Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/120/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: MITAL spol. s r.o., IČO: 31 426 701, so sídlom Váhovce 761, zastúpený: VIA LEGE, s.r.o., so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36 866 415, proti žalovanému : DHO s.r.o., IČO: 28446542, so sídlom Bořivojova 878/35, Praha 3 - Žiškov, Česká republika, zastúpený: JUDr. C. B., U. XXX, W., Česká republika, o zaplatenie 3.419 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 10. júna 2019 č.k. -399, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.05.2013 domáhal vydania Európskeho platobného rozkazu, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.419 eur s 8,75 % ročným úrokom od 08.01.2013 do zaplatenia.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. zaviazal žalobcu, aby zaplatil na účet súdu 84,21 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom III., že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

3. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade predmetom konania bol peňažné zaplatenie titulom vrátenia poskytnutého planenia po odstúpení od zmluvy. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany uzavreli kombinovanú kúpnu zmluvu so zmluvou o dielo, na základe ktorej žalovaný žalobcovi dodal predmet zmluvy a nainštaloval zariadenie do troch motorových vozidiel žalovaného a žalobca zaplatil cenu na základe vystavenej faktúry. Zariadenie malo slúžiť na meranie pohonných hmôt / paliva / v nádržiach vozidiel. Žalovaný zistil, že zariadenie riadne nefunguje, z ktorého dôvodu reklamoval u žalovaného vady. Žalobca neurčil presný čas zistenia vád ani čas reklamácie. Žalovaný nerozporoval v konaní tvrdenie žalobcu o včasnom reklamovaní, ktorá skutočnosť sa nestala dokazovaním v konaní. Žalovaný za účelom súčinnosti vyzval žalobcu, aby mu zaslal tankovacie lístky s priradením k jednotlivým vozidlám. Žalovaný túto požiadavku odôvodňoval tým, že tankovacie lístky sú potrebné za účelom kalibrácie. Žalovaný vyslal svojho pracovníka do Serede, kde vodič motorového vozidla mal natankovať vozidlo, čo sa nestalo z dôvodu absencie finančných prostriedkov za účelom natankovania motorového vozidla. Nakoniec žalobca listom zo 7. januára 2013 odstúpil od zmluvy. Žalovaný poprel, že by žalobca pri reklamácii žalobca si uplatnil nejaké právo z vád diela a ani mu neurčil lehotu pred odstúpením od zmluvy, do kedy má odstrániť vady z diela. Žalobca mu dokonca ani neoznámil úmysel odstúpiť od zmluvy v prípade neodstránenia vád z diela. Žalobca tieto skutočnosti v konaní nepreukazoval žiadnym dôkazom. To znamená, že žalobca pri reklamovaní vád nepostupoval v súlade s ustanoveniami ObchZ. V reklamácii si žalobca nezvolil voľbu nároku a pred odstúpením od zmluvy, neupozornil žalobcu, že ak v primeranej lehote neodstráni vady, odstúpi od zmluvy. Na základe

týchto skutočností súd považuje odstúpenie od zmluvy za neplatné. Odstúpením od zmluvy, zmluva zaniká a vzťahy medzi zmluvnými stranami je potrebné usporiadať. ObchZ rieši túto situáciu tak, že každej zmluvnej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie. Vznik tohto práva je viazaný na účinnosť odstúpenia. V občianskom práve sa obdobná situácia rieši vydaním bezdôvodného obohatenia. Jedná sa o synalagmatické záväzky, pri ktorých sú obe strany navzájom dlžníkmi a veriteľmi, a preto stanovisko uvedené v R 26/1975: „Žalobe predávajúceho o vrátenie predanej veci z neplatnej alebo zrušenej zmluvy v zmysle a / teraz / mohol vyhovieť len vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch účastníkov / neplatnej či zrušenej / zmluvy na vrátenie plnenia oboch strán“, je použiteľné aj v prípade ObchZ. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca žalovanému doposiaľ zariadenie nevrátil, pri čom tvrdil, že hocikedy si žalovaný môže zariadenie prevziať. Právny zástupca žalobcu v žalobe, ale aj v písomných vyjadreniach uvádzal, že v danom prípade sa jedná o vrátenie ceny proti vráteniu zariadenia, ale žalobný nárok týmto spôsobom vymedzený nebol. Vzhľadom na znalecké dokazovanie súd má vážne pochybnosti, či žalobca vôbec má k dispozícii zariadenia, pretože napriek nariadenému znaleckému posudku, ktoré navrhol žalobca vykonať, znalcovi na ohliadku zabezpečil, len jedno motorové vozidlo aj to s nie úplným zariadením.

