Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-144-2023.pdf
PDF · 111.3 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/144/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. A. XXXX/XX, F., zastúpený: JUDr. Zuzana Šimová, PhD., LL.M., advokátka, Advokátska kancelária so sídlom M. Rázusa 32, Lučenec, proti žalovanej: G. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, H. H., zastúpená: JUDr. Alena Babišová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Pestovateľská 2682/18, Banská Bystrica, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 22 augusta 2023, č. k.: 17C/44/2020-376, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
Konanie v prvej inštancii 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam vedených v k. ú. D., obec D., okres F., zapísaných na LV č. XXX parcely registra „I.“ parc. č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 177 m2, parc. č. XXX/XX záhrada o výmere 577 m2, parc. č. XXX/XX záhrada o výmere 1032 m2, parcely registra „J.“ parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 a prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1. II. Žalobca je povinný na vyporiadanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanej sumu 5 400 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ 2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k vyššie konkretizovaným nehnuteľnostiam. Žiadal ich prikázať do svojho vlastníctva. Na vyrovnanie podielu žalovanej navrhol sumu 500 EUR za výmeru 486,5 m2. podiel od žalovanej chcel odkúpiť, avšak bezúspešne, nakoľko žalovaná nebola ochotná pristúpiť na dohodu o zrušenie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tvrdil, že je spoluvlastníkom v podiele 3 a žalovaná 1. Na pozemkoch sa nachádza jeho rodinný dom, ktorý užíva a mieni ho rekonštruovať, nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. 3. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že žalobca sa na ňu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne obrátil s ponukou na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu za 500 EUR, s čím ona nesúhlasila. Navrhla cenu 15 až 20 EUR/ m2 za všetky nehnuteľnosti, pričom žalobca súhlasil s cenou 15 EUR/m2, ale chcel odkúpiť len vybrané pozemky. Žalovaná trvala na odkúpení jej podielu na všetkých nehnuteľnostiach. Súhlasila so zrušením spoluvlastníctva za cenu 15 EUR/m2, čo predstavuje 7 297,50 EUR za jej podiel.
4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní rozhodol podľa § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, keď mal preukázané, že žalované nehnuteľnosti žiadnym spôsobom neužíva, rodinný dom a pozemky žalobcu sú oplotené, reálna deľba s prihliadnutím na účelné využitie veci neprichádza do úvahy, preto vyhovel návrhu žalobcu, podielové spoluvlastníctvo zrušil a nehnuteľnosti prikázal do jeho vlastníctva s povinnosťou výplaty pre žalovanú. Podstatou sporu bola okolnosť, za akého odvetvia môže nehnuteľnosti hodnotiť znalec. Či je to znalec z odboru stavebníctvo alebo poľnohospodárstvo. Žalobca považoval za relevantného znalca z odboru poľnohospodárstvo, žalovaná z odboru stavebníctvo, čo malo podstatný význam pre určenie hodnoty sporných nehnuteľností. Žalobca predložil 2 znalecké posudky, a to dvoch znalcov z odboru poľnohospodárstvo a jedného z odboru stavebníctvo. Žalovaná predložila znalecký posudok z odboru stavebníctvo, z ktorého aj súd pri rozhodnutí vychádzal. 5. Okresný súd vykonal dokazovanie aj obhliadkou na mieste samom a pre rozpory v znaleckých posudkoch požiadal o konkrétne stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré vypracovalo vyjadrenie zo dňa 2. 3. 