Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/106/2020

Uznesenie

Okresný súd Lučenec vo veci navrhovateľky: G. X., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. XXXX/X, XXX XX P., štátna občianka SR, zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom: J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, o nariadení neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

. Odporca j e p o v i n n ý zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 17.09.2018 medzi navrhovateľkou a odporcom.

II. Odporca j e p o v i n n ý v deň vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľky D. spol. s r.o., so sídlom: P. 8, XXX XX X., aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2018 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom.

III. Súd p o u č u j e odporcu, že môže podať voči navrhovateľke samostatnú žalobu vo veci samej o plnenie z titulu uzatvorenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX.

IV. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania navrhovateľky.

V. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok na účet Okresného súdu X. vo výške 33,-Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1.Dňa 08.10.2020 navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu prostredníctvom právneho zástupcu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. V návrhu uviedla, že z jej mzdy zamestnávateľ vykonáva zrážky v prospech odporcu, na základe dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorila s odporcom dňa 17.09.2018. Žiadosť o vykonávanie zrážok doručil odporca zamestnávateľovi navrhovateľky v súvislosti so záväzkom plynúcim zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 12.09.2018 (ďalej len „zmluva o úvere“). Zrážky zo mzdy vykonáva zamestnávateľ navrhovateľky od apríla 2020 doposiaľ, pričom navrhovateľka mala za to, že sú vykonávané nezákonne. Poukázala na skutočnosť, že podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), odporca je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorú musí vedieť aj preukázať, inak je vystavený sankcii v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Podľa tvrdenia navrhovateľky, v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, predkladal finančnému agentovi zastupujúcemu odporcu len prefotenú výplatnú pásku a žiadne iné doklady. V čase uzatvorenia

zmluvy o úvere splácala navrhovateľka viaceré úvery, pričom táto skutočnosť mala vplyv aj na určenie výšky mesačnej splátky predmetného úveru, keďže uvedené znižovalo príjem navrhovateľky. Odporca bol povinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s odbornou starostlivosťou hodnotiť príjmy, výdavky, rodinný stav navrhovateľky, čo mal odporca ako dodávateľ preverovať aj prostredníctvom dopytu do príslušných registrov, s ohľadom na dostupné informácie je navrhovateľka toho názoru, že tak odporca nepostupoval. V dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti nemá odporca nárok na sumu, ktorú uvádza v žiadosti o zrážkach zo mzdy a ktorá zjavne zahŕňa aj odplatu za poskytnutý úver, pričom má nárok len na zaplatenie istiny vo výške 1.700 Eur. Dohodu o zrážkach zo mzdy považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko s ňou vznikol zásadný nepomer vo vzniknutom občianskoprávnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s (ďalej „“). Podľa navrhovateľky inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svoju zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť. Pri pohľadávkach, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy nie je prípustné, aby dodávateľ postupoval pri určovaní rozsahu uplatňovanej pohľadávky na základe svojich subjektívnych predstáv bez toho, aby požadovaná pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Tvrdila, že jej práva boli mimoriadne negatívne dotknuté tým, že odporcom požadovaná suma je sporná, zrážky sa majú vykonávať na základe nejudikovaného titulu a vykonávajú sa v neprimeranom rozsahu. Na základe uvedeného mala za to, že existuje dôvodná obava, že ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy, by zo strany odporcu mohlo dôjsť k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul. Ďalším prípadným zachovávaním doteraz nastoleného stavu, by sa ešte viac prehĺbila intenzita nedôvodného zásahu do majetkových práv navrhovateľky.

2.Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

3.Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

4.Podľa , a (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5.Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6.Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

8.Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

9.Podľa , , , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie

strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

10.Podľa , , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

11.Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia (pre účely rozhodnutia súdu v danom prípade sa súd v ďalšom neodkladným opatrením v tomto druhom prípade zaoberať nebude). Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je to, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu a že je potrebné, aby došlo k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu, ktorá môže byť dočasná, alebo aj trvalá. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Pri neodkladnom opatrení je teda potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak: - sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, - tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, - v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav, ak má mať podľa okolností prípadu neodkladné opatrenie dočasný charakter, - účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

12.Nová právna úprava inštitútu neodkladného opatrenia upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Zo žalobného návrhu mal súd za preukázané, že navrhovateľka sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa má odporca zdržať vykonávania Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2018 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom. Na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedené a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.

13.Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi doručenými navrhovateľkou mal súd za to, že v danom prípade je potrebné upraviť pomery strán.