4. Súd rozhodol o trovách konania podľa tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku, súdny úradník samostatným uznesením podľa .

5. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku vo všetkých troch výrokoch a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.419 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.419 eur od 08.01.2013 do zaplatenia a žalobcovi prizná náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 % a aby odvolací súd zrušil II. výrok rozsudku, ktorým zaviazal žalobcovi zaplatiť na účet súdu 84,21 eur. Alternatívne aby súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že určí, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.419,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.419 eur od 08.01.2013 do zaplatenia oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému 6ks sond (palivových tyčí) dodaných mu žalovaným dňa 03.08.2012 s tým, že žalobcovi prizná náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa a , , . Odvolateľ namietal nesplnenie procesných podmienok resp., že súdne konanie bolo zaťažené vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ namietal, že v konaní bol vydaný Európsky platobný rozkaz 18.06.2013, ktorým bolo návrhu vyhovené, ktorý mal zostať v platnosti, nemal byť zrušený z dôvodu, že odpor proti nemu nepodala oprávnená osoba. Odpor podal dňa 29.07.2013 advokát s licenciou pre územie ČR zapísaný v ČAK, ktorý v zmysle vtedy platného zák. o advokácii nebol oprávnený zastupovať klienta ako advokát a nebol teda oprávnený ani podať odpor proti predmetnému Európskemu platobnému rozkazu, keďže odpor podala neoprávnená osoba EPR nemal byť zrušený. Odvolateľ namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd síce vykonal dokazovanie, ale následne pri vyhodnotení veci úplne opomenul všetky dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Súd v rozsudku opomenul dôkaz č. 4 žaloby a to, že pred montážou žalovaný žalobcovi doručil dokumenty

- pripravenosť zákazníka k montáži systém sledovania PHM v režime plná nádrž ako aj pripravenosť zákazníka k montáži systém sledovania PHM v režime prázdna nádrž, ktoré určovali podmienky, aby zariadenia mohli byť namontované, sprevádzkované a aby správne fungovali. Súd nezohľadnil fakt, že dojednané zmluvné podmienky pre fungovanie namontovaných zariadení neobsahovali podmienky, ktoré začal neskôr pre funkčnosť zariadení určovať žalovaný (dodávanie tankovacích lístkov, dodatočnú kalibráciu, čistenie nádrže a tankovanie čistého paliva), ktorých požadovanie sám žalovaný v písomných podaniach aj na výsluchoch pred súdom priznal, a ktoré potvrdil aj svedok žalovaného p. H. P.. Tieto dodatočné podmienky fungovania neboli zmluvne dojednané a žalobca ich nemohol v čase uzatvárania zmluvy predpokladať. Súd opomenul, že nešlo o kúpnu cenu za tovar ako veci za sondy, ktoré možno vrátiť žalovanému. Predmetom plnenia, za ktoré bola zaplatená žalovaná suma neboli výlučne samotné sondy, lebo tie samé o sebe majú zanedbateľnú hodnotu, keď predmetom úhrady žalovanou sumou bolo rozmiestnenie nadimenzovanie (počet, typ a umiestnenie) sond, dovoz, montáž, kalibrácia sond a najmä montáže a kalibračné práce. Tieto plnenia nemožno vrátiť, avšak tie predstavovali rozhodujúcu časť ekonomickej hodnoty a peňažného vyjadrenia predmetu plnenia a nie sondy ako kúsok kovu s platovým plavákom. Súd opomenul podstatnú a rozhodujúcu skutočnosť a to, že žalovaný na servisnom zásahu v novembri 2012 určil ako podmienku fungovania zariadení tankovanie čistého paliva. Zároveň opomenul

