Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/53/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 3504/14, Trebišov, IČO: 44 186 266, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária, s.r.o., AK so sídlom Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102397186/2019 zo dňa 21. 10. 2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16. 12. 2019 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 16. 12. 2019, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Košiciach dňa 23. 12. 2019, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 102397186/2019 zo dňa 21. 10. 2019, ktorým tento ako príslušný štátny orgán podľa o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých o správe daní (ďalej „“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydal rozhodnutie podľa ustanovenia o správe daní a o zmene a o doplnení niektorých zákonov, ktorým potvrdil v celkom rozsahu rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101673607/2019 zo dňa 09. 07. 2019, ktorým bola žalobcovi podľa ustanovenia písmeno f) bod 4 o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2015 v nadväznosti na o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uložená pokuta vo výške 7 002,30 eur za správny delikt podľa ustanovenia písmeno g) o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - za uplatnenie nadmerného odpočtu žalobcom za zdaňovacie obdobie september 2009 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

2. Žalobca zároveň v správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok tejto žalobe. Tento návrh odôvodnil tým, že samotné doterajšie trvanie daňového konania vo fáze daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania už od roku 2010 znamenalo podľa žalobcu neprimerané obmedzenie jeho práv z titulu nevyhnutného poskytnutia súčinnosti, predkladania dokladov pre správcu dane, ktorý zároveň obmedzil nakladanie s jeho prostriedkami - peňažnými účtami predbežným opatrením. Tým, že doterajšie daňové konanie trvalo pridlhú dobu, podľa žalobcu boli neúmerne zasiahnuté aj jeho práva užívať si majetok spoločnosti a s ním ďalej vykonávať podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na to, by možno následnou daňovou exekúciou z titulu rozdielu daní a uložených pokút vznikli ďalšie nenapraviteľné škody pre spoločnosť žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že mu hrozí vážna ujma na jeho právach ako daňovému subjektu vykonávaním nezákonných, neobjektívnych rozhodnutí v daňovom exekučnom konaní rádovo v tisícoch eur z titulu nepriznania nároku na odpočet DPH čo do vyrubenia dane. Naopak priznaním odkladného účinku žalobe žiadne ujmy nevzniknú, len sa oddiali reálna vykonateľnosť rozhodnutia. Voči žalobcovi aktuálne

prebieha viacero konaní, konkrétne vo veci dane z pridanej hodnoty spoločne za zdaňovacie obdobie roku 2008 a to mesiace september, október, november a december, rok 2010 mesiace január, február, marec, máj, jún, júl, september, október, november a december, taktiež za samostatné obdobia rok 2010 - apríl, rok 2008 - august, rok 2009 - august, rok 2011 - január, rok 2009 - máj, rok 2009 - november, rok 2009 - október, pričom viaceré z nich sú po zrušení rozsudkom Krajského súdu Košice v dôsledku podania kasačnej sťažnosti na Najvyššom súde SR znova v štádiu konania na Krajskom súde v Košiciach.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 09 2020 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žaloby uviedol, že žalobca iba vo všeobecnej a hypotetickej rovine uviedol, že nepriznaním odkladného účinku by došlo k vzniku nenapraviteľných škôd a že mu hrozí vážna ujma na jeho právach. Podľa mienky žalovaného žalobca žiadnu hrozbu závažnej ujmy nielenže nepreukázal, ale svoj návrh ani riadne neodôvodnil. Žalovaný preto tento návrh nepovažuje za opodstatnený, keďže z návrhu nevyplýva, že by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia možné priznať správnej žalobe odkladný účinok.

4. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa ustanovenia správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok:

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa ustanovenia , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom podľa ustanovenia pre priznanie odkladného účinku je návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a zabezpečenie administratívneho spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ustanovenia . Ustanovenie písmeno a) podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. -

196- zo dňa 30. 05. 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

9. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol. Žalobca návrh odôvodnil dĺžkou trvania daňového konania vo fáze daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré pre neho znamenalo obmedzenie nakladania s peňažnými prostriedkami, ako aj zásah do práva užívať majetok spoločnosti a vykonávať podnikateľskú činnosť s tým, že by mu možnosť následnou daňovou exekúciou vznikli nenapraviteľné škody a vykonávaním nezákonných a neobjektívnych daňových rozhodnutí hrozí vážna ujma na právach spoločnosti v rádovo tisícoch eur.

10. Tvrdenia žalobcu o existencii vážnej ujmy na právach v rádovo tisícoch eur je podložené len jeho hypotetickou úvahou o takomto možnom následku v prípade exekúcie, avšak žalobca túto hrozbu ani bližšie nešpecifikoval. Zároveň má súd za to, že túto hrozbu ujmy žalobca ani nijako bližšie neosvedčil, pričom takéto osvedčenie hrozby (nie preukázanie stačí osvedčenie), existencie závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu tak ako to súd uviedol vyššie s poukazom na príslušné rozhodnutie. Žalobca v kontexte ním tvrdenej ujmy spočívajúcej vo finančnej škode ani žiadnym spôsobom neozrejmil súdu aká je jeho finančná situácia a aké sú jeho majetkové pomery a akým spôsobom by táto hrozba ujmy dopadla na jeho finančnú situáciu a majetkové pomery. Samotné tvrdenie žalobcu o hrozbe závažnej finančnej škody tak okrem tohto hypotetického tvrdenia nebolo ničím bližšie osvedčené a preto má súd za to, že takéto samotné tvrdenie žalobcu bez ďalšieho nie je právne významným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Vzhľadom k tomu sa súd už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

11. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

12. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( písmeno c/ ).