Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-55-2020.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Subarea
19CoE/55/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, zastúpená pobočkou v Poprade, so sídlom Ul. 1 mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX W. W. B., o udelenie poverenia pre vymoženie 168,05 € s prísl, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/322/2014 -13 zo dňa 24.04.2018 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 168,05 eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 19.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.09.2013 rozhodol, cit. : ,,I. Exekúcia s a z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1. O trovách exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 196, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučného poriadku; § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov č. 288/1995 Z.z. O trovách konania ustanovením § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že súdny exekútor doručil dňa 31.01.2018 podnet na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. V návrhu zároveň vyčíslil i náhradu trov exekúcie, ktorú žiadal priznať.
4. Zo šetrenia majetkovej podstaty povinného súdny exekútor zistil a konštatoval nemajetnosť povinného. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
5. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd oprel o judikatúru Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), na základe ktorého je súdny exekútor poverený exekučným súdom, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu“.
6. Prvoinštančný súd uviedol, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného bol dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusel overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
7. Pri rozhodovaní o otázke zastavenia exekúcie sa súd prvej inštancie oprel aj o názor Krajského súdu v Košiciach vyjadrený v uznesení sp. zn.: 1CoE/52/2013. Podľa jeho záverov pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (aktuálny § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP).
8. Konštatoval, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie.
9. Súd prvej inštancie priznal exekútorovi odmenu vo výške 39,83 eur, pozostávajúci z paušálnej sumy
- 33,19 eur + uplatneného nároku na 20 % DPH - 6,64 eur.
10. O trovách konania oprávneného a povinného rozhodol tak, že keďže žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, súd žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal.
11. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil so zastavením exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného, tvrdiac, že povinný bol naposledy od 23.08.2018 do 26.10.2018 zamestnancom s pravidelným príjmom zamestnávateľa spoločnosti C. Taktiež poukázal na úhrady z účtov tretích osôb - zamestnávateľov povinného na iné nedoplatky, ktoré evidoval oprávnený v roku 2018 v celkovej výške 174,82 EUR, čím nie je možné konštatovať nemajetnosť povinného. Povinný bol taktiež v čase trvania iného exekučného konania vedeného pod sp. zn. EX 2814/2013 zamestnancom aj iných spoločností v období od 09.10.2017 do 05.20.2018 a od 02.07.2018 do 30.07.2018, čím je možné konštatovať, že súdny exekútor nevykonal všetky úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného v exekučnom konaní EX 855/2014. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu.
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
13. V zmysle čl. 46 os. 1 Ústavy Slovenskej republiky, integrálnou súčasťou súdnej ochrany v zmysle tohto článku je aj výkon vykonateľného rozhodnutia súdu. Právo na súdnu ochranu tak zahŕňa aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie, obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia v prípade, ak nebola splnená dobrovoľne.
14. Začaté exekučné konanie v zmysle zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, možno v zmysle príslušných ustanovení tohto zákona skončiť zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Exekučný poriadok upravuje jediný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu. a to zastavenie exekúcie. Kedy je možné exekúciu zastaviť, dotknutý zákon výslovne uvádza v ustanoveniach §§ 57 a 58. Súd môže exekúciu zastaviť na návrh aj bez návrhu, je však povinný skúmať existenciu dôvodov na jej zastavenie.
15. V zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
16. Zákonným predpokladom pre postup súdu podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je vykonať také náležité zistenia, z ktorého je možné nepochybne vysloviť záver o tom, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
17. Exekučné konanie je konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého zároveň je možné vyvodiť, že proti vôli oprávneného nemožno v tomto konaní pokračovať. Oprávnený má v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku právo navrhnúť zastavenie exekúcie.
18. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáha voči povinnému vymoženia sumy 168,05 Eur s príslušenstvom, a to na podklade vykonateľného exekučného titulu- rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 19.08.2013 Vykonaním exekúcie súd prvej inštancie dňa 29.05.2014 poveril súdneho exekútora X. W. J..