aj tú skutočnosť, že svedok žalovaného p. H. P. uviedol, že nečistoty sa do nádrže dostávajú tankovaním, spaľovaním nafty a ovzdušia. Súd opomenul závery znaleckého dokazovania, že obe obhliadané sondy zo šiestich dodaných boli z nevhodného materiálu a nepresnej výroby a neodolávali vplyvom PHM. Súd opomenul, že tankovať čisté palivo, čo malo byť podľa žalovaného podmienka bezporuchového fungovania zariadení je podmienkou nemožnou, lebo žalobca môže tankovať len palivo bežne dostupné na čerpacích staniciach a to má v sebe nečistoty. Žalobca nemôže zabrániť nečistotám v ovzduší a už vôbec nie vzniku nečistôt pri spaľovaní nafty. Toto sú bežné vplyvy, ktorým je sonda v palivovej nádrži vozidla vystavená a má byť z materiálu, ktorý jej odoláva. Súd nezohľadnil, že v mesiacoch august - december 2012 dochádzalo k opakovaným reklamáciám nefungujúcich zariadení zo strany žalobcu, ktoré reklamácie snažil žalovaný aj riešiť opravou zariadení, avšak nevedel zjednať nápravu a zariadenia bezporuchovo sfunkčniť o čom svedčia e-maily z 31.08.2012, 05.10.2012, 24.10.2012 ako dôkaz č. 3 žaloby. Súd odignoroval ako dôkaz predložené odborné stanovisko Aldobec technologies potvrdzujúce nevhodnú architektúru (rozmiestnenie a nadimenzovanie sond v nádržiach vozidiel). Súd dospel k nedôvodnému a úplne nesprávnemu záveru, že by žalobca nemal zariadenia (sondy dodané žalovaným, žalobcovi k dispozícii). Žalobca má k dispozícii okamžite štyri zo šiestich sond, z toho ešte tri stále zapečatené žalobcom ako ich namontoval do nádrží. Jednu sondu má vymontovanú z dôvodu predaja vozidla v ktorom bola pôvodne umiestnená a dve sondy má p. znalec, ktorý ich ohliadal. Žalovaný napriek písomným výzvam žalobcu, aby si prišiel sondy vymontovať o tieto sondy nejavil žiadny záujem. Dôvodom je, že tieto sondy sú vyrobené z nevhodného materiálu, ktorý neodoláva nečistotám v PHM, čo potvrdilo znalecké dokazovanie a nepriamo to potvrdil aj svedok P. požiadavkou tankovať čisté palivo a nemajú žiadnu ekonomickú hodnotu, sú skôr odpadom. Žalobca na znalecké dokazovanie nepristavil všetky tri vozidlá, v ktorých mal zariadenie namontované, ale len jedno vozidlo z dôvodu, že si nemohol dovoliť výpadok v rozvozoch, pričom vozidlá potrebuje pre výkon podnikateľskej činnosti. Žalovaný navyše neposkytol dôkaz o tom, že by ostatné sondy boli z iného materiálu resp. nepriamo potvrdil vady všetkých dodaných sond tým, že podmieňoval ich fungovanie tankovaním čistého paliva. Súd nesprávne aplikoval na danú vec ust. § 437 ods. 5 ObchZ namiesto ust. § 436 ods. 2 posledná veta ObchZ. Rovnako nesprávne posúdil vec, keď opomenul ust. § 345 ods. 2, § 560 ods. 1 ObchZ. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci dospel súd k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalobcom. Rovnako nesúhlasí s názorom súdu v súvislosti so sinalagmou v danom prípade. Súd nesprávne právne posúdil otázku platnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy so žalovaným, pretože neaplikoval ust. § 345 ods. 2 a § 436 ObchZ. Súd nesprávne vyhodnotil, že išlo o kúpnu zmluvu či kombinovanú kúpnu zmluvu, pretože nepochybne išlo o Zmluvu o dielo. Podľa § 560 ods. 1 ObchZ má dielo vady, ak nezodpovedá výsledku určenému k zmluve. Podľa § 564 ObchZ platia pri vadách diela primerane ust. § 436 a § 441 ObchZ. Ďalej poukázal na § 436 ObchZ a § 345 ods. 2 ObchZ. Súd nesprávne uvádzal v rozsudku, že žalobca nezvolil voľbu nároku a pred odstúpením neupozornil žalobcu, že ak v primeranej lehote neodstráni vady, odstúpi od zmluvy. Žalobca ani žalovaný nespochybňovali, že žalovaný sa usiloval reklamované vady odstrániť od augusta do novembra 2012 a teda obom stranám bolo zrejmé, že prvotnou voľbou žalobcu medzi dostupnými nárokmi bolo odstránenie vád opravou. Avšak ust. § 436 ods. 2 posledná veta ObchZ oprávňovala žalobcu odstúpiť od Zmluvy o dielo potom, čo žalobca ani v štvormesačnej lehote vady neodstránil a navyše oznámil, že vady neodstráni, ale určil, že treba tankovať čisté palivo, čo je nemožná podmienka, preto odstúpenie je nepochybne platné. Nesúhlasí so záverom, že by žalobca bol povinný žalovať sám seba a zvlášť nie v prípade, keď je ochotný na dobrovoľné plnenie danej povinnosti a zvlášť nie v prípade, keď nie je možné poskytnuté protiplnenie vrátiť, lebo je v prevažnej miere nevrátiteľné (spočívalo prevažne v úkonoch / službách / montáži). Takýto postup žalovať sám seba by sa priečil podstate súdneho konania. Načo riešiť súdnym konaním záväzok, o ktorého plnenie nie je záujem na strane oprávneného a najmä nemožno vrátiť montážne práce kalibráciu a podobne. V konaní bolo preukázané a viackrát žalobcom ponúkané žalovanému, aby si sondy vymontoval. Bol vyzvaný, aby si dve vymontované sondy prevzal, vôbec ale oň nemal záujem. Sondy, ktoré jediné by mohli byť predmetom vrátenia nezodpovedajú synalagmatickému záväzku, lebo ich hodnota je podstatne nižšia, než žalovaná suma. Ak má súd za to, že je potrebné vysporiadať vzájomný vzťah, lebo to vyplýva z osobitného predpisu z ust. ako to uviedol súd v bode 29. rozsudku mal súd aplikovať a prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čo sa strany domáhajú. Súd teda mohol zahrnúť synalagmatickosť do príslušného výroku rozsudku, ale nemohol a nemal na tomto základe žalobu zamietnuť. V prípade, že by odvolací súd sa nestotožnil s uvedenou argumentáciou navrhuje, aby odvolací súd pripustil nasledovnú zmenu žalobného petitu a následne žalobe vyhovel. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.419 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.419 eur od 08.01.2013 do zaplatenia oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému 6ks sond palivových

