Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_5Csp-16-2020.pdf
PDF · 123.88 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/16/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Oskar Chnápko, Banská Bystrica, Komenského 3, proti žalovanej: Z. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z. Q. XXX, o zaplatenie 578,78 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica - upomínací súd, návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 319,89 eur z titulu istiny, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 258,89 eur. V podanej žalobe žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 06.08.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom na žalobcu s tým, že v zmluve o postúpení pohľadávky je žalovaná uvedená pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Žalobca ďalej uviedol, že medzi jeho právnym predchodcom, spoločnosťou Slovak Telekom a žalovanou bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb, pričom sa s ňou dohodol právny predchodca žalobcu na pravidelnom splácaní ceny za poskytované služby podľa cenníka. Následne právny predchodca žalobcu v zmysle uzavretej zmluvy poskytoval žalovanej služby, ktoré jej vyúčtoval faktúrami, pričom žalovaná neuhradila tieto vystavené faktúry napriek tomu, že ju právny predchodca opakovane vyzýval k ich úhrade. Z uvedených dôvodov tak vznikla pohľadávka voči žalovanej, ktorú žalovaná neuhradila. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že pokiaľ sa uplatňuje zmluvná pokuta, tak tá bola vypočítaná podľa vzorca zmluvná pokuta = základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty). Podľa názoru žalobcu dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
2. Následne Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd vydal platobný rozkaz zo dňa 03.02.2020, proti ktorému podala žalovaná odpor a to z dôvodu, že pohľadávku žalobcu neuznáva, čo do dôvodu a výšky, pričom jeho nárok je nedôvodný a neopodstatnený. Žiadala tiež, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti a rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky, o ktorých spotrebiteľ mal byť zo strany dodávateľa náležite poučený, nie sú pre spotrebiteľa záväzné a aby určil, ktoré povinné zákonné náležitosti absentujú. Ďalej poukázala na skutočnosť, že počas zmluvného vzťahu bola dobromyseľná a verila, že dodávateľ, ktorý vyhotovoval zmluvy, jedná zodpovedne, čestne a dodržiava zákony Slovenskej republiky ako aj Európskej únie, a nepredpokladala, že môže použiť nekalé
praktiky a neprijateľné podmienky. Zmluva bola predtlačená, formulárová, spotrebiteľ nemohol obsah zmluvy ovplyvniť a musel ju podpísať tak, ako jej bola predložená napriek tomu, že podľa jej názoru mala byť zmluva pripomienkovaná a obojstranne výhodná. Podľa jej názoru tak právny predchodca žalobcu bol zodpovedný zo zákona za zmluvu, ktorú vyhotovil, pričom táto spotrebiteľská zmluva mala veľké nedostatky, obsahovala neprijateľné a nekalé podmienky a neobsahovala zákonom stanovené náležitosti. Nesmela tiež obsahovať ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu práv a povinností. Odvolávanie sa na všeobecné podmienky a obchodné podmienky je neúčinné, ak nie sú podpísané a počas uzavretia zmluvy neboli k dispozícii na prečítanie a vysvetlenie aj z nedostatku času. Zmluvná pokuta tiež predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobca túto zmluvnú pokutu nesmel použiť aj vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože podľa § 53a Občianskeho zákonníka žalobca ako dodávateľ služby bol povinný zdržať sa používania tejto podmienky. Poukázala tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/115/2018. Zároveň žalovaná uviedla, že žalobca v podanej žalobe poukazuje na ustanovenie Obchodného zákonníka § 369 a nasl., pričom nie je zrejmé, prečo žalobca poukazuje na ustanovenie takýchto paragrafov, nakoľko si uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Dňa 17.02.2020 tiež písala mail na callcentrum@bencont.sk <mailto:callcentrum@bencont.sk> so žiadosťou o doloženie prílohy, ktorá sa nenachádzala v zásielke, a ktorú prebrala dňa 10.02.2020 s tým, že sa táto príloha nenachádzala ani v elektronickom spise, a išlo o odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Podľa jej názoru ide o najdôležitejší dokument k posúdeniu aktívnej legitimácie na podanie žaloby, pretože odstúpením od zmluvy sa zmluva zruší od počiatku a zmluvné strany sú povinné si navzájom vrátiť poskytnuté plnenia. Neplatnú zmluvu nemohol právny predchodca žalobcu postúpiť žalobcovi a žalobca tak nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pričom poukázala tiež na porušenie zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, nakoľko v elektronickom súdnom spise sa nachádzajú aj osobné údaje úplne cudzích osôb.