19. V spise na čl. 7 sa nachádza podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Na základe lustrácii majetku povinného tento zistil, že povinný je nemajetný a nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ani trovy exekúcie. Lustrovaním majetku povinného zistil, že povinný nemá účet v žiadnej banke, že povinný má voči Sociálnej poisťovní dlh na zdravotnom poistení 881,09 eur a voči poisťovni samotnej dlh 6.797,35 eur, od roku 2008 je proti povinnému vedených 19 exekučných konaní, povinný nie je vlastníkom nehnuteľností. Súdny exekútor preto navrhol exekúciu zastaviť a priznať mu trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.
20. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje nasledovné.
21. Postavenie oprávneného je významným z hľadiska toho, že súd musí podnet súdneho exekútora realizovať za súčinnosti s oprávneným, a to nielen v tom zmysle, že oprávnený ako účastník konania môže významne ovplyvniť objasnenie otázok spojených s aktuálnou majetkovou situáciu povinného a tiež v tom zmysle, či u povinného nemožno v budúcnosti očakávať takú zmenu v jeho majetkovom postavení, že bude spôsobilý pohľadávku splniť, ale predovšetkým v tom zmysle, že pokiaľ by aj aktuálne majetkové pomery povinného neumožnili vykonať exekúciu, je potrebné, aby súdny exekútor realizoval súčinnosť s oprávneným vo vzťahu k zisteniu, či je oprávnený ochotný poskytnúť preddavok na trovy exekúcie, ak s jej zastavením, vzhľadom na aktuálne výsledky zistení súdneho exekútora, v súčasnosti nesúhlasí.
22. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie konal a rozhodoval o zastavení exekúcie iba na základe podnetu súdneho exekútora.
23. Aj keď súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný je nemajetný, aj prípadná súčasná nemajetnosť povinného neznamená, že v budúcnosti nie je možné očakávať zmenu jeho majetkových pomerov. U povinného nie je vylúčené, že v budúcnosti nadobudne majetok, ktorý môže podliehať exekúcii. Povinný je totiž v produktívnom veku a vzhľadom na to je tiež dôvodné predpokladať majetkovú zmenu na jeho strane.
24. Na základe uvedeného odvolací súd má za to, že oprávnený uviedol vo svojom odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré sú spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. Odvolací súd dodáva, že prihliadol na nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie. Aj keď ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nevyžaduje súhlas oprávneného s takýmto rozhodnutím, predsa len, ak sa oprávnený domnieva, že nemajetnosť povinného je len stav prechodný, pretože vzhľadom na produktívny vek povinného možno predpokladať, že tento nejaký majetok v budúcnosti nadobudne, pričom toto konštatovanie oprávneného v súčasnosti nedokáže vyvrátiť ani súd, je na mieste aby sa v exekúcii pokračovalo. Odvolací súd nijakým spôsobom nespochybňuje zistenia súdneho exekútora, ani súdu prvej inštancie o momentálnej nemajetnosti povinného, avšak ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo aj napriek tomu, že povinný v súčasnej dobe nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na jeho vôľu. Oprávnený si musí byť vedomý toho, že pokračovaním v exekúcii sa budú trovy exekúcie navyšovať. Ak sa ďalším priebehom exekúcie v konečnom dôsledku preukáže nemajetnosť povinného, bude to práve oprávnený, ktorý bude povinný trovy exekúcie nahradiť. Ak je napriek všetkým skutočnostiam oprávnený odhodlaný podrobiť sa riziku vzniku ujmy, v podobe náhrady trov exekúcie, dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nie je daný.
26. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
27. Úlohou súdu prvej inštancie bude pokračovať v exekúcii, resp. zvoliť taký procesný postup, ktorý sa nebude priečiť vyššie uvedenému. Zo spisu tiež nevyplýva, aby napadnuté rozhodnutie bolo doručené povinnému. Keďže odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalší procesný postup, nebolo účelom vec vrátiť „iba“ ako predčasne predloženú na doručenie napadnutého uznesenia povinnému. Úlohou súdu prvej inštancie bude ďalej postupovať tak, aby boli rozhodnutia doručené všetkým účastníkom, aby doručenky boli do spisu riadne založené.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).