tyčí dodaných mu žalovaným dňa 03.08.2012. Zástupca žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Skutočnosti, ktoré žalobca v odvolaní namieta svojim opakovaným namietol, ktoré boli uplatnené pred súdom prvej inštancie, so všetkými námietkami sa súd náležite vyporiadal. Odpor proti Európskemu platobného rozkazu podal JUDr. C. B., ktorý však na území SR nie je zapísaný v zozname advokátov. Súd však zaujal stanovisko, že úkony JUDr. C. B., advokáta v ČR sú v danom súdnom spore konaním zástupcu žalovaného a viac sa žalovaný nemieni k opakovaným námietkam žalobcu vyjadrovať.

6. Zástupca žalovaného a žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Namietali, že žalobca v odvolaní používa nepravdy a vymýšľa si, že dodatočne vyžadovali kalibráciu, čistenie nádrže a tankovanie čistého paliva, pretože už pri montáži bol upozornený, že má zákazník previesť čistenie nádrže a taktiež bol upozornený na súčinnosť pri vylepšení kalibrácie zaslaním kontrolných tankovacích lístkov a nielen nejaké ručne prepísané informácie. O tom, že sa po inštalácii nádrž doporučuje odkaliť alebo vyčistiť bol informovaný na montážnom protokole, ktorý podpísal. Obrázok č. 1 na vyjadrení k odvolaniu sčasti montážneho protokolu potvrdzuje informáciu o doporučenom odkalení. To, že je normálne tankovať čisté palivo je samozrejmé a nečisté palivo je samotným dôvodom pre reklamáciu paliva. Príde úplne samozrejmé, že nebude zákazníkovi hovoriť, aby nehádzal do nádrže cudzie predmety, ktoré vypadli i pri znaleckom šetrení. Naviac už počas súdu reklamovali, že tyč sa javila ako funkčná, čo potvrdili svedkovia a potvrdila i nahrávka z miesta šetrenia. Z nádrže vypadol cudzí predmet, čo konštatoval znalec. V nádrži sa zjavne nachádzali nečistoty, ktoré spôsobili niekoľkohodinové vypúšťanie nádrže oproti štandardu. Neoprávnenosť reklamácii preukázalo i reklamačné konanie zo dňa 27.11.2012, ktoré pri kontrolnom tankovaní v malom rozsahu potvrdilo správne meranie. Zákazník naviac neposkytol užšiu súčinnosť, pretože ani neplatil výjazdy ani za službu, tak bol jeho prevoz ukončený. Na ďalšie dohodnuté overenie v Olomouci sa už nedostavil a miesto toho začal vec riešiť súdnou cestou. Prílohou je montážny dodací list zo dňa 27.11.2012. Naviac máme za to, že protistrana objednávala podľa českých zákonov a mala žalovať v Česku ako je uvedené v ich Všeobecných podmienkach.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že je zásadný rozdiel v tom, či sa niečo odporúča alebo či je to nevyhnutnou podmienkou fungovania. Rovnako je zásadný rozdiel, či je treba odkalenie urobiť jedenkrát, ktoré odkalenie po montáži aj bolo žalobcom urobené alebo či je to nutné robiť pravidelne. Žalobca po montáži nádrže odkalil až keď zariadenia nefungovali a žalobca ich reklamoval u žalovaného, až potom začal žalovaný účelovo tvrdiť, že nádrž treba čistiť pravidelne. O tejto podmienke fungovania žalobca nevedel v čase uzavretia zmluvy a táto podmienka zásadne obmedzovala podnikanie žalobcu a využívanie jeho vozidiel. Viedla by k enormným nákladom a nebola by akceptovateľná pre žalobcu. Žalovaný tu de facto priznáva, že nebol schopný zabezpečiť bezporuchové fungovanie zariadení bez splnenia dodatočnej novej a pre žalobcu dôvodne neakceptovateľnej podmienky, ktorá podmienka nebola žalobcovi známa v čase uzavretia zmluvy so žalovaným. Žalovaný zároveň priznáva, že žalobcovi uviedol, že zariadenie inak nebude fungovať a teda mu oznámil, že vadu neodstráni a preto bol žalobca oprávnený odstúpiť od zmluvy, čo aj urobil. Žalovaný naznačuje, že bol do nádrže vhodený cudzí predmet, čo je nezmysel. Žalovaný po montáži jeho zariadení nádrže zapečatil a plomby boli porušené až pri znaleckom dokazovaní za jeho prítomnosti. Je pravdepodobné, že išlo o olúpané časti zariadení namontovaných žalovaným, keďže v znaleckom posudku boli tieto zariadenia konštruované z materiálu, ktorý neodolával vplyvom nádrže a pohybu jeho vlastného plaváka a tyč, po ktorej sa plavák pohyboval, sa olupovala. Za toto ale zodpovedá výlučne žalovaný, že dodal zariadenie z nevhodného materiálu, ktoré sa rozpadávali, vznikali v nich ryhy a následne sa zanášali vlastným materiálom na iných miestach, či nečistoty z nich plávali v nádrži. Nádrže vozidiel sú nerezové, nerozpadávajú sa, neolupujú a žalobca nemohol nejako spôsobiť nefunkčnosť žalovaným dodaných zariadení. Tvrdenie, že žalobca nezaplatil servisný zásah na ktorom nedošlo k odstráneniu reklamovanej vady, ale bolo mu len oznámené, že pre funkčnosť zariadenia musí spĺňať ďalšie nové a predtým mu neznáme podmienky svedčí len o dôvodnosti jeho odstúpenia od zmluvy a oprávnenosti žaloby. Ďalšie námietky žalovaného týkajúce sa osoby znalca, znaleckého dokazovania sú výplodom fantázie žalovaného. Príslušnosť súdu bola určená v zmysle príslušných nariadení EÚ, keďže k montáži došlo v SR v čase začatia súdneho konania. Žalovaný neskoro a iba účelovo túto namieta pri odvolaní. Žalovaný vraj má uvedené niečo iné vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nekonkretizuje a o ktorých VOP žalobca nemal a nemá vedomosť. Žalovaný ani nepreukázal súhlas žalobcu s úpravou vo vzťahu k riešeniu sporov a príslušnosti súdov odlišnou od všeobecnej zákonnej úpravy. Žalobca pôvodne chcel odstránenie vady na zariadeniach. U iných dodávateľoch obdobných

