Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoCsp-10-2024.pdf
PDF · 77.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/10/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členov senátu – sudcov JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX, D. - E., v konaní o zaplatenie 423,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10Csp/54/2023-101 zo dňa 09.11.2023, takto
rozhodol:
Konanie zastavuje.
Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“), žalobu o zaplatenie 423,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 423,94 Eur od 17.09.2022 do zaplatenia, zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Pri svojom závere vychádzal z toho, že výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 31.12.2020 neobsahuje dlžnú splátku, pre ktorú veriteľ v zmysle § 565 Obč. zákonníka požaduje splatiť celý úver naraz, čo spôsobuje, že postup veriteľa nie je možné preskúmať z pohľadu vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súd prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že neuvedenie splátky, pre ktorú veriteľ vyhlasuje predčasnú splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom, spôsobuje neurčitosť takéhoto právneho úkonu veriteľa a tým aj jeho absolútnu neplatnosť. Súd prehodnotil svoj predchádzajúci právny názor v súlade s odbornými postojmi zaujatými na posledných školiacich podujatiach pre sudcov v obvode Žilinského kraja a konštatoval, že nie je úlohou súdu v prípade nezrozumiteľnej a nekonkrétnej notifikácie v zmysle ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka a následne aj úkonu veriteľa podľa § 565 Obč. zákonníka rozpočítavaním dlžných súm zisťovať, pre ktorú dlžnú splátku mohol veriteľ takouto nezrozumiteľnou výzvou na splatenie celého zostatku úveru platne pri dodržaní vyššie citovaných zákonných ustanovení úver zosplatniť. Na základe vyššie uvedeného potom prijať záver, že predchodca žalobcu úver platne nezosplatnil, z čoho vyplýva, že žalovaný ho podľa pôvodnej dohody mohol splácať tak, ako bolo dohodnuté, teda stále pravidelnými splátkami, najmenej vo výške 12 € mesačne. Podľa prehľadu splácania úveru (č.l. 11) žalovaný zaplatil poslednú splátku v septembri 2020 a zjavne od októbra 2020 bol v omeškaní s úhradou úveru čo i len minimálnej splátky 12 €. Do postúpenia pohľadávky na žalobcu bol potom v omeškaní s úhradou troch splátok za rok 2020, 12 splátok za rok 2021 a 8 splátok za rok 2022 (16.9.2022 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu). Ku dňu postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu preto žalovaný na minimálnych splátkach dlhoval sumu 276 € (23 € x 12), a preto v čase postúpenia nebol zročný celý nesplatený zvyšok úveru z úverového rámca, ktorý bol žalovanému poskytnutý. V
dôsledku tejto skutočnosti došlo pri postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu k porušeniu ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Keďže pri postúpení pohľadávky došlo k porušeniu § 17 zákona č. 129/2010 Z.z., posúdil postúpenie pohľadávky obchodnej spoločnosti Home Credit v tvrdenej výške 423,94 € ako neplatné pre rozpor so zákonom a žalobca sa nemohol stať vecne legitimovaným nástupcom pôvodného veriteľa, teda novým veriteľom v zmysle § 544 a nasl. Obč. zákonníka. Pre nedostatok vecnej legitimácie preto súd žalobu žalobcu zamietol.
3. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania v plnom rozsahu, prípadne aby vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne napriek výzve súdu nevyjadril.
5. Skôr, než Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (§ 161 ods. 1 CSP). Odvolací súd z dôvodu nedostatku procesných podmienok vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke konanie zastavil v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 167e ods. 1 ZKR.
6. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
9. Odvolací súd v rámci skúmania procesných podmienok konania zistil, že na majetok žalovaného bol uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/16/2024 zo dňa 13.02.2024, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 19.02.2024, vyhlásený konkurz (po začatí konania vo veci samej). Z výroku IV. predmetného uznesenia vyplýva, že žalovaný ako dlžník bola oddlžená s tým, že bola zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konaní o konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
10. Ako už bolo vyššie konštatované, zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v Obchodnom vestníku (pričom za zverejnenie uznesenia sa považuje deň nasledujúci po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku) sa začal konkurz na majetok žalovaného a žalovaný ako dlžník bol oddlžený. Z charakteru uplatneného peňažného plnenia je zrejmé, že žalobca si v predmetnom konaní uplatnil pohľadávku, ktorá mohla byť uspokojená iba v rámci konkurzu na majetok žalovaného. Vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného teda nepochybne došlo k zmene procesných podmienok vo vzťahu k predmetu konania, a to z dôvodu, že pohľadávka v danom prípade môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a ZKR). Vzhľadom na to, že súdne konanie nebolo ku dňu vyhlásenia konkurzu právoplatne skončené, musí byť v zmysle citovaného § 167e ZKR zastavené. Odvolací súd konštatuje, že ak by bolo vydané rozhodnutie podľa 167v ods. 3 ZKR, tak bude pokračované v odvolacom konaní.
11. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Zavinenie na zastavení konania je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Pokiaľ by žalobca podal žalobu voči žalovanému, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz (aj oddlžením) po jeho vyhlásení, bolo by možné mu pričítať procesné zavinenie na zastavení konania, nakoľko o vyhlásení konkurzu sa mohol dozvedieť z Obchodného vestníka, v ktorom je vyhlásenie konkurzu zverejňované. V súdenej veci sa však nejedná o takýto prípad. V zásade by preto mohol byť predmetný procesný nárok priznaný žalobcovi. Okolnosť vyhlásenia konkurzu na osobu žalovaného však možno považovať za výnimočnú okolnosť sui generis. Žalovaný realizoval právo iniciovať oddlženie svojho majetku v zmysle osobitného zákona. Inými slovami, zastavenie konania nemá svoj procesný základ v Civilnom sporovom
poriadku. Okrem toho, faktickým dôsledkom priznania trov žalobcovi by bolo vytvorenie pohľadávky na trovy konania z pohľadávky neexistujúcej. V súhrne týchto úvah dospel krajský súd k záveru, že opísaným procesným súvislostiam posudzovanej veci najviac zodpovedá nepriznanie náhrady trov žiadnej zo sporových strán.
12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).