Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4Csp-56-2020.pdf
PDF · 91.87 KB
Case nature
Subarea
4Csp/56/2020
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v spore žalobcu: M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom U., Z. XXX/X, zastúpeného: JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlo v Paríži, boulevard Haussmann 1, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 10.6.2016, ktorú uzatvoril právny predchodca žalovaného so žalobcom a na základe, ktorej sú vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu u zamestnávateľa žalobcu Slovenské elektrárne, a.s., Mlynské Nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052 v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb zo dňa 10.6.2016, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 30.000,- eur.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý v deň vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia oznámiť zamestnávateľovi žalobcu Slovenské elektrárne, a.s., Mlynské Nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného.
III. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom podaným proti žalovanému domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sú vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu u zamestnávateľa žalobcu Slovenské elektrárne, a.s., Mlynské Nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052. Zároveň, aby súd uložil žalovanému v deň vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia oznámiť zamestnávateľovi žalobcu Slovenské elektrárne, a.s., Mlynské Nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného.
2. Žalobca svoj návrh zdôvodnil tým, že on ako dlžník so svojou manželkou (spoludlžník) a právny predchodca žalovanej spoločnosti (Cetelem Slovensko, a. s.) uzatvorili dňa 10.06.2016 „Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“ v ktorej časti 1. je konkretizovaná „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“ na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver 30.000 eur (ďalej aj ako zmluva o úvere). Zo strany žalobcu (dlžníka) a jeho manželky (spoludlžníka) bola podpísaná dňa 10.6.2016 „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov“ Zamestnávateľ žalobcu, spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s. bol vyzvaný žalovaným na vykonávanie zrážky zo mzdy žalobcu a zamestnávateľ
žalobcu začal realizovať zrážky zo mzdy na základe § 551 OZ. Zamestnávateľ žalobcu po začatí realizácie zrážok zo mzdy odmietol poskytnúť žalobcovi súčinnosť a neposkytol mu listiny súvisiace s vykonanými zrážkami zo mzdy (napr. žiadosť o zrážky, potvrdenie o vykonaných zrážkach, dohodu o zrážkach zo mzdy), čím mu výrazným spôsobom skomplikoval efektívne domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zamestnávateľ neposkytol súčinnosť opakovane ani po tom, čo bol oboznámený s právnym posúdením zmluvy o úvere, ako aj nezákonnom charaktere zrážok zo mzdy a bol na predloženie príslušných listín viackrát vyzvaný. Žalobca požiadal o súčinnosť žalovaného žiadosťou zo dňa 20.8.2020, ktorého vyzval, aby mu zaslal rozpis prijatých zrážok ako aj rozpis prijatých úhrad od začatia vykonania zrážok. Žalovaný zaslal žalobcovi odpoveď na jeho žiadosť, v ktorej podmienil vystavenie výpisu sumou 70 eur a viac súčinnosti neposkytol. Z výplatných pások žalobcu vyplýva, že mu boli vykonané nasledovné zrážky za uvedené mesiace: marec 2020 (zrážka v prospech CETELEM v výške 1.091,35 eur), máj 2020 (zrážka v prospech CETELEM vo výške 1.221,95 eur), jún 2020 (zrážka v prospech CETELEM vo výške 763,03 eur), júl 2020 (zrážka v prospech CETELEM vo výške 686,36 eur), august 2020 (zrážka v prospech CETELEM vo výške 1.113,23 eur).
3. Žalobca považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho vniká dôvodná pochybnosť o skutočnosti, či existuje akákoľvek pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, nakoľko pôvodný právny titul (zmluva o úvere) je preukázateľne v rozpore so zákonom a v časti odplaty neplatná. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa vtedy platného a účinného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to: podľa písm. h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť - zmluva o úvere obsahuje nesprávne uvedenú RPMN ako aj celkovú čiastku, ktorá má byť zaplatená. Z časti 3. zmluvy o úvere „Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ“ vyplýva, že žalobca nemal na výber a musel poistenie uzavrieť. Žalobca mal síce na výber, ale iba typ poistenia zo štyroch súborov poistenia označených pri písmenách A) až D). Z obsahu zmluvy vyplýva, že možnosť poistenie odmietnuť reálne neexistovala. V predmetnej zmluve o úvere bol teda žalovaný povinný (resp. jeho právny predchodca) uviesť aj celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. RPMN predstavuje percentuálne vyjadrenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Má za to, že v prejednávanej veci bol žalobca povinný uvádzať pri uzatváraní úverových zmlúv skutočnú RPMN a skutočnú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Skutočná RPMN je 9,28 % (v zmluve o úvere je nesprávne uvedená vo výške 8,19 %). Skutočná čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť je 45.657,60 eur (v zmluve o úvere je nesprávne uvedená vo výške 43.488 eur).