zariadení opakovane potvrdili, že zariadenia v jeho vozidlách sú nainštalované nesprávne a nevhodne a následne v súdnom konaní znalecké dokazovanie potvrdilo aj nevhodnosť materiálu, z ktorého bolo vyrobené. Preto bolo odstúpenie od zmluvy žalobcom dôvodné a platné.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa Článku 6 bod 1. NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len Nariadenie č. 1896/2006“), Právomoc, na účely uplatňovania tohto nariadenia sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením (ES) č. 44/2001. Podľa Článku 3 bod 1. KAPITOLA II, Oddiel 1 NARIADENIE RADY (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach RADA EURÓPSKEJ ÚNIE ( ďalej len „“), osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Podľa Článku 5 KAPITOLA II, Oddiel 2, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte 1. a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:, - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť. Podľa článku 16 bod 5. Nariadenia č. 1896/2006“, odpor podpisuje odporca alebo, ak má ustanoveného právneho zástupcu, jeho zástupca. Ak sa odpor podáva v elektronickej forme v súlade s odsekom 4, musí byť podpísaný v súlade s článkom 2 ods. 2 smernice 1999/93/ES. Podpis sa uznáva v členskom štáte pôvodu a nemôžu sa naň vzťahovať dodatočné požiadavky. Podľa Článku 16 bod 2. Nariadenia č. 1896/2006, Odpor proti európskemu platobnému rozkazu, odpor sa musí zaslať do 30 dní od doručenia rozkazu odporcovi. Podľa Článku 17 bod 1. Nariadenia č. 1896/2006, ak sa odpor podá v lehote stanovenej v článku 16 ods. 2, konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade. Konanie pokračuje v súlade s pravidlami: a) európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu ustanoveného v nariadení (ES) č. 861/2007, ak je uplatniteľné; alebo b) akéhokoľvek príslušného vnútroštátneho občianskeho súdneho konania. Podľa Článku 17 bod 4. Nariadenia č. 1896/2006, pokračovanie konania ako občianskeho súdneho konania v zmysle odseku 1 písm. a) a b) sa riadi právom členského štátu pôvodu. Podľa Článku 24 Nariadenia č. 1896/2006, Právne zastúpenie, zastúpenie advokátom alebo osobou s právnickým vzdelaním nie je povinné: a) pre navrhovateľa, pokiaľ ide o návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, b) pre odporcu, pokiaľ ide o odpor proti európskemu platobnému rozkazu. Podľa , Európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného predpisu. 16b) Podľa , ustanovenia o platobnom rozkaze sa použijú primerane, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. 16b) Podľa , strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa , v sporoch z ochrany osobnosti podľa , v sporoch z ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch z právnych vzťahov zo zmenky, šeku alebo iného cenného papiera a v sporoch medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti sa zastúpenie nepripúšťa; to neplatí, ak je zástupcom osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ( ďalej len „

Z.z.“), hosťujúci euroadvokát je pri zastupovaní účastníka konania v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci a obhajobe obvineného v trestnom konaní povinný spolupracovať s advokátom zapísaným do zoznamu advokátov (ďalej len "spolupracujúci advokát"); inak nie je oprávnený účastníka konania alebo obvineného zastupovať ako advokát. Vzájomnú spoluprácu si advokáti upravia písomnou zmluvou.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že mal byť žalovaný v Českej republike, na čo reagoval vo vyjadrení právny zástupca žalobcu, že príslušnosť bola určená v zmysle príslušných nariadení EU (keďže k montáži došlo v SR) v čase začatia konania, čo žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil. Odvolací súd námietku žalovaného o nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky na vydanie Európskeho platobného rozkazu posúdil ako nedôvodnú. Podľa citovaného Článku 6 bod 1. Nariadenia č. 1896/2006“ sa právomoc na účely uplatňovania tohto nariadenia určí v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením (ES) č. 44/2001. Podľa citovaného Článku 3 bod 1. KAPITOLA II, Oddiel 1 Nariadenia č. 44/2011 bolo možné žalovaného ako osobu s bydliskom na území členského štátu žalovať na súdoch Slovenskej republiky ako členského štátu podľa Článku 5 KAPITOLA II, Oddiel 2, ako súdu podľa miesta zmluvného plnenia, keď podľa tvrdení žalobcu sa služby na základe zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami poskytli na území Slovenskej republiky, čo žalovaný nespochybnil.