3. Následne Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd zaslal právnemu zástupcovi žalobcu takýto odpor, pričom právny zástupca žalobcu oznámil upomínaciemu súdu, že považuje tento odpor za nedôvodný a účelový, nakoľko žalovaná neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho nárok. Z podaného odporu je zrejmé, čo žalovaná žiadnym spôsobom nerozporuje, že s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila zmluvu o poskytovaní verejných služieb, tieto služby reálne využívala a za ich poskytnutie neuhradila dohodnutú odmenu. Z uvedených dôvodov tak žiadal, aby konanie pokračovalo na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Následne Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.04.2020 postúpil predmetný spor Okresnému súdu Levice v zmysle § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, v dôsledku čoho došlo aj k zrušeniu platobného rozkazu.
4. Tunajší súd v zmysle § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) doručil takéto vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu žalovanej a vyzval ju, aby sa k nemu vyjadrila. Žalovaná listom zo dňa 17.08.2020 sa vyjadrila k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu, pričom poukázala na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a ňou vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah, pretože uzatvárala tú zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ s tým, že zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzavretá medzi Slovak Telekom a žalobcom bola postúpená táto pohľadávka, pričom nie je zrejmé, prečo právny predchodca žalobcu písal oznámenie o postúpení pohľadávky až dňa 19.09.2019, nakoľko takýto listinný doklad sám o sebe jednoznačne nepreukazuje postúpenie pohľadávky. Žalobca tak nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takéto oznámenie o postúpení pohľadávky jej bolo aj doručené. Poukázala tiež na § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa jej názoru tiež žalobca nepreukázal splnenie osobitných zákonných podmienok upravujúcich postúpenie pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 s tým, že ak účastník nedá s postúpením pohľadávky súhlas telekomunikačnému podniku, tak ten musí vyzvať svojho klienta, teda žalovanú, ktorá je v omeškaní viac ako 90 dní so splnením svojho peňažného záväzku osobitnou výzvou na zaplatenie záväzku. V konaní však zo strany žalobcu nebola predložená žiadna osobitná výzva, ktorou by ju právny predchodca vyzval na zaplatenie peňažného záväzku, a ktorá by jej zároveň účinným spôsobom bola doručená do jej dispozičnej sféry. Preto je takéto postúpenie pohľadávky v rozpore so zákonom, a to § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 258,89 eur, tak ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, a to vzhľadom na spôsob, akým bola dojednaná v dodatku, nakoľko právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu osobitne nevyjednával s ňou a slúžila na zabezpečenie záväzku právneho predchodcu žalobcu. Zmluvná pokuta, poplatok za obmedzenie, poplatok za odpojenie a takisto aj upomienka nespĺňajú podmienku transparentnosti, nakoľko zjavne podľa uvedeného účelu zmluvy nehradia skutočné náklady
v súvislosti s nákladmi potrebnými na prístup k verejnej telefónnej siete spolu so službami. Ich účelom je získanie majetkového prospechu výlučne v prospech dodávateľa, pričom predstavujú sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinnosti riadne a včas v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, na čo slúžia iné právne inštitúty. Z uvedených dôvodov tak faktúru Č.. XXXXXXXXX, v ktorej si uplatňuje žalobca poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur neuznáva. Tiež pokiaľ ide o faktúru Č.. XXXXXXXXXX, a to upomienka za oneskorenú platbu vo výške 4,99 eur, ako aj obmedzenie služieb vo výške 16,50 eur. Pokiaľ ide o faktúru Č.. XXXXXXXXXX, tak neuznala poplatok vo výške 4,99 eur za upomienku oneskorenej platby a z faktúry Č.. XXXXXXXXXX neuznala poplatok za prerušenie služieb vo výške 16,50 eur. Zároveň žalovaná požiadala o zabezpečenie odstúpenia od zmluvy, nakoľko takýto listinný doklad sa nenachádzal ani v zásielke, ktorú jej zaslal Okresný súd Banská Bystrica a ani v súdnom spise, pretože podľa jej názoru tento dôkaz bol potrebný pre posúdenie stavu a zistenie, či neprišlo k účtovaniu služieb po odstúpení od zmluvy. Vzniesla tiež námietku premlčania a poukázala na dôvody hodné osobitného zreteľa, a to zlú finančnú situáciu, nakoľko vychováva sama dve maloleté deti, býva v podnájme a platí 425,- eur mesačne. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku s rodinnými prídavkami vo výške 420,- eur. Tiež príležitostne pracuje na dohodu o vykonaní práce, kde zarobí približne 23,- eur a finančne jej pomáha jej matka, ktorá má sama zdravotné ťažkosti a je v zlej finančnej situácii. Z tohto dôvodu žiadala žalobu zamietnuť. Žalovaná tiež uviedla, že pokiaľ ide o zmluvu o postúpení pohľadávok, tak nie je zrejmé, čo bolo predmetom postúpenia, a ktoré faktúry boli postúpené.