14.Na základe doručených listinných dôkazov (Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2018, Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2018, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 25.02.2019, Žiadosť o vystavenie potvrdenia

- odpoveď zo dňa 16.09.2020 a potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky o vykonávaných zrážkach zo mzdy) súd má za to, že navrhovateľka uzavrela dňa 12.09.2018 s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Vzťah medzi stranami vzniknutý na základe zmluvy o úvere, je spotrebiteľským vzťahom. Odporca poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a navrhovateľka vystupovala v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľka. Navrhovateľka spochybnila platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a súčasne aj platnosť zmluvných ustanovení s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva.

15.Dohoda o zrážkach zo mzdy podpísaná navrhovateľkou dňa 17.09.2018 bola uzavretá ako osobitná zmluva, Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola navrhovateľkou uzavretá dňa 12.09.2018. Napriek tomu predstavuje formulárovú dohodu, vopred pripravenú odporcom a navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy nemožno preto považovať za individuálne dojednané. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2018 je uzatvorená na osobitnej listine a nie ako súčasť hlavného zmluvného vzťahu - zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 12.09.2018 s totožným číslom medzi navrhovateľkou a odporcom. Avšak len s ohľadom na túto skutočnosť nemožno mať automaticky za to, že bola naplnená zákonná podmienka individuálneho zmluvného dojednania medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Z obsahu predmetnej dohody je zrejmé, že išlo o vopred dodávateľom pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje v nadväznosti na poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom z obsahu tejto dohody nevyplýva osobitná možnosť navrhovateľky ako spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne možnosť poskytnutá v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takéhoto dojednania napríklad jednostranným odstúpením od dohody, prípadne inou formou upravená možnosti spotrebiteľa prijať či neprijať takúto dohodu, prípadne meniť obsah tejto dohody. Súd konštatuje, že z bodu III. tejto dohody naopak vyplýva striktné ustanovenie, že dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. Z hľadiska takejto formulácie uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy je potom evidentné, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy skutočne nebola s navrhovateľkou individuálne dojednaná a nemala reálnu možnosť ju žiadnym spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom k priamej naviazanosti dohody na zmluvu žalobca konštatuje, že subjektom ktorý má právo určovať výšku mesačných zrážok zo mzdy bude vždy odporca, v tomto zmluvnom vzťahu je evidentná jeho dominancia bez akejkoľvek kontroly. Dôkazná povinnosť preukázania opaku je na odporcovi. Dojednanie, ktoré nebolo so spotrebiteľom vopred individuálne dojednané, je posúdené ako neprijateľná zmluvná podmienka a tým aj neplatná len pokiaľ spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Už samotné dojednanie, ktoré bolo spotrebiteľovi vnútené mimo jeho vôľu a ktoré zásadným spôsobom znevýhodňuje jeho postavenie v prípade ak sa dostane do omeškania s riadnym splatením úveru, možno považovať za dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Dohodou o zrážkach zo mzdy si odporca zabezpečil účinný právny nástroj na vymoženie si nároku voči dlžníkovi a to závislého výlučne len na jeho iniciatíve. Je na vôli veriteľa kedy a či vôbec predloží zamestnávateľovi dlžníka dohodu o zrážkach zo mzdy, navyše aj v akej výške bude tvrdiť že je potrebné zrážky vykonávať a najmä na vymoženie akej dlžnej sumy, pričom zrážky zo mzdy dlžníka musí zamestnávateľ vykonávať odo dňa predloženia dohody o zrážkach zo mzdy na základe nejudikovaného titulu. Dlžník nemá pritom možnosť vykonávaniu zrážok zabrániť inak, ako iniciovaním súdneho konania v ktorom prostredníctvom neodkladného opatrenia dočasne zabráni výkonu zrážok a následne je povinný v konaní vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy namietať platnosť a zákonnosť predloženej dohody o zrážkach z jeho mzdy. Až v konaní vo veci samej sa môže spotrebiteľ brániť právnym účinkom dohody a vykonávaniu zrážok z jeho mzdy a to tvrdením a preukazovaním, či takto uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy obstojí z hľadísk zákonných kritérií podľa ustanovenia a nasl. (predovšetkým danosť vôle a vedomosti dlžníka uzatvoriť takýto dvojstranný právny úkon, existencia jeho súhlasu a vôle s vykonávaním zrážok) alebo či takúto klauzulu je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve; taktiež, že takáto dohoda je právnym prostriedkom veriteľa na vykonávanie núteného plnenia od dlžníka, na ktorý ale nemá veriteľ zákonný nárok. Všetky uvedené okolnosti potom nasvedčujú tvrdeniu, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore so spotrebiteľským právom (teda za predpokladu jeho nedojednania individuálne, s možnosťou spotrebiteľa vylúčiť takéto dojednanie alebo ovplyvniť ho, bez náležitého a pre spotrebiteľa zrozumiteľného vysvetlenia a poučenia o dôsledkoch a zo zákona vyplývajúcich následkoch uzatvorenia takejto dohody) je jednoznačne zmluvným dojednaním spôsobujúcim značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, pretože

je spôsobilé zásadným spôsobom a v rozpore so zákonom zasiahnuť do jeho majetkových a osobných pomerov tým, že mu nie je umožnené v plnej miere disponovať so svojim príjmom plynúcim mu z výkonu zamestnania či povolania. Otázny je dostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa - navrhovateľky vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy s odporcom. Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup odporcu sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993, ako aj a nasl. nemôže požívať právnu ochranu. , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 01.04.2004 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu- spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu.

