Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_46C-50-2020.pdf
PDF · 141.59 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: Zafirka, s.r.o., IČO: 51982668, so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Műller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36864455, so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 02 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 303,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 303,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 303,- Eur od 10.5.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.3.2020 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 24.6.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 303,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 10.5.2019 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 08.03.2019 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Š. Y., Z.Č.: D., K. F. M. Č. F. N. A. W. F. M., A. F. XXXX/X, XXX XX Ž. (Ď. R. „.). K. M. B. Š. F. W. V.S. M. A. XXXD, Z.: D., M. F. Č. W. D. W. L. Ž.. W. L. Q. Z. W. Č.. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX). Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 31/2019 zo dňa 25.03.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky E. E., Z.: D. M. Č. Y. XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX. W. ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 0382019 zo dňa 05.04.2019, splatnú dňa 12.04.2019 na sumu 459,- EUR. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 25.03.2019 do 05.04.2019, t.j. 11 dní, pričom výška denného nájomného vozidla E. E. W. XX,- EUR. V sume 459,- EUR je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR. Poškodený zároveň dňa 05.04.2019 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. 8013932479 (8006198624) zo dňa 08.03.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 459,- EUR, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 05.04.2019. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.04.2019, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 24.04.2019 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 25.04.2019 zároveň žalovaný
poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 156,- EUR. Krátenie poistného plnenia bolo dôvodené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu 4 dni. Poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, a to aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady. Náklady vo výške 459,- EUR boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatňuje úroky z omeškania. Dňa 24.04.2019 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 10.05.2019, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je žalobca nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Uplatnený nárok vo výške 303,- EUR spočíva v rozdiele sumy vo výške 459,- EUR uvedenej na faktúre č. 0382019 za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 156,- EUR.
3. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania sp.zn. 27Up/630/2020 zo dňa 29.4.2020, žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 22), v ktorom uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Zároveň poznamenal, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Zdôraznil, že žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizuje. V tejto súvislosti uvádzame, že tento nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. Zároveň mal za to, že žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, nakoľko uvedenú pohľadávku Žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa nášho názoru neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Žalobca zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 05.04.2019 síce Poškodený uviedol, že mal od Žalobcu zapožičané náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou a nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo, a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný (nehovoriac už o jeho preukázaní). Žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň zdôraznil, že moment doručenia krycieho listu autoservisu (na ktorý sa poškodený odvoláva vo svojom čestnom prehlásení) je absolútne irelevantný a účelový, keďže autoservis nie je žiadnym spôsobom oprávnený zadržiavať už opravené motorové vozidlo poškodeného (ako predmet jeho vlastníckeho práva), resp. podmieňovať jeho vydanie poškodenému doručením krycieho listu poisťovne (napokon aj faktúra vystavená autoservisom má lehotu splatnosti). Žalovaný navyše považoval za nedôvodný nárok žalobcu v časti uplatňovaných úrokov z omeškania.
4. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 30), v ktorom žiadal o pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde, v obvode ktorého sa stala dopravná nehoda, t.j. Okresnom súde Žilina. Odpor podaný žalovaným považoval za nedôvodný a neopodstatnený. Zdôraznil, že predmetom postúpenia je
existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že OZ alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. Žalobca faktúrou č. 0382019 zo dňa 05.04.2019 uplatnil za prenájom vozidla zn. Citroen C4 podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. 31/2019 sumu vo výške 459,- EUR voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2019, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, poukazujeme v tejto časti na nesporný obsah dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky z 05.04.2019 podľa bodu 5, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky /na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo/ sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), vo výške žalovanej istiny v sume 303,- EUR zodpovedajúcej rozdielu sumy 459,- EUR a už poskytnutého plnenia v sume 156,- EUR. Zdôraznil, že z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. V danej veci je relevantná skutočnosť, že poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. Tzn. že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Započítanie je jedným zo spôsobov zániku pohľadávky veriteľa a záväzku dlžníka a dochádza k nemu bez toho, aby si navzájom veriteľ s dlžníkom poskytovali vzájomné plnenia, teda reálne by jeden druhému niečo platili, či už v hotovosti alebo bezhotovostne. Tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobcom uplatnený nárok nevyplýva zo zákona o PZP ani z Občianskeho zákonníka je v celom rozsahu nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). S poukazom na uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval žalobca tiež tvrdenia žalovaného ohľadom absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky za neopodstatnené. K nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla uviedol, že argumentáciu žalovaného v tejto súvislosti považujeme za účelovú a bezpredmetnú, keďže žalovaný touto argumentáciou spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje
vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich pracovných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. K účelnej dobe prenájmu náhradného vozidla žalobca uviedol, že žalovaný považoval za opodstatnené 4 dni nájmu náhradného vozidla ako doby nevyhnutnej na opravu poškodeného vozidla, od 25.03.2019 do 28.03.2019: /1.deň príjem servis a obhliadka, 2. dni oprava vozidla, 1. deň fakturácia/. Tento postup zo strany žalovaného však nebol podložený nijakými dôkazmi ani bližšou argumentáciou. Žalovaný si svojvoľne určil dobu trvania nájmu, pričom máme za to, že takýto postup nemožno akceptovať, keďže ide z jeho strany len o nepreukázané tvrdenia. Žalovaný v odpore rozporuje skutočnosť, že vozidlo poškodeného muselo zotrvať v autoservise až do vystavenia krycieho listu. V prípade opravy poškodeného vozidla je jedným z pojmových znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Keďže je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu. Z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 05.04.2019, z ktorého vyplýva, že nájom náhradného vozidla skončil dňa 05.04.2019 napriek tomu, že v tomto čase ešte nemal k dispozícii jeho opravené vozidlo, ktoré sa stále nachádzalo v autoservise. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Okrem toho je postup prác v servise závislý aj od ďalších faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. K poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla konštatoval, že je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou zmluvy o nájme č. 31/2019, okrem toho je poplatok žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Poplatok 30,- EUR predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Právny názor žalovaného vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania s poukazom na označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je podľa žalobcu nesprávny. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP. Šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 24.04.2019, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 26.04.2019. Žalobcovi však neboli riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie s poukazom na § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, keďže v oznámení zo dňa 26.04.2019 žalovaný len stručne uviedol o aké náklady krátil poistné plnenie bez toho, že by objektívne vysvetlil skutočnosti, z ktorých vychádzal a na základe ktorých stanovil výšku poistného plnenia. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti je s poukazom na ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP povinný zaplatiť aj úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ. Na podanej žalobe zotrval a žiadal, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel. 5. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 26.10.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. Na výzvu súdu zo dňa 23.10.2020 s ohľadom na Vládou SR nariadený zákaz vychádzania, právni zástupcovia strán sporu oznámili, že súhlasia s prejednaním veci a rozhodnutím v ich neprítomnosti. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil bol nižšie citovaných zákonných ustanovení:
6. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
7. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
8. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
9. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.
10. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
11. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
12. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
13. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že dňa 08.03.2019 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Š. Y., Z.: D., K. F. M. Č. F. N. A. W. F. M., A. F. XXXX/X, XXX XX Ž. (Ď. R. „.). K. M. B. Š. F. W. V. M. A. XXXD, Z.: D., M. F. Č. W. D. W. L. Ž.. W. L. Q. Z. W. Č.. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX). T. N. A., Ž. M. F. F. N. A. W. N. D. Ú. D. B. W. D. F. W. Q. V. M., D. B. M. L. Ž., P. C. M. D. E. E., Z.: D.. L. M. D. D. Y. N. Č.. XX/XXXX D. F. XX.X:XXXX (Č..R.. X), M. D. K. Ž. W. W. - F. M., vyššie uvedené vozidlo od 25.3.2019 za denné nájomné 39,- Eur. Poškodený mal vypožičané vozidlo 11 dní, t.j. od 25.3.2019 do 5.4.2019. Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 0382019 (č.l. 10) zo dňa 5.4.2019, splatnou dňa 12.4:2019 na sumu 459,- EUR. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 25.3.2019 do 5.4.2019, t.j. 11 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 39,- EUR. V sume 459,- EUR je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.
