Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/452/2015

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu : Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, právne zastúpený: Y.. J. J., advokát, spol. s r.o. so sídlom Šoltésovej XXX/X, L. X., N. XX XXX XXX proti žalovanému SR - správca Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., so sídlom Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Dňa 30.11.2015 podal žalobca na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - pozemku v k.ú. W.

2. Podaním doručeným súdu dňa 12.10.2020 žalobca už až po prvom pojednávaní zobral žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť. O náhrade trov konania žiadal rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Uvedenú požiadavku odôvodnil tým, že v konaní uhrádzal znalecké dokazovanie, následne si dal vypracovať odborné stanovisko, na základe ktorého sa rozhodol, že nechce podielové spoluvlastníctvo zrušovať. S poukazom na značné náklady, ktoré s týmto konaní mal, žiada nepriznať trovy konania ani jednej zo strán.

3. Na základe výzvy súdu zo dňa 13.10.2020 podľa žalovaný dňa 26.10.2020 oznámil, že so späťvzatím žaloby súhlasí.

4. Podľa ustanovenia (ďalej len ), Žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ustanovenia , Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa ustanovenia , Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 7.Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie žaloby v celom rozsahu a vzhľadom na to, že aj žalovaný vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby, súd pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia týkajúceho sa zastavenia konania.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa , Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. K zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. V prípade zastaveného konania súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu, ale podľa zásady procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Citované ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania s tým, že otázka zavinenia sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku, neskúma sa, aký je skutkový stav, či žaloba bola dôvodná, či by s ňou žalobca uspel. Ak teda žalobca vzal žalobu späť a nejde o prípad, kedy sa dôvodne podaná žaloba vezme späť pre správanie žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy, ktoré žalovaný na bránenie svojho práva v konaní účelne vynaložil. Vôbec nie je podstatné, kto zavinil podanie žaloby, pretože podstatné je to, kto nesie zavinenie na zastavení konania a nie na jeho začatí.

11. Pokiaľ žalobca uvádzal skutočnosti, ktorými odôvodnil svoj záver, že žiadna zo strán (teda ani žalovaný) by nemala mať nárok na náhradu trov konania, a teda podľa obsahu poukazoval na skutočnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle , s touto argumentáciou sa súd nestotožnil.

12. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ) . Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

13. Súd však nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalovanému nemal priznať nárok na náhradu trov konania. Žiadne významné individuálne okolnosti, na ktoré by súd musel vziať zreteľ ako na výnimočné okolnosti, v spore najavo nevyšli. Ak žalobca poukazuje ako na dôvod, ktorý by súd mal zohľadniť, na to, že mal v súvislosti s týmto konaním už vyššie výdavky, súd uvádza, že toto bez ďalšieho nemôže byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania protistrane. V prvom rade treba uviesť, že žalobca si mal uvážiť už pred začatím konania, či vôbec má záujem o vyporiadanie parcely, ktorú v žalobe uviedol (keďže návrhom na znalecké dokazovanie, s ktorým mal žalobca výdavky, sa vlastne malo ustáliť, či sa skutočne v teréne jedná o ten pozemok, o ktorého prikázanie do vlastníctva má žalobca záujem a sám pripustil, že podľa výsledku znaleckého dokazovania zváži aj späťvzatie žaloby). Ak podal žalobu, musel si byť vedomý, že s konaním budú spojené aj výdavky, a to aj v súvislosti s dokazovaním, ktoré v konaní sám navrhol. Niet dôvodu, aby protistrana nemala mať nárok na náhradu trov konania len s odôvodnením, že žalobca už v tomto konaní platil iné výdavky, ktoré sa mu zdajú privysoké. Navyše žalobca v podaní ani nezdôvodňuje, ani nepreukazuje existenciu prípadnej svojej aktuálnej ťaživej sociálnej situácie. Žalobca vôbec bližšie nezdôvodnil svoju aktuálnu situáciu, resp. bližšie svoju sociálnu situáciu neopísal, a preto nemožno prijať záver o tom, že by nemal byť schopný uhradiť trovy konania žalovanému. Žalovaný sa zúčastňoval konania, hájil svoje práva, a preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania bez ohľadu na to, či protistrana vynaložila iné výdavky na dokazovanie v tomto konaní (na ktorom sama trvala) alebo nie. Navyše žalobca iba všeobecne poukazuje na to, že mal značné náklady aj v súvislosti s vypracovaním si súkromného odborného vyjadrenia, ktoré ale do konania ani nedoložil a ani nešpecifikoval, či vôbec a koľko za odborné stanovisko bol nútený zaplatiť. Okrem toho treba dodať, že ustanovenie neslúži na

zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že zárobková a majetková situácia protistrany je lepšia, a preto akýkoľvek poukaz žalobcu na finančnú záťaž tohto konania na jeho osobu, nie je spôsobilý privodiť záver o tom, že by žalobca nemal byť povinný nahradiť trovy konania, ktoré protistrana účelne vynaložila v súvislosti s podaním žaloby. V konaní sa nevyskytla ani žiadna osobitá, nezvyčajná procesná situácia, ktorú by súd musel zohľadniť a ani charakter konania či predmet sporu nezakladá výnimočnosť situácie, keďže ide o štandardnú žalobu, ktoré konanie však nebolo zakončené vyhlásením rozsudku, ale vydaním uznesenia o zastavení konania za stavu, keď späťvzatie žaloby zapríčinil procesne žalobca, ktorý sa dobrovoľne rozhodol na podanej žalobe ďalej netrvať. S poukazom na tieto skutočnosti súd dôvody pre aplikáciu nevidel.

14. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca nesie procesné zavinenie na zastavení konania a z tohto dôvodu je žalobca povinný žalovanému nahradiť trovy konania. Súd preto žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesení po právoplatnosti tohto uznesenia podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.