16.Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom, t.j. bez preverenia, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, zo mzdy dlžníka vykonávajú sa zrážky, ktorý nemá možnosť ich zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

17.Z obsahu spisu eklatantne vyplýva, že odporca požiadal listom zo dňa 25.02.2019 zamestnávateľa navrhovateľky o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy a to až do vyrovnania celého dlhu. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol odporca navrhovateľke úver vo výške 1.700 Eur, ktorý sa zaviala vrátiť formou mesačných splátok v počte 36 a vo výške 62,39 Eur, s termínom konečnej splatnosti 14.09.2021 a splatnosť splátok bola stanovená ku 14.dňu v mesiaci, RPMN 20,76 %, ročná úroková sadzba 19,09 % a celková výška nákladov na poskytnutý úver 546,04 Eur. Z predloženého listinného dôkazu má súd za preukázané, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ navrhovateľky vykonal zrážky vo výške 113,70 Eur k 20.06.2020. (č.l. 18 spisu)

18.Dohoda o zrážkach zo mzdy je jednou z foriem zabezpečenia záväzku, ktorý umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom, t.j. bez preverenia, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ diktuje sám, zo mzdy dlžníka sa vykonávajú zrážky, ktoré nemá možnosť zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

19.Zároveň je potrebné dodať, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy,

zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. , rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci sp. zn. ).

20.Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto dohody o zrážkach zo mzdy a platiteľovi mzdy realizovať dohodu o zrážkach zo mzdy je opatrenie proti postihu majetku navrhovateľky, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by sa na základe takto uplatnenej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy navrhovateľky finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje.

21.Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z navrhovateľkou doručených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že navrhovateľka v dostatočnej miere osvedčila svoj nárok, t.j. preukázala dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľky o vykonávanie zrážok z jej mzdy, pričom však postup dodávateľa pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nebol v súlade s odbornou starostlivosťou tak ako predpokladá , a preto súd postupujúc podľa citovaného zákona považuje úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dohoda o zrážkach zo mzdy je jednou z neprijateľných zmluvných podmienok.

22.Nová právna úprava inštitútu neodkladného opatrenia upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Súd môže zároveň určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas ( ), v takomto prípade neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené ( ). Súd môže o jeho vydaní rozhodnúť aj bez výsluchu strán sporu ako aj bez ich predchádzajúceho vyjadrenia ( až 3 ).

23.Na základe uvedeného, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že navrhovateľka v dostatočnej miere osvedčila svoj nárok, t. j. preukázala dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľky o vykonávanie zrážok z jej mzdy, pričom však existencia a výška dlhu bola navrhovateľkou spochybnená.

24.Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému a zamestnávateľovi navrhovateľky uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami (nevykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky), preto súd v súlade s vo výroku uznesenia neurčoval povinnosť navrhovateľky podať žalobu vo veci samej. S poukazom na a zároveň súd poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o plnenie z titulu uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že v súdnom spore bude Zmluva o úvere podrobená súdnej kontrole a súd v rámci kontradiktórneho sporového konania určí skutočnú výšku dlhu navrhovateľky voči žalovanému, ako aj lehotu do uplynutia ktorej má dlh žalovanému zaplatiť. V prípade úspechu žalovaného v spore o zaplatenie dlžnej sumy úveru súd v zmysle aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie.

25.Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26.Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27.Podľa , ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

28.Keďže navrhovateľka mala v konaní plný úspech, hoc est v rozsahu 100 %, súd jej v súlade s dikciou priznal náhradu trov konania in extenso. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade s právnou úpravou rozhodne o výške náhrady trov konania.

29.O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,-Eur súd rozhodol podľa a a o súdnych poplatkoch v platnom znení a položky č. 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Navrhovateľka bola od povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu podľa oslobodená.

30.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. .

31.Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že nová právna úprava platná od 01.07.2016 v podobe , neumožňuje súdu vydať rozhodnutie, ktorým by uložil povinnosť niekomu inému, od koho to možno spravodlivo žiadať tak, ako to bolo v starej právnej úprave . Súd podľa nového platného procesného , môže túto povinnosť uložiť len strane v konaní. Vzhľadom na uvedené súd uložil povinnosť žalovanému, aby vykonal oznámenie zamestnávateľovi žalobcu v zmysle výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a , návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veci práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.