Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-110-2020.pdf
PDF · 89.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/110/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave - mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35937874, s oznámenou adresou na doručovanie: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., oddelenie regresných náhrad, P. O. Hviezdoslava 26, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ing. G. A., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom N. L. - H. R., O. XXXX/X, t. č. na adrese u B. L. R. XXX/XX, XXX XX G. o zaplatenie sumy 714,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/55/2019-50 zo dňa 8. januára 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 716,19 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Nárok žalobcu posudzoval podľa § 9 ods. 7 písm. a), b) a § 22 písm. a) zákona o zdravotnom poistení.
3. Podľa súdu prvej inštancie nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalovanému ako poistencovi žalobcu bola o. i. aj v období od 30.07.2018 do 01.08.2018 poskytnutá zdravotná starostlivosť u poskytovateľa (Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou MUDr. L. N. Jégého Dolný Kubín), kde bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení, za ktorú poskytovateľ vyúčtoval žalobcovi náklady vo výške 714,54 eur, z čoho úhrada za ústavnú starostlivosť predstavovala 703,98 eur a za lekársku službu prvej pomoci 10,56 eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že táto výška nákladov, ich účelnosť, ako aj to, že tieto vyúčtované náklady po preskúmaní revíznym zamestnancom žalobcu žalobca poskytovateľovi uhradil, predstavujú opäť skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré zostali medzi stranami sporu nespornými (§ 151 ods. 1 CSP). Tiež uviedol, že napokon nebolo sporné ani to, že žalovaný ako epileptik bol poučený o režime, ktorý musí ako epileptik dodržiavať, vyžadujúci si o. i. úplný zákaz požívania alkoholu. Podľa súdu prvej inštancie „sporným“ na základe skutkových tvrdení žalovaného sa malo stať to, či k danej hospitalizácii došlo v súvislosti s porušením liečebného režimu žalovaným alebo preukázaným požitím alkoholických nápojov z jeho strany. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný poukázal na to, že neporušil abstinenciu, a tým antiepileptický režim, že nie si je vedomý nijakého porušenia liečebného režimu a ani toho, že by pred začatím predmetnej hospitalizácie mal byť pod vplyvom
alkoholu. K týmto svojim skutkovým tvrdeniam navrhol v súvislosti so svojím tvrdením, že do pohostinstva Pohoda sa vzdialil len za účelom kúpy cigariet, a to s vedomím a súhlasom personálu, zistiť meno konkrétnej službukonajúcej pracovníčky v daný deň a následne si to u nej overiť s tým, že on nemá možnosť dopátrať sa k jej totožnosti. Po tom, ako mu súd prvej inštancie v súvislosti s takýmto navrhovaným dôkazom oznámil, že ak chce taký dôkaz vykonať, že nie je povinnosťou súdu takýto dôkaz zabezpečovať, ak nepreukáže reálnu prekážku, ktorá by mu bránila v zistení a označení konkrétnej osoby, ktorá mu podľa neho takýto súhlas mala dať, žalovaný následne už nenavrhoval vykonať nejaké dôkazy. Žalobca k svojím skutkovým tvrdeniam ohľadne naplnenia predpokladov vyžadovaných v ust. § 9 ods. 7 písm. a) a b) a § 22 ods. 2 písm. a) ZoZP predložil oznámenie poskytovateľa z 01.08.2018, v ktorom je uvedený (vyznačený) ako dôvod poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalovanému porušenie liečebného režimu, k čomu poskytovateľ v danom oznámení bližšie uviedol aj to, že žalovaný je epileptik, nedodržiavajúci antiepileptický režim, že bol odoslaný lekárom APS v ebriete, údajne po 3 generalizovaných epiparoxyzmoch - údaj neobjektivizovaný, že počas hospitalizácie porušoval liečebný režim - svojvoľne opustil oddelenie a odišiel do pohostinstva. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že doložil aj doplnenie daného oznámenia poskytovateľom z 25.03.2019 (vyžiadaného žalobcom) k danej hospitalizácii, z ktorého vyplýva, že žalovaný je pacientom dlhodobo liečeným pre epilepsiu (minimálne od r. 2004) permanentne porušujúcim liečebný režim epileptika v zmysle chronického užívania alkoholu, že žalovaný bol opakovane poučený o režime epileptika vrátane zákazu požívania alkoholu počas mnohých hospitalizácií. Z APS, kam žalovaný prišiel sám na vyšetrenie s údajom o 3x prekonanom epileptickom záchvate, bol odoslaný a prijatý na neurologické oddelenie. Pri príjme, keďže javil známky požitia alkoholu (z dychu), bola pri laboratórnom vyšetrení jeho krvi zistená prítomnosť alkoholu (57,892 mmol/l, čo zodpovedá cca 2,66 promile) a už len táto skutočnosť je zjavným porušením liečebného režimu epileptika. Počas hospitalizácie bol žalovaný nájdený v pohostinstve Pohoda. Jeho samotná prítomnosť v pohostinstve, ktoré je mimo areálu nemocnice, poskytovateľ považoval za ďalšie porušenie liečebného režimu. Evidentné opakované porušovanie liečebného režimu epileptika v zmysle konzumácie alkoholu je u žalovaného opakovane zachytené laboratórnymi vyšetreniami vrátane vstupného vyšetrenia pri predmetnej hospitalizácii. K tomu, že nešlo o ojedinelé porušenie liečebného režimu epileptika dokumentoval opakovane zachytenými zvýšenými hladinami alkoholu v krvi v nemocničnom systéme poskytovateľa, konkrétne 09.01.2016 - 38,351 mmol/l, 12.05.2016 - 51,375 mmol/l, 23.01.2017 - 44,859 mmol/l, 24.04.2018 - 41,002 mmol/l, 09.08.2018 - 61,033 mmol/l, 12.09.2018 - zbytkový alkohol 5,2494 mmol/l - vtedy bol privezený RZP a 20.03.2019 - 51,222 mmol/l
