Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Sa-40-2020.pdf
PDF · 99.08 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: E. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť B. B. republika, bez dokladov totožnosti, trvale bytom B. B. republika, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpená: Centrum právnej pomoci, so sídlom: Račianska cesta 71, 810 03 Bratislava, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, 940 01 Nové Zámky, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BA12-32-010/2020-AV zo dňa 08.09.2020, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, 940 01 Nové Zámky, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BA12-32-010/2020-AV zo dňa 08.09.2020, týkajúce sa žalobcu: E. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť B. B. republika, bez dokladov totožnosti, trvale bytom B. B. republika, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, Slovenská republika a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou vo veciach zaistenia, včas doručenou žalovanému a doručenú súdu dňa 16.10.2020, žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky č. PPZ-HCP-BA12-32-010/2020-AV zo dňa 08.09.2020, o zaistení žalobcu a navrhol nariadiť, aby bol žalobca, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, bezodkladne prepustený zo zaistenia.
I. Administratívne konanie
2. Dňa 08.09.2020 bolo žalobcovi vydané a doručené rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov pod č. PPZ-HCP-BA12-32-010/2020-AV na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu ak existuje značné riziko jeho úteku s určenou lehotou zaistenia do 8.11.2020.
3. Konanie vo veci zaistenia bolo začaté z dôvodu, že žalobca bol dňa 08.09.2020 v čase o 13.40 hod. kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Štúrovo v meste Štúrovo v priemyselnom parku. Žalobca sa nachádzal v úkryte na ložnej ploche návesu nákladného vozidla s bulharským evidenčným číslom. Počas kontroly nevedel žalobca hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. V zápisnici spísanej na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky
pod číslom PPZHCP-BA12-32-008/2020-AV žalobca uviedol, že požiadal o azyl v Rumunsku a bol umiestnený v tábore pre azylantov. Správny orgán lustráciou v Informačných systémoch Policajného zboru zistil, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu na území Rumunska.
4. Správny orgán dňa 08.09.2020 oznámil Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko“) pod číslom písomnosti PPZ-HCP- BA12-32-007/2020-AV dôvod na začatie konania podľa medzinárodného právneho predpisu, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a taktiež bolo správnym orgánom požiadané o preskúmanie splnenia podmienok na začatie konania.
5. Ohľadom doby zaistenia sa správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vyjadril: „Presnú dobu zaistenia účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť a nie je ju možné odhadnúť presne taktiež z aplikačnej praxe ani zo strany Dublinského strediska. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré patrí komunikácia štátnych orgánov Slovenskej republiky so štátnymi orgánmi Rumunska, prípadne nepredvídateľné zhoršenie zdravotného stavu účastníka konania, vybavovanie prostriedkov na zabezpečenie jeho prevozu na územie Rumunska, komunikácia s účastníkom konania alebo so splnomocnenou osobou účastníka konania, ako aj vybavenie všetkých ostatných náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody ktorými sú obe menované krajiny signatármi.“
II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného
6. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo veci zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti SSP z nasledujúcich dôvodov.
7. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil z dôvodov uvádzaných nižšie.
