.j. vo výške 48.621,61 Eur a teda minimálne v tomto rozsahu v súčasnosti neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie. Takáto interpretácia právnych noriem by však dozaista bola v rozpore s viacerými základnými princípmi civilného sporového konania. K údajnému stotožneniu subjektu oprávneného a povinného oprávnený uviedol, že pohľadávka vymáhaná v predmetnej exekúcii predstavuje majetkovú hodnotu patriacu úpadcovi, ktorá vzhľadom na vyhlásený konkurz na majetok úpadcu podlieha tomuto konkurzu. Veriteľom tejto pohľadávky teda subjektom, ktorému podľa hmotného práva patrí táto pohľadávka, je preto úpadca. Návrh na vykonanie exekúcie bol v prospech úpadcu oprávnený podať len správca, ako správca úpadcu, keď tento v exekučnom konaní vystupuje ako oprávnený. Nakoľko hmotnoprávnym veriteľom pohľadávky podľa exekučného titulu je úpadca platí, že vo formulári návrhu na vykonanie exekúcie musí byť ako oprávnený uvedený ako oprávnený úpadca. Formulár pritom pre prípad, kedy návrh v prospech hmotnoprávneho veriteľa podáva iný subjekt (správca), dáva možnosť uviesť správcu konkurznej podstaty do osobitnej kolónky, a to po zvolení možnosti „Oprávnený má zákonného zástupcu (správcu)“, kde sa následne tento správca vyplní. Z poverenia, ako aj z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že oprávneným je spol. REAL IB, s.r.o. „v konkurze“ zastúpená správcom ako zákonným zástupcom, z oboch dokumentov je však zrejmé, že v exekučnom konaní vystupuje ako oprávnený správca úpadcu. Ak by súd akceptoval argumentáciu povinného, tak z dôvodu nedostatočnej technickej vybavenosti Formulára nebude žiadny z návrhov na vykonanie exekúcie podaný elektronickými prostriedkami správcom konkurznej podstaty spôsobilý na vyvolanie účinkov riadneho začatia exekúcie. Takýto záver je ale neprípustný. Námietka povinného o nesúlade označenia oprávneného v exekučnom titule a poverení na vykonanie exekúcie a Upovedomení o začatí exekúcie je nedôvodná, keď zo všetkých týchto dokumentov je zrejmé, že v súdnom konaní, ako aj v exekučnom konaní vystupuje oprávnený ako správca úpadcu, pričom hmotnoprávnym veriteľom exekučným titulom priznanej pohľadávky je úpadca. Povinný si je nepochybne vedomý nedôvodnosti tejto jeho námietky, keď táto bola zo strany exekučného súdu opakovane za nedôvodnú aj posúdená. K podanej ústavnej sťažnosti oprávnený uviedol, že táto skutočnosť nepredstavuje dôvod, pre ktorý by bolo možné vyhovieť návrhu na zastavenie exekúcie, keď táto je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. O právoplatných a vykonateľných exekučných súdnych rozhodnutiach súdov platí prezumpcia ich zákonnosti a ústavnosti, dokiaľ nie je rozhodnuté inak. Oprávnený s poukazom na všetky vyššie uvedené tvrdenia navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu a zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného dňa 19.01.2024 súdu na rozhodnutie, k samotnému návrhu sa nevyjadril.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

9. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

10. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

11. Podľa § 47 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

12. Podľa (ďalej ako ,"), samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

13. Podľa , nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

14. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí

byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.

16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

17. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 09.12.2023, návrh na vykonanie exekúcie podal povinný u súdneho exekútora do elektronickej schránky dňa 27.12.2023. Súd na tomto mieste konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, avšak nie je dôvodný.

18. Exekučným titulom v predmetnom konaní je uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03.02.2023, ktorým súd zaviazal povinného a spol. REAL IB, s.r.o. „v konkurze“ nahradiť oprávnenému trovy konania pred súdom prvej inštancie pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 97.243,21 Eur, a to právnemu zástupcovi žalobcu, do troch dní od právoplatnosti predmetného uznesenia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2023 a vykonateľnosť dňa 31.10.2023 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.10.2023, ktorým súd sťažnosť žalobcov 1 a 2 (povinného a spol. REAL IB, s.r.o. „v konkurze“ ) zamietol.

19. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. Vo vzťahu k povinným namietanému nesprávnemu označeniu subjektov, ktoré podľa neho nekorešponduje z enunciátom exekučného titulu a s jeho tvrdením, že v danom konaní nemal súd poverenie na vykonanie exekúcie vôbec vydať a návrh na vykonanie exekúcie mal v súlade s § 53 ods. 3 Exekučného poriadku zamietnuť súd uvádza, že exekučný súd ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preverí formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti a posúdi súlad návrhu na vykonanie exekúcie s preloženým exekučným titulom tzn. preskúma ho aj vo vzťahu k účastníkom konania. Z podaného návrhu mal súd za preukázané, že oprávneným je v danom konaní je LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen ako správca úpadcu REAL IB s.r.o. „v konkurze“ so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 692 751. Aj zo samotného návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva ( časť „J“), že podávajúcim je LawService Recovery, k.s., správca úpadcu REAL IB, s.r.o. "v konkurze". V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že technické možnosti elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie sú odlišné ako možnosti označovania účastníkov v „štandardných“ listinných návrhoch. V elektronickom formulári - návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 31.10.2023 bol v časti „A/ Účastníci a ich zákonní zástupcovi - oprávnení“ označený úpadca ako oprávnený, správca ako zákonný zástupca oprávneného s dodatočnou poznámkou / v časti typ zákonného zástupcu - (správcu)/, že ide o správcu konkurznej podstaty a v časti „B/ Právny zástupca (spoločný zástupca)“ splnomocnený právny zástupca (advokátska kancelária). Procesný úkon oprávneného - návrh na vykonanie exekúcie - spĺňal náležitosti stanovené v § 48 ods. 3 písm. b) bod 2 Exekučného poriadku v spojení s § 44 ods. 1 a § 47 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Za daného stavu, keď bol riadne označený oprávnený subjekt, ktorému bolo priznané právo na plnenie, súd pred vydaním poverenia mal za riadne preukázané, že osoba uvedená v návrhu na vykonanie exekúcie je osobou, ktorá je osobou oprávnenou z exekučného titulu

a teda na tomto mieste súd konštatuje, že správca úpadcu bol aktívne legitimovaný podať návrh na vykonanie exekúcie, splnomocniť právneho zástupcu na podanie návrhu a požadovať vymáhanie nároku priznaného exekučným titulom úpadcovi, v mene ktorého vystupoval ustanovený správca. Formulár pre elektronické podanie návrhu na vykonanie exekúcie však nie je natoľko pružný, aby uvedenú skutočnosť premietol do vydaného poverenia tak, aby bolo zreteľné označenie účastníkov tak ako vyplýva z návrhu, keď do samotného poverenia nie je z technických príčin možné premietnuť údaj o tom, že sa jedná o správcu konkurznej podstaty úpadcu, ale len údaj o „zákonnom zastúpení“. Uvedené však nepredstavuje nesprávny úradný postup a chybu na strane súdu, pretože v danom prípade súd nemá ako zasiahnuť do formálnej stránky vydaného poverenia. Súd však pred vydaním poverenia mal za preukázané, že návrh bol podaný osobou oprávnenou z exekučného titulu a to oprávneným : LawService Recovery, k.s., Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003 správcom úpadcu REAL IB s.r.o. „v konkurze“, Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 692 751 pričom súdny exekútor disponoval okrem poverenia na vykonanie exekúcie aj exekučným titulom a návrhom na vykonanie exekúcie, pričom uvedené údaje mal premietnuť do vydaného upovedomenia.

20. „K otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi už Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko, keď napríklad v rozhodnutí uviedol, že žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle. Samotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých iba totožnosťou plnenia či predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práv a povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje, žeby mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné práva, aby sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.10.2016, ods. 9).

21. Súd má za to, že v základnom konaní vystupovali povinný a spol. REAL IB s.r.o. „v konkurze“ v samostatnom spoločenstve podľa , čo znamená, že každý zo žalobcov vystupoval v konaní samostatne a každý si mohol samostatne uplatniť námietky voči vydanému exekučnému titulu. Fakt, že boli žalobcovia (povinný a spol. REAL IB s.r.o. „v konkurze“) zaviazaní zaplatiť oprávnenému pohľadávku spoločne a nerozdielne neznamená, že boli v nerozlučnom spoločenstve podľa .

22. Čo sa týka ďalšieho argumentu povinného vysloveného v návrhu na zastavenie exekúcie a síce, že s vydaným exekučným titulom nesúhlasí a vykonáva všetky aktuálne dostupné a právne dovolené úkony na jeho zvrátenie, súd opätovne zdôrazňuje, že podkladom pre toto exekučné konanie je vykonateľný exekučný titul, tak po materiálnej ako aj po formálnej stránke. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Exekučný súd v tejto súvislosti uvádza, že rozhodnutie ako exekučný titul, ktoré tvorí podklad k predmetnému exekučnému konaniu, bolo potvrdené aj v sťažnostnom konaní, pokiaľ teda povinný považoval exekučný titul za nezákonný a nesprávny tak, tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie, preto môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného

titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. V danom prípade tak akákoľvek argumentácia týkajúca sa nezákonnosti vydaného exekučného titule je v danej veci irelevantná a nezakladá žiaden dôvod na zastavenie exekúcie.

23. Skutočnosťou teda naďalej zostáva, že exekúcia sa začala dôvodne, nakoľko povinný nesplnil to, čo mu ukladá právoplatný a vykonateľný Exekučný titul.

24. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok)

25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

27. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

28. Podľa v znení (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa : ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

30. Podľa Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

31. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

32. Oprávnený si v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov v plnej výške.

33. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle , Exekučného poriadku a v nadväznosti na Exekučného poriadku. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov vznikol oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný, trovy si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v sume 387,94 Eur, pozostávajúcich z odmeny za jeden úkon právnej služby – podanie vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 17.01.2024 vo výške 309,55 Eur a 1x režijný paušál za rok 2024 vo výške 13,73 Eur + 20 % DPH; to všetko podľa , , Vyhlášky. Trovy, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané v tomto exekučnom konaní

na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, vydanom po právoplatnosti uznesenia v zmysle § 199d Exekučného poriadku. (II. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.