2023, z ktorého vyplynuli podstatné závery, podľa ktorého príslušnými na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku v danej veci sú znalci v odbore poľnohospodárstvo, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo stanoviska MS SR zo dňa 13.4.2022, avšak v obidvoch stanoviskách sa uvádza, že pri určení príslušnosti znalcov na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov, sa má vychádzať zo skutočného stavu veci, ako aj z množstva iných faktorov a to hlavne, ak sa pozemok využíva na iné ako poľnohospodárske účely, t. j. ak produkčná schopnosť poľnohospodárskej pôdy nie je v konkrétnom prípade rozhodujúca, takže pozemky sa využívajú ako dvory, záhrady. V takomto prípade je vhodné, aby takto využívané pozemky ohodnocovali znalci zapísaní v odbore stavebníctvo. 6. Obhliadkou súd prvej inštancie zistil, že sporné nehnuteľnosti sú oplotené, pričom spodná časť pozemku je len čiastočne oplotená, pretože je zarastená kríkmi a krovím, plot tam nie je potrebný. Na pozemku sa nachádzajú aj pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktoré sú zastavané stavbou a dvorom, a neplnia poľnohospodársku funkciu. Tieto pozemky sa využívajú spolu s rodinným domom, hoci sa nachádzajú mimo zastavaného územia. Na základe týchto skutočností súd rozhodol, že všeobecnú hodnotu nehnuteľností má stanoviť znalec z odboru stavebníctvo. Znalkyňa A. C. K. určila priemernú cenu pozemku za 1 m2 vo výške 11,13 EUR. Nakoľko žalovaná bola spoluvlastníčka v 1-ine, to z celkovej výmery to prestavuje 486,5 m2, vo finančnom vyjadrení po zaokrúhlení 5.400 EUR. 7. O trovách konania a rozhodla podľa § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP s poukazom na to, že v danom prípade ide o konanie iudicium duplex, tzn., že žalobca je zároveň žalovaným a žalovaný je zároveň žalobcom. Odvolanie 8. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Rozsudok žiadal vo výrokoch II. a III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutých výrokoch zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h) CSP. 9. Rozhodnutie považoval za protizákonné a arbitrárne, pretože súd vykonal rozsiahle dokazovanie, napriek všetkým vykonaným dôkazom rozhodol v rozpore s ním. Z rozhodnutia nevyplýva, ako sa súd vysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi a tvrdeniami v prospech žalobcu, preto rozhodnutie považuje tiež za nepreskúmateľné. Súd zobral do úvahy iba znalecký posudok predložený žalovanou, ktorý on považuje sa nezákonný, pretože znalkyňa nebola oprávnená sporné pozemky ohodnocovať. Pokiaľ aj súd v odôvodnení poukázal na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 2. 3. 2023, napriek tomuto vyjadreniu rozhodol v rozpore s týmto stanoviskom, resp. ho nesprávne interpretoval. Rozhodnutie tiež považuje za zmätočné, pretože uviedol, že pre určenie príslušnosti znalcov na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov sa má vychádzať zo skutočného stavu veci ako aj množstva iných faktorov, avšak v konečnom dôsledku sa týmto tvrdením neriadil, pretože nevychádzal zo skutočného stavu veci. 10. Absolútne nezohľadnil znalecký posudok vypracovaný znalcom A. E. L. zo dňa 31. 5. 2021, ktorý uviedol, že len na parcele č. XXX/X je postavená budova rodinného domu, ostatné parcely sú nezastavané, nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce s takmer výlučne poľnohospodárskou funkciou, ide o neurbanizované územia, v ktorom sa nepočíta so zástavbou. Tiež nezohľadnil závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou A. M. N. zo dňa 22.6.2021, z ktorého vyplýva, že sporné pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce Halič, nie sú zahrnuté do platného územného plánu Obce D.. Uvedené skutočnosti potvrdil aj znalec z odboru Poľnohospodárstvo A. C. K. v znaleckom posudku zo dňa 27.0.2022, z ktorého vyplýva, že sporné parcely sú v nekultúrnom stave, porastené zväčša burinami, samonáletovými drevinami a krami a nie sú určené na výstavbu. 11. Títo znalci vychádzali aj zo stanoviska O. D. k určeniu hodnoty pozemku z hľadiska územného plánu zo dňa 6.5.2021, ktoré je záväzné pri vypracovaní znaleckého posudku a je to jeho podstatná náležitosť.