5. Súd na prejednanie žaloby nariadil pojednávanie, a to dňa 26.10.2020, pričom právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, a to elektronickým podaním, ktoré bolo súdu doručené 22.10.2020 a súhlasil, aby sa rozhodlo v jeho neprítomnosti. Žalovaná tiež ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a žiadala, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu. Tiež uviedla, že žaloba je zmätočná, nepresná, nepravdivá s tým, že jej bolo doručené odstúpenie od zmluvy, ktoré zabezpečil súd, pričom vo faktúre Č.. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu účtoval obmedzenie služby vo výške 16,50 eur, hoci v tomto období už služby nevyužívala, nakoľko prišlo k obmedzeniam služby. Tiež faktúra Č.. XXXXXXXXXX nebola pravdivá, nakoľko v tom období už jej nebolo umožnené užívať služby. Pokiaľ ide o faktúru Č.. XXXXXXXXXX tak v tomto období nebolo možné využívať služby, napriek tomu jej právny predchodca účtoval prerušenie služby vo výške 16,50 eur. Pokiaľ ide o faktúru Č.. XXXXXXXXXX, tak neprijala žiadne protiplnenia, napriek tomu si žalobca účtoval platby aj po obmedzení služby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak súd podľa § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovanej a právneho zástupcu žalobcu.
6. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy a to: postúpenie veci z čl. 1, návrh na vydanie platobného rozkazu, podací hárok, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.09.2019, súhlas so spracovaním údajov z čl. 12, dodatok zo dňa 10.07.2014, zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.07.2014, dodatok zo dňa 25.04.2016, zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.11.2016, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.11.2016, súhlas so spracovaním údajov zo dňa 14.11.2016, kópia občianskeho preukazu z čl. 20, žiadosť o zmenu zmluvy o poskytovaní verejných služieb, dohoda o zmene zmluvy o poskytovaní verejných služieb, výzva na zaplatenie zo dňa 17.10.2019, listinné dôkazy z čl. 23-24, registračný formulár zo dňa 13.11.2006, potvrdenie o prevzatí batoha zn. Reebok, registračný formulár zo dňa 25.04.2016, súhlas so spracovaním údajov zo dňa 25.04.2016, faktúry z čl. 27-36, platobný rozkaz z čl. 42, odpor z čl. 48, podnet na začatie konania o ochrane osobných údajov zo dňa17.02.2020, listinný doklad z čl. 50, listinné doklady z čl. 51-52-53, uznesenie Najvyššieho súdu z čl. 53-55, listinný doklad z čl. 56, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu z čl. 59, upovedomenie o postúpení veci zo dňa 28.04.2020, uznesenie z čl. 67, vyjadrenie žalovanej zo dňa 17.08.2020, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 29.07.2019, príloha č. 1 z čl. 101, písomné podanie žalovanej z čl. 105, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu z čl. 112, ako aj 117, písomné podanie z čl. 120, odstúpenie od zmluvy z čl. 121, písomné podanie z čl. 122, písomné podanie žalovanej zo dňa 10.10.2020, elektronické podanie žalovanej zo dňa 19.10.2020, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu z čl. 135, písomné podanie žalovanej zo dňa 19.10.202, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu ktoré bolo doručené 23.10.2020, a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:
7. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a žalovaná uzavreli dňa 10.07.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb s tým, že k tejto zmluve bol následne dňa 10.07.2014 uzavretý aj dodatok. Na základe uzavretej zmluvy, ako aj dodatku sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej program služieb „Happy L NAJ“ a zároveň jej poskytol aj mobilný telefón/dátové zariadenie