15. Poškodený následne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2019. Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky (č.l. 10 rub listu) a z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2019 adresovanej žalovanému (č.l. 11 rub). Práve platnosť postúpenia pohľadávky a z nej odvodzujúca aktívna legitimácia žalobcu sú v konaní sporné. Rovnako je sporná aj doba trvania nájmu, nakoľko žalovaný za odôvodnenú dobu nájmu považuje 4 dní. Sporný je tiež nárok na poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR.
16. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie. Žalovaný tvrdil, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle § 524 OZ, pretože uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru žalobcu neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. K tejto argumentácii žalobcu súd poznamenáva, že je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpenie bolo oznámené listom zo dňa 5.4.2019 (č.l. 11 rub). Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 5.4.2019 (č.l. 10) nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 459,- Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 459,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 0382019. V bode č. 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo ani žalovaný nenamietal.
17. Ďalej mal súd za preukázané, že poškodený dňa 25.3.2019 uzavrel Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 31/2019 (č.l. 9), na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 25.3.2019 do 5.4.2019, t.j. po dobu vyrozumenia opravy jeho poškodeného vozidla. Uvedené vyplýva aj z Protokolu o nájme náhradného vozidla (č.l. 10 rub) a čestného prehlásenia poškodeného (č.l. 12). Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. 0382019 za prenájom vozidla v dĺžke 11 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 39,- EUR spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur, predstavovalo celkovú sumu za prenájom 459,- Eur. (č.l. 11 spisu). Zo zmluvy a faktúry je zrejmé, že bolo prenajaté vozidlo značky E. E. Z.: D. XXXCL. Dobu nájmu motorového vozidla žalobca preukázal Protokolom o prevzatí a odovzdaní náhradného vozidla (č.l. 10 rub) a čestným prehlásením.. Z čestného prehlásenia poškodeného (č.l. 12 ) vyplýva, že vozidlo bolo zapožičané na dobu od 25.3.2019 do 5.4.2019 z dôvodu osobnej potreby poškodeného, nakoľko nemal iné vozidlo. Súd k dĺžke doby nájmu poznamenáva, že je zrejmé, že k dopravnej nehode došlo dňa 8.3.2019 a žalobca žiadal o úhradu doby nájmu od 25.3.2019, t.j. po 17 dňoch od dopravnej nehody si zapožičal náhradné vozidlo. Poškodený si tak prenajal vozidlo iba na nevyhnutý čas vykonania opravy vozidla a náhradné vozidlo vrátil ešte pred reálnym odovzdaním opraveného vozidla z autoservisu. Tvrdenie žalovaného, že autoservis nemôže vlastníkovi vozidla zadržiavať vozidlo do vydania krycieho listu poisťovňou neobstojí, nakoľko z logiky veci vyplýva, že autoservis vydá opravené vozidlo až po úhrade za vykonaní opravy a jej úhrade, v danom prípade, až vystavením krycieho listu z poisťovne, pretože ku škode a následnej oprave došlo po poistnej udalosti riadnej nahlásenej žalovanému.