Znalecký posudok A. C. K., ktorý bol určujúci pre súd, takéto stanovisko neobsahuje, čo považoval za zásadné pochybenie znalkyne ako aj súdu, ktorý prihliadal len na tento posudok. Žalobca tiež namietal: 12. Nezohľadnenie znaleckých posudkov: Žalobca predložil znalecké vyjadrenia štyroch znalcov (vrátane A. B. F.), ktorí tvrdili, že hodnotenie sporných pozemkov zapísaných v katastrálnom území D. (parcely záhrady) mal vykonávať znalec z odboru poľnohospodárstva. Tieto pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce (ZÚO) a nie sú určené na výstavbu. Napriek tomu súd prvého stupňa tieto posudky ignoroval, čo žalobca považuje za hrubú svojvôľu. 13. Stanovisko O. D. a MS SR: Súd nezohľadnil stanovisko Obce Halič z 6.5.2021 a Ministerstva spravodlivosti SR (MS SR) z 13.4.2022, podľa ktorých majú byť pozemky, ktoré nie sú využívané na stavebné účely, hodnotené znalcami z odboru poľnohospodárstva. Z katastrálnych údajov aj územného plánu obce vyplynulo, že pozemky sú poľnohospodárskeho charakteru a nie sú určené na výstavbu. 14. Nesprávna interpretácia stanoviska MS SR: Súd použil stanovisko MS SR zo dňa 2.3.2023, avšak ho nesprávne interpretoval. MS SR totiž jasne uviedlo, že poľnohospodárske pozemky má hodnotiť znalec z odboru poľnohospodárstva, pokiaľ sa tieto pozemky naďalej využívajú na poľnohospodárske účely, čo je v tomto prípade pravda. 15. Nezohľadnenie odborných vyjadrení: Súd ignoroval odborné vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline a Bratislave, ktoré potvrdzovali, že pozemky mali byť hodnotené poľnohospodárskym znalcom. Znalkyňa, ktorej posudok bol smerodajný pre súd (A. K.), nezabezpečila územný plán obce, čo žalobca považuje za chybu. 16. Náhrada trov konania: Žalobca tiež napadol výrok súdu o trovách konania. Tvrdil, že súd mal priznať náhradu trov vo výške 100 %, keďže vykonané dokazovanie podporovalo jeho nárok. Tiež uviedol, že sa roky pokúšal o mimosúdne riešenie sporu, čo nebolo možné kvôli odmietaniu žalovanej strany, a že na vlastné náklady predkladal množstvo znaleckých posudkov, ktoré však súd ignoroval. 17. Žalobca teda kritizuje súd prvého stupňa za nesprávne právne posúdenie sporných pozemkov a za ignorovanie znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, ktoré podporovali jeho tvrdenia. Vyjadrenie k odvolaniu 18. Žalovaná sa v celom rozsahu stotožnila s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté na základe riadne vykonaných dôkazov správne ako skutkovej tak i po právnej stránke a navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalovanej v odvolacom konaní náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalobcovi. 19. Nesúhlasila s odvolaním žalobcu, rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý podľa nej správne vyhodnotil všetky dôkazy, považovala za správne. Uviedla, že žalobca nehovoril pravdu, keď uvádzal, že pozemky nie sú oplotené. Súhlasila so znaleckým posudkom, ktorý hodnotil pozemky ako stavebné, nie poľnohospodárske. Obhliadka pozemkov ukázala, že sú oplotené a využívané ako záhrady pri rodinnom dome. Podľa stanoviska obce výstavba v danej lokalite je povolená, čo podľa žalovanej znamená, že nejde o poľnohospodársku pôdu. 20. Žalovaná tiež považovala znalecký posudok znalkyne A. C. K. za správny, kým posudok znalca A. E. L. za chybný, keďže podľa nej nesprávne hodnotil pozemky. Žalovaná tvrdila, že posudok A. L. obsahuje vážne nedostatky, vrátane zmätočného zahrnutia nesúvisiacich pozemkov. 