„HTC Desire 500 Black“ a to za kúpnu cenu 19,- eur. Žalovaná sa zaviazala po dobu 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, pričom základ zmluvnej pokuty bol určený vo výške 250,- eur. V článku 3 dodatku bol uzavretý aj záväzok viazanosti, v zmysle ktorého sa žalovaná okrem iného zaviazala po dobu 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, a zároveň sa zaviazala neporušiť svoju zmluvnú povinnosť tým, že nezaplatí cenu za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie, čím by došlo k porušeniu záväzku viazanosti. Zmluvná pokuta v prípade porušenia tohto záväzku viazanosti mala byť vypočítaná tak, že zmluvná pokuta = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti * základ pre výpočet). Táto zmluvná pokuta mala zohľadňovať aj benefity poskytnuté účastníkovi podľa dodatku s tým, že mala vyjadriť denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Právny predchodca žalobcu a žalovaná tiež uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.11.2016, ako aj dodatok z toho istého dňa, na základe ktorej právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanej program služieb „Happy M NAJ“ s tým, že jej bol poskytnutý mobilný telefón, resp. dátové zariadenie značky „Lenovo IdeaPad 100s“, pričom akciová kúpna cena bola 29,- eur a neakciová maloobchodná cena takéhoto zariadenia bola 269,- eur. Zmluvná pokuta, a to jej základ bol určený vo výške 360,- eur. V zmysle článku 3 dodatku sa žalovaná zaviazala po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, resp. zaviazala sa neporušiť záväzok viazanosti, a to tým, že nezaplatí cenu za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Zmluvná pokuta mala byť vyúčtovaná na základe vzorca, a to: zmluvná pokuta = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti * základ pre výpočet), a zohľadňovala denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a), b) predchádzajúceho bodu, alebo odo dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti, a to nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Okrem toho žalovaná a právny predchodca žalobcu uzavreli aj dodatok zo dňa 25.04.2016, na základe ktorého sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej program služieb „Happy XL NAJ“ s tým, že bolo poskytnuté žalovanej mobilný telefón, resp. dátové zariadenie „Sony Xperia M5“, pričom akciová kúpna cena takéhoto zariadenia boli 1,- euro a neakciová maloobchodná cena 389,- eur. Zmluvná pokuta - základ pre výpočet bol určený 438,- eur a v článku 3 bol dojednaný aj záväzok viazanosti, resp. zmluvná pokuta tak ako v predchádzajúcom dodatku. Následne právny predchodca žalobcu faktúrou zo dňa 08.02.2017 vyúčtoval žalovanej poplatky vo výške 77,- eur, faktúrou zo dňa 08.03.2017 vyúčtoval sumu 318,47 eur, ktorá pozostávala jednak zo zmluvnej pokuty vo výške 283,77 eur, poplatkov za upomienku oneskorenej platby 4,99 eur, ako aj ďalších poplatkov vo výške 24,7617 eur + DPH. Faktúrou zo dňa 08.04.2017 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej sumu 54,50 eur, z ktorej 4,99 eur predstavoval poplatok - upomienka za oneskorenú platbu. Faktúrou zo dňa 08.05.2017 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej sumu 34,70 eur, z ktorej suma 4,99 eur predstavovala poplatok za upomienku - oneskorenú platbu a faktúrou zo dňa 08.06.2017 bola vyúčtovaná suma 47,86 eur za poskytnuté služby. Následne faktúrou zo dňa 08.12.2017 bola žalovanej vyúčtovaná suma 258,89 eur z titulu zmluvných pokút, pričom faktúrou zo dňa 07.10.2017 bola vyúčtovaná žalovanej suma 0,72 eur za odpis elektronickej faktúry. Tiež faktúrou zo dňa 08.01.2017 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej sumu 69,71 eur za poskytnuté služby. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.07.2019 právny predchodca žalobcu Slovak Telekom postúpil žalobcovi pohľadávky, pričom predmetom postúpenia ako vyplýva aj zo zoznamu postupovaných pohľadávok, boli pohľadávky z jednotlivých faktúr, ktoré vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej (čl. 101). Toto postúpenie pohľadávky právny predchodca žalobcu mal oznámiť žalovanej oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2019, ktoré bolo podľa podacieho hárku dané na poštovú prepravu dňa 22.10.2019. Z odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.12.2017 súd zistil, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy uvedenej v tomto liste, číslo účastníka XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX s účinnosťou od 06.01.2018 