- kedy bol prijatý na krátkodobú hospitalizáciu. Podľa súdu prvej inštancie, z nesporných skutkových tvrdení a vykonaných dôkazov predložených žalobcom v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu, ktoré žalovaný namietal, mal preukázané naplnenie predpokladov pre žalobcom uplatnený postih na náhradu ním uhradených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanému jej poskytovateľom vzniknutých v dňoch 30.07.2018 až 01.08.2018, nakoľko jej poskytnutie bolo preukázateľne v dôsledku porušenia jeho liečebného režimu epileptika tým, že už pri jeho prvotnom vyšetrení na ambulantnej pohotovostnej službe, na ktoré sa sám dostavil, keď následne bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení, bolo u neho zistené požitie alkoholu z jeho krvi v rozsahu 2,66 promile, čo možno považovať za ťažkú opitosť, hoci liečebný režim jeho diagnózy ako epileptika (čoho si bol vedomý a bol o tom opakovane poučený) vylučuje možnosť požívania alkoholu v akomkoľvek množstve a okrem toho počas hospitalizácie sa vzdialil z areálu nemocnice a bol personálom nájdený v pohostinstve Pohoda (žalovaný nepreukázal, že by k tomuto vzdialeniu z oddelenia mal mať súhlas ošetrujúceho personálu, ako to tvrdil, brániac sa tým, že si tam šiel kúpiť len cigarety). Súd prvej inštancie preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a s poukazom na doposiaľ uvedené a § 9 ods. 7 písm. a), § 22 ods. 2 písm. a) ZoZP priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 714,54 eur a tiež náklady (poštové náklady) vo výške 1,65 eur, vynaložené v súvislosti s uplatnením si tohto nároku u žalovaného, a to so zasielaním výzvy žalovanému na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť realizovanej doporučeným listom s doručenkou z 08.11.2018, teda celkovo pohľadávku vo výške 716,19 eur. Napokon, súd prvej inštancie s ohľadom na plný úspech žalobcu v konaní priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, pričom uviedol, že počas hospitalizácie ani pred ňou nijako neporušil liečebný režim (užitie alkoholu). Uviedol tiež, že mu nebola vykonaná ani dychová skúška, resp. odber krvi za účelom zistenia prítomnosti alkoholu. Neurologické oddelenie opustil na krátku dobu cca 15 minút, a to až po upovedomení a schválení zdravotníckym personálom. O
návrate na oddelenie personál oddelenia informoval, preto žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a pokladá ho za právne a vecne správny. Zároveň uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by vyvrátil skutočnosti a dôkazy predložené žalobcom, a to nielen v konaní pred súdom prvého stupňa, ale žiadne nové skutočnosti neuviedol ani vo svojom odvolaní. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalovaného v rozsahu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
9. Odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa tej skutočnosti, že počas hospitalizácie ani pred ňou nijako neporušil liečebný režim, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Podľa odvolacieho súdu poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovanému z dôvodu požitia alkoholu a porušenia liečebného režimu bol preukázané najmä odbornými vyjadreniami medicínskych zamestnancov poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý zdravotnú starostlivosť priamo poskytoval. Aj podľa krajského súdu z nesporných skutkových tvrdení a vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie predložených žalobcom bol preukázaný nárok žalobcu na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, ktorý žalobcovi patrí podľa ustanovenia § 9 ods. 7 písm. a) v spojení s ustanovením § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako to napokon správne vyhodnotil súd prvej inštancie. Možno tiež konštatovať, že žalovaný ani nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil skutočnosti a dôkazy predložené žalobcom, a to nielen v konaní pred súdom prvej inštancie a neuviedol ani žiadne nové skutočnosti vo svojom odvolaní, na ktoré by bolo možné za splnenia zákonných podmienok prihliadnuť.
10. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.
11. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť a nebol napadnutý konkrétnymi odvolacími námietkami.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má žalobca v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanému úspešný.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)