4. Žalobca poukázal na to, že aj napriek skutočnosti, že nemá k dispozícii dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bola predložená zamestnávateľovi, má k dispozícii dohodu i zrážkach zo mzdy, ktorá mu bola ponechaná pri po podpise zmluvy. Z predkladanej Dohody o zrážkach zo mzdy je zrejmý jej rozpor so zákonom z dôvodu zrejmého porušenia § 551 OZ, ktorý ustanovuje, že má ísť o „písomnú dohodu medzi veriteľom a dlžníkom“ Z formálnej stránky dohody je zrejmé, že nejde o dvojstranný a písomný právny úkon (dohodu) a po obsahovej stránke ide o právny úkon, ktorý nespĺňa podmienky určitosti a zrozumiteľnosti. Pokiaľ bola súdu predkladaná dohoda o zrážkach totožná s dohodu o zrážkach, ktorá bola predložená zamestnávateľovi, išlo by o neplatný právny úkon, na základe ktorého nemožno zrážky vykonávať. Vzhľadom k nedostatku súčinnosti zamestnávateľa ako aj veriteľa existuje eventuálne aj možnosť, že žalovaný žiadnu dohodu o zrážkach nepredložil zamestnávateľovi. Vo všeobecnosti však má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľ v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch vystupuje ako slabšia zmluvná strana, ktorá nedisponuje s takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych, či iných inštitútoch, ktoré sú obsahom samotných zmlúv a ich príloh ako samotný dodávateľ. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za rozpornú s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobca nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jeho majetku neschválil. Jediným účinným prostriedkom ochrany pre žalobcu je tak vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Žalobca má za to, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť. Pri pohľadávkach, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluva o spotrebiteľskom úvere) nie je prípustné, aby dodávateľ postupoval pri určovaní rozsahu uplatňovanej pohľadávky na základe svojich subjektívnych predstáv bez toho, aby požadovaná pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti.
5. Na základe uvedeného má žalobca za to, že existuje odôvodnená obava, že ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy, by zo strany žalovaného došlo k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul. K uvedenému stavu však už podľa jeho názoru aj došlo, a to momentom, keď žalovaný prijal od žalobcu prvýkrát úhradu nad rámec istiny poskytnutého úveru. Ďalším prípadným zachovávaním doteraz „nastoleného“ stavu, by sa ešte viac prehĺbila intenzita nedôvodného zásahu do majetkových práv žalobcu. Za daného stavu môže tento nezákonný proces, ktorý žalovaný voči žalobcovi uskutočňuje, zastaviť iba súd vydaním neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca aktuálne nemá žiadnu inú možnosť ako zrážky zastaviť. Podľa žalobcu je vydanie neodkladného opatrenia jediným riešením pre neho ako zabrániť ďalším zásahom do jeho majetkovej sféry. Prípadné práva veriteľa týmto nebudú nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú zmluvu o úvere je nutné považovať v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu. Nariadením neodkladného opatrenia nebudú dotknuté práva žalovaného, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1; inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
15. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
16. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení, koncepcia inštitútu neodkladných opatrení nie je nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. Subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu o ohrozenie exekúcie, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Medzi osvedčením a dokázaním určitej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Staršia legislatíva a teraz náuka toto dokazovanie preto označuje
výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa však neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení žalobcu na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia.
17. Žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 10.6.2020, Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 10.6.2020, žiadosť žalobcu zo dňa 20.8.2020, odpoveď žalovaného zo dňa 11.9.2020, e-mailovú komunikáciu žalobcu a združenia Fénix a výplatné listiny za mesiace marec 2020 až august 2020. Súd má za preukázané, že dňa 10.6.2016 bola medzi CETELEM SLOVENSKO a.s. ako veriteľom, právny predchodcom žalovaného a žalobcom X.XX.XXXX,ko dlžníkom a jeho manželkou J.u ako spoludlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „Zmluva o úvere“), ktorej obsahom bolo poskytnutie úveru vo výške 30.000 eur. Úver sa mal splácať v 120-tich mesačných splátkach s účinnosťou 15.7.2016 vo výške mesačnej splátky 380,48 eur. Dlžník a spoludlžník zároveň dňa 10.6.2016 v Dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov vyjadrili súhlas, aby im v prípade, že sa omeškajú so splácaním úveru viac ako 1 mesiac, t.j. nezaplatia minimálne dve po sebe nasledujúce splátky úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačne zrážky zo mzdy. Žalobca na výzvu súdu doplnil dňa 5.10.2020, že doposiaľ uhradil žalovanému na predmetnú úverovú zmluvu spolu sumu 27.860,- eur. Správnosť uvedenej sumy i jednotlivých úhrad si žalobca potvrdil a odsúhlasil telefonicky na info linke žalovaného dňa 5.10.2020. Doplnil, že podľa zmluvy o úvere dojednal na zaplatenie celkovú čiastku 43.488,- eur a s poukazom na namietané dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemá žalovaný nárok na odplatu vo výške 13.488 eur.
18. Z listín predložených zamestnávateľom žalobcu vyplýva, že žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 19.7.2018, doručenou zamestnávateľovi žalobcu dňa 27.7.2018, žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu Slovenské elektrárne, a.s., Mlynské nivy 47, Bratislava o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu s odkazom na Zmluvu o poskytnutí úveru č. 42750792690003. Z obsahu žiadosti, tiež vyplýva, že jej prílohou je Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.6.2016. Žalovaný v žiadosti uviedol, že ku dňu 19.7.2018 eviduje voči žalobcovi pohľadávku vo výške 29.983,67 eur. K žiadosti je okrem iného pripojená Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 10.6.2016, Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 10.6.2016.
19. Právny vzťah medzi procesnými stranami založený Zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským. S ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a Zmluvu uzatvoril so žalobcom a jeho manželkou ako fyzickými osobami nepodnikateľmi. Na predmetný právny vzťah sa vzťahuje pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych noriem o ochrane spotrebiteľa. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalovaného ako poskytovateľ úveru vystupuje v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu opakovane. Zmluva o úvere zo dňa 10.6.2016 bola uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z princípu ochrany spotrebiteľa a keďže žalobca dostatočne osvedčil danosť svojho nároku, zo strany súdu neexistujú žiadne pochybnosti o neodkladnej potrebe úpravy pomerov strán sporu.
20. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení dodávateľa, napr. z pohľadu neprijateľnosti zmluvných podmienok, dodržania náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Zamestnávateľ nemá možnosť neuposlúchnuť zmluvne upravenú možnosť žalovaného použiť Dohodu a nariadiť zamestnávateľovi zrážky zo mzdy, preto je nevyhnutné uvedené regulovať súdnym zásahom.
21. S prihliadnutím na obsah návrhu, doložené listiny a ich obsah a vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil základné skutočnosti odôvodňujúce opodstatnenosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. Súd preto podľa § 328 ods. 1 v spojení s § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku nariadil neodkladné opatrenie tak, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práv z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 10.6.2016, uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, nakoľko sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu a má za to, že žalobca dostatočne osvedčil potrebu vydania neodkladného opatrenia. Súd zároveň uložil žalovanému povinnosť v deň vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia oznámiť zamestnávateľovi žalobcu Slovenské elektrárne, a.s., Mlynské Nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného. Súd dodáva, že podľa čestného prehlásenia žalobcu ku dňu 5.10.2020 uhradil z predmetného úveru žalovanému sumu 27.860,- eur, t.j. sumu blížiacu sa k sume istiny úveru 30.000,- eur, pričom zrážky zo mzdy sa u žalobcu realizujú v sumách v rozpätí od 641,03 eur do 1.221,95 eur. Zostatok na istine predmetného úveru je 2.140,- eur (30.000,- eur - 27.860,- eur).
22. O náhrade trov konania neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V konaní mal úspech žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania neodkladného opatrenia voči žalovanému v celom rozsahu. O výške trov konania neodkladného opatrenia bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené; kto ho robí; ktorej veci sa týka; čo sa ním sleduje; spisovú značku konania; podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 , 2 CSP.