Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/50/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXX/XX, C., práv. zast. Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava 3, IČO: 47 232 765, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, C., práv. zast. JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom, so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, IČO: 42 147 298, o určenie spornej skutočnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. februára 2023, č. k. -311, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca, A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXX/XX, C., je osoba, ktorá žila s poručiteľom, G. H., I. H., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu v čase smrti 1. E. XXX/XX, C., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorý sa z tohto dôvodu staral o spoločnú domácnosť alebo bol odkázaný výživou na poručiteľa. Výrokom II. súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na podklade žaloby, zmenenej v priebehu konania, ktorou žalobca žiadal, aby súd určil, že žalobca je osoba, ktorá žila s poručiteľom, G. H., I. H., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu v čase jeho smrti, C., X. XXXX XXX/XX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, najmenej po dobu 1 roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorý sa z tohto dôvodu staral o spoločnú domácnosť alebo bol odkázaný výživou na poručiteľa. Návrh zdôvodnil tým, že Okresný súd Prievidza, prostredníctvom povereného notára ako súdneho komisára, v konaní o dedičstve po poručiteľovi, vedenom pod sp. zn. , rozhodol tak, že uložil žalobcovi, aby v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia uznesenia podal žalobu o určenie, že žil s poručiteľom po dobu 1 roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a že sa z tohto dôvodu spoločne s poručiteľom starali o spoločnú domácnosť, alebo bol na poručiteľovi odkázaný výživou. Žalovaná ako sestra poručiteľa poprela účastníctvo žalobcu ako spolužijúcej osoby s poručiteľom. Žalobca toto tvrdenie žalovanej poprel, a preto podal predmetnú žalobu.

3. Nakoľko ide o žalobu podľa , teda o určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu ( ), súd prvej inštancie konštatoval, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení sa v tomto prípade nepreukazuje. Meritórne rozhodnutie v tomto spore je predpokladom toho, aby dedičské konanie po poručiteľovi mohlo pokračovať.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že žalobný návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný, pretože žalobca uniesol dôkazné bremeno, keď vykonanými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že žalobca po dobu asi 15 rokov pred smrťou poručiteľa nielenže nepretržite žil s poručiteľom (čo nenamietala ani žalovaná) v jednej domácnosti (dokonca na viacerých adresách), dokonca žalobca v rodinnom dome vo vlastníctve poručiteľa aj podnikal, ale vytvoril s poručiteľom aj trvalé partnerské spolužitie osôb rovnakej sexuálnej orientácie, dokonca spoločne vychovávali aj synovca žalobcu, J. B., ktorého súd zveril do pestúnskej starostlivosti žalobcu a s ktorým mal poručiteľ takisto vytvorený blízky citový vzťah. 5. Súd prvej inštancie mal tiež jednoznačne za preukázané, že žalobca s poručiteľom takisto spoločne hospodárili, keď účty mali vedené na meno poručiteľa, ale všade bol vedený ako disponent žalobca, a teda obaja nerozlišovali, kto čo zarobí, kto čo uhradí, žili ako usporiadaná rodina, pričom ich partnerský vzťah bol nepretržitý, čo žalobca vierohodne preukázal aj množstvom fotografií z každoročných spoločných dovoleniek, rodinných stretnutí, či rôznych osláv. Mali spolu aj trvalý pobyt na všetkých adresách, kde sa postupne sťahovali, či už ide o byt, alebo dom v C.. Takisto v prenajatom byte v I., kam sa podľa vyjadrenia žalobcu mali obaja spolu presťahovať, no z dôvodu úmrtia poručiteľa sa tak už nestalo, boli obaja prihlásení k pobytu.

