Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Csp/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej K. H., R.. XX.XX.XXXX, D. Š. XXX/XX, XXX XX Q., U.astúpená FALIS & Partners, s. r. o., IČO: 51 769 654, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 186,04 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 10.06.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 186,04 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.12.2019 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, Bratislava (ďalej len „postupca“) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 31.07.2006 Zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa až 507 , o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 387,22 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 186,04 Eur, z riadneho úroku vo výške 49,76 Eur, z úroku z omeškania vo výške 35,22 Eur a z poplatkov vo výške 116,20 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonala žiadne úhrady. Žalovaná suma pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 186,04 Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 10.12.2019, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. Tunajší súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. -79 zo dňa 29.06.2020 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30.07.2020. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho súd uznesením zo dňa 05.08.2020 zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu.

3. Žalovaná v odpore uviedla, že predmetnú zmluvu úvere je potrebné posúdiť v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a , nakoľko zmluvu žalovaná uzatvorila ako fyzická osoba s dodávateľom finančnej služby a preto sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaná vzniesla námietku premlčania celého uplatneného nároku. Ako vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky, žalovaná dňa 03.05.2011 uskutočnila posledný vklad na úhradu nepovoleného prečerpania a od uvedenej doby ani nevykonávala žiadne výbery na základe zmluvy o povolenom prečerpaní. V predmetnej zmluve o úvere nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená a teda začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu, t.j. 04.05.2011 a uplynula 04.05.2014. Žaloba bola podaná na súd až v roku 2020 a teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 10.11.2016, v zmysle záverov ktorého ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie. Ak má veriteľ možnosť vyvolať splatnosť dlhu, môže vykonať aj svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto deň bezprostredne nasledujúci po dni, kedy dlh vznikol. Opodstatnenosť námietky premlčania uplatňovaného nároku vyplýva aj zo skutočnosti, že sám žalobca zaslal žalovanej na podpis Dohodu o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú sám vopred pripravil a aj podpísal dňa 22.01.2020, kde sám v bode 2.2 dohody uviedol, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu. Žalobca i napriek vedomosti o premlčaní pohľadávky si ju uplatnil na súde. Zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to údaj o výške RPMN, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa Zmluva o povolenom prečerpaní neobsahuje žiadny údaj o úrokoch a poplatkoch, takže žalobca nemá nárok na úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z celej žaloby nie je zrejmé, kedy a v akej výške dochádzalo k nepovolenému prečerpaniu zo strany žalovanej, aké poplatky a úroky jej boli účtované a koľko žalovaná na úhradu nepovoleného prečerpania uhradila.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.08.2020 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej o premlčaní pohľadávky. Žalovaná vykonala poslednú úhradu na povolené prečerpanie dňa 03.05.2011 vo výške 50,- Eur, avšak s poukazom na predkladanú platobnú históriu je preukázané, že ako pred vykonaním tejto úhrady, tak aj po tejto úhrade predstavoval stav účtu, na ktorom bolo zriadené povolené prečerpanie, kladný zostatok. Logicky tak nemožno zosplatniť poskytnutý úver a uplatniť na súde kladný zostatok na účte. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku, pričom toto je jeho oprávnením a nie povinnosťou. Veriteľ v zmysle VOP využil svoje právo a dňa 16.10.2017 listinou označenou ako Výpoveď zmluvy vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil nárok na súde žalobou zo dňa 10.06.2020, pohľadávku z povoleného prečerpania nemožno považovať za premlčanú. Žalovaná suma predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovanej. Debetnými operáciami sú: 1/ výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu vo výške 26.032,10 Eur; 2/ poplatky vo výške 564,88 Eur - pozostávajú najmä z poplatku za vedenie účtu, za vyhotovenie výpisu a za kartovú operáciu; 3/ zmluvné úroky vo výške 145,29 Eur - vyčíslené sú podľa vzorca: Výška čerpanej sumy na bežnom účte x dohodnutá úroková sadzba / počet dní v roku x počet dní príslušného obdobia (odo dňa čerpania do dátumu úhrady, resp. do konca príslušného obdobia); 4/ zmluvné úroky z omeškania z nepovoleného prečerpania na bežnom účte vo výške 13,08 Eur. Kreditnými operáciami sú: 1/ úhrady vo výške 26.389,65 Eur; 2/ kreditný úrok vo výške 0,64 Eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií tak predstavuje sumu 365,05 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 186,04 Eur, riadneho úroku vo výške 49,76 Eur, poplatkov vo výške 116,20 Eur a zmluvného úroku z omeškania vo výške 13,05 Eur. Z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma 25.846,06 Eur. Na istine tak zostala neuhradená suma 186,04 Eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.10.2020, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi.

6. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX a prílohy k tejto zmluve súd zistil, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanej bola postúpená

na žalobcu. Podľa prílohy sa jednalo o pohľadávku z nepovoleného debetu na účte v celkovej výške 387,22 Eur, z toho istina 186,04 Eur.

7. Zo Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX U. A. XX.XX.XXXX súd zistil, že bola uzavretá podľa -715 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovanou ako majiteľom účtu. Predmetom tejto zmluvy je zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006 (ďalej len „OP pre úvery“). Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami uvedených OP pre úvery, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, Všeobecnými obchodnými podmienkami vydanými bankou s účinnosťou od 1.8.2002, a ostatnými právnymi predpismi, v tomto poradí.

8. Podľa bodu 14.1. Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. účinných od 1.8.2002, banka je oprávnená kedykoľvek započítať akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi proti akýmkoľvek pohľadávkam klienta voči banke, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie.

9. Podľa bodu 9.1. OP pre úvery, banka dlžníkovi poskytne Povolené prečerpanie po splnení podmienok uvedených v bode 10.2. až do výšky stanovenej bankou podľa bodu 9.2. Po poskytnutí Povoleného prečerpania banka umožní dlžníkovi využívať ho tak, že bude realizovať platobné príkazy dlžníka na prevod alebo výbery hotovosti z účtu dlžníka, a to aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka voči banke z účtu dlžníka, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu dlžníka alebo vkladom v hotovosti na účet dlžníka. Podľa bodu 9.2. OP pre úvery, banka v prípade, ak dlžníkovi poskytne Povolené prečerpanie, oznámi dlžníkovi jeho poskytnutie a v oznámení stanoví jeho maximálnu výšku, do ktorej dlžník môže Povolené prečerpanie využívať; výšku stanoví banka najmä na základe zhodnotenia bonity dlžníka. Podľa bodu 9.5. OP pre úvery, Povolené prečerpanie zaniká momentom zániku úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo poskytnuté, alebo dňom stanoveným bankou v oznámení o poskytnutí Povoleného prečerpania alebo v inom oznámení. Podľa bodu 11.1. OP pre úvery, dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky spôsobom podľa bodu 11.4. najneskôr v deň konečnej splatnosti Povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň jeho zániku podľa bodu 9.5. alebo deň uvedený v oznámení banky o zastavení Povoleného prečerpania. Podľa bodu 11.4. OP pre úvery, pohľadávka banky je v čase do dňa konečnej splatnosti Povoleného prečerpania splácaná formou započítania pohľadávky banky proti pohľadávke dlžníka z účtu dlžníka, a to vždy v momente vzniku pohľadávky dlžníka a v rozsahu, v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú, alebo spôsobom dohodnutým medzi bankou a dlžníkom. Podľa bodu 12.1. OP pre úvery, banka úročí pohľadávku banky úrokovou sadzbou, ktorej typ a aktuálna výška sú zverejnené. Banka je oprávnená jednostranne meniť typ a výšku úrokovej sadzby.

10. Z listiny označenej ako Výpoveď zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že ňou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že týmto vypovedá zmluvu, na základe ktorej jej banka poskytla povolené prečerpanie k účtu č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby, pričom od tohto dňa už žalovanej povolené prečerpanie nebude poskytované. Banka týmto listom zároveň vyhlasuje mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Výpovedná doba je 2 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede. Výška pohľadávky banky z povoleného prečerpania ku dňu vyhotovenia výpovede je 337,51 Eur.

11. Z listiny označenej ako Odstúpenie od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že ňou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že odstupuje od zmluvy, na základe ktorej jej banka poskytla a vedie účet č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia. Výška pohľadávky banky ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia je 365,05 Eur s tým, že žalovaná bola vyzvaná na jej uhradenie v lehote 7 dní od doručenia tohto oznámenia.

12. Z výzvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že ňou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že je omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 31.08.2016 vo výške 48,22 Eur s tým, že ju vyzval na úhradu v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy.