18. Ďalej mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané tieto skutočnosti: Žalobca vyzval žalovaného v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2020 (č.l. 11 rub) na náhradu škody na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, a to vo výške nájomného v sume 459,- Eur. Následne si u žalovaného uplatnil v liste zo dňa 5.4.2019 náhradu škody z postúpenej pohľadávky v sume 459,- Eur, pričom uvedené si uplatnil v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z.. Z listu žalovaného - oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29.4.2019 (č.l. 13 rub) vyplýva, že mu poukazuje náhradu škody titulom poistnej udalosti nahlásenej žalovanému dňa 8.3.2019, ktorej šetrenie ukončil 4.4.2019, a to za prenájom vozidla vo výške 156,-
Eur, pričom mu priznal náhradu za nájom na 4 dní vo výške uplatneného denného nájomného 39,- Eur. Nepriznal mu ani nárok na jednorázový poplatok v sume 30,- Eur. V odôvodnení žalovaný uviedol, že za dôvodné považoval 4 dni doby nájmu, 1 deň za prevzatie a obhliadku vozidla, dva dni na opravu a jeden na fakturáciu. Nepriznanie jednorázového poplatku v sume 30,- Eur žalovaný neodôvodnil. Suma bola žalobcovi vyplatená dňa 25.4.2019 (detail platby č.l. 14 rub).
19. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode, a teda ku škode na vozidle poškodeného značky BMW 640D, EČV: ZA272GB. Spornou skutočnosťou zostala dĺžka doby nájmu a nárok na jednorázový poplatok. Porovnateľnosť poškodeného vozidla a náhradného vozidla nebola sporná. Žalovaný namietal účelovosť a nutnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla,
20. Žalovaný v oznámení zo dňa 29.4.2019 svojvoľne určil potrebu doby nájmu vozidla na 4 dni, bez ohľadu na reálnosť opravy. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že poškodený nemá vplyv na dĺžku doby opravy vozidla, technické podmienky, materiálne a personálne zabezpečenie autoservisu. Doba nájmu náhradného vozidla vychádza z objektívnej potreby opravy poškodeného vozidla a nemôže byť určená svojvoľne bez prihliadnutia na okolnosti prípadu a potrebu opráv vykonaných autoservisom. Vo vzťahu k dĺžke doby nájmu súd konštatuje, že žalovaný rovnako neuviedol, na základe čoho dospel k neoprávnenosti a neprimeranosti dĺžky doby nájmu, iba poukázal na to, že 4 dni považuje za dôvodné. Naopak, žalobca súdu predložil čestné prehlásenie poškodeného, zmluvu o nájme a protokol o prevzatí a odovzdaní náhradného vozidla. Z čestného vyhlásenia poškodeného rovnako vyplýva, že vozidlo užíval po celú dobu nájmu pre vlastnú potrebu. Napriek tomu, že poškodený je fyzická osoba a vozidlo používal na súkromné účely je nutné zohľadniť, že práve dôsledkom dopravnej nehody spôsobenej poistencom žalovaného bol poškodený ukrátený o možnosť využívať vlastné motorové vozidlo. Nemôže byť na ťarchu poškodeného znášať následky dopravnej nehody, ktorú nespôsobil, pričom bol nútený zapožičať si iné náhradné vozidlo. Okrem toho súd poukazuje na to, že žalobca poskytuje náhradné vozidlo práve v prípade dopravnej nehody, kedy nie je zrejmé, ako dlho bude poškodené vozidlo v opravovni. Súd preto zohľadnil najmä skutočnosť, že žalobca nie je bežnou autopožičovňou, ale poskytuje prenájom vozidiel na vopred neznámy čas, t.j. čas do reálnej opravy vozidla. Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému opodstatnený, čo medzi stranami nebolo sporné a namietané. Je však nutné súhlasiť so žalovaným, že musí ísť o náklady vynaložené nutne a účelne. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinným zmluvným poistením u žalovaného.
