Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Cb-170-2020.pdf
PDF · 71.23 KB
Case nature
Subarea
25Cb/170/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: ASSA profi, spol. s r.o., IČO: 35706767, Zámocká 26, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: TREENIUM inverso, s.r.o., IČO: 50490176, Černyševského 10, 851 01 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.10.2020 sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať so špecifikovanou nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaného. Návrh odôvodnil tým, že má voči žalovanému pohľadávku vo výške 61.398,34 eur a dôvodnú obavu, že žalovaný bude naďalej vykonávať nezákonné finančné aktivity so spoločnosťou J. Q., s.r.o. a bude znižovať svoj majetok, aby sa vyhol zaplateniu pohľadávky žalobcu. Žalobca sa obáva, že po kolaudácii stavby sa dá očakávať aj splatenie developerského úveru predajom bytov a žalovaný bude disponovať s nehnuteľnosťami, čo by mohlo ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia v časti výšky pohľadávky žalobcu.
2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
3. Z preventívnej povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno poskytnúť okamžitú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam v tých prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ neodkladného opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
4. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)
5. V danom prípade súd nedospel k záveru, že by žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a to prostredníctvom nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Žalobca vidí obavu, že prípadná exekúcia jeho pohľadávky, ktorú má voči žalovanému, bude ohrozená, v tom, že žalovaný po kolaudácii špecifikovanej stavby začne scudzovať byty, ktoré sa tam nachádzajú, čím dôjde k zníženiu jeho majetku. Uvedená obava žalobcov však nie je relevantným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalovaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti má právo disponovať so svojím majetkom, to však neznamená, že tak bude nevyhnutne robiť s cieľom vyhnúť sa plateniu pohľadávky žalobcu. Žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, že žalovaný koná spôsobom, ktorý má za cieľ ukrátiť žalobcov, alebo má v úmysle svojím konaním privodiť ujmu na majetku na strane žalobcu. Nijakým spôsobom nebolo súdu osvedčené, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíja činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca svoje tvrdenia a domnienky relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. S poukazom na citované ustanovenia zákona a skutočnosť, že žalobca neosvedčil, že konanie žalovaného neprimeraným spôsobom porušuje či ohrozuje práva žalobcu, a tým vyvoláva obavu, že exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená, resp. že konanie žalovaného je spôsobilé reálne
privodiť žalobcovi bezprostredne hroziacu značnú ujmu, súd má za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd by mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ a m/ CSP).