8. Právna zástupkyňa žalobcu poukazuje na potrebu preukázania reálnosti naplnenia účelu zaistenia, a teda potrebu skúmať reálnosť vykonania odsunu štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky. V tejto súvislosti uvádza: „Žalovaný bol preto povinný pri rozhodovaní o zaistení žalobkyni v predmetnej veci nielen poukazovať na právnu úpravu zaisťovania žiadateľov za účelom ich odovzdania v zmysle Dublinského nariadenia III, ale mal sa zaoberať i dôsledkami uskutočniteľnosti predpokladaného postupu, či prijímacími podmienkami v dožiadanom členskom štáte, t. j. v Rumunsku. Rumunsko na svojom území už pred niekoľkými mesiacmi v súvislosti so šírením epidémie Covid 19 vyhlásilo stav pohotovosti (ktorý bol naposledy predĺžený dňa 17.08.2020 o ďalších 30 dní) a zakázalo vstup cudzincom a osobám bez štátnej príslušnosti (občanom tretích krajín, okrem vybraných kategórií) na svoje územie. Z tohto dôvodu boli pozastavené dublinské transfery cudzincov do Rumunska a od vypuknutia epidémie neboli a ani v súčasnosti nie sú realizované dublinské transfery do Rumunska zo Slovenska po dobu niekoľkých mesiacov. Žalobkyňa sa nachádza v zaistení čisto formálne, bez reálneho predpokladu zrealizovania jeho odovzdania v lehotách stanovených dublinským nariadením III. V prípade, že účel zaistenia cudzinca nie je možné zrealizovať, zaistenie nie je zákonné a je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru ako aj citovaných ustanovení smernice ě. 2013/33/EÚ pre prijímanie žiadateľov o azyl a dublinským nariadením III.“
9. Žalobkyňa namietala aj dĺžku doby zaistenia. V tejto súvislosti uvádza: „Žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia žalobkyne najviac do 08.11.2020. Žalovaný však v odôvodnení rozhodnutia nijako nezohľadnil a na predmetnú vec neaplikoval osobitné lehoty stanovené nariadením Dublin III pre zaistenie žiadateľa o azyl v inom členskom štáte za účelom jeho odovzdania (napr. 6-týždňová lehota zaistenia od akceptácie dožiadania, lehoty na výkon odovzdania, lehoty na podanie dožiadania, a pod.) a tým pochybil. Aj v súčasnosti došlo k viacerým opätovným obmedzujúcim opatreniam európskych štátov týkajúcich sa uzavretia hraníc, letísk, obmedzeniam vstupu cudzích štátnych príslušníkov na ich územia a pod.. A preto by sa mal žalovaný vysporiadať so súčasnou situáciou ohľadom opatrení proti šíreniu Covid-19 a v tej súvislosti s prihliadnutím na lehoty stanovené nariadením Dublin III ustáliť, či je možné zrealizovať účel zaistenia vzhľadom na vzniknutú situáciu. Držanie v zaistení cudzinca, ktorého nie je možné odsunúť z územia SR v lehotách stanovených nariadením Dublin III, je
v rozpore s ČI. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. ako už bolo uvedené v predošlom bode žaloby. Nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia nemôžu byt' konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúci akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byt' obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správnych orgánov v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov.„
10. Listom č. PPZ-HCP-BA12-32-021/2020-AV zo dňa 06.10.2020 sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol: „V predmetnom rozhodnutí o zaistení bola stanovená doba zaistenia do 08.11.2020, čo je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov v ktorom je SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území plne implementovaná. Presnú dobu zaistenia účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť a nie je ju možné odhadnúť, presne taktiež z aplikačnej praxe ani zo strany Dublinského strediska. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré patrí komunikácia štátnych orgánov Slovenskej republiky so štátnymi orgánmi Rumunska, prípadne nepredvídateľné zhoršenie zdravotného stavu účastníka konania, vybavovanie prostriedkov na zabezpečenie jeho prevozu na územie Rumunska, komunikácia s účastníkom konania alebo so splnomocnenou osobou účastníka konania ako aj vybavenie všetkých ostatných náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu ktoré upravujú medzinárodné dohody ktorými sú obe menované krajiny signatármi.“
11. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.
III. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu
12. Krajský súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a na nariadenom pojednávaní podľa ustanovenia § 206 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe je čiastočne dôvodná.
13. Správny súd na pojednávaní dňa 26.10.2020 v zmysle § 114 SSP pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí sa ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní.
14. Správny súd v prvom rade poukazuje na námietku žalobcu, ktorou poukazuje na nezákonnú lehotu zaistenia, resp. že táto lehota nie je v súlade s čl. 28 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 , ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“).