6. To, že medzi žalobcom a poručiteľom išlo o partnerský vzťah, v ktorom si obaja dobre rozumeli, svedčí aj to, že všetok nehnuteľný majetok, nadobudnutý spoločne alebo jedným z nich, počas trvania ich vzťahu, bol evidovaný na poručiteľa, že v podstate všetky príjmy žalobcu boli poukazované na účet poručiteľa, ku ktorému mal žalobca dispozičné právo, čo žalobcovi vôbec neprekážalo, zrejme z dôvodu, že poručiteľa považoval za svoju najbližšiu osobu, bol jeho životný partner, a teda majetkové pomery pre neho v tomto vzťahu neboli rozhodujúce. Vykonanými dôkazmi mal súd jednoznačne preukázané, že partnerský vzťah žalobcu a poručiteľa ukončila len náhla smrť poručiteľa, pričom aj z lekárskych správ a z prepúšťacej správy je zrejmé, že aj v posledných dňoch života sa o poručiteľa zaujímal a snažil sa pre neho zabezpečiť všetku potrebnú pomoc práve žalobca.

7. Na základe zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie považoval za nepochopiteľnú obranu žalovanej v konaní, ktorá nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaná v konaní len tvrdila, nijako však nepreukázala, že žalobca spolu s poručiteľom spoločne nehospodárili, resp., že by sa žalobca nejakým spôsobom na majetku jej brata „priživoval“. Žalovaná vo svojom prvom a jedinom písomnom vyjadrení k meritu veci nespochybnila žiadne z tvrdení žalobcu o tom, že s poručiteľom žil v spoločnej domácnosti a že aj spoločne hospodárili. Až na pojednávaní, v rozpore so zásadou koncentrácie konania ( ), zmenila žalovaná svoj postoj k spolužitiu žalobcu a poručiteľa, keď uviedla, že nespochybňuje ich spolužitie, ale spochybňuje ich spoločné hospodárenie.

8. Pretože z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie jednoznačne zistené, že žalobca žil v jednej domácnosti s poručiteľom spolu 15 rokov nepretržite až do smrti poručiteľa, pričom sa obaja spoločne starali aj o spoločnú domácnosť, žalobnému návrhu ako dôvodnému v celom rozsahu vyhovel.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa . Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, preto priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu.

10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá popierala tvrdenia žalobcu a zastávala názor, že tento so žalovaným nežil po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti. Taktiež zastávala názor, že žalobca nebol životný partner, bol iba priateľ (kamarát). Poprela tvrdenie žalobcu, že poručiteľ v minulosti býval u žalobcovej matky, ako aj to, že byt na F. ulici nebol prerobený žalobcom a nikdy nebol na tento byt hypotekárny úver zo strany žalobcu. Poručiteľ podľa nej zriadil trvalý pobyt žalobcovi len z dôvodu, aby získal synovca do opatery. Ďalej poprela tvrdenie, že sa poručiteľ presťahoval do podnájmu a väčšieho bytu, keď vlastnil svoj osobný byt, ako aj to, že si s poručiteľom zriadil na dome medicínsku pedikúru. Podľa jej názoru žalobca zneužíval poručiteľa na založenie bankového účtu, pričom je vidieť, že finančné prostriedky žalobcu chodili na jedno číslo a finančné prostriedky poručiteľa chodili na druhé číslo. Taktiež poprela tvrdenie, že spoločne kúpili automobil, poručiteľ vlastnil K. L. a I. M.. Zastávala názor, že žalobca zneužíval poručiteľa na žalobcove semináre, pretože nevlastnil vodičský preukaz. Poprela, že mal žalobca s poručiteľom prenajatý apartmán v hoteli v B., nakoľko zmluva bola vystavená iba na žalobcu a poručiteľ bol vedľajšia

osoba. Taktiež nesúhlasila s vyjadrením, že poručiteľ komunikoval v nemocnici so synovcom žalobcu a že sa jeho synovec zrútil zo smrti poručiteľa. Uviedla, že žalobca umiestnil synovca do reedukačného zariadenia, pretože mu odišiel z hotela v B. bez vedomia ráno o 3,30 hod. a mal so sebou väčší obnos peňazí. Poprela tvrdenie žalobcu, že bol poručiteľovi najbližšou osobou v čase jeho hospitalizácie, nakoľko tento ju zneužil a zatajil. Uviedla, že jej nie je známa komunikácia so žalobcom ohľadom delenia majetku, nakoľko on nie je ani spoluvlastník, ani darovaná osoba. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu o byte v I. ako hlavnom, nakoľko tento bol len v podnájme. K predloženým fotografiám uviedla, že tieto žalobca zneužil a ona sa k nim vyjadrila. K predloženým čestným vyhláseniam uviedla, že uvedené osoby ju nepoznajú, nikdy ju nestretli, takže im nie je nič známe. Žalovaná ďalej uviedla, že po poručiteľovej smrti mal žalobca bez jej vedomia vybaviť úmrtný list, prevziať osobné veci poručiteľa a taktiež bez jej vedomia vybavil poručiteľov pohreb, čo ona chcela zastaviť, ale sa jej to nepodarilo. Taktiež poprela žalobcovo tvrdenie, že musel platiť hrob pre poručiteľa, nakoľko tento platil hroby rodičov a starých rodičov, kde mal plné právo byť pochovaný. Žalobca mal zakázať, aby sa ona a jej rodina zúčastnila poručiteľovej poslednej rozlúčky. Žalobca sa jej a jej rodine vyhrážal, o čom môže, ako aj o fyzických útokoch, predložiť dôkazy. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý ho označil za podanie nespĺňajúce základné náležitosti v zmysle , bez uvedenia odvolacích dôvodov, a preto navrhol, aby ho odvolací súd odmietol podľa a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zastával názor, že podaným odvolaním by sa súd vôbec nemal zaoberať, je len načrtnutím skutkového stavu tak, ako je to podľa žalovanej pravda. Uvedené skutočnosti však nie sú pravdivé a žalovaná ich nepodložila žiadnymi dôkazmi. Aj keby sa súd zaoberal jej tvrdeniami, neuniesla by dôkazné bremeno.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej ako „“), bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa potvrdiť.

13. V preskúmavanej veci žalovaná vo svojom odvolaní nešpecifikovala odvolací dôvod v zmysle ust. . Iba z obsahu jej odvolania možno vyvodiť, že uplatňuje odvolací dôvod podľa .

14. Podstatou odvolacieho dôvodu podľa je, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tomto prípade ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané.

15. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

16. Preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov uplatnených v podanom odvolaní žalovanej dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalovanej dodáva nasledovné:

17. Žalobca sa podanou žalobou, zmenenou v priebehu konania, domáhal určenia, že je osoba, ktorá žila s poručiteľom, G. H., I. H., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu v čase jeho smrti, C., X. XXXX XXX/XX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, najmenej po dobu 1 roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorý sa z tohto dôvodu staral o spoločnú domácnosť alebo bol odkázaný výživou na poručiteľa.

18. Uvedenú žalobu podal žalobca z dôvodu, že Okresný súd Prievidza, prostredníctvom povereného notára ako súdneho komisára, v konaní o dedičstve po poručiteľovi G. H., uznesením č. k. -292 zo dňa 02.09.2022 uložil žalobcovi, aby v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia uznesenia, podal žalobu o určenie vyššie uvedenej spornej skutočnosti, nakoľko žalovaná ako sestra poručiteľa poprela účastníctvo žalobcu ako spolužijúcej osoby s poručiteľom.

19. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa , ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

21. Podľa súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.

22. Podľa , ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

23. Podľa domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

24. Dedenie v tretej skupine zákonných dedičov prichádza do úvahy vtedy, ak poručiteľ nezanechal žiadnych potomkov, manžela ani žiadneho z rodičov. V tejto skupine zákonných dedičov sú povolaní dediť: a) súrodenci poručiteľa (brat a sestra) a b) spolužijúce osoby.

25. Spolužijúce osoby môžu, ale nemusia byť v príbuzenskom pomere s poručiteľom, pričom dôvodom dedenia týchto osôb je blízky osobný a citový vzťah k poručiteľovi. Musí však ísť o skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí, ktorí spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby, alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. U spolužijúcich osôb teda musia byť súčasne splnené tieto zákonné podmienky: a) spolužitie s poručiteľom v spoločnej domácnosti, b) existencia minimálnej dĺžky spolužitia v spoločnej domácnosti, t. j. aspoň jeden rok pred smrťou poručiteľa a c) buď starostlivosť o spoločnú domácnosť, alebo odkázanosť uvedených osôb na výživu poručiteľa.

26. Pojem spoločnej domácnosti vymedzuje , podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností, a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie, zábavy, výlety a pod. Vzájomné príspevky sa na tieto účely nehodnotia, ide tu o pocit spolunáležitosti k celku spoločnej domácnosti, v ktorom každý podľa možností prispieva. Pojem spoločnej domácnosti spravidla predpokladá spoločné bývanie.

27. Pojem domácnosti zahrnutý v zahŕňa nielen trvalosť, ale aj to, že toto spoločenstvo muselo existovať určitú dobu pred smrťou poručiteľa, pričom zákon vyžaduje minimálne jednoročnú trvácnosť a doba jedného roka sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa.

28. Existencia spoločnej domácnosti v trvaní jedného roka na dedenie spolužijúcich osôb nestačí. Musí byť súčasne splnená ešte jedna z týchto dvoch alternatívnych podmienok: i) starostlivosť o spoločnú domácnosť poručiteľa alebo ii) odkázanosť na výživu poručiteľa. Ust. vyžaduje, aby dedič prispieval, či už svojou osobnou činnosťou, či finančne alebo akýmkoľvek iným spôsobom na udržiavanie spoločnej domácnosti a na jej chod.

29. Spor o tom, či určitá osoba spĺňala podmienky spoločnej domácnosti, ktoré zakladajú dedičské právo, je skutkovým sporom, prejavujúcim sa v špecifičnosti každého individuálneho životného spoločenstva, a to s ohľadom na nároky, možnosti, potreby, postavenie či životný štýl konkrétnych zúčastnených osôb, ktoré ho vytvárajú.

30. Pri akceptovaní charakteru uplatneného žalobného nároku zo strany žalobcu, sa súd prvej inštancie správne za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci venoval výsluchu strán sporu, výsluchu svedka navrhnutého stranou tohto sporu, oboznámil sa s čestnými prehláseniami ďalších osôb, početnými fotografiami založenými v spise, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi. Pri analýze týchto dôkazov v zmysle dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalobca v danom spore uniesol dôkazné bremeno v tom smere, že spolu s poručiteľom, s ktorým mal partnerský vzťah, minimálne po dobu jedného roku pred smrťou poručiteľa (v danom prípade 15 rokov), títo žili v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili, a teda sa obidvaja podieľali na úhrade nákladov na domácnosť, ako aj na starostlivosti o domácnosť tak, ako sa to predpokladá v bežnom rodinnom spoločenstve.

31. Z obsahu podaného odvolania žalovanej možno vyvodiť, že táto nesúhlasila so závermi súdu prvej inštancie o určení, že žalobca je osobou, ktorá žila s poručiteľom v rozhodnom období v spoločnej domácnosti. Podstatou odvolania žalovanej bolo popretie viacerých tvrdení žalobcu, ktorými preukazoval jeho spolunažívanie s poručiteľom, avšak žalovaná svoje námietky nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi. Z uvedeného dôvodu žalovaná podľa odvolacieho súdu neuniesla dôkazné bremeno ohľadom ňou tvrdených skutočností. Odvolací súd však aj napriek uvedenému konštatovaniu považuje za potrebné, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vyjadriť sa aspoň k tým námietkam žalovanej, ktoré by mohli mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia (hoci tieto námietky žalovaná nepreukázala žiadnymi relevantnými dôkazmi).

32. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovanej, že žalobca nežil s poručiteľom po dobu jedného roku v spoločnej domácnosti, ani s tvrdením, že títo neboli životnými partnermi. V konaní bolo nesporne preukázané a nebolo v konaní ani sporné, že poručiteľ kúpil na jeseň v roku 2016 rodinný dom na ulici X. E. v C., v ktorom až do smrti poručiteľa žil poručiteľ spolu so žalobcom a žalobcovým synovcom. Žalobca tam má doposiaľ zriadený trvalý pobyt, čo vyplýva z výpisu z registra obyvateľov. V roku 2018 si žalobca spolu s poručiteľom zriadili na uvedenej adrese aj prevádzku medicínskej pedikúry, v ktorej žalobca doposiaľ pracuje. Žalobca spolu s poručiteľom počas ich spolužitia zmenili viackrát svoje bydlisko, avšak na všetkých adresách mali spolu evidovaný aj trvalý pobyt. Žalobca si spolu s poručiteľom v roku 2021 zabezpečili rezerváciu bytu v I., ktorý si spolu prenajali a mali sa tam v budúcnosti spolu presťahovať, o čom svedčí aj potvrdenie o pobyte žalobcu a poručiteľa zo dňa 29.07.2021. Uvedený zámer sa však nerealizoval z dôvodu úmrtia poručiteľa. Žalobca si s poručiteľom prenajímali aj apartmán v B., čo vyplýva zo Zmluvy o podnájme zo dňa 27.11.2020, uzavretej so žalobcom ako podnájomcom a spoločnosťou F. N. M. ako nájomcom. V článku II . bod 3 uvedenej zmluvy vyjadril nájomca súhlas, aby spolu s podnájomcom (žalobcom) predmet nájmu užíval aj poručiteľ. Nemožno sa tak stotožniť s námietkou žalovanej ohľadom nájmu uvedeného bytu. Skutočnosť, že ako podnájomca bol uvedený iba žalobca, je podľa odvolacieho súdu bezpredmetná a nič nemení na tom, že v predmetnom byte trávili žalobca s poručiteľom spoločný čas.

33. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie má z početných čestných vyhlásení založených v spise, ako aj ďalších listinných dôkazov (fotografie a pod.) za preukázané, že žalobca vytvoril s poručiteľom trvalé partnerské spolužitie v spoločnej domácnosti. Ich harmonickému spolužitiu jednoznačne svedčí aj skutočnosť, že spoločne vychovávali synovca žalobcu, J. B., ktorý bol súdom zverený do pestúnskej starostlivosti žalobcu a s ktorým mal blízky vzťah aj poručiteľ. Uvedené má súd preukázané aj z SMS správ medzi maloletým a poručiteľom v čase jeho hospitalizácie, z ktorých je zrejmé, že synovec žalobcu ochorenie poručiteľa ťažko niesol. Žalobca s jeho synovcom a poručiteľom viedli spolu bezproblémový rodinný život, trávili spolu svoj voľný čas, chodili na spoločné dovolenky. Zároveň z predložených fotografií vyplýva, že aj rodiny žalobcu a poručiteľa vedeli o ich blízkom vzťahu, ktorý akceptovali, ich rodiny sa navzájom stretávali a trávili spoločný čas aj na rodinných oslavách. V tejto súvislosti sa javí ako bezpredmetná námietka žalovanej, založená taktiež na jej subjektívnom názore, že žalobca mal zneužívať poručiteľa na žalobcove semináre, nakoľko nevlastnil vodičský preukaz. Podľa odvolacieho súdu je úplne prirodzené pomáhanie si jeden druhému

v rámci blízkych partnerských vzťahov a nie je v žiadnom prípade vhodné hovoriť v takých prípadoch o zneužívaní.

34. Blízky vzťah žalobcu k poručiteľovi taktiež vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobca v čase hospitalizácie poručiteľa bol uvedený ako kontaktná osoba – príbuzný poručiteľa. Tak z lekárskych správ, ako aj z prepúšťacej správy je zrejmé, že žalobca sa o poručiteľa zaujímal a snažil sa pre neho zabezpečiť potrebnú pomoc. Rovnako tak skutočnosť, že žalobca zabezpečil poručiteľovi dôstojnú poslednú rozlúčku, ako aj to, že po svojej smrti bude pochovaný na tom istom mieste ako poručiteľ, svedčí o ich blízkom citovom vzťahu. Uvedené konštatovanie je o to viac na mieste, že žalobca platil za hrobové miesta svojich predkov, kde mal právo byť v prípade jeho smrti pochovaný, avšak ako miesto jeho posledného odpočinku si vybral rovnaké miesto ako poručiteľ.

35. Taktiež je ničím nepodložená odvolacia námietka žalovanej, že žalobca zneužíval poručiteľa na založenie bankového účtu. Podľa odvolacieho súdu ide o subjektívny, ničím nepodložený názor žalobkyne. V konaní bolo z bankových transakcií účtu poručiteľa jednoznačne preukázané, že žalobca s poručiteľom spoločne hospodárili, títo spoločne uhrádzali náklady na ich domácnosť. Bankový účet s koncovým číslom XXXX mali vedený na meno poručiteľa, ku ktorému mal žalobca ale dispozičné právo, z čoho vyplýva, že títo nerozlišovali, kto a koľko zarobí a kto a koľko uhradí. Príjmy žalobcu boli poukazované na uvedený účet poručiteľa, pričom bolo preukázané, že následne poručiteľ vykonal z predmetného účtu množstvo platieb v prospech žalobcu. V danom prípade išlo nesporne o spoločné hospodárenie ľudí žijúcich v spoločnej domácnosti, kedy spoločné príjmy sú príjmom celej domácnosti a nie iba toho člena domácnosti, ktorý sa o ne pričinil. Spoločné hospodárenie žalobcu s poručiteľom podľa odvolacieho súdu vyplýva aj z písomnosti predloženej v dedičskom konaní sp. zn. , ktorou poručiteľ splnomocnil žalobcu na nakladanie s vkladom na účte v banke. Žalobca (rovnako ako poručiteľ) pracoval pre spoločnosť E. M. a zároveň bol poberateľom invalidného dôchodku v Českej republike a Slovenskej republike. Žalobca zo svojich príjmov zložil na úhradu kúpnej ceny rodinného domu, kde mali s poručiteľom evidovaný v čase jeho smrti trvalý pobyt, kauciu v sume 2.000,- eur, čo vyplýva z predloženej Dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 18.03.2016, z ktorého dôvodu je aj v predmetnej dohode uvedený, resp. predmetnú dohodu spolu s poručiteľom podpísal. Z vyššie uvedených skutočností tak nesporne vyplýva, že žalobca svojimi príjmami prispieval na úhradu potrieb v spoločnej domácnosti s poručiteľom, a to podľa svojich možností a schopností.

36. Zároveň odvolací súd uvádza, že aj v prípade, ak by žalobca nepracoval, resp. nemal aj iné príjmy, a teda by nebolo v jeho možnostiach podieľať sa na úhrade nákladov na domácnosť, vzhľadom na vyššie popísané spolužitie žalobcu a poručiteľa je zrejmé, že žalobca by bol odkázaný výživou na poručiteľa, s ktorým žil v spoločnej domácnosti a viedli spolu bežný rodinný život založený na spolupatričnosti a na pomáhaní jeden druhému.

37. Ostatné odvolacie námietky nepovažoval odvolací súd taktiež za dôvodné, išlo o ničím nepodložené, subjektívne názory odvolateľky, ktoré nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca bol v čase smrti poručiteľa osobou, ktorá žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorý sa z tohto dôvodu staral o spoločnú domácnosť alebo bol odkázaný výživou na poručiteľa.

39. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

40. V odvolacom konaní mal žalobca plný úspech, preto odvolací súd v zmysle v spojení s a rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).