13. Z dohody o uznaní dlhu a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.01.2020 súd zistil, že mala byť uzavretá medzi žalobcom a žalovanou, obsahuje podpis konateľa žalobcu, neobsahuje však podpis žalovanej. Podľa obsahu dohody žalovaná ako dlžník týmto uznáva čo do právneho dôvodu a výšky dlh, ktorý vznikol na základe zmluvy s pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. Celková dlžná suma 484,79 Eur pozostáva okrem iného z istiny 186,04 Eur. Podľa bodu 2.2. Dohody dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

14. Z platobnej histórie týkajúcej sa bankového účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX súd zistil, že z tohto účtu boli vykonávané výbery a platby kartou, vklady na tento účet a ďalšie platobné operácie. Posledný hotovostný vklad na tento účet vo výške 50,- Eur bol vykonaný dňa 03.05.2011, pričom po jeho vykonaní bol na účte kladný zostatok vo výške 193,63 Eur. V období nasledujúcom po uvedenom dni neboli na predmetnom účte vykonávané žiadne kreditné ani debetné transakcie (odhliadnuc od pripísania kreditného úroku v celkovej výške 0,09 Eur medzi 03.05.2011 a 30.09.2011), okrem toho, že bol z uvedeného kladného zostatku každý mesiac sťahovaný poplatok za vedenie účtu vo výške 4,90 Eur, neskôr vo výške 5,90 Eur, čím sa kladný zostatok na účte znižoval, a to až do dňa 30.06.2014, kedy po stiahnutí poplatku za vedenie účtu dosiahol zostatok na účte zápornú hodnotu -3,48 Eur. Odo dňa 30.06.2014 až do postúpenia pohľadávky na žalobcu jedinými operáciami na uvedenom účte boli debetné operácie v podobe účtovania ďalších poplatkov za vedenie účtu, riadneho debetného úroku a debetného úroku z nepovoleného prečerpania, čím sa záporný zostatok na účte zväčšoval až do hodnoty -365,05 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky.

15. Podľa , (ďalej len „“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Podľa , banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Podľa , ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( a nasl.). Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 31.07.2006 (ďalej len „“), zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie . Podľa ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa a ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa , v znení účinnom ku dňu 31.07.2006 (ďalej len „“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa a o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 31.07.2006, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

16. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o bežnom účte v zmysle príslušných ustanovení dňa 31.07.2006. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako banka zriadil žalovanej bežný účet a zaviazal sa v zmysle zákona vykonávať podľa pokynov žalovanej platobné transakcie. Pokiaľ by v rámci tohto zmluvného vzťahu došlo aj k naplneniu v tom zmysle, že banka by vykonávala príkazy na platby, aj keď by nemala na to potrebné peňažné prostriedky na účte, práva a povinnosti zmluvných strán pri uskutočnení týchto platieb by sa spravovali ustanoveniami upravujúcimi zmluvu o úvere. Zmluva o bežnom účte ako aj zmluva o úvere sú podľa tzv. absolútne obchody. V prejednávanej veci súd predmetnú zmluvu však vyhodnotil aj ako zmluvu spotrebiteľskú. Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní a plnení zmluvy postavenie dodávateľa, o čom svedčí predovšetkým predmet jeho činnosti uvedený v Obchodnom registri. Z obsahu predmetnej zmluvy nevyplýva a žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že by ju žalovaná uzatvorila v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uskutočniac tento právny úkon pod svojím obchodným menom. Hoci v znení účinnom ku dňu 31.07.2006 priamo nezaraďoval medzi spotrebiteľské zmluvy akúkoľvek zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom (teda len s odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu), predmetnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú s poukazom na v tom čase účinný o ochrane spotrebiteľa (keďže žalovaná s poukazom na okolnosti uzavretia zmluvy spĺňa definíciu spotrebiteľa podľa uvedeného zákona). Z ust. potom vyplýva, že na predmetnú spotrebiteľskú zmluvu je potrebné primerane použiť ustanovenia . Uzavretú zmluvu v časti, v ktorej mal byť žalovanej poskytnutý úver formou povoleného prečerpania, súd zároveň podriadil aj pod právny režim o spotrebiteľských úveroch, opäť s poukazom na povahu zmluvných