21. Pokiaľ žalovaný poukazuje na povinnosť nahradiť náklady len v rozsahu vynaložené nutne a účelne za nájom vozidla, ktoré zodpovedá poškodenému vozidlu a výška škody má byť stanovená vzhľadom na obvyklé ceny obdobných vozidiel, súd poukazuje na to, že nemožno právne vety z judikovaných rozhodnutí vytrhávať z kontextu a automaticky aplikovať na všetky prípady bez zohľadnenia ďalších skutočností. Je nepochybné, že žalovaný v rámci povinne zmluvného poistenia je povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, keďže poškodené vozidlo bolo poškodené v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vozidlom poisteným u žalovaného. Tieto náklady však musia byť nutne a účelne vynaložené. Súd skonštatoval, že náklady boli vynaložené aj nutne, aj účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla a boli vynaložené vo výške určenej v zmysle cenníka prenajímateľa náhradného vozidla za obdobné vozidlo. Dôvodnosť dĺžky doby prenájmu náhradného vozidla vyplýva podľa názoru súdu aj zo skutočnosti, že k dopravnej nehode došlo 8.3.2019 a poškodený si prenajal vozidlo až 25.3.2019 do 5.4.2019, teda na nevyhnutný čas.
22. Žalobca riadne vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 31/2019 zo dňa 25.3.2019, a to faktúrou č. 0382019 zo dňa 5.4.2019 na sumu 459,- Eur za 11 dní s poplatkom za prevzatie, pristavenie a čistenie vo výške 30,- eur. (l.č. 10). Výška nájomného je v súlade s uzavretou zmluvou o nájme č. 31/2019, a to 39,- Eur za deň, t.j. 11 dní x 39,- Eur + 30,- Eur = 459,- Eur. Okrem toho súd považuje za oprávnený aj nárok žalobcu na jednorázový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,- Eur, ktorý vyplýva z cenníka žalobcu, bol zmluvne dojednaný a zároveň bezprostredne súvisí s prenájmom vozidla.
23. Súd poukazuje na to, že bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti
ním určenej ceny denného nájomného, ktoré priznal poškodenému. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť výšky denného nájomného. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť krátenia doby nájmu náhradného vzidla. Navyše, poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo vlastníckom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho vozidla. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol výšku nájomného.
24. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...)
25. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky.
26. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 156,- Eur, je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 303,- Eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 459,- Eur - priznaná suma 156,- Eur = žalovaná istina 303,- Eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
27. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 10.5.2019, keďže dá sa predpokladať, že poistné šetrenie bolo ukončené dňa 24.4.2019 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 9.5.2019. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak žalovaný podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa. V súvislosti s nárokom na zákonný úrok z omeškania súd skúmal, či si žalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. či v lehote 3 mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti ukončil prešetrovanie poistnej udalosti. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že poistná udalosť sa stala 8.3.2019, nahlásená žalovanému bola 18.4.2019 a žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 24.4.2019, t.j. v lehote 3 mesiacov od oznámenia o škodovej udalosti.
28. Žalovaný v spore namietal, že nárok na úrok z omeškania žalobcovi neprináleží, nakoľko žalovaný si splnil svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018, v zmysle ktorého peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie
nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. V tomto prípade si žalovaný preukázateľne splnil svoju zákonnú povinnosť a žalovaného informoval a výsledku šetrenia a krátenia poistného plnenia, ktoré mu následne uhradil na jeho bankový účet. To, že žalovaný neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. do omeškania.
29. Súd nárok na zákonný úrok z omeškania vyhodnotil ako dôvodný, nakoľko ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa týka len prípadu omeškania poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 predmetného zákona, riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť poškodenému. Nezaoberá sa naopak omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej právnej povinnosti peňažného charakteru, a to včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, ktoré poisťovateľovi žalobca riadne preukázal. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP nevylučuje vznik nároku poškodeného na úroky z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Predmetné ustanovenie neurčuje, že poškodený má nárok na úroky z omeškania len v prípade v ňom uvedenom. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 10.5.2019, nakoľko žalovaný sa do omeškania dostal uplynutím 15-dňovej zákonnej lehoty na zaplatenie poistného plnenia (splatnosť 9.5.2019).
30. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného, aby žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku uhradil sumu 303,- Eur spolu a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel (žaloba bola zamietnutá iba v časti príslušenstva), žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia