Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/18/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcov: 1) A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., 2) F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E. obaja zastúpení: Advokátska kancelária VIS LEGIS s.r.o., so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949, proti žalovanému: G. H., G. XX, XXX XX D. E., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Simona MARCINOVÁ, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 13, 071 01 Michalovce, IČO: 53 192 362, v konaní o zaplatenie 42.945,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -349 zo dňa 04.11.2022, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a IV.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Zrušuje rozsudok vo výroku V.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozhodol takto: ,,I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 42 395,95 eur za deň 26.7.2019 a vo výške 5% ročne zo sumy 550 eur za deň 21.4.2020. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom sumu 42 705,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 42 155,95 eur od 27.7.2019 do zaplatenia a vo výške 5% ročne zo sumy 550 eur od 6.6.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne trovy konania, okrem trov konania za pojednávanie dňa 25.5.2022, v rozsahu 98,88 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne trovy konania za pojednávanie dňa 25.5.2022 v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v prvom rade zastavil konanie v časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, a to v súlade s (ďalej len ,P“), teda v časti týkajúcej sa úroku z omeškania za 1 deň. Následne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vyhodnotil odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcov ako platné. V danom prípade mal jednoznačne preukázané, že k odovzdaniu diela nedošlo

(čo ani nebolo sporné medzi stranami sporu) a toto dielo ani v čase odstúpenia od zmluvy nebolo dokončené. V odstúpení od zmluvy uviedli žalobcovia s tým, že od zmluvy odstupujú podľa tohto ustanovenia, pričom podľa obsahu tohto právneho úkonu je zrejmé, že išlo o odstúpenia pre vadné vykonávanie diela (t.j. podľa ). Cieľom žalobcov bolo odstúpenie od zmluvy z dôvodov, že je zrejmé, že dielo nebude vykonané riadne a zhotoviteľ neurobil nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. Prvoinštančný súd mal vykonaným dokazovaním (najmä výpoveďami žalobcov a nimi navrhnutých svedkov, ako aj predloženými fotografiami) preukázané, že v danom prípade nedostatky izolácie nespôsobovali „bežnú“ vlhkosť na stavbe, ale išlo o vážny nedostatok, ktorý jednak bránil v pokračovaní prác na stavbe a jednak by sa bez odstránenia príčiny zatekania či prenikania vlhkosti dôsledky tejto vady priebežne prejavovali a spôsobovali problémy a značný diskomfort pri užívaní rodinného domu. Žalovaný pritom už v roku 2018 odstraňoval vady izolácie, ale evidentne nie takým spôsobom, aby tento nedostatok bol odstránený, keďže sa vlhnutie stien prejavovalo aj v roku 2019. Tvrdenia žalovaného o riadnom vykonávaní diela boli týmito výsluchmi, fotografiami a odborným vyjadrením vyvrátené. V dôsledku uvedeného mal súd prvej inštancie preukázaný dôvod na odstúpenie od zmluvy spočívajúci v tom, že bolo zrejmé, že dielo nebude vykonané riadne. Pokiaľ ide o námietku neposkytnutia primeranej lehoty na odstránenie vád, ani túto súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú. Zo stavebného denníka predloženého žalovaným zistil, že omietky robili v období od 19.02.2019 do 22.02.2019. Z tohto denníka vyplýva, že 24.6.2019 žalovaný vykonával odkop zeminy z dôvodu vlhnutia miestnosti na 1. podlaží rodinného domu. Je teda zrejmé, že ešte pred odkopom musel byť upozornený na problém s izoláciou, pretože inak nemal dôvod na odkop zeminy. Uvedené vyplýva aj z vyjadrení žalobcov, že tieto vady začali vytýkať koncom apríla 2019 a potom aj v máji a júni. Za tohto stavu súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný mal dostatok času na odstránenie vytýkaných vád súvisiacich s izoláciou, keďže žalobcovia odstúpili do zmluvy až koncom júla 2019, čo nepochybne možno vzhľadom na charakter vady považovať za primeranú lehotu. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadne neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcov, ktorá mala spočívať v nezabezpečení stavebného dozoru, ani túto súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú. V danom prípade nepochybne nešlo o stavbu realizovanú svojpomocne, teda povinnosť zabezpečiť stavebný dozor žalobcovia nemali a táto nevyplýva ani zo zmluvy o dielo. Neustanovenie stavebného dozoru teda nemôže byť považované za porušenie povinnosti žalobcov. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zároveň žalovaným uplatnený nárok na úhradu za práce naviac (okrem sumy 240,- eur) nepovažoval za dôvodný. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaným navrhnutá cenová ponuka presahovala cenu, ktorú boli ochotní žalobcovia za hrubú stavbu uhradiť, pričom žalovaný napokon súhlasil s cenou navrhnutou žalobcami, pričom výšku ceny za dielo napokon v konaní ani nerozporoval. Z výsluchov žalobcov zistil, že žiadali určiť cenu tak, aby nepresiahla sumu 100.000,- eur a aby sa do tejto sumy žalovaný zmestil. Žalovaný nepreukázal, že by žalobcovia odsúhlasili ním žiadané práce naviac, keďže žalobcovia takéto práce naviac popreli a žalovaný k tomu nenavrhol žiadne iné dôkazy. Jediné, čo žalobkyňa v 1. rade uznala, boli zasúvacie dvere, resp. príprava na nich vo výške 240,- eur, v ktorej výške si aj žalovaný uplatnil práce naviac za montáž zásuvných dverí. Okrem tejto položky žalovaný v tomto smere preto neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho ohľadom tejto jeho námietky zaťažovalo. K argumentácii strán sporu ohľadne zmeny použitých materiálov súd prvej inštancie poznamenal, že aj keď v zmluve o dielo nebola výslovná úprava, že žalovaný nemôže použiť iné materiály, ktoré zodpovedajú kvalitatívne materiálom uvedeným v projekte, zo zhodných vyjadrení žalobcov mal preukázané, že títo trvali na použití materiálov podľa projektu, pričom žalovaný ani netvrdil, že by ich so zmenami materiálov oboznamoval. Vychádzajúc z uvedených úvah a hodnotenia vykonaných dôkazov a námietok žalovaného súd prvej inštancie dospel k záveru o platnom odstúpení od zmluvy o dielo v zmysle . Súd vychádzajúc z toho, že v nie je bližšia úprava, akým spôsobom vysporiadať nároky strán zo zaniknutej zmluvy o dielo a zohľadniac skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy má za následok zrušenie zmluvy, aplikoval na vysporiadanie nárokov medzi stranami sporu ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Žalobcovia požadovali v rámci bezdôvodného obohatenia iba sumu za práce a materiály nedodané. Za tým čelom si dali vyhotoviť odborné vyjadrenie, ktoré spĺňa všetky náležitosti vrátane doložky, že znalec si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého úkonu. Pre účely posúdenia rozsahu nevykonaných prác z pohľadu súdu postačuje aj odborné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, ktoré práce a materiály neboli urobené, resp. použité a tieto boli aj vyčíslené. Keďže iný dôkaz ohľadne nevykonaných prác a nepoužitých materiálov predložený nebol, súd prvej inštancie vychádzal z tohto odborného vyjadrenia znalca a určil výšku bezdôvodného obohatenia vo výške 41.524,38 eura, ktorú

považoval za dôvodnú vzhľadom na obsah tohto odborného vyjadrenia. Túto sumu súd krátil iba o sumu 240,- eur, v hodnote ktorej žalobkyňa v 1. rade uznala práce žalovaného naviac. Uviedol, že návrh žalovaného na vypracovanie znaleckého posudku zamietol aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania v zmysle . Žalovaný od doručenia žaloby 5.6.2020 vedel, aké nároky, z akých dôvodov a na základe akých dôkazov si voči nemu žalobcovia uplatňujú. Po prvom pojednávaní dňa 4.4.2022 mal vedomosť aj o predbežnom právnom názore súdu na danú vec. Napriek týmto skutočnostiam a napriek tomu, že bol zastúpený právnym zástupcom, ktorý je znalý práva, navrhol nariadiť znalecké dokazovanie podaním doručeným súdu dňa 26.9.2022, t.j. 9 dní pred posledným pojednávaním, po cca 2 a štvrť roka po doručení žaloby a takmer pol roka po prvom pojednávaní. Za tohto stavu súd neakceptoval, že ide o uplatnenie prostriedkov procesnej obrany riadne a včas, ktoré by si navyše vyžiadalo nepochybne ďalšie odročenie pojednávania. Žalovanému pritom nič nebránilo za tak dlhý čas navrhnúť takýto dôkazy skôr alebo si dať vypracovať aj súkromný znalecký posudok, ktorým by mohol podporiť svoje námietky. Žalobcovia si okrem bezdôvodného obohatenia uplatnili aj náhradu škody, a to vo výške 871,57 eura pozostávajúcu z nákladov na demontáž, odstránenie vadnej izolácie a sumu 550,- eur z titulu nákladov na vypracovanie odborného vyjadrenia. Súd prvej inštancie mal preukázané protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v porušení povinnosti vykonať dielo riadne, teda bez vád. Odborným vyjadrením mal súd vyčíslené náklady na odstránenie vadnej izolácie, ktoré bolo potrebné vynaložiť a faktúrou za toto odborné vyjadrenie a príjmovým pokladničným dokladom mal prvoinštančný súd preukázané vynaloženie nákladov na toto odborné vyjadrenie, čo nepochybne spôsobilo zmenšenie majetkovej sféry žalobcov, teda súd mal preukázaný aj vznik škody. Uvedené dve podmienky sú v príčinnej súvislosti, keďže pri riadnom vykonávaní diela by tieto náklady nebolo potrebné vynaložiť. Súd prvej inštancie mal preukázané aj zavinenie žalovaného, keď svojou neodbornou prácou spôsobil problém s izoláciou, aj keď ju už raz opravoval, v dôsledku čoho ju bolo potrebné odstraňovať a následne zisťovať aj rozsah nevykonaných prác. Vychádzajúc z týchto skutočností dospel k záveru, že aj na tento uplatnený nárok majú žalobcovia právo. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a úvah súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu bezdôvodného obohatenia vo výške 41.284,38 eura a náhrady škody v celkovej výške 1.421,57 eura, čo celkovo predstavuje sumu 42.705,95 eura. V prevyšujúcej časti (t.j. o zaplatenie 240,- eur) žalobu zamietol vzhľadom na dôvodnosť hmotnoprávnej námietky žalovaného v tejto časti.

3. O nároku na náhradu trov konania, okrem trov za pojednávanie dňa 25.5.2022, súd prvej inštancie rozhodol v súlade s v spojení s . Žalobcovia boli úspešní v časti týkajúcej sa zaplatenia celkovo sumy 42.705,95 eura, neúspešní boli v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 240,- eur, v nepatrnej časti úrokov z omeškania zo sumy 550,- eur za cca mesiac a pol a v časti úroku z omeškania za 1 deň vzali žalobu späť, teda v tejto časti procesne zavinili zastavenie konania. Úspech žalobcov bol teda 99,44 %. Žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, čo predstavuje úspech žalovaného 0,56 %. Po započítaní úspechu strán sporu boli žalobcovia úspešnejší v rozsahu 98,88 %, preto im súd v tomto rozsahu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré zaviazal žalovaného uhradiť žalobcom spoločne a nerozdielne, keďže ide o manželov.

4. O trovách konania za pojednávanie dňa 25.5.2022 súd prvej inštancie rozhodol podľa . Toto pojednávanie sa neuskutočnilo a bolo odročené na základe ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného doručeného deň pred pojednávaním v poobedňajších hodinách. Žalobcovia a jeho právny zástupca sa tohto pojednávania zúčastnili a vzhľadom na potrebu odročenia pojednávania si uplatnili tzv. separátne trovy v zmysle . Keďže tieto trovy boli zapríčinené prekážkou na strane právneho zástupcu žalovaného, teda strana žalovaného zavinila vznik trov žalobcov spojených s účasťou na tomto pojednávaní, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na náhradu trov žalobcom za toto pojednávanie v plnom rozsahu, t.j. 100 %, a to spoločne a nerozdielne, keďže ide o manželov.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. až IV. a V. podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v pís. a) f) a . Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že došlo k platnému odstúpeniu od Zmluvy o dielo, a to ani z dôvodu namietanej vadnosti izolácie, nakoľko na platné odstúpenie od Zmluvy o dielo podľa ust. neboli splnené základné zákonné podmienky, a to ani čo sa týka vadnosti izolácie, pričom táto skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania. Medzi stranami nebola dohodnutá žiadna lehota na zhotovenie diela, a z uvedeného dôvodu, t.j. z dôvodu absencie konkrétnej lehoty, v ktorej sa má dielo vykonať, nie je možné, aby sa žalovaný dostal do omeškania so zhotovením diela, a teda zároveň nie je možné, aby došlo k

naplneniu tohto zákonného dôvodu, na základe ktorého, by mohli žalobcovia platne odstúpiť od Zmluvy o dielo. Čo sa týka vadnosti diela, súd prvej inštancie v bode 40 rozsudku ustálil, že odstúpenie od Zmluvy o dielo je platné, a to z jedného hlavného dôvodu - vadnosti izolácie. Žalovaný namieta položku izolácie, a to z dôvodu, že žalobcovia ako objednávatelia bez akéhokoľvek upozornenia žalovaného objednali inú spoločnosť na odstránenie vád izolácie, pričom zároveň žalovaný namietal aj žalobcami požadovanú sumu, nakoľko sám problém izolácie konzultoval s inou spoločnosťou, ktorá vykonala na mieste sondu, prehliadku terénu a bola ochotná problém izolácie odstrániť, pričom však z dôvodu prekážok na strane žalobcov k tomuto nepristúpila. Zároveň táto spoločnosť vyčíslila odstránenie vád izolácie na sumu vo výške 782,- eur. Vyššie uvedená skutočnosť zároveň vyplynula aj z vyjadrenia žalovaného na súdnom pojednávaní dňa 04.04.2022. Uviedol, že pristúpil k odstraňovaniu vád, t.j. že vykonával odkopové práce a pod., pričom následne došlo k dokončeniu týchto prác prostredníctvom inej spoločnosti. Žalovaný s tým následne súhlasil, avšak nesúhlasil s cenou, za ktorú došlo k odstráneniu vád izolácie prostredníctvom tretej osoby, a teda je toho názoru, že k odstráneniu vád skutočne došlo, pričom nie je skutočne možné odstúpiť od Zmluvy o dielo na základe existencie vady, ktorá bola v končenom dôsledku odstránená. Čo sa týka informovania žalobcov o zámene materiálu, tu žalovaný konštatoval, že vzhľadom k tomu, že nemal v Zmluve o diele vymedzenú povinnosť striktne dodržiavať materiály vymienené v projekte, nepovažoval za nevyhnutné informovať žalobcov, že dôjde k požitiu rovnako kvalitného materiálu avšak inej značky. Skutočnosť, že došlo z jeho strany k použitiu materiálov inej značky, ako bolo vymienené v projekte, nepredstavuje vadu diela, ktorá by zakladala dôvod na platné odstúpenie od Zmluvy o dielo, resp. vzhľadom k tomu, že žalovaný a žalobcovia túto povinnosť nemali striktne upravenú v Zmluve o dielo, nepredstavuje táto zámena materiálov žiadnu vadu diela. Čo sa týka vytýkaných vád diela, a to maľby, za ktoré si vyžiadal zhotoviteľ, t.j. žalovaný viac finančných prostriedkov, ako bolo potrebné na reálne zhotovenie malieb, žalovaný prisvedčil, že maľby uskutočnil za menej finančných prostriedkov ako pôvodne požadoval od žalobcov, nakoľko pôvodne sa maľby mali zrealizovať za sumu vo výške 5.385,- eur, avšak tieto maľby zhotovil za sumu vo výške 3.463.45 eura, pričom rozdiel tejto sumy, t.i. 1.921,55 eura bol následne so súhlasom žalobcov ako objednávateľov použitý na ostatné stavebné práce, pri ktorých došlo k navýšeniu jednotlivých položiek. Vzhľadom na vyššie uvedené zrealizovanie malieb zo strany žalovaného za cenu nižšiu, než bola pôvodne dojednaná medzi zmluvnými stranami, nemôže predstavovať vadu diela, ktorá by zakladala dôvod pre platné odstúpenie od Zmluvy o dielo podľa ust. S 642 ods. 2 . Čo sa týka poslednej vady diela podľa Odstúpenia od Zmluvy o dielo, t.j. neuskutočnenie zateplenia domu, žalovaný uviedol, že je pravdou, že nedošlo k zhotoveniu zateplenia domu, a to z dôvodu, že žalobcovia zamedzili žalovanému prístup na stavu, t.j. k dielu, a teda žalovaný viac nemal možnosť odstrániť vady diela, resp. nemal možnosť samotné dielo dokončiť, a teda k neuskutočneniu zateplenia domu nedošlo vinou žalovaného. Žalovaný sa ďalej nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný mal dosť času na odstránenie vád vzhľadom na obdobie, kedy boli vady vytýkané až do času, kedy žalobcovia odstúpili od Zmluvy o dielo, a to aj s prihliadnutím na charakter vád. Podľa názoru žalovaného nie je možné považovať za poskytnutie primeranej lehoty na odstránenie vád diela tú skutočnosť, že žalobcovia upozornili žalovaného na vzniknuté vady a následne počkali určitý čas, a tak odstúpili od Zmluvy o dielo. Žalovaný mal pritom záujem vadu izolácie odstrániť, a za tým účelom aj konzultoval túto vadu s inou spoločnosťou, ktorá vykonala na mieste sondu, prehliadku terénu a bola ochotná problém izolácie odstrániť. Zároveň k odstráneniu tejto vady pristúpila tretia osoba, ktorú poverili žalobcovia. Teda žalobcovia nielen že neposkytli žalovanému dostatočnú primeranú lehotu na odstránenie vád diela, ale túto vadu nechali odstrániť u tretej osoby. Súd zároveň považoval lehotu od vytknutia vád zo strany žalovaného, t.i. od konca apríla 2019 do odstúpenia od Zmluvy o dielo, t.j. do konca júla 2019, t.j. obdobie približne troch mesiacov za primeranú lehotu s ohľadom na charakter vady. Žalovaný s týmto posúdením primeranosti lehoty na odstránenie vád absolútne nesúhlasí, pričom uvádza, že primeranosť lehoty na odstránenie vád diela považuje za odbornú otázku, ktorá požaduje odborné vyjadrenie, pričom len vyslovením charakteru vád nie je možné určiť závažnosť vady a s tým súvisiacu primeranosť lehoty na odstránenie vád diela. Žalovaný tiež opäť zdôraznil, že žalobcovia vadu iba a len vytkli, avšak neurčili žiadnu lehotu (a teda ani primeranú lehotu) na odstránenie vady. Pritom zákonodarca na platné odstúpenie od zmluvy vyslovene vyžaduje nielen vytknutie vady, ale kumulatívne požaduje aj určenie lehoty, ktorá musí byť primeraná. Žalovaný poukázal aj na to, že novému zhotoviteľovi, t.j. pánovi I. trvalo odstránenie vád približne šesť (6) mesiacov, t.j. podľa názoru žalovaného nie je možné považovať lehotu troch (3) mesiacov za primeranú lehotu na odstránenie vád diela zo strany žalovaného, tak ako to posúdil súd.

Vo vzťahu k určeniu výšky bezdôvodného obohatenia žalovaný uviedol, že niekoľkokrát v tomto konaní navrhoval súdu vykonať znalecké dokazovanie, ktorým by sa riade ustálila výška bezdôvodného obohatenia, a to na oboch stranách. Súd však tento návrh žalovaného zamietol a vykonanie dôkazu nepripustil. Podľa názoru žalovaného tu bolo nutné znalcom oceniť všetky stavebné práce (vrátane stavebného materiálu), ktoré boli vykonané zo strany žalovaného ako dodávateľa. Podľa žalovaného nie je možné posudzovať výšku bezdôvodného obohatenia Žalobcov na základe Znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 21.01.2020 vypracovaného znalcom J. G. K., znalec v odbore stavebníctvo - pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad stavebných prác, evidenčné číslo znalca XXXXXX, ktorý nechali vypracovať žalobcovia, nakoľko už zo záveru Znaleckého posudku vyplýva, že predmetom jeho vypracovania bolo zistiť odhad hodnoty stavebných prác, ktoré na stavbe „Rodinný dom p. A. B.. D. E.” mali byť vykonané zhotoviteľom G. H. v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 22.01.2018 v zmysle rozpočtu projektanta, avšak vykonané neboli, resp. boli vykonané vadne. Znalecký posudok nezahŕňa všetky vykonané stavebné práce a použité stavebné materiály zhotoviteľom, t.j. žalovaným, pričom okrem všetkých žalovaným vykonaných dohodnutých prác a materiálov, je nevyhnutné ohodnotiť aj práce, ktoré boli žalovaným zhotovené naviac, resp. aj materiály, ktoré boli použité na zhotovenie prác naviac, nakoľko ich nezapočítaním by nedošlo k riadnemu plneniu a odstráneniu stavu bezdôvodného obohatenia zo zaniknutej Zmluvy o dielo. Zmluvnými stranami dojednaná suma nezohľadňuje celkové plnenie zo strany žalovaného, nakoľko na určenie tejto výšky je potrebné zohľadniť náklady, ktoré by bolo treba vynaložiť na získanie rovnakého plnenia v danom mieste a čase, so zohľadnením prípadných nedostatkov plnenia. Zároveň žalovaný nesúhlasil s náhradou škody za demontáž, t.j. odstránenie starej izolácie, nakoľko izolácia bola uskutočňovaná, resp. boli vykonané práce aj prostredníctvom tretej osoby, ktorú zabezpečili žalobcovia a nie je zrejmé, akým spôsobom bola predmetná suma vyčíslená, pričom súd sa touto skutočnosťou v odôvodnení rozsudku ani nezaoberal a túto skutočnosť žiadnym spôsobom neodôvodnil, súd v odôvodnení rozsudku len odôvodnil nárok žalobcov na náhradu škody za demontáž starej izolácie, a pri stanovení ceny len poukázal na Znalecký posudok, resp. odborné vyjadrenie predložené zo strany žalobcov. Zároveň žalovaný nesúhlasil ani s náhradou škody za znalecký posudok, ktorý si žalobcovia nechali vyhodnotiť, nakoľko ten preukazuje len vady, ktoré boli spôsobené, resp. to, čo zo strany žalovaného vyhotovené nebolo, pričom nepreukazuje skutočnú výšku plnenia, resp. bezdôvodného obohatenia, ktorá žalovanému zo strany žalobcov vznikla. Žalovaný namietal, že rozhodnutím súdu o nepribratí znalca došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, pričom bez takto vykonaného dokazovania nemohlo dôjsť ani nedošlo k stanoveniu výšky plnenia žalovaného, a tým aj k spravodlivému rozhodnutiu vo veci. Určenie výšky plnenia na diele zo strany žalovaného predstavuje odbornú otázku, ktorá vyžaduje vedecké poznatky. Napokon žalovaný nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že sa jedná o trovy konania, ktoré procesne zavinila strana konania. Uviedol, že právna zástupkyňa žalovaného žiadala odročiť súdne pojednávanie vytýčené na termín 25.05.2022 z dôvodu, že sa deň pred konaním tohto súdneho pojednávania vrátila z dovolenky, pričom po prílete sa objavili u právnej zástupkyne žalovaného náhle zdravotné ťažkosti, ktoré jej znemožnili sa súdneho pojednávania zúčastniť. Právna zástupkyňa žalovaného bezodkladne po nastúpení týchto zdravotných ťažkostí oznámila túto skutočnosť súdu, a žiadala odročiť termín predmetného súdneho pojednávania, pričom vzhľadom na zložitosť skutkového a právneho stavu nebolo možné, aby sa dala právna zástupkyňa substitučne zastúpiť iným advokátom, nakoľko ten by pre krátkosť času a zložitosť skutkového a právneho stavu veci, nemal možnosť oboznámiť sa s predmetnou právnou vecou a žalovaného v konaní kvalifikovane zastupovať. Vzhľadom k tomu, že sa predmetné súdne pojednávanie konalo až nasledujúci pracovný deň, t.j. 25.05.2022 o 9:00 hod. a súd sa o skutočnosti, ktorá nastala na strane právnej zástupkyne Žalovaného dozvedel už dňa 24.05.2022 o 13:32:28 hod., deň predchádzajúci termínu konania súdneho pojednávania vo veci, mal súd povinnosť bezodkladne rozhodnúť o odročení predmetného súdneho pojednávania a zároveň upovedomiť tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Skutočnosť, že súd rozhodol o odročení predmetného súdneho pojednávania, avšak túto skutočnosť neoznámil žalobcom, nemôže byť na ťarchu žalovaného, a teda žalovaný nesúhlasí s náhradou trov konania žalobcom za účasť na súdnom pojednávaní dňa 25.05.2022, nakoľko predmetné trovy konania nevznikli vinou žalovaného, resp. právnej zástupkyne žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd v predmetnej právnej veci rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Žalobcovia v súlade s rozhodnutím súdu prvej inštancie majú za to, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 26.7.2019 bolo platným právnym úkonom

urobeným v súlade s . Žalobcovia na základe svojich výpovedí, svedeckých výpovedí, predložených fotografií a predloženého odborného vyjadrenia riadne preukázali, že stavba diela nebola zhotovovaná riadne a to vo viacerých jej častiach. Žalovaný bol žalobcami žiadaný opakovane na odstránenie vytýkaných vád, čo sám žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepoprel. Čo sa týka samotnej lehoty na nápravu vád, nikde neustanovuje definíciu primeranej lehoty a táto nevyplýva ani z ustálenej judikatúry. Žalobcovia majú za to, že primeranosť lehoty na nápravu vád treba vyvodzovať zo sledu celkových okolností. Žalovaný mal vymedzený časový priestor, a to omnoho širší ako je primeraná lehota, ktorá zvyčajne býva v zmysle niektorých súdnych rozhodnutí napr. 14 dní, pričom je zrejmé, že vady boli vytýkané už v lete 2018 a potom kontinuálne od apríla 2019, pričom žalobcovia odstúpili od Zmluvy až dňa 26.07.2019. V tejto súvislosti uviedli, že žalovaný pritom žiadnym spôsobom nepreukázal prípadnú neexistenciu vád izolácie, resp. odborné odstránenie vád izolácie. Nielen že žalovaný existujúcu vadu izolácie neodstránil s odbornou starostlivosťou, zároveň sám žalovaný v odvolaní výslovne potvrdil skutočnosť, že žalobcovia vadnosť izolácie namietali, keď uvádza cit.: „K posúdeniu vadnosti izolácie si dovoľujeme uviesť, že je pravdou, že Žalobcovia vadnosť izolácie namietali, táto skutočnosť zároveň vyplynula aj z vykonaného dokazovania.“ Žalobcovia okrem vád izolácie preukázali aj ďalšie vytýkané vadné plnenie spočívajúce v zamieňaní materiálov zo strany žalovaného pri realizácii diela a to ohľadom časti diela týkajúcej sa izolácie, nakoľko žalobcovia v súlade s konštatovaním súdu uvedenom v odseku 44 rozsudku preukázali, že materiál použitý na izoláciu nespĺňal kvalitatívne porovnateľné vlastnosti s materiálmi navrhnutými v projekte. Žalovaný vznik vytknutých vád v dôsledku jeho vadného plnenia v plnom rozsahu pred Žalobcami uznal. Žalobcovia preto na začiatku riešenia vzniknutých vád dali žalovanému primeranú lehotu – bez zbytočného odkladu (a to vzhľadom na charakter a rozsah vád diela), nakoľko na stavbe bola naliehavá potreba predísť vzniku bezprostredne hroziacim značným škodám – na bezplatné odstránenie týchto vád, pričom žalovaný ako zhotoviteľ vytknuté vady neodstránil v primeranej lehote, a v prípadoch, kedy mal žalovaný najprv snahu vytknuté vady diela odstrániť, tieto žalovaný nielenže nakoniec neodstránil dohodnutým spôsobom, ale ani v súlade so Zmluvou a Projektom. Poukázali na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný nielen že bol neaktívny, ale aj skutočnosť, že odstrániť tieto vady nevedel a súhlasil ústne s tým, aby nápravu vád urobila iná firma, čo ale písomne potvrdiť odmietol. Žalobcovia boli nútení odstúpiť od Zmluvy vzhľadom na neodstránenie vád v primeranej lehote, hrozbu vzniku neodstrániteľných škôd na dome a vzhľadom na zjavnú neodbornosť Žalovaného. Nedostatočnú odbornosť na odstránenie vád pritom výslovne potvrdil sám žalovaný aj v samotnom odvolaní. Námietky žalovaného odôvodňujúce údajnú neplatnosť odstúpenia od Zmluvy z dôvodu, že Žalobcovia ako objednávatelia údajne bez akéhokoľvek upozornenia žalovaného objednali inú spoločnosť na odstránenie vád izolácie (pričom podľa názoru žalovaného nie je skutočne možné odstúpiť od Zmluvy na základe existencie vady, ktorá bola v končenom dôsledku odstránená) považujú Žalobcovia za nedôvodné, nakoľko žalobcovia pristúpili k odstraňovaniu vád diela až následne po účinnom odstúpení od Zmluvy, pričom Žalobcovia zabezpečili odstránenie vád prostredníctvom p. I., ktorý uskutočnil injektáž, a p. B., ktorý uskutočnil izoláciu. Zároveň žalobcovia považujú námietku žalovaného ohľadom údajne vysokej ceny odstránenia vád tretími osobami, keď žalovaný v odvolaní uvádza: „Zároveň táto spoločnosť vyčíslila odstránenie vád izolácie na sumu vo výške 782,- EUR“, za ničím nepreukázanú (žiadna cenová ponuka, či akýkoľvek iný dokument preukazujúci snahu Žalovaného odstrániť vadu v tomto kontexte nebol k uvedenému tvrdeniu v súdnom konaní doložený) a zároveň na uvedenú námietku nie je možné prihliadať z dôvodu zákonnej koncentrácie konania s poukazom na ust. . Žalobcovia považujú argumentáciu žalovaného o údajnej neprimeranosti lehoty na odstránenie vád s poukazom na výpoveď svedka p. I. za nesprávnu, vytrhnutú z kontextu a zároveň za klamlivú. Z výpovede svedka p. I. v zmysle zápisnice z pojednávania zo dňa 24.08.2022 s poukazom na str. 10, odsek 4. a 5. zápisnice nie je podľa žalobcov možné dedukovať, že odstraňovanie vád trvalo pánovi I. približne 6 mesiacov, nakoľko p. I. jasne uviedol, že na stavbe nerobili každý deň. Zároveň odvodzovanie primeranosti lehoty na odstránenie vád diela poukazom na výpoveď pána I. nie je správne, nakoľko okrem presne odpracovaného času nie sú známe ani faktory, ktoré mohli mať vplyv na trvanie vykonávania opráv zo strany pána I. (počet ľudí vykonávajúcich opravy, dostupnosť materiálu, počasie a iné). Žalobcovia ďalej považujú odvolaciu námietku žalovaného ohľadom nesprávne určenej výšky bezdôvodného obohatenia za nedôvodnú, tak ako to skonštatoval aj súd v rozsudku. Žalobcovia uhradili žalovanému odmenu za zhotovenie diela vo výške 100.000,- eur, ktorú žalobcovia uhradili žalovanému po častiach, a to aj vopred za práce, ktoré ešte zhotovené neboli. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia platne odstúpili od zmluvy, došlo k zrušeniu zmluvy a to od počiatku. Do momentu zrušenia zmluvy došlo zo strany žalovaného k čiastočnému zhotovovaniu diela, ktoré však nebolo vyhotovené v súlade so zmluvou, Projektom, či požiadavkami žalobcov a ani v súlade s predpísanými technickými normami,

napriek tomu si žalobcovia nenárokujú vrátenie tej časti ceny diela, ktorá pripadá na riadne zhotovené práce a vynaložený materiál. Žalobcovia si nenárokujú vrátenie tej časti ceny diela, ktorá pripadá na riadne zhotovené práce a vynaložený materiál. V časti sumy 41.284,38 eura, ktorá bola súdom priznaná, a ktorej uplatňovanie je preukázané na základe Odborného stanoviska, pripadajúcej na práce, ktoré zhotovené neboli, plnili žalobcovia žalovanému bez právneho dôvodu, na základe čoho možno konštatovať, že v tejto časti sa žalovaný bezdôvodne obohatili na ich úkor. Pokiaľ žalovaný ďalej namieta, že je nevyhnutné ohodnotiť aj práce, ktoré boli zhotoviteľom, t.j. žalovaným zhotovené naviac, resp. aj materiály, ktoré boli použité na zhotovenie prác naviac, žalobcovia považujú uvedenú námietku za nedôvodnú z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, nakoľko žalovaný do dnešného dňa žiadnym spôsobom nepreukázal práce naviac, prípadne materiály, ktoré mali byť použité naviac (pričom na žiadne práce naviac jednak nemal žalovaný od žalobcov ani súhlas a jednak takéto žalobcovia na stavbe do času, kým ju zhotovoval žalovaný ani neevidovali), žalovaný nepredložil žiadne faktúry preukazujúce nakúpený materiál, riadne vyúčtovanie zhotovených/nezhotovených prác na diele, nepredložil certifikáty k použitým materiálom na zhotovovanom diele, revízne správy súvisiace s riadnym užívaním diela a jeho súčastí. Žalobcovia taktiež nesúhlasia s odvolacou námietkou žalovaného, ktorý nesúhlasí s náhradou škody za demontáž, t.j. odstránenie vadnej izolácie. Žalobcovia v súlade s názorom súdu prvej inštancie považujú nárok na náhradu škody za dôvodný, nakoľko boli naplnené všetky predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a to (i) porušenie povinnosti zo záväzkovo-právneho vzťahu – Zmluvy žalovaným vykonať izoláciu riadne bez vád, (ii) ujma v majetkovej sfére Žalobcov spočívajúca vo vynaložených nákladoch na odstránenie vadnej izolácie, (iii) príčinná súvislosť medzi porušením zmluvných povinností žalovaným a vzniknutou ujmou v majetkovej sfére žalobcov, pretože ak by žalovaný nezhotovoval dielo nekvalitne a vadne, ku škode by nebolo došlo a (iv) zavinenie – žalovaný uvedomujúc si svoje konanie vo vadnom zhotovovaní Diela v tomto ďalej pokračoval, ba po vytknutí vád Žalobcami tieto v poskytnutej primeranej lehote ani nenapravil. Výška nároku na náhradu škody demontáž, t.j. odstránenie vadnej izolácie bola žalobcami riadne preukázaná, pričom žalovaný napriek odvolacej námietke do dnešného dňa nepreukázal, že by uplatňovaná výška nároku v sume 871,57 eura nemala byť dôvodná. Žalobcovia rovnako nesúhlasia s odvolacou námietkou žalovaného, ktorý nesúhlasí s náhradou škody za vypracovanie Odborného vyjadrenia, ktorý si Žalobcovia nechali vyhotoviť. Žalobcovia považujú vynaložené finančné prostriedky na vypracovanie Odborného vyjadrenia v zmysle ustálenej judikatúry SR za súčasť skutočnej škody ako tzv. nevyhnutný náklad, ktorý žalobcovia vynaložili na zabezpečenie zistenia uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom výška bezdôvodného obohatenia uvedená v Odbornom vyjadrení bola riadne vypočítaná. Suma vo výške 550,- eur na vypracovanie Odborného vyjadrenia je odôvodnená, pričom jej výška bola riadne preukázaná predloženou faktúrou za Odborné vyjadrenie zo dňa 22.01.2020. Žalobcovia rovnako nesúhlasia s odvolacou námietkou žalovaného, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, keď súd na pojednávaní zo dňa 05.10.2022 zamietol návrh žalovaného, aby uznesením pribral znalca z príslušného odboru, ktorý by stanovil výšku plnenia zo strany žalovaného, ktorá spočívala v prácach vykonaných na diele žalobcov ako aj cenu materiálov, ktoré boli zo strany žalovaného na diele použité. Stotožnili sa s odôvodnením súdu v časti odseku 26 rozsudku o dôvode zamietnutia návrhu na pribratie znalca, keď súd uvádza, že: „Pokiaľ ide o návrh na vypracovanie znaleckého posudku, súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania v zmysle .“ Žalobcovia považujú súdom priznaný nárok na náhradu trov konania v zmysle výroku V. rozsudku za dôvodný v celom rozsahu. Nakoľko procesná strana žalovaného zavinila odročenie pojednávania (t.j. pojednávanie bolo odročené z dôvodov na strane právnej zástupkyne žalovaného, ktorá zároveň predložila žiadosť o odročenie pojednávania až v poobedňajších hodinách deň pred nariadeným pojednávaním), pričom právna zástupkyňa žalovaného riadne nepreukázala zdravotné ťažkosti ako dôvod na odročenie pojednávania, žalobcovia považujú ich nárok na náhradu trov konania voči žalovanému za dôvodný. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalovaného voči výrokom I. a III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odmietol, rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov II., IV. a V. potvrdil a rozhodol o trovách konania tak, že žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

7. K vyjadreniu žalobcov podal žalovaný odvolaciu repliku. Opätovne zdôraznil, že v tomto prípade nielen že nedošlo k splneniu zákonných podmienok na platné odstúpenie od Zmluvy o dielo, ktoré žalobcovia namietali, ale nedošlo ani k splneniu ďalšej zákonnej podmienky, ktorej splnenie by umožňovalo

žalobcom platne odstúpiť od Zmluvy o dielo v zmysle ust. , t.j. odstúpenie od Zmluvy o dielo v prípade, ak by dielo nebolo včas hotové, a teda je podľa názoru žalovaného nevyhnutné vyhodnotiť toto odstúpenie od Zmluvy o dielo za neplatné. Žalovaný sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že zákon neustanovuje presnú dĺžku lehoty na odstránenie vád diela, avšak ustanovuje len všeobecné pomenovanie „primeraná lehota''. Zákon však vyslovene uvádza, že sa musí jednať o poskytnutú primeranú lehotu, t.j. lehotu vyslovene poskytnutú zo strany objednávateľov ako žalobcov zhotoviteľovi ako žalovanému, v ktorej má žalovaný vady diela odstrániť a zároveň táto lehota musí byť primeraná. Žalobcovia neposkytli žalovanému žiadnu lehotu na odstránenie vád diela, a aj napriek tomu konali tak, že vytkli žalovanému vadu, následne počkali určitú dobu, a tak odstúpili od Zmluvy o dielo, t.j. bez reálneho poskytnutia konkrétnej primeranej lehoty na odstránenie vád diela. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobcovia požadovali bezodkladné odstránenie vád diela, pokiaľ by aj žiadali odstránenie vád diela bez zbytočného odkladu, čo však neurobili, tak by sa vyskytla otázka ohľadom primeranosti odstránenia vád diela v lehote bez zbytočného odkladu s ohľadom na charakter a rozsah vád diela. Zároveň podľa žalovaného nie je absolútne pravdivá skutočnosť, že by žalovaný nemal záujem na odstránení vád diela ako aj na celkovom zhotovení diela, nakoľko žalovaný až do doručenia odstúpenia od Zmluvy o dielo zo strany žalobcov na diele skutočne pracoval a mal úmysel dielo riadne dokončiť. V prípade vady izolácie žalovaný sám problém izolácie konzultoval s inou spoločnosťou, ktorá vykonala na mieste sondu, prehliadku terénu a bola ochotná problém izolácie odstrániť, pričom však z dôvodu prekážok na strane žalobcov k tomuto nepristúpila. Zároveň táto spoločnosť vyčíslila odstránenie vád izolácie na sumu vo výške 782,- eur. Poukázal na výpoveď žalobkyne v 1. rade zo súdneho pojednávania zo dňa 04.04.2022, z ktorej vyplynulo, že „L. H. zabezpečil odkopanie domu až k izolácii a celú stenu museli dať dole, aj penetrák a potom nastúpila iná firma, ktorá robila injektáž.“ Žalovaný opätovne zdôraznil, že výška plnenia zo strany žalovaného ako zhotoviteľa nebola v konaní ustálená, nakoľko táto zahŕňa jednak celkovú skutočnú cenu zhotovených prác žalovaným ako aj celkovú cenu použitých materiálov zo strany žalovaného na zhotovenie diela, pričom k takémuto vyčísleniu plnenia žalovaného v tomto konaní nedošlo. Žalovaný opakovane poukazuje na tú skutočnosť, že pri stanovení výšky plnenia zo strany žalovaného nie je možné vychádzať zo Znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 21.01.2020 vypracovaného znalcom J. G. K., nakoľko predmetný Znalecký posudok bol vyhotovený za účelom zistenia odhadu hodnoty stavebných prác, ktoré na stavbe „Rodinný dom p. A. B.. D. E.“ mali byť vykonané zhotoviteľom G. H. v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 22.01.2018 v zmysle rozpočtu projektanta, avšak vykonané neboli, resp. boli vykonané vadne. Znalecký posudok okrem toho nezahŕňa všetky vykonané stavebné práce a použité stavebné materiály zhotoviteľom, t.j. žalovaným, pričom okrem všetkých žalovaným vykonaných dohodnutých prác a materiálov, je nevyhnutné ohodnotiť aj práce, ktoré boli zhotoviteľom, t.j. žalovaným zhotovené naviac, resp. aj materiály, ktoré boli použité na zhotovenie prác naviac. Žalovaný je toho názoru, že nezapočítaním týchto vykonaných prác a použitých materiálov by došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalobcov. Žalovaný zároveň zdôraznil, že pri posudzovaní výšky peňažnej náhrady je treba vychádzať z nákladov, ktoré by objednávateľ v danom mieste a čase musel vynaložiť na dosiahnutie rovnakého plnenia, a teda je nevyhnutné stanoviť výšku plnenia tak, ako bolo skutočne plnené zo strany žalovaného, t.j. to, čo žalovaný skutočne plnil, a nie sumu, na ktorej sa žalobcovia a žalovaný ústne dohodli pri uzatváraní Zmluvy o dielo. Žalovaný zdôrazňuje, že suma vo výške 100.000,- eur nepredstavovala reálnu cenu diela, ale išlo o zľavu z ceny diela vo výške 10.983,70 eur. Je však prirodzené, že žalovaný žiadal doplatiť cenu za práce naviac, ktoré reálne vynaložil po tom, ako došlo zo strany Žalobcov k odstúpeniu od Zmluvy o dielo. Čo sa týka vyčíslenia prác naviac, tieto boli následne žalobcom zo strany žalovaného riadne vyčíslené podaním zo dňa 16.09.2019 označeným ako odpoveď na odstúpenie od zmluvy o dielo a predžalobnú výzvu. Zároveň v rámci vyjadrenia žalovaného zo dňa 02.03.2021 Žalovaný predložil rozpis uskutočnených prác naviac, na základe ktorého boli zo strany žalovaného uskutočnené práce naviac vo výške 27.100,84 eur. Žalovaný zdôrazňuje, že v Zmluve o dielo sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že v prípade prác naviac sa cena nenavýši o ďalšie náklady spojené s vyhotovením diela. Žalovaný zároveň predložil Stavebný denník, z ktorého okrem iného vyplývalo, že žalovaný na diele skutočne vykonal určité práce naviac, a teda vzhľadom na uvedené je nevyhnutné tieto práce naviac v rámci finančného vyporiadania zo zaniknutej Zmluvy o dielo aj riadne zohľadniť. Žalovaný zároveň zdôrazňuje, že sa jedná o Stavebný denník, ktorý bol vyhotovený riadne, počas zhotovenia diela, teda je absolútne klamlivé a zavádzajúce tvrdenie žalobcov, že by žalovaný vyhotovil Stavebný denník až následne na účely súdneho konania. Žalovaný k náhrade škody za demontáž, t.j. odstránenie starej izolácie uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že tento nárok je dôvodný, pričom poukázal na skutočnosť, že izolácia bola uskutočňovaná, resp. boli vykonané práce aj prostredníctvom tretej osoby, ktorú zabezpečili žalobcovia. Výšku škody

za odstránenie starej izolácie určili žalobcovia na základe sumy vyplývajúcej zo Znaleckého posudku, avšak tento obsahuje k výške škody za odstránenie starej izolácie len krycí list (prílohu č. 7 k Znaleckému posudku) a z uvedeného nie je absolútne zrejmé, akým spôsobom bola predmetná suma vyčíslená a aké práce táto suma zahŕňa. Ďalej žalovaný uviedol, že od začiatku tohto konania bol toho názoru, že nedošlo k platnému odstúpeniu od Zmluvy o dielo, pričom vzhľadom na túto skutočnosť, v konaní zameral svoju procesnú obranu na preukázanie, že nedošlo k splneniu zákonných podmienok na odstúpenie od Zmluvy o dielo. S prihliadnutím na hospodárnosť konania žalovaný nenavrhol znalecké dokazovanie, až kým súd neustálil, že došlo k platnému odstúpeniu od Zmluvy o dielo. Následne žalovaný vzhľadom na názor súdu prezentovaný na súdnom pojednávaní zo dňa 25.08.2022, ktorým mal za to, že došlo k platnému odstúpeniu od Zmluvy o dielo, podaním zo dňa 26.09.2022 navrhol súdu, aby uznesením pribral znalca z príslušného odboru, ktorý by stanovil výšku plnenia zo strany žalovaného, ktorá spočívala v prácach vykonaných na diele žalobcov ako aj cenu materiálov, ktoré boli zo strany žalovaného na diele použité. Žalovaný následne na súdnom pojednávaní dňa 05.10.2022 opätovne navrhol súdu, aby uznesením pribral znalca z príslušného odboru na stanovenie výšky skutočného plnenia zo strany žalovaného, avšak súd návrh žalovaného na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním zamietol. Žalovaný k nároku na náhradu trov konania v súvislosti s odročením pojednávania zo dňa 25.05.2022 opätovne uviedol, že tento nárok žalobcov považuje za absolútne nedôvodný v celom jeho rozsahu. Skutočnosť, že súd rozhodol o odročení termínu predmetného súdneho pojednávania, avšak túto skutočnosť neoznámil žalobcom, nemôže byť na ťarchu žalovaného, a teda žalovaný nesúhlasí s náhradou trov konania žalobcom za účasť na súdnom pojednávaní dňa 25.05.2022, nakoľko má za to, že predmetné trovy konania nevznikli vinou žalovaného, resp. právnej zástupkyne žalovaného.

8. Žalobcovia v odvolacej duplike odmietli a popierajú tvrdenia žalovaného uvedené v replike a rovnako tvrdenia uvedené v odvolaní, ktorými sa žalovaný snaží zdôvodniť odvolacie dôvody, pričom žalobcovia považujú uvedené tvrdenia zároveň za nepreukázané, keďže žalovaný doteraz v priebehu konania v rámci prostriedkov procesnej útoku a procesnej obrany nepredložil žiadny relevantný dôkaz na podporu svojich tvrdení. Skutočnosť, že dielo v zmysle Zmluvy o dielo nebude vykonané riadne žalovaný v priebehu konania nevyvrátil. Žalobcovia na základe svojich výpovedí, svedeckých výpovedí, predložených fotografií a predloženého odborného vyjadrenia riadne preukázali, že stavba diela nebola zhotovovaná riadne, a to vo viacerých jej častiach. Žalovaný bol žalobcami žiadaný opakovane na odstránenie vytýkaných vád, čo sám žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepoprel. Žalobcovia pritom v konaní riadne preukázali vady diela spočívajúce v nedostatkoch izolácie, čo potvrdil aj súd vo svojom rozhodnutí v odseku 40 rozsudku. Zároveň žalobcovia riadne preukázali, že vadnosť izolácie namietali, čo potvrdil aj sám žalovaný v odvolaní. Čo sa týka samotnej lehoty na nápravu vád, uviedli, že žalovanému bola poskytnutá primeraná lehota na vykonanie nápravy. Primeranosť lehoty na vykonanie nápravy pritom vyplýva jednak zo skutočnosti, že (i) žalobcovia dlhšie obdobie upozorňovali žalovaného na vady diela a žiadali žalovaného, aby vady bez zbytočného odkladu odstránil (vady izolácie žiadali žalobcovia odstrániť od žalovaného už v júni 2018 a následne v mesiacoch apríl, máj, jún 2019), pričom žalovaný nápravy vád do času odstúpenia od Zmluvy o dielo riadne nevykonal, resp. vykonal neodborne a zároveň primeranosť poskytnutej lehoty vyplýva (ii) zo samotného správania žalovaného, ktorý neprejavoval ochotu vady odstrániť a nepristupoval k svojmu záväzku aktívne. Žalobcovia majú za to, že primeranosť lehoty na nápravu vád treba vyvodzovať zo sledu všetkých skutkových okolností, pričom jedine súd je oprávnený na základe svojej úvahy primeranosť poskytnutia lehoty posúdiť a to na základe tvrdení strán sporu a vykonaných dôkazoch. Akékoľvek opačné tvrdenia žalovaného, že táto otázka je predmetom odborného posúdenia, nemožno považovať za správne. Žalovaný sa v Replike síce opätovne snaží poukazovať na výpoveď pána I., pričom sa snaží tvrdiť, že primeranou lehotou je doba približne 6 mesiacov. Žalobcovia týmto opätovne zdôrazňujú, že odvodzovanie primeranosti lehoty na odstránenie vád diela poukazom na výpoveď pána I. je nesprávne, nakoľko nielen že nie je známy jeho presne odpracovaný čas, ale aj nie sú známe iné faktory, ktoré mohli mať vplyv na trvanie vykonávania opráv zo strany pána I., ktorý musel pristúpiť k oprave vád ako nový zhotoviteľ k rozostavanej stavbe. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by aktívne pristupoval k odstraňovaniu vád a s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby boli vady odstránené v primeranej lehote. Žalovaný sa vyhýbal stretnutiam a telefonátom so žalobcami vrátane žiadostí a výziev na odstránenie vád, hoci mal dostatok časového priestoru, aby tieto vady odstránil, pričom žalovaný uvedené nepoprel a zároveň nepreukázal opak. S poukazom na čl. II. repliky žalovaného, žalobcovia nepopierajú skutočnosť, že žalovaný vykonal odkop zeminy. Žalobcovia však zdôrazňujú, že údajné nájdenie spoločnosti, ktorá by vykonala opravu vád namiesto žalovaného, čo žalovaný nikdy nepreukázal predložením akýchkoľvek