11. Odvolateľ namietal, že odpor proti Európskemu platobnému rozkazu vydanému v tomto konaní 18.6.2013 bol podaný neoprávnenou osobou- advokátom zapísaným v Českej advokátskej komore, ktorý v zmysle vtedy platného zák. o advokácii nebol oprávnený zastupovať klienta ako advokát a nebol teda oprávnený ani podať odpor proti predmetnému Európskemu platobnému rozkazu, a keďže odpor podala neoprávnená osoba, Európsky platobný rozkaz nemal byť zrušený. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že dňa 18.06.2013 bol vydaný Európsky platobný rozkaz č.k. - 32, doručený žalovanému 26.6.2013 (č.l. 34), proti ktorému bol podaný odpor JUDr. C. B., advokátom, so sídlom v Českej republike na základe Plnej moci udelenej žalobcom dňa 16.7.2013 (č.l. 39), zaslaný v 30 dňovej lehote v zmysle cit. Článku 16 ods. 2 Nariadenia č. 1896/2006 (č.l. 40), doručený súdu prvej inštancie 29.7.2013. Odpor podaný v stanovenej lehote ukončuje európske konanie o platobnom rozkaze upravené Nariadením č. 1896/2006 a vedie k automatickému pokračovaniu prípadu v riadnom občianskom súdnom konaní. Podľa cit. článku 16 ods. 5 Nariadenia č. 1896/2006 osobou oprávnenou na podpísanie odporu je buď odporca, alebo jeho právny zástupca. V zmysle cit. článku 24 Nariadenia č. 1896/2006, právnym zástupcom nemusí byť len advokát ale aj osoba s právnickým vzdelaním. Právnické vzdelanie zástupcu žalovaného JUDr. C. B. nie je sporné, keďže je zapísaný ako advokát v ČAK, ako uviedol sám odvolateľ. Podmienky podania odporu proti Európskemu platobnému rozkazu sú upravené v Nariadení č. 1896/2006, z ktorých nevyplýva odvolateľom tvrdená povinnosť byť zastúpený pri podaní odporu advokátom spĺňajúcim podmienky v zmysle citovaného ust. ako to tvrdil odvolateľ. Odvolací súd dospel k záveru, že námietka odvolateľa, že konanie je zaťažené vadou konania, ktorá mala mať za následok nesprávne právne posúdenie veci je nedôvodná, pretože odpor proti Európskemu platobnému rozkazu bol podaný oprávnenou osobou a podaním odporu v zmysle cit. Článku 17 ods. 1 Nariadenia č. 1896/2006 konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu, keďže navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade, čo odvolateľa nespochybnil. Konanie pokračovalo v súlade s pravidlami príslušného vnútroštátneho občianskeho súdneho konania, teda v danom prípade v súlade s . V zmysle ust. účinnom v čase podania odporu, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Citované ust. upravuje právo strany dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorým môže byť ktorákoľvek osoba spôsobilá na riadne zastupovanie, tzv. všeobecný zástupca. V danom spore medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti (ust. ) je prípustné zastúpenie žalovaného JUDr. C. B. ako jeho zástupcom, pretože má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo nebolo sporné.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, ako posúdil otázku rozhodného práva, resp. či súd prvej inštancie vôbec riešil otázku, akým právom sa má spravovať právny vzťah žalobcu a žalovaného, pretože žalobca so sídlom na území SR mal uzavrieť zmluvu so žalovaným so sídlom na území ČR, keď aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že žalobca si objednával podľa českého práva. Súd konštatoval, že strany uzavreli kombinovanú kúpnu zmluvu so zmluvou o dielo, na základe ktorej žalovaný žalobcovi dodal predmet zmluvy a nainštaloval zariadenie do troch motorových vozidiel žalovaného a žalobca zaplatil cenu na základe vystavených faktúr. Súd len citoval ustanovenia s označením ObchZ, z ktorého označenia nie je zrejmé, či išlo o ustanovenia Českého alebo Slovenského . Odvolací súd v tejto súvislosti dáva súdu prvej inštancie do pozornosti Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „“), keď povinnosťou súdu prvej inštancie bude najskôr ustáliť, čo konkrétne bolo predmetom prevažnej časti záväzku a až na základe toho posúdiť, či ide o kúpnu zmluvu alebo zmluvu o dielo, príp. inú zmluvu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že odlíšenie zmluvy o dielo od kúpnej zmluvy je negatívnym spôsobom vymedzené napr. v tak, že ak je predmetom prevažnej časti záväzku určitá činnosť alebo ak si splnenie záväzku dodať hnuteľnú vec vyžaduje jej montáž, ide o zmluvu o dielo. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku naviac ani nevyplýva, kedy došlo k uzavretiu danej zmluvy medzi sporovými stranami.

13. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením . Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a to znaleckého posudku č. 113/2015, listinného dôkazu - znaleckého posudku vypracovaného Jiřím Kráčalíkom, odborného stanoviska Aldobec Technologies (č.l. 245), výsluchu svedka A. P., ako to namietal odvolateľ. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd vysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobcu prezentovanými v tomto konaní, či už v písomných podaniach ako aj na pojednávaniach. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu považovaná za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998).

14. Nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku sú potom ešte umocnené nedostatočným právnym posúdením žalobou uplatneného nároku, keď súd prvej inštancie síce citoval v rozsudku § 410 ods. 2, § 536 ods. 1, 2, § 432, § 564, § 437 ods. 5, § 349 ods. 1, § 351 ods. 2 ObchZ, avšak obsah uvedených noriem vôbec nevyložil, nevysvetlil, prečo považoval nárok uplatnený žalobou za nedôvodný. Naviac odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo súd v ods. 29. opisoval následky odstúpenia od zmluvy, keď v závere ods. 28 odôvodnenia považoval odstúpenie od zmluvy za neplatné a v tej súvislosti poukazoval na synalagmatické záväzky. V závislosti od posúdenia rozhodného práva súdom prvej inštancie odvolací súd dáva do pozornosti súdu, že „Odstúpením od zmluvy v obchodných záväzkových vzťahoch zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy a strana, ktorej pred odstúpením poskytla plnenie druhá strana, je povinná toto plnenie vrátiť. Na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa , kde sa účinným odstúpením zrušuje zmluva od začiatku (ex tunc), účinky odstúpenia nastávajú až okamihom odstúpenia (ex nunc). Plnenie, poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. Obč. zák.“ (ZSP 50/2010, rozsudok NS SR, sp. Zn. 1 M Obdo V 2/2007) Právo na vrátenie poskytnutého plnenia ( vyrovnanie) vychádza v obchodných záväzkových vzťahoch z a nie je možné aplikovať o bezdôvodnom obohatení ( Rozhodnutie NS ČR, sp. Zn. , Obchodní právo č. 7 - 8/2007, s. 52.

15. Vzhľadom na uvedené, nemožno vôbec hovoriť o odôvodnení rozhodnutia súdom prvej inštancie v zmysle a SR. Vydaním napadnutého rozsudku tak došlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces v zmysle

16. Pokiaľ ide o návrh odvolateľa, ktorým žiadal v odvolaní, aby odvolací súd alternatívne pripustil zmenu žaloby, podľa v odvolacom konaní sa zmena žaloby nepripúšťa v zmysle ust.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nemá dostatočný argumentačný základ súdu prvej inštancie, ktorý by odôvodňoval záver o nedôvodnosti žaloby.

18. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

19. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, je nepreskúmateľný. Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v . Vzhľadom k tomu, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, keď neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil vrátane závislého výroku o trovách konania a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

20. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, postupujúc v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v intenciách vyššie uvedeného záveru odvolacieho súdu, najskôr zistiť, či si strany určili pri uzavretí zmluvy rozhodné právo a v prípade absencie voľby rozhodného práva určiť rozhodné práva podľa . V závislosti od ustálenia zmluvného typu súd znovu posúdi platnosť odstúpenia od zmluvy, v prípade potreby doplní dokazovanie a vo veci znovu rozhodne. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, postupovať v súlade s ustanovením a bude dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé, s uvedením skutočností, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie a z akých dôkazov pri tom vychádzal, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a ako vec právne posúdil. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho

problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. , ). Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.

21. Odvolaciemu súdu neušlo pozornosti, že súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nerozhodol o trovách štátu, napriek tomu, že Uznesením č.k. -255 súd rozhodol tak, že priznal súdom ustanovenej znaleckej organizácii znalečné v sume 884,21 eur a upravil učtáreň súdu na vyplatenie sumy 84,21 eur zo štátnych prostriedkov.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ) a aj o trovách štátu.

23. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.