v súlade s ustanoveniami § 44 ods. 8 písm. b) a § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z., ako aj v súlade so všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom z dôvodu nezaplatenia ceny za poskyntuté služby ani do 45 dní po dni ich splatnosti, pričom celkový dlh žalovanej voči právnemu predchodcovi žalobcu predstavoval 862,55 eur. V tomto odstúpení tiež právny predchodca žalobcu žalovanú upozornil, že ak napriek tejto písomnej výzve bude nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, tak bude môcť právny predchodca žalobcu v zmysle § 43 ods. 13 zákona, postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu jej peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez jej súhlasu. Právny predchodca žalobcu tiež listom zo dňa 05.10.2020 (čl. 120) oznámil, že odstúpenie
od zmluvy bolo zasielané obyčajnou poštovou zásielkou druhej triedy a neeviduje k tomu žiadny podací hárok ani doručenky.
8. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 43 ods. 1, 2, 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 36a) 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b). Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť. Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
10. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
11. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
13. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol zmluvný vzťah na základe platne uzavretých zmlúv, resp. ich dodatkov, pričom právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (ide o skutočnosť známu z činnosti súdu) a žalovaná uzatvárala tieto zmluvy ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Zároveň tieto zmluvy, resp. dodatky mali formulárový charakter, boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu a žalovaná ich nemohla ovplyvniť, ale musela ich prijať ako celok alebo odmietnuť. Z uvedených dôvodov tak podľa názoru súdu právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa, a žalovaná postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka.
14. Súd následne preskúmal, či žalobca preukázal aktívnu legitimáciu, nakoľko prvoinštančný súd je oprávnený skúmať s prihliadnutím na spotrebiteľsko-právny charakter sporu aktívnu legitimáciu, pričom tú spochybňovala aj samotná žalovaná. Aktívnu legitimáciu žalobca odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil s tým, že takáto zmluva je právnym úkonom, ktorý uzatvára pôvodný veriteľ
- postupca a ďalší subjekt, postupník, bez účasti dlžníka, pričom na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, pretože zmenou v osobe veriteľa sa nemení obsah záväzku. K zmene v osobe veriteľa môže dôjsť len na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, keď nový
veriteľ nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou aj aktívnu vecnú legitimáciu na jej súdne uplatnenie a vymáhanie. Z tohto dôvodu tak oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi a po tomto oznámení už dlžník musí plniť postupníkovi a nie pôvodnému veriteľovi. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o sporové konanie, tak to je ovládané prejednávacou zásadou, podľa ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich preukázanie dôkazov je vecou strán sporu. Strana sporu tak musí uniesť bremeno tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore, a toto bremeno tiež preukázať. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 132 ods. 1 určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť strany označiť dôkazy na svoje tvrdenia, a z tohto vyplýva, že na strane sporu leží iniciatíva pri zabezpečovaní dôkazov. Strana, pokiaľ neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, tak nesie nepriaznivé dôsledky, ktoré môžu spočívať v tom, že súd rozhodne len na základe vykonaných dôkazov a zo skutkového stavu, ktorý bol takto zistený, pričom takýto následok postihuje aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, no po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je daný výsledkom vykonaného dokazovania. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že žalobca má v súdnom spore nielen tvrdiť, ale i dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, a teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, ktorý nebol sporný, tak pôvodný veriteľ, spoločnosť Slovak Telekom, ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalovanou, mala postúpiť žalobcovi svoje pohľadávky, ktoré mala voči nej a to zmluvou o postúpení pohľadávok. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal a nedoložil také listinné dôkazy, ktoré by preukazovali platné postúpenie pohľadávky z pôvodného žalobcu na postupcu - žalobcu. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah, tak rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/01 môže platiť len v klasickom právnom vzťahu, keď sa posudzuje otázka vecnej legitimácie, no nemožno aplikovať takéto rozhodnutie vo veciach spotrebiteľských, pretože dovolenosť postúpenia pohľadávky okrem základných podmienok, ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku a to v § 524 a nasl., upravujú aj ďalšie osobitné právne predpisy, pričom jedným z nich je aj zákon č. 351/2011 Z. z. Zároveň aj Najvyšší súd SR napríklad v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 umožnil preskúmavanie dovolenosti postúpenia pohľadávky, ako aj platnosti postúpenia v spotrebiteľských vzťahoch, pričom analogicky možno z neho vychádzať. Súd z uvedených dôvodov tak skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, nakoľko právnym predchodcom žalobcu bol telekomunikačný podnik Slovak Telekom a bolo potrebné pre platné postúpenie pohľadávky splniť tak všeobecné podmienky uvedené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj osobitné podmienky uvedené v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.07.2019 v spojení so zoznamom postupovaných pohľadávok ako aj oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo odoslané žalovanej dňa 22.10.2019 na adresu, ktorú uviedla v zmluvách, čo vyplýva aj z podacieho hárku. Zároveň právny predchodca žalobcu odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.12.2017 vyčíslil celkový dlh žalovanej z jednotlivých faktúr a zároveň ju upozornil na to, že podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. môže postúpiť peňažnú pohľadávku v prípade ak bude žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením peňažného záväzku. Súd po vykonanom dokazovaní tak dospel k názoru, že neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky tak ako ich definuje § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., pretože z takéhoto ustanovenia vyplýva, že podmienkou postúpenia pohľadávky podnikom je písomná výzva na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu a ktorá predstavuje upozornenie adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Ak následne účastník nezaplatí takúto pohľadávku ani do 90 dní od jej splatnosti, môže ju podnik postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, nakoľko nepredložil doručenku, ktorou by preukázal účinné doručenie výzvy v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. žalovanej. Súd zároveň podotýka, že odstúpenie od zmluvy by mohlo byť považované za výzvu na zaplatenie peňažného dlhu v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., nakoľko právny predchodca žalobcu v takomto odstúpení špecifikoval svoje pohľadávky vyplývajúce z jednotlivých faktúr s tým, že zároveň poučil žalovanú o tom, že za akých podmienok možno postúpiť pohľadávky voči nej. Na druhej strane, aby takýto právny úkon - výzva, za ktorú súd považoval aj predmetné odstúpenie od zmluvy bola účinná vo vzťahu k žalovanej, bolo potrebné, aby sa dostala do jej dispozičnej sféry, tak ako to upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 45 ods. 1, pričom žalobca neprodukoval žiadny dôkaz, resp. neoznačil taký dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, že takáto výzva - odstúpenie od zmluvy bolo doručené účinným spôsobom žalovanej. Účelom ustanovenia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. je okrem iného dať možnosť účastníkovi uhradiť jeho dlh na základe takejto výzvy podniku, a následne tým odvrátiť
možné postúpenie pohľadávky. V konaní tiež nebol preukázaný súhlas žalovanej s postúpením takejto pohľadávky, a preto z uvedených dôvodov neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky uvedené v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v spojení s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu je tak postúpenie pohľadávky neplatné, nakoľko bolo urobené v rozpore so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca tak nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaná bola úspešná v súdnom konaní v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).