dôkazov, a zároveň samotné odkopanie zeminy nemožno považovať za riadne odstraňovanie vád zo strany žalovaného s prihliadnutím na otázku uplynutia primeranej doby na odstránenie vád. Len skutočnosť, že došlo k odkopaniu zeminy nepreukazuje, že v čase plynutia primeranej lehoty na odstránenie vád bolo možné odôvodnene očakávať, že dielo bude vykonané riadne a budú odstránené vytýkané vady, ktoré žalovaný do času odstúpenia od Zmluvy o dielo ani neodstránil, hoci už v júni 2018 žalobcovia zistili a upozornili žalovaného, že izolácia nie je prepojená a steny diela sú mokré. Následne vady izolácie žalobcovia vytýkali koncom apríla 2019 a v priebehu mesiacov máj a jún 2019. Žalobcovia dodávajú, že je síce pravda, že v čase doručovania odstúpenia od Zmluvy o dielo sa žalovaný nachádzal na stavbe diela, avšak tak ako to vyplýva aj z výpovede žalobkyne v 1. rade zo dňa 04.04.2022, žalovaný bol v tento deň najprv kontaktovaný osobne zo strany žalobkyne v 1. rade na stavbe u p. M.. Nemôže byť preto pravdou, že žalovaný sa aktívne snažil odstraňovať vady diela v deň doručovania odstúpenia od Zmluvy o dielo, čo zároveň žalovaný žiadnym spôsobom ani nepreukázal, keď v daný deň bol aj na stavbe p. M.. Okrem toho len samotná skutočnosť, že žalovaný bol v okamihu doručovania odstúpenia od Zmluvy o dielo prítomný na stavbe diela, žiadnym spôsobom nepreukazuje aktívne konanie spočívajúce v odstraňovaní vád. Žalovaný v čl. III. Repliky opätovne namieta určenie výšky bezdôvodného obohatenia. Nakoľko žalovaný neuvádza žiadne nové tvrdenia, žalobcovia poukázali na odôvodnenie rozsudku uvedené v odseku 46 a ďalej na všetky predošlé vyjadrenia žalobcov, ktorých sa plnej miere pridŕžajú a zároveň opätovne uvádzajú, že žalobcovia si nenárokujú vrátenie tej časti ceny diela, ktorá pripadá na riadne zhotovené práce a vynaložený materiál, a za ktoré žalobcovia vopred zaplatili. Žalovaný v kontexte jeho argumentácie pritom v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal, za ktoré konkrétne zhotovené práce a vynaložený materiál by mu mali prináležať finančné prostriedky vo vyššej výške, oproti sume 58.715,62 eura, ktorá mu bola zaplatená a jej vrátenie nebolo predmetom tohto konania (t.j. rozdiel zaplatených finančných prostriedkov 100.000,- eur – 41.284,38 eur ako žalobcami uplatňovaný a zároveň súdom priznaný nárok z titulu bezdôvodného obohatenia). Žalovaný nepredložil žiadne faktúry preukazujúce nakúpený materiál a ani iný daňový doklad o zakúpení takéhoto materiálu, riadne vyúčtovanie zhotovených/nezhotovených prác na diele, nepredložil certifikáty k použitým materiálom na zhotovovanom diele, revízne správy súvisiace s riadnym užívaním diela a jeho súčastí, preto akékoľvek tvrdenia žalovaného, že súd podľa neho nesprávne priznal žalobcom nárok z titulu bezdôvodného obohatenie v sume 41.284,38 eura, nie sú dôvodné. Čo sa týka nároku na náhradu škody za demontáž, t.j. odstránenie vadnej izolácie v sume 871,57 eura, ktorý súd žalobcom v zmysle odsekov 48 až 50 rozsudku priznal, žalovaný v čl. III. repliky už ďalej netvrdí, že by nárok žalobcom na náhradu škody nevznikol; žalovaný už len argumentuje údajne nedostatočne preukázanou výškou škody, čo však nie je pravda, keďže žalobcovia tento nárok riadne v konaní preukázali a bolo už práve na žalovanom preukázať, že výška uplatňovaného nároku na náhradu škody nie je správna, čo žalovaný neučinil. Žalovaný v čl. III. repliky poukazuje aj na údajnú neoprávnenosť nároku žalobcu na náhradu škody za Znalecký posudok. Žalobcovia týmto v prvom rade považujú tieto tvrdenia za bezpredmetné vo vzťahu k tomuto konaniu, keďže žalobcovia si neuplatňujú žiadny nárok na náhradu škody za vyhotovenie údajného znaleckého posudku, nakoľko žalobcovia si uplatňujú nárok na náhradu škody jedine v súvislosti s nákladmi na vyhotovenie odborného vyjadrenia zo dňa 21.01.2020, číslo znaleckého úkonu X/XXXX, vypracovaného znalcom v odbore stavebníctvo pánom J. G. K., pričom tento nárok žalobcovia riadne preukázali predloženou faktúrou za vypracovanie odborného vyjadrenia zo dňa 22.01.2020 a súd nárok na priznanie tohto nároku riadne odôvodnil v zmysle odsekov 48 až 50 rozsudku. Žalovaný ďalej vo svoje replike opätovne namieta porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, ktoré žalovaný vidí v odmietnutí návrhu žalovaného na ustanovenie znalca za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. Žalobcovia, tak ako už uviedli aj vo vyjadrení, majú za to, že k žiadnemu porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces nedošlo a súd uplatnil zákonný postup, ktorý predpokladá ustanovenie , keď výhradne do kompetencie súdu patrí rozhodovanie, či na prostriedok procesného útoku/obrany, ktorý strana sporu mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať. Zanedbaním starostlivosti žalovaného navrhnúť znalecké dokazovanie skôr, hoci mal na to dostatočný priestor hneď od okamihu doručenia žaloby do jeho rúk, boli naplnené podmienky na aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania. Žalobcovia zároveň opätovne považujú súdom priznaný nárok na náhradu trov konania v zmysle výroku V. rozsudku za dôvodný v celom rozsahu a jeho priznanie za riadne odôvodnené, pričom zároveň poukazujú na svoje predošlé vyjadrenie. Žalobcovia zároveň majú za to, že v deň doručenia písomného ospravedlnenia zo strany právneho zástupcu žalovaného neexistoval dôvod na odročenie pojednávania, nakoľko ku dňu 24.05.2022 nepreukázal dostatočne, že by sa jednalo o dôležitý dôvod, pre ktorý sa právny zástupca nemohol dostaviť na pojednávanie. Je práve zavinením právneho

zástupcu a žalovaného, že ospravedlnenie nebolo dostatočne odôvodnené, hoci riadne odôvodnenie a teda aj preukázanie tohto dôvodu na ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosti o odročenie pojednávania sa predpokladá v zmysle . Zároveň žalobcovia považujú za nepochopiteľné, prečo právny zástupca žalovaného sa neobrátil na súd za účelom odročenia pojednávania aj telefonicky a zároveň sa neobrátil telefonicky aj na právneho zástupcu žalobcov, keďže očividne z repliky a predošlého odvolania nevyplýva, že by právny zástupca bol tak obmedzený na zdravotnom stave, že by tak učiniť nemohol (právny zástupca žalovaného odôvodňuje ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zdravotnými dôvodmi, údajnými príznakmi na ochorenie na vírus Covid-19, ktoré ale nemohli byť také obmedzujúce, keďže bol schopný vyhotoviť a poslať ospravedlnenie neúčasti na pojednávanie).

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 42.705,95 eura s príslušenstvom, súvisiaci výrok IV. o trovách konania, ako aj výrok V. o separátnych trovách konania. Keďže výroky I. a III., neboli odvolaním nenapadnuté, neboli preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako také nadobudli právoplatnosť.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesplnením procesných podmienok, nesprávnymi skutkovými zisteniami, nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

13. Podľa (ďalej aj „“), zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

14. Podľa , zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.

15. Podľa , ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.

16. Podľa , objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

17. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcov voči žalovanému o zaplatenie sumy 42.945,95 eura s príslušenstvom, a to sumu 41.524,38 eur z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, sumu 871,57 eura z titulu náhrady škody a sumu 550 eur z titulu náhrady škody ako nevyhnutný náklad na zabezpečenie zistenia rozsahu vzniknutej škody. Súd prvej inštancie žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia čiastočné vyhovel, keď mal preukázané, že žalobcovia platne

odstúpili od zmluvy o dielo zavretej medzi nimi ako objednávateľmi a žalovaným ako dodávateľom podľa z dôvodu nevykonania diela riadne a nevykonania nápravy ani v poskytnutej primeranej lehote. Zároveň mal súd prvej inštancie preukázanú výšku bezdôvodného obohatenia z Odborného vyjadrenia znalca J. K. č. X/XXXX, ktorý predložili žalobcovia.

18. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu je podľa názoru odvolacieho súdu správny právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovia pred zhotovením diela platne odstúpili od zmluvy o dielo podľa . V prejednávanej veci zistené skutočnosti umožňovali záver o splnení podmienok pre odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia .

19. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že medzi žalobcami ako objednávateľmi a žalovaným ako zhotoviteľom bola dňa 22.01.2018 uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vykonať pre žalobcov dielo špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy, teda postaviť hrubú stavbu rodinného domu bez okien, strešnej krytiny, kovových doplnkov, schodísk, zábradlí, podláh, obkladov, dverí a inžinierskych sietí a zároveň záväzok žalobcov zaplatiť žalovanému za zhotovené dielo dohodnutú cenu, ktorá bola v prílohe č. 1 zmluvy o dielo pripravenej žalovaným uvedená pôvodne vo výške 110.983,70 eur, ale po dohode zmluvných strán bola dohodnutá cena diela vo výške 100.000,- eur, ako to vyplýva z prílohy č. 1 pripojenej k odbornému vyjadreniu, ako aj z prílohy č. 1 predloženej žalovaným, kde na oboch je rukou dopísaná suma 100.000,- eur. Z predložených výpisov z účtu a príjmového pokladničného dokladu bolo preukázané, že žalobcovia po častiach zaplatili žalovanému sumu napokon v celkovej výške 105.000,- eur, pričom sumu vo výške 5.000,- eur žalovaný dňa 17.7.2019 vrátil žalobcom. Z dokazovania taktiež vyplynulo, že termín dokončenia stavby v zmluve nebol dohodnutý, ale podľa nerozporovaných tvrdení žalobcov, títo oznámili žalovanému začiatkom roka 2019, že do júna 2019 potrebujú bývať v rodinnom dome. Následne, vzhľadom na priebeh prác, túto lehotu predĺžili do júla 2019. Nebolo tiež sporné v konaní, že žalovaný vykonával práce na rodinnom dome žalobcov, postavil hrubú stavbu rodinného domu, pričom nevykonal zateplenie rodinného domu po odstúpení žalobcov od zmluvy Žalobcovia podaním zo dňa 26.7.2019 odstúpili do zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným podľa , v ktorom vytýkali žalovanému (a) vadnosť izolácie, a to jednak zámenu použitej izolácie, ako aj zatekanie do rodinného domu, v dôsledku čoho museli žalobcovia zabezpečiť odstránenie tejto vady novým zhotoviteľom, (a) liaty samonivelačný poter, ktorý žalovaný svojvoľne zamenil, (c) vyúčtovanie ceny za maľby vo vyššej cene a (d) nevykonanie zateplenia. Titulom odstúpenia od zmluvy o dielo si žalobcovia uplatnili voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 51.567,94 eura. Žalovaný v odpovedi na odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.09.2019 nesúhlasil s odstúpením od zmluvy podľa ust. z dôvodu prekážok na strane žalobcov počas doby realizácie stavby a neplnenia si zákonných povinností z ich strany. Žalovaný si započítal nároky voči žalobcom, ktoré po vzájomnom započítaní predstavujú sumu vo výške 15.292,93 eura voči žalobcom.

20. Sporným teda v konaní bola platnosť odstúpenia žalobcov od Zmluvy o dielo v zmysle ust. .

21. Ust. upravuje právo objednávateľa odstúpiť od zmluvy z dôvodu, ak je zrejmé, že dielo nebude včas zhotovené, alebo že nebude vykonané riadne, a to ani v lehote poskytnutej objednávateľom, v ktorej mal možnosť zhotoviteľ urobiť nápravu. Po uplynutí tejto lehoty, pokiaľ zhotoviteľ závady neodstráni, môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť a v tomto prípade potom nastupujú obvyklé následky spojené so zrušením zmluvy po odstúpení ( ).

22. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo upravené v citovanom ustanovení je spojené s nedostatkami na strane zhotoviteľa. Ide o preventívne právo na odstúpenie od zmluvy, ktorým objednávateľ môže zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov s ohľadom na postup prác zhotoviteľa. Pri tomto tzv. predpokladanom porušení zmluvy o dielo sa objednávateľovi umožňuje za určených podmienok odstúpiť od zmluvy až do zhotovenia diela. V prípadoch obavy objednávateľa z riadneho vykonania diela právo odstúpiť od zmluvy predpokladá vadnosť budúceho diela alebo oneskorenosť jeho vykonania, ktorá musí byť v dobe odstúpenia zrejmá,

ďalej poskytnutie primeranej lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na zjednanie nápravy a to, že ani v tejto lehote zhotoviteľ nápravu neurobil.