strán pri jej uzavieraní. Pokiaľ sa podľa tento zákon nevzťahuje na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu, súd konštatuje, že neskoršou novelou bola do predmetného ustanovenia doplnená definícia takejto kreditnej karty pre účely tohto zákona (platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom), a keďže sa jedná o výkladové ustanovenie, je rozumné vykladať pojem kreditnej karty použitý v zákone už predtým v zmysle tejto neskôr doplnenej definície, podľa ktorej je za kreditnú kartu možné považovať akúkoľvek platobnú kartu, ktorou je umožnené majiteľovi účtu čerpať peňažné prostriedky nad rámec aktuálneho zostatku do výšky úverového limitu. V prejednávanej veci je potom aj z predloženej platobnej histórie preukázané, že žalovaná mala k predmetnému účtu k dispozícii platobnú kartu, a teda pokiaľ mala možnosť čerpať ňou peňažné prostriedky nad rámec zostatku na bežnom účte, na takto poskytnutý úver sa vzťahuje

18. Pokiaľ ide o samotné poskytnutie úveru žalovanej vo forme povoleného prečerpania na bežnom účte, súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebolo v konaní uzavretie takejto zmluvy a poskytnutie úveru žalovanej žiadnym spôsobom preukázané. V predloženej zmluve o bežnom účte je len rámcové dojednanie o tom, že žalovanej má byť v budúcnosti poskytnutý úver formou povoleného prečerpania po splnení podmienok podľa VOP. V zmysle predložených OP pre úvery banka v prípade, ak dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie, oznámi dlžníkovi jeho poskytnutie a v oznámení stanoví jeho maximálnu výšku, do ktorej dlžník môže povolené prečerpanie využívať. Žiadne oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania však žalobca v priebehu konania nepredložil, nebolo teda preukázané poskytnutie úveru žalovanej, ani výška takéhoto povoleného prečerpania. Rovnako nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aká mala byť prípadná výška úrokovej sadzby takéhoto úveru, keď žiadna konkrétna výška úrokovej sadzby nie je uvedená ani v obchodných podmienkach, ktoré odkazujú len na jej „zverejnenie“. Z § 4 ods. 5 ZoSÚ vyplýva, že od spotrebiteľa nemožno požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by dojednanie o výške úroku malo byť súčasťou zmluvy podpísanej žalovanou, resp. nejakej jej súčasti. Tak podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, akou je výška úrokovej sadzby, nemožno „dojednať“ takým spôsobom, že bude zverejnená v obchodných priestoroch veriteľa, resp. použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, keďže takýto spôsob je aj v rozpore s účelom zákona, ktorý vyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o spotrebiteľskom úvere práve preto, aby bol spotrebiteľ transparentným spôsobom upovedomený o jej výške a mohol na základe toho bez väčších problémov učiniť informované rozhodnutie o tom, či zmluvu o úvere uzavrie za daných podmienok.

19. Nadväzujúc na vyššie uvedené súd konštatuje, že skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná v čase postúpenia pohľadávky mala jeho právnemu predchodcovi dlhovať sumu tvorenú jednak istinou poskytnutého úveru a následne úrokmi z úveru, poplatkami a úrokmi z omeškania, je v rozpore s obsahom predložených dôkazov, predovšetkým platobnej histórie k účtu žalovanej. Ako už bolo uvedené, platné uzavretie zmluvy o úvere, vrátane platného dojednania o úroku súd nemal preukázané. Z predloženej platobnej histórie je zrejmé, že posledná kreditná úhrada žalovanej vo výške 50,- Eur sa uskutočnila dňa 03.05.2011, pričom aj podľa vyjadrenia samotného žalobcu bol v tom čase na jej účte kladný zostatok (podľa platobnej histórie vo výške 193,63 Eur). Na tomto mieste súd uvádza, že je potrebné súhlasiť so žalobcom v tom zmysle, že pokiaľ bol v uvedenom čase na účte žalovanej kladný zostatok, nebol dôvod na to, aby veriteľ vyhlasoval mimoriadnu splatnosť údajne poskytnutého úveru, resp. aby pristúpil k vypovedaniu zmluvy o bežnom účte a z týchto dôvodov nie je možné za počiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu k žalovanej pohľadávke považovať uvedený deň poslednej kreditnej transakcie žalovanej. Po dni 03.05.2011 boli podľa platobnej histórie z účtu žalovanej sťahované prostriedky výlučne na úhradu poplatkov za jeho vedenie. Súdu potom nie je zrejmé, prečo si veriteľ v nasledujúcom období z kladného zostatku na účte nesťahoval žiadne sumy, ktoré by započítaval na úhradu žalobcom tvrdenej dlžnej istiny a úrokov z úveru, keď práve takéto započítavanie vzájomných pohľadávok malo byť v zmysle obchodných podmienok spôsobom splácania poskytnutého úveru vo forme povoleného prečerpania. Súd teda nemal preukázané, že by žalovaná bola v omeškaní s platením akejkoľvek istiny údajne poskytnutého úveru. Pokiaľ sa po niekoľkoročnom znižovaní jej zostatku na účte o poplatky za jeho vedenie dostala do záporného zostatku, opäť žalobca nepreukázal, že by pre tento prípad bolo dojednané platenie úroku a v akej výške.