15. Z povahy tohto dôvodu zaistenia (§ 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov) vyplýva, že obsahuje istú metodiku tzv. dublinského transferu. Táto metodika je pomerne podrobne popísaná aj v čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, ktorú možno v hrubých rysoch zhrnúť do štyroch fáz: akceptáciu konania Dublinským strediskom, žiadosť štátu, akceptácia, transfer. Z uvedeného dôvodu účel zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov nemožno chápať ako alternatívnu normu, ale ako normu, ktorá subsumuje celý proces dublinského transferu, od jeho prípravy až po transfer, podľa dištinkcie, v ktorej fáze je cudzinec zaistený.
16. V súvislosti s námietkou dĺžky doby zaistenia žalobcu (bod 4. rozsudku) správny súd uvádza, že čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia upravuje maximálne lehoty na vykonanie istých procesných úkonov. Čl. 28 ods. 3, druhý pododsek, Dublinského nariadenia uvádza: „Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za
dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod.“
17. Podľa čl. 28 ods. 3, tretí pododsek Dublinského nariadenia ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.
18. Podľa čl. 28 ods. 3, štvrtý pododsek Dublinského nariadenia ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.
19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, cudzinec nesmie byť dlhšie zaistený. Z preskúmavaného rozhodnutia, ale ani z administratívneho spisu nie je možné zistiť, akým spôsobom žalovaný správny orgán postupoval. Ako je vyššie uvedené, správny orgán dňa 08.09.2020 oznámil Dublinskému stredisku pod číslom písomnosti PPZ-HCP-BA12-32-007/2020-AV dôvod na začatie konania podľa medzinárodného právneho predpisu. V preskúmavanom rozhodnutí, ale ani vo vyjadrení správneho orgánu nie je zmienka o tom, či správny orgán postupoval v súlade s čl. 28 ods. 3 druhý pododsek, t.j. či lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť (jeden mesiac) bola zachovaná, resp. či správny orgán túto problematiku reflektoval. Z uvedeného dôvodu má správny súd za to, že žalované rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné.
20. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.
Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
Podľa čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.
Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod.
Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby
iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.
Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.
21. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval vo veci zákonným spôsobom, nakoľko z rozhodnutia o zaistení, ale najmä, v danom prípade z vyjadrenia žalovaného správneho orgánu (bod 5. rozsudku), nie je možné zistiť, aký procesný postup zvolil správny orgán, nakoľko tento postup presne upravuje čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia.
22. Správny súd pri preskúmaní napádaného rozhodnutia vychádzal aj z maximálnych lehôt, ktoré vyplývajú z dôvodu zaistenia žalobcu podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia. Keďže žalobca bol zaistený od dňa 08.09.2020 do 08.11.2020, nebolo možné v čase rozhodovania súdu ustáliť, že doba zaistenia žalobcu bola v rozpore s čl. 28 ods. 3. Inými slovami povedané, v čase rozhodovania súdu (dňa 26.10.2020) nemohli uplynúť maximálne lehoty zaistenia tak, ako ich reguluje čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia. Z uvedeného dôvodu správny súd v súlade s § 230 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP-BA12-32-010/2020-AV zo dňa 08.09.2020, pretože obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému.
23. V ďalšom konaní správny orgán doplní dôvody rozhodnutia o zaistení, ak zaistenie žalobcu podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia bude trvať a rozhodne tak, aby bolo zrozumiteľné, akým spôsobom postupoval podľa citovaného európskeho nariadenia.
24. Ohľadom námietky uskutočniteľnosti predpokladaného odsunu žalobcu (bod 8. rozsudku) správny súd konštatuje, že v tejto časti správnej žaloby neboli produkované zo strany žalobcu také dôkazy, že by bolo možné konštatovať nemožnosť tzv. dublinského transferu. Žalobca uvádza, že situáciu ohľadom obdobia 17.08.2020 (bod 8. rozsudku), pričom správny súd rozhodoval dňa 26.10.2020.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že priznal právo na náhradu v rozsahu 50 % úspešnému1 žalobcovi. O náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom skončení veci podľa § 175 ods. 2 SSP vyšší súdny úradník správneho súdu.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.