23. ,,Odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo podľa je osobitným prípadom odstúpenia, pretože nie je spojené s predchádzajúcim porušením povinností zhotoviteľa. Môže ísť o dôsledok zmeny motívu alebo pohnútky objednávateľa; objednávateľ nemusí oznámiť dôvod zmeny zhotoviteľovi. Odstúpenie objednávateľa podľa je naproti tomu už spojené s nedostatkami na strane zhotoviteľa. Ide o preventívne právo na odstúpenie od zmluvy, ktorým môže objednávateľ zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov týkajúcich sa pracovného postupu zhotoviteľa. Právo odstúpiť od zmluvy predpokladá vadnosť budúceho diela alebo omeškanie s jeho vykonaním, čo musí byť zrejmé v dobe odstúpenia, ďalej poskytnutie primeranej lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na zjednanie nápravy a to, že zhotoviteľ neurobil nápravu ani počas nej“. (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ).

24. Žalovaný v odvolaní namietal neplatnosť odstúpenia od Zmluvy o dielo s poukazom na tvrdenia, že medzi žalobcami a žalovaným nebola dohodnutá žiadna konkrétna lehota na zhotovenie diela a z dôvodu absencie takejto lehoty, v ktorej sa má dielo vykonať, nie je možné, aby sa žalovaný dostal do omeškania so zhotovením diela, a teda aby došlo k naplneniu zákonného dôvodu, na základe ktorého by mohli žalobcovia platne odstúpiť od Zmluvy o dielo. Odvolací súd považuje uvedenú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

25. Hypotéza ustanovenia totiž predpokladá dva alternatívne prípady, kedy je objednávateľ diela oprávnený odstúpiť od zmluvy o dielo a to buď (1) v prípade, keď je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo (2) v prípade, ak je zrejmé, že dielo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. Žalobcovia odstúpili od Zmluvy o dielo práve na základe naplnenia predpokladov uvedených v prvom prípade, teda z dôvodov, že žalovaný ako zhotoviteľ nevykonával zhotovovanie diela riadne a neurobil nápravu ani v žalobcami poskytnutej primeranej lehote, čím bolo zrejmé, že dielo nebude vykonané riadne. Zo skutkových tvrdení žalobcov a z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia neodvodzujú nárok na odstúpenie od Zmluvy o dielo z dôvodu prípadného nedodržania lehoty na zhotovenie diela zo strany zhotoviteľa.

26. Pokiaľ ide o druhú možnosť odstúpenia od zmluvy o dielo podľa , teda prípad, ak je zrejmé, že dielo nebude vykonané riadne, riadnym vykonaním diela sa myslí vyhotovenie diela bez vád a nedostatkov tak, aby dielo vyhovovalo požiadavkám a potrebám objednávateľa, t.j. aby bolo z jeho hľadiska upotrebiteľné. Takýmto požiadavkám nezodpovedá dielo, ktoré už v procese vyhotovenia vykazuje také nedostatky, ktoré sú buď neodstrániteľné vôbec alebo nie sú odstrániteľné v čase, v ktorom má byť dielo hotové.

27. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o vadnom vykonaní izolácie, keď nedostatky izolácie nespôsobovali „bežnú“ vlhkosť na stavbe, ale išlo o vážny nedostatok, ktorý jednak bránil v pokračovaní prác na stavbe a jednak by sa bez odstránenia príčiny zatekania či prenikania vlhkosti dôsledky tejto vady priebežne prejavovali a spôsobovali problémy a značný diskomfort pri užívaní rodinného dom žalobcami. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný nenamieta, že došlo k samotnému vzniku vady vadnej izolácie a zatekaniu do rodinného domu, ale že z dôvodu prekážok na strane žalobcov mu nebolo umožnené odstrániť vadne vykonané dielo. Z uvedeného dôvodu skutkový záver súdu prvej inštancie o existencii vady spočívajúcej v chybne vykonanej izolácii rodinného domu považoval odvolací súd za nesporný. Vzhľadom na povahu, určenie a funkčnosť rodinného domu ako budúceho diela nedostatky pri jeho realizácii v podobe vlhnutia stien majú za následok, že ho nebolo možné považovať za vykonané riadne, t.j. v obvyklej kvalite a bez vád. Sporným teda bolo, či žalovaný mal možnosť zjednať nápravu tejto vady v rámci žalobcami poskytnutej primeranej lehoty.

28. Odvolací súd konštatuje, že i keď žalobcovia v rámci svojich výziev voči žalovanému neuviedli žalovanému výslovne konkrétnu lehotu na odstránenie vád izolácie, v tomto prípade primeranosť poskytnutej lehoty na nápravu vád treba vyvodzovať zo sledu celkových okolností vykonávania diela, najmä v období prvého polroka 2019. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný bol žalobcami žiadaný opakovane na odstránenie vytýkaných vád izolácie rodinného domu, a to už v lete 2018 a neskôr v priebehu apríla až júna 2019, čo žalovaný žiadnym spôsobom v konaní a ani v odvolaní

nepoprel. Žalobcovia vypovedali na pojednávaní, že po urobení omietok v druhej polovici februára zistili problém s vlhkosťou, ktorý vytýkali žalovanému. Teda žalobcovia dlhšie obdobie upozorňovali žalovaného na vady diela a žiadali žalovaného, aby vady bez zbytočného odkladu odstránil, pričom žalovaný nápravy vád do času odstúpenia od Zmluvy o dielo riadne nevykonal. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný dostal dostatočný časový priestor na odstránenie vad izolácie, a i keď bolo preukázané, že koncom júna 2019 žalovaný vykonával odkop zeminy z dôvodu vlhnutia miestnosti na 1. podlaží rodinného domu, avšak vzhľadom na charakter a rozsah vád na diele bola nepochybne naliehavá potreba predísť vzniku bezprostredne hroziacim škodám na hrubej stavbe rodinného doma v dôsledku zatekania či prenikania vlhkosti. A preto keď žalobcovia odstúpili od zmluvy o dielo až koncom júla 2019, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že ju možno vzhľadom na charakter vady považovať za primeranú lehotu.

29. V čase odstúpenia od zmluvy bola vadnosť diela zrejmá, pričom žalovaným nebola urobená náprava napriek tomu, že ho žalobcovia svojimi opakovanými výzvami vyzvali na odstránenie vady. Keďže žalobcovia mali právo na riadne vykonanie diela, neboli povinní prevziať dielo, ktoré túto požiadavku nespĺňalo. Až do zhotovenia diela mohli využiť postup podľa , čo napokon aj urobili.

30. Odvolacie námietky žalovaného odôvodňujúce neplatnosť odstúpenia od Zmluvy o dielo z dôvodu, že žalobcovia ako objednávatelia bez akéhokoľvek upozornenia žalovaného objednali inú spoločnosť na odstránenie vád izolácie považuje odvolací súd za nedôvodné, nakoľko žalobcovia pristúpili k odstraňovaniu vád diela až následne po odstúpení od Zmluvy o dielo k 26.07.2019, ktoré doručili žalovanému osobne, pričom žalobcovia zabezpečili odstránenie vád prostredníctvom nového zhotoviteľa, ktorý odstránil vzniknutú vadu. Preto už na strane žalobcov neexistovali prekážky voči žalovanému po ukončení zmluvného vzťahu zo Zmluvy o dielo.

31. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na možnosť žalobcov zabezpečiť na stavbe diela stavebný dozor. Tak ako je uvedené aj v odseku 42 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, podľa ustanovenie stavebného o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebný dozor sa vyžaduje iba v prípade, ak je stavba uskutočňovaná svojpomocne. V danom prípade nepochybne nešlo o stavbu realizovanú svojpomocne, a povinnosť zabezpečiť stavebný dozor žalobcovia nemali ani na základe Zmluvy o dielo. Žalobcovia nehodlajúc si rodinný dom postaviť svojpomocne si objednali zhotovenie diela (rodinného domu) práve u žalovaného. Ako poukázali žalobcovia, bol to žalovaný, ktorý v článku 13 Zmluvy o dielo vyhlásil, že je oprávnený preberať na seba záväzky spôsobom stanoveným v tejto Zmluve. Súčasne sa zaviazal nahradiť škodu v prípade, ak by sa toto prehlásenie dodatočne ukázalo ako nepravdivé. Žalobcovia tak nemali dôvod ani zmluvný a ani zákonný zabezpečiť si na stavbe stavebný dozor.

32. Odvolací súd uvádza, že keďže v danom prípade došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo podľa , v tomto prípade potom nastupujú obvyklé následky spojené so zrušením zmluvy po odstúpení ( ). Teda odstúpením od zmluvy sa zmluva uzavretá medzi stranami sporu od začiatku zrušila a stranám vznikla povinnosť vrátiť si vzájomné plnenie ( a nasl. ).

33. Žalobcovia svoj nárok na zaplatenie 41.524,38 eura voči žalovanému titulom vydania bezdôvodného obohatenia podložili Odborným vyjadrením zo dňa 21.01.2020, číslo znaleckého úkonu 2/2020, vypracovaného znalcom v odbore stavebníctvo pánom J. G. K., z ktorého vyplýva špecifikácia a vyčíslenie prác a materiálov, ktoré neboli žalovaným urobené, resp. dodané.

34. Žalovaný v odvolaní namieta nesprávne určenú výšku bezdôvodného obohatenia, keď uvádza, že bolo nutné znalcom oceniť všetky stavebné práce (vrátane stavebného materiálu), ktoré boli vykonané zo strany žalovaného ako dodávateľa. Odvolací súd považuje tuto odvolaciu námietku žalovaného ohľadom nesprávne určenej výšky bezdôvodného obohatenia za nedôvodnú, tak ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žalobcovia uhradili žalovanému odmenu za zhotovenie diela vo výške 100.000,- eur, ktorú žalobcovia uhradili žalovanému po častiach, a to aj vopred za práce, ktoré ešte zhotovené neboli. Žalobcovia predloženým Odborným vyjadrením zohľadnili stavebné práce už zhotovené žalovaným, a teda nepožadovali vrátenie celej ceny diela, žiadali iba to, čo za zaplatené finančné prostriedky od žalovaného na základe Zmluvy o dielo nedostali. V časti sumy 41.284,38 eura,

ktorá bola súdom priznaná, a ktorej uplatňovanie je preukázané na základe Odborného vyjadrenia, pripadajúcej na práce, ktoré zhotovené neboli, plnili žalobcovia žalovanému bez právneho dôvodu, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v tejto časti sa žalovaný bezdôvodne obohatili na ich úkor.

35. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že je nevyhnutné ohodnotiť aj práce, ktoré boli zhotoviteľom, t.j. žalovaným zhotovené naviac, resp. aj materiály, ktoré boli použité na zhotovenie prác naviac, odvolací súd považujú uvedenú odvolaciu námietku za nedôvodnú z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalovaného. Žalovaný pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom nepreukázal práce naviac, prípadne materiály, ktoré mali byť použité naviac. Žiadne práce naviac neboli ani žalobcami odsúhlasené, keď bola dohodnutá cena rozpočtom, ako to uvádza súd prvej inštancie v bode 43. odôvodnenia rozsudku. Žalovaný nepredložil žiadne faktúry preukazujúce nakúpený materiál, riadne vyúčtovanie zhotovených/nezhotovených prác na diele, nepredložil certifikáty k použitým materiálom na zhotovovanom diele, revízne správy súvisiace s riadnym užívaním diela a jeho súčastí a podobne.

36. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza, že v odvolaní vznesené nedostatky porušujúce práva na spravodlivý proces neboli posúdené dôvodnými.

37. Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

38. Podľa , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

39. Podľa ust. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

40. Sudcovská koncentrácia umožňuje sudcovi koncentrovať určité procesné úkony strán (tzv. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) a sankcionovať nedodržanie ním stanovených procesných lehôt. Pri rozhodovaní o včasnosti uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany je sudca povinný vychádzať z toho, že predmetné prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany musí súd naopak považovať za uplatnené včas, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela a ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.

41. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietkou žalovaného, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, keď súd na pojednávaní zo dňa 05.10.2022 zamietol návrh žalovaného, aby uznesením pribral znalca z príslušného odboru, ktorý by stanovil výšku plnenia zo strany žalovaného, ktorá spočívala v prácach vykonaných na diele žalobcov ako aj cenu materiálov, ktoré boli zo strany žalovaného na diele použité. Z bodu 26. odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol tento návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania, pričom túto možnosť mu poskytuje ustanovenie .

42. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s uvedeným ustanovením a neporušil žiadne procesné práva žalovaného, keď návrh na pribratie znalca zamietol z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania,

nakoľko žalovaný nepredniesol návrh na pribratie znalca včas. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 04.04.2022, teda viac ako 5 mesiacov pred podaním návrhu na doplnenie dokazovania, oboznámil strany sporu, že sporným v konaní je okrem iného rozsah nevykonaných prác, resp. prác vykonaných vadne a cena na tieto práce pripadajúca. Zároveň vyslovil predbežné právne posúdenie o platnom odstúpení žalobcov od Zmluvy o dielo s tým, že v prípade nárokov uplatnených stranami sporu je každá strana povinná predložiť svoje tvrdenia a dôkazy o nich, pričom sa predbežne javí, že žalobcovia doposiaľ viac preukázali svoj nárok. V reakcii na uvedené závery súdu prvej inštancie je preto nepochybné, že žalovaný mohol predložiť už skôr svoj návrh na doplnenie dokazovania na stanovenie výšky plnenia zo strany žalovaného, ak by konal starostlivo a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, nie takmer polroka po prvom pojednávaní.

43. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaného, ktorý nesúhlasil s náhradou škody za demontáž, t.j. odstránenie vadnej izolácie. Odvolací súd považuje nárok žalobcov na náhradu škody za dôvodný, nakoľko boli naplnené všetky predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, tak ako konštatoval súd v odseku 49. a 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to (1) porušenie povinnosti žalovaným zo Zmluvy o dielo vykonať izoláciu riadne bez vád, (2) ujma v majetkovej sfére žalobcov spočívajúca vo vynaložených nákladoch na odstránenie vadnej izolácie, (3) príčinná súvislosť medzi porušením zmluvných povinností žalovaným a vzniknutou ujmou v majetkovej sfére žalobcov, pretože ak by žalovaný zhotovil dielo riadne, ku škode by nebolo došlo a (4) zavinenie – keď svojou neodbornou prácou žalovaný spôsobil problém s izoláciou, aj keď ju už raz opravoval, v dôsledku čoho ju bolo potrebné odstraňovať a následne zisťovať aj rozsah nevykonaných prác. Výška nákladov za demontáž, t.j. odstránenie vadnej izolácie proti vode bola žalobcami riadne preukázaná práve Odborným vyjadrením znalca, ako je vyčíslená v jeho bode III. Záver vo výške 871,57 eura a vykalkulovaná rozpočtom v prílohe č. 7 tohto Odborného vyjadrenia.

44. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil ani s náhradou škody za vypracovanie Odborného vyjadrenia, ktorý si žalobcovia nechali vyhotoviť, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vynaložené finančné prostriedky na vypracovanie Odborného vyjadrenia v zmysle ustálenej judikatúry SR predstavujú súčasť skutočnej škody ako tzv. nevyhnutný náklad, ktorý žalobcovia vynaložili na zabezpečenie zistenia uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Suma vo výške 550,- eur za vypracovanie Odborného vyjadrenia bola riadne preukázaná predloženou faktúrou za Odborné vyjadrenie zo dňa 22.01.2020.

45. Pretože žalovaný neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti v odvolaní, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, odvolací súd konštatujúc vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. a súvisiacom výroku IV. o trovách konania, ako vecne správny podľa a potvrdil.

46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalobcom bol voči neúspešnému žalovanému priznaný nárok na náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa .

47. Odvolací súd sa napokon zaoberal odvolaním žalovaného voči výroku V. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcom nárok na náhradu separátnych trov voči žalovanému v rozsahu 100 % podľa .

48. Súd prvej inštancie videl dôvod priznania separátnych trov konania žalobcom v zavinenom konaní žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, ktorý zavinil odročenie pojednávania vytýčeného na 25.05.2022, ktoré sa neuskutočnilo a tým zavinil vznik trov žalobcov spojených z účasťou ich právneho zástupcu na tomto pojednávaní.

49. Podľa ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

50. Zásada procesnej zodpovednosti vyjadrená v znamená zodpovednosť za trovy konania, ktoré strana sporu zbytočne zavinila svojím správaním. Zavinenie spočíva v porušení procesných povinností vyplývajúcich zo zákona alebo v súlade so zákonom uložených súdom (napr.

v dôsledku sudcovskej koncentrácie), ku ktorému došlo aspoň z nedbanlivosti. Predpokladom uloženia povinnosti na náhradu trov je, že zavinené porušenie procesnej povinnosti malo za následok trovy, ktoré protistrana vynaložila zbytočne. Povinnosť na náhradu trov konania teda vzniká, ak – vznikli trovy, ktoré neboli efektívne vynaložené, pretože procesný úkon bol zmarený – vznik týchto trov bol v príčinnej súvislosti so zavinením.

51. Podľa a pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

52. Podľa od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

53. Podľa strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

54. Podľa ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

55. Z obsahu spisu je zrejmé, že právna zástupkyňa žalovaného doručila súdu prvej inštancie žiadosť o odročenie súdneho pojednávania, a to deň pred termínom konania súdneho pojednávania, dňa 24.05.2022 o 13:13 hod (č.l. 303 až 306 spisu).

56. Právna zástupkyňa žalovaného žiadala odročiť súdne pojednávanie vytýčené na termín 25.05.2022 z dôvodu, že sa 22.05.2022, tri dni pred konaním tohto súdneho pojednávania, vrátila z dovolenky v N., pričom po jej príchode došlo k náhlemu zhoršeniu jej zdravotného stavu spojeného okrem iného so zvýšenou teplotou. Právna zástupkyňa žalovaného na preukázanie tejto skutočnosti predložila Lekársku správu – nález, vystavenú G. M. L. 24.05.2022 o 11:22 hod (č.l. 305 spisu). V tejto lekárskej správe je uvedené, že lekárka potvrdzuje, že v dôsledku náhleho zhoršenia zdravotného stavu sa právna zástupkyňa žalovaného nemôže dostaviť na súd za účelom účasti na súdnom pojednávaní dňa 25.05.2022. Právna zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že vzhľadom na zložitosť skutkového a právneho stavu nebolo možné, aby sa dala substitučne zastúpiť iným advokátom, nakoľko ten by pre krátkosť času a zložitosť skutkového a právneho stavu veci nemal možnosť oboznámiť sa s predmetnou právnou vecou a žalovaného v konaní kvalifikovane zastupovať. Uviedla, že žalovaný bol informovaný o termíne súdneho pojednania, ako aj o jej zdravotnom stave, pričom žalovaný výslovne uviedol, že trvá na osobnej účasti tejto právnej zástupkyne na pojednávaní a nesúhlasí s jej substitučným zastúpením.

57. Zo zápisnice z pojednávania z 25.05.2022 vyplýva, že súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný a jeho právna zástupkyňa sa nedostavili na uvedené pojednávanie. Ďalej je v zápisnici uvedené konštatovanie súdu, že právny zástupca žalovaného elektronickým podaním doručeným súdu 24.05.2022 ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu a z tohto dôvodu požiadal o odročenie pojednávania s tým, že nesúhlasí so substitučným zastúpením. Na pojednávaní si právny zástupca uplatnil nárok na náhradu separátnych trov konania za toto pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť, ale bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia právnej zástupkyne žalovaného. Právny zástupca žalobcov ďalej uviedol, že sa snažil zabrániť týmto trovám, a to opakovaným informovaním sa uskutočnenia pojednávania telefonicky na súde, a to v priebehu pondelka a utorka poobede.

58. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie sa o skutočnosti, ktorá nastala na strane právnej zástupkyne žalovaného dozvedel dňa 24.05.2022 o 13:13 hod., deň predchádzajúci termínu konania súdneho pojednávania vo veci, mal v zmysle 183 ods. 4 povinnosť buď bezodkladne rozhodnúť o odročení predmetného súdneho pojednávania a zároveň upovedomiť tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní

alebo upovedomiť bezodkladne právnu zástupkyňu žalovaného, že stranou uvedený dôvod nie je dôležitý. V žiadosti o odročenie je uvedené telefóne číslo a emailová adresa právnej zástupkyne žalovaného. Skutočnosť, že súd prvej inštancie napokon rozhodol o odročení predmetného súdneho pojednávania až v čase konania pojednávania, avšak túto skutočnosť už skôr neoznámil žalobcom, nemôže byť na ťarchu žalovaného. Podľa odvolacieho súdu síce žalobcom vznikli trovy, ktoré neboli efektívne vynaložené, pretože procesný úkon bol zmarený, avšak tie nie sú v príčinnej súvislosti so zavinením žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného si splnila svoju zákonnú povinnosť a oznámila súdu prvej inštancie dôvod odročenia bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela, ako to vyplýva z podanej žiadosti o odročenie a lekárskej správy. Objektívna prekážka na strane právnej zástupkyne žalovaného nastala deň predchádzajúci termínu pojednávania, t.j. v takom krátkom časovom okamihu, kedy nebolo možné spravodlivo žiadať, aby si na základe substitučného plnomocenstva ustanovila ďalšieho zástupcu, ktorý by sa zúčastnil vytýčeného pojednávania.

59. Na základe uvedených skutočností preto odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky podľa na uloženie povinnosti žalovanému nahradiť trovy žalobcom, ktoré im vznikli v dôsledku účasti ich právneho zástupcu na pojednávaní dňa 25.05.2022, ktoré bolo odročené.

60. Preto odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku V. podľa , keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

61. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).