20. Odhliadnuc od doteraz uvedených skutočností sa súd aj s poukazom na žalovanou vznesenú námietku zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku. Ako už bolo uvedené, súd sa nestotožnil

so žalovanou, že počiatkom plynutia premlčacej doby by mal byť deň poslednej kreditnej transakcie žalovanej (03.05.2011) s poukazom na kladný zostatok na jej bankovom účte. Podľa predložených listinných dôkazov právny predchodca žalobcu prípisom zo dňa 16.10.2017 vypovedal žalovanej zmluvu, na základe ktorej jej mal byť poskytnutý úver formou povoleného prečerpania na účte (ktorej platné uzavretie v konaní nebolo preukázané) a následne prípisom zo dňa 25.01.2018 odstúpil od zmluvy o bežnom účte a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy 365,05 Eur (ktorá korešponduje s dlžnou sumou uvedenou v platobnej histórii ku dňu postúpenia pohľadávky). Z dokazovania teda vyplýva, že od času, kedy žalovanej vznikol na bankovom účte záporný zostatok (pozn.: a to nie v dôsledku jej čerpania prostriedkov z účtu, ale výlučne v dôsledku započítavania poplatkov za vedenie účtu), t.j. od 30.06.2014 čakal právny predchodca žalobcu viac ako 3 roky s výpoveďou zmluvy o bežnom účte, počas ktorého obdobia pokračoval v účtovaní poplatkov za vedenie účtu, ako aj úrokov a úrokov z omeškania.

21. V oblasti súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

22. Pokiaľ ide o stanovenie počiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu, súd aj s poukazom na argumentáciu žalovanej v podanom odpore uzavrel, že právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo začať vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu dlžnej sumy od žalovanej od momentu, kedy jej dlh vznikol, k čomu došlo v okamihu vzniku záporného zostatku na jej bežnom účte dňa 30.06.2014. Je potrebné zdôrazniť, že už v tom čase bol bankový účet žalovanej viac ako 3 roky nevyužívaný, keďže od 03.05.2011 jedinými operáciami na ňom bolo sťahovanie poplatkov za jeho vedenie. Pokiaľ napriek vzniku dlhu žalovanej veriteľ počas obdobia ďalších viac ako 3 rokov nevykonal žiadny úkon, ktorým by efektívne uplatnil svoju pohľadávku (t.j. predovšetkým vypovedanie zmluvy o bežnom účte a uplatnenie dlžnej sumy na súde), súd takéto neodôvodnené vyčkávanie za súčasného narastania dlhu žalovanej na poplatkoch za vedenie účtu a úrokoch považuje zo strany právneho predchodcu žalobcu za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktorého dôsledkom je neodôvodnené poškodenie, resp. znevýhodnenie žalovanej v postavení spotrebiteľa, pričom takéto konanie nemožno považovať za odôvodnený spôsob dosiahnutia hospodárskych cieľov veriteľa. Keďže žalobca, resp. jeho právny predchodca jednoznačne mohol začať vykonávať úkony smerujúce k uplatneniu svojho práva na zaplatenie dlžnej sumy už od 30.06.2014, pokiaľ bola žaloba podaná na súd dňa 10.06.2020 je zrejmé, že uplatnený nárok je premlčaný, v dôsledku čoho nemal súd inú možnosť ako žalobu zamietnuť.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle na základe zásady úspechu. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, keďže žaloba bola zamietnutá. Preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení ( veta prvá ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.