21. Ďalej tvrdila, že nehnuteľnosti majú vyššiu hodnotu, ako uviedla znalkyňa, ale súhlasí s jej odhadom, aby sa súdny spor nepredlžoval. Plne súhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý uznal hodnotu pozemkov stanovenú znalkyňou K.. Tiež poukázala na to, že súd správne určil, že na ohodnocovanie pozemkov majú byť použité stavebné znalecké posudky, keďže pozemky sú využívané ako záhrady a nie na poľnohospodárske účely. Pokúšala sa dosiahnuť mimosúdne vyrovnanie so žalobcom, ale ten s dohodou nesúhlasil. Pokračovala v konaní s cieľom zrušiť podielové spoluvlastníctvo a súhlasila s tým, že pozemky pripadnú žalobcovi za primeranú náhradu. Nesúhlasila ani s odvolaním voči trovám konania tvrdiac, že súd správne rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, keďže šlo o konanie so vzájomnými nárokmi. 22. V súhrne žalovaná nesúhlasila s odvolaním žalobcu a úplne sa stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Považovala rozhodnutie za správne na základe dôkladne vykonaných dôkazov, a žiadala potvrdenie rozsudku. Tvrdila, že pozemky pri rodinnom dome sú správne ohodnotené znalkyňou z oblasti stavebníctva, nie poľnohospodárstva, a odmietla tvrdenia žalobcu o nesprávnom ocenení pozemkov a nepravdivé vyjadrenia o oplotení pozemkov. Okrem toho vyjadrila súhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva a navrhla dohodu, čo žalobca odmietol. Právne posúdenie odvolacím súdom 23. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 25. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a na takto zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, ktoré aj správne vyložil. 26. Najpodstatnejšou otázkou v danej veci je to, znalec z akého odboru má ohodnotiť pozemky, ktoré sú predmetom konania, teda či znalec z odboru poľnohospodárstvo alebo znalec z odboru stavebníctvo. Tieto skutočnosti majú podstatný význam pre určenie ceny, ktorú bude na základe rozhodnutia povinný žalobca vyplatiť žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel. Je nepochybné, že žalobca v celom konaní tvrdil, že príslušný je znalec z odboru poľnohospodárstva, priložil znalecké posudky, pričom je nesporné, že pri ocenení nehnuteľností sa vychádza z iných predpokladov, ktoré v konečnom výsledku určujú nižšiu hodnotu sporných pozemkov. Naopak, žalovaná tvrdila a predložila dôkazy za účelom obhájenia svojho stanoviska, že dané pozemky má oceniť znalec z odboru stavebníctva, pričom hodnota takto určených pozemkov za 1 m2 je podstatne vyššia, pričom však argumentovala najmä tým, že tieto pozemky nie sú určené na poľnohospodársku výrobu, v skutočnosti takto nie sú užívane a neslúžia poľnohospodárskemu účelu v pravom zmysle slova, ale sú užívané žalobcom v jednom celku pri jeho rodinnom dome. 27. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckých posudkov, ktoré predložili tak žalobca ako aj žalovaná, ktoré vyhotovili znalci z odboru poľnohospodárstvo a stavebníctvo. Okresný súd v rozhodnutí uviedol, ktoré skutkové okolnosti z daných znaleckých posudkov vyplynuli, ktoré považoval za správne a ktoré nie, vysvetlil, prečo považoval za rozhodujúci posudok vyhotovený znalcom z odboru stavebníctvo a nie z odboru poľnohospodárstvo. Súd zároveň vyslovil záver, že hoci žalovaná predložila zároveň aj stanovisko MS SR k príslušnosti znalcov zo dňa 28. 2. 2022, toto sa týkalo iného právneho problému. 28. Vzhľadom na uvedené rozpory o príslušnosti znalcov súd sám požiadal o stanovisko Ministerstvo spravodlivosti SR, kde uviedol relevantné údaje významné pre posúdenie daného problému. Pri rozhodovaní vychádzal práve z tohto stanoviska zo dňa 2. marca 2023 a nie z iných predložených stanovísk MS SR, ktoré si súd nezadovážil sám vo svojej réžii, ale boli vyhotovené na základe údajov poskytnutých a formulovaných žalobcom a žalovanou. Toto stanovisko považoval za relevantné. Z neho nepochybne vyplynulo, že pri určení príslušnosti znalcov sa má vychádzať zo skutočného stavu veci ako aj množstva iných faktorov, ktoré pri rozhodnutí okresný súd pomenoval, pričom dospel k záveru, že v danom prípade produkčná schopnosť poľnohospodárskej pôdy nie je v konkrétnom prípade rozhodujúca, keď sa pozemky využívajú ako dvory a záhrady, nie na poľnohospodársku výrobu. Žalobca nepreukázal opak. Nepochybne sú užívané v jednom celku, pričom zo stanoviska ministerstva nepochybne vyplynulo, že takýto pozemok má ohodnotiť znalec z odboru stavebníctvo. Uvedené skutočnosti mal okresný súd preukázané aj z obhliadky na mieste samom. Okresný súd dostatočne odôvodnil, prečo vychádzal práve z tohto stanoviska ako aj konkrétneho znaleckého posudku. Je absolútne logické, že pokiaľ súd vychádzal zo znaleckého posudku s určitým záverom, a ostatné posudky sú protichodné, nemôže vychádzať z posudkov, ktoré súd nepovažuje za správne, resp. obsahujúce tie informácie, ktoré sú významné pre rozhodnutie vo veci. Použitie jedného posudku automaticky vylučuje použitie posudkov, ktoré obsahujú opačný názor, naviac, ktorý je ovplyvnený základnou otázkou, o aké pozemky ide a ako sa užívajú. Okresný súd jednoznačne dospel k stanovisku, že nehnuteľnosti je príslušný ohodnocovať znalec z odboru stavebníctvo. Súd nemohol zohľadniť posudku A. L. a A. N.. Odvolací súd sa s týmto jeho záverom v celom rozsahu stotožňuje. 29. Tiež nemožno dospieť k záveru, že by toto rozhodnutie bolo svojvoľné alebo arbitrárne, či nezrozumiteľné, keď svoje závery súd dostatočne odôvodnil pod 47 až 49 odôvodnenia rozhodnutia. Výsledná suma 5.400 EUR tak vyplynula zo znaleckého posudku znalkyne A. C. K., keď výmera pripadajúca na 1/4 podiel žalobkyne prestavuje 486,50 m2 a určená hodnota za 1 m2 predstavovala 11,13 EUR, zaokrúhlene 5.400 EUR. 30. Ak súd vychádzal zo znaleckého posudku A. C. K., nejde o zásadné pochybenie znalkyne a súdu, ako vyplýva z vyššie uvedeného. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že hoci pozemky sa nachádzajú mimo zastaveného územia obce, podľa odvolacieho súdu sú v takej vzdialenosti, ktorá je z hľadiska budúcej možnej výstavby veľmi zaujímavá. Znalkyňa správne konštatovala, že tam nie je stavebná uzávera. Vôbec nie je vylúčené, že v blízkej, či vzdialenej budúcnosti na danom mieste nevyrastie satelit napr. mesta F. a nebude sa realizovať výstavba rodinných domov. Nakoniec, hoci ide o pozemky mimo zastavaného územia obce, teda sú neurbanizované, neznamená to, že na daných pozemkoch možno vylúčiť výstavbu. Aj odvolací súd z vlastnej činnosti má vedomosti z danej oblasti,
že napr. ešte do roku 2000 išlo o ornú pôdu, v súčasnosti je tam satelit okresného mesta s bohatou a lukratívnou zástavbou rodinných domov. Z dostupných všeobecne prístupných informácií na internete je možné dohľadať, že pozemky v danej oblasti sa pohybujú v cene 15 EUR/ m2 pri porovnateľných pozemkoch. Hodnota pozemkov medzi F. a D., ktoré by mohli byť v budúcnosti zastavané rodinnými domami, sa môže líšiť v závislosti od viacerých faktorov, ako sú presná lokalita, dostupnosť inžinierskych sietí, veľkosť pozemku a aktuálny dopyt na trhu. Na základe aktuálnych ponúk sa cena pozemkov v tejto oblasti pohybuje približne okolo 55 EUR za m2, samozrejme za lepších podmienok s dostupnosťou inžinierskych sietí. 31. Pokiaľ aj na časti pozemkov žalobca pestuje trávu, nejde o jej využitie primárne z poľnohospodárskeho hľadiska. Pokiaľ tráva rastie na každom druhu pozemku, je potrebné ju kosiť, či už to je v záhrade alebo na okrasnom trávniku, žalobca nepreukazoval, že by na takomto pozemku hospodáril, choval dobytok a pod. Z obhliadky ako aj priložených fotografií je zjavné, že ide o zanedbané pozemky, ktoré na prvý pohľad sú bez hodnoty. Je to však vizitka vlastníka pozemkov, ktorý je povinný sa o pozemok starať, kosiť trávu a odstraňovať. Povinnosť vlastníka pozemku kosiť trávu je upravená v rôznych právnych predpisoch, ktoré sa môžu líšiť podľa konkrétnej situácie a miesta. V Slovenskej republike sa táto povinnosť často odvodzuje z nasledujúcich predpisov: Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorý stanovuje povinnosť vlastníkov poľnohospodárskej pôdy zabezpečiť jej riadne obhospodarovanie, čo zahŕňa aj kosenie trávy, aby sa zabránilo šíreniu burín a degradácii pôdy. Obce a mestá môžu mať svoje vlastné nariadenia a vyhlášky, ktoré stanovujú povinnosti vlastníkov pozemkov týkajúce sa údržby a kosenia trávy. 32. Určenú cenu ani odvolací súd nepovažuje za neprimeranú, keď táto zohľadňuje súčasný stav veci, ktorý bol náležite zistený súdom. Cena je práve o to nižšia, že znalkyňa zistila skutočnosti, ktoré ponížili hodnotu pozemku, ktorý by inak mohol byť v cene okolo 50 EUR/m2. 33. K rozhodnutiu o trovách konania odvolací súd uvádza, že v danom prípade prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že ide o konanie, v ktorom majú účastníci na oboch stranách tak postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu. Typickým konaním je konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (iudicium duplex). 34. V týchto konaniach pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nie je možné aplikovať zásadu úspechu vo veci. Za spravodlivé je potrebné spravidla považovať, aby každá zo strán sporu znášala svoje trovy konania a nebola povinná hradiť trovy konania protistrane, ak neexistujú preto dôvody hodné osobitného zreteľa (podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3202/2020 z 02.11.2021). Spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva považuje právna teória ako aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za konanie, v ktorom majú obe strany sporu tak postavenie žalobcu aj žalovaného (iudicium duplex). Z akého dôvodu by mala každá zo strán sporu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva znášať svoje trovy konania a v akých prípadoch prichádza do úvahy rozhodnutie o trovách konania podľa úspechu strán v spore priliehavo vysvetlil Ústavný súd Českej republiky v náleze z 5. apríla 2022 sp. zn. IV. ÚS 404/2022 (s ktorým sa súd, vzhľadom na dôvody vyplývajúce z normy, ktorá je tiež súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky
- Listiny základných práv a slobôd, stotožňuje) tak, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pred súdom je charakteristické tým, že nemožno vychádzať zo zásady tzv. procesného úspechu vo veci, ale z toho, že žiaden z účastníkov neodchádza z konania s menšou hodnotou než s ktorou do nej vstupoval. Výnimku zo všeobecnej aplikácie o znášaní trov každou zo strán sporu pri konaniach typu iudicium duplex by mali tvoriť prípady, keď sa podielový spoluvlastník chová obštrukčne, ako strana sporu sa nezaujíma o konštruktívne vyriešenie veci alebo ide o šikanózny výkon práva, čo však v danej veci nebolo zistené. Preto súd prvej inštancie rozhodol správne o trovách konania. Trovy odvolacieho konania 35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 36. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.