Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-50-2020.pdf
PDF · 181.52 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľa (ďalej tiež otec): K. Q., nar. X.X.XXXX, adresa V. O. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Lenka Čomajová, so sídlom Senica, Hurbanova 486/2, proti druhému manželovi (ďalej tiež matka): A. Q., rod. G., nar. XX.X.XXXX, adresa B. F., V. XXX/XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, so sídlom Senica, J. Kráľa 738/12, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: K. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 11P/9/2020-61 zo dňa 26.5.2020 - voči výroku III. o úprave styku otca s maloletým, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III., ako aj v závislých výrokoch IV. a V. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo K. Q. a A. Q., rod. G., uzavreté dňa 1.10.2016 v Borskom Mikuláši, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Borský Mikuláš, vo zväzku 5, ročník 2016, na strane 62, pod poradovým číslom 14, rozviedol; výrokom II. zveril na čas po rozvode mal. K. do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 150,- Eur mesačne, splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom III. upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. K.: 1. období do 31.12.2020:
- každý utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky,
- každú nepárnu sobotu od 09:00 hod. do 11:30 hod. a od 16:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky,
- každú nepárnu nedeľu od 09:00 hod. do 11:30 hod. a od 16:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky,
- počas vianočných sviatkov dňa 25.12.2020 od 09:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky,
- dňa 07.12.2020 od 15:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky. 2. V období od 01.01.2021, bez prítomnosti matky:
- každý utorok a štvrtok od 15:30 hod. do 18:00 hod.,
- každý nepárny týždeň vždy v sobotu od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod.,
- každý veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 15:00 hod.,
- počas letných prázdnin, druhý júlový týždeň od pondelka od 09:00 hod. do piatka do 18:00 hod. a druhý augustový týždeň od pondelka od 09:00 hod. do piatka do 18:00 hod.,
- počas vianočných sviatkov každý párny rok dňa 24.12. od 09:00 hod. do 17:00 hod., dňa 31.12. od 09:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny rok dňa 25.12. od 09:00 hod. do 17:00 hod. a dňa 01.01. nasledujúceho roka od 09:00 hod. do 17:00 hod.,
- dňa 07.12. každý párny rok od 09:00 hod. do 12:00 hod. a každý nepárny rok od 15:00 hod. do 18:00 hod. Výrokom IV. uložil matke povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi povinnosť maloletého prevziať a odovzdať v určenom čase v mieste bydliska maloletého, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Napokon výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 23 ods. 1, 3, § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 2 až 5, § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine. Vecne argumentoval tým, že vzťah medzi rodičmi je trvale a hlboko rozvrátený, pričom nie je predpoklad, že by títo v budúcnosti obnovili spolužitie v súlade s hlavným účelom manželstva, preto súd ich manželstvo rozviedol. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielne povahové vlastnosti manželov, rozdiely v názoroch na život, manželské a rodinné spolužitie. Mal tiež za to, že je na základe vykonaného dokazovania dôvodné zveriť maloletého K. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bude platiť na jeho výživu sumou 150,- Eur mesačne, na ktorej úprave sa zhodli aj samotní rodičia.
3. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým dieťaťom, súd uzavrel, že je dôvodné ho upraviť v dvoch obdobiach, a to do 31.12.2020, t. j. do dosiahnutia veku troch rokov dieťaťa a potom od 1.1.2021 naďalej. V období do 31.12.2020 každý utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky, každú nepárnu sobotu od 09:00 hod. do 11:30 hod. a od 16:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky, každú nepárnu nedeľu od 09:00 hod. do 11:30 hod. a od 16:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky, počas vianočných sviatkov dňa 25.12.2020 od 09:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky, dňa 7.12.2020 od 15:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky. Následne v období od 1.1.2021 ho upravil už bez prítomnosti matky každý utorok a štvrtok od 15:30 hod. do 18:00 hod., každý nepárny týždeň vždy v sobotu od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 15:00 hod., počas letných prázdnin, druhý júlový týždeň od pondelka od 09:00 hod. do piatka do 18:00 hod. a druhý augustový týždeň od pondelka od 09:00 hod. do piatka do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok dňa 24.12. od 09:00 hod. do 17:00 hod., dňa 31.12. od 09:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny rok dňa 25.12. od 09:00 hod. do 17:00 hod. a dňa 1.1. nasledujúceho roka od 09:00 hod. do 17:00 hod., dňa 7.12. každý párny rok od 09:00 hod. do 12:00 hod. a každý nepárny rok od 15:00 hod. do 18:00 hod.
4. Takýto spôsob úpravy styku súd prvej inštancie odôvodnil tým, že doteraz sa styk otca s dieťaťom realizoval posledné dva roky na základe dohody rodičov vždy v pondelok, stredu a piatok od 16:00 hod. do 17:30 hod. a každú sobotu aj nedeľu, vždy cca na dve hodiny a za prítomnosti matky dieťaťa. Matka nesúhlasila s tým, aby sa otec s dieťaťom stretával bez jej prítomnosti, čo odôvodňovala nízkym vekom dieťaťa a veľkou citovou fixáciou na ňu. Pri úprave styku otca s maloletým súd vychádzal z úvahy, že styk oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom sa má uskutočňovať predovšetkým v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Na druhej strane má tento styk zaistiť v čo najširšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa čo najmenej pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. Preto súd upravil stretávanie otca s maloletým okrem bežného týždňa aj počas všetkých sviatkov, vianočných, a veľkonočných prázdnin, dokonca i v narodeninový deň maloletého, a to aj napriek nesúhlasu matky. V tejto súvislosti zohľadnil len tú skutočnosť, že do troch rokov veku dieťaťa, počas ktorej doby je matka s dieťaťom na riadnej materskej dovolenke, táto zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť o dieťa, a preto do troch rokov veku dieťaťa sa dieťa považuje za dieťa s nízkym vekom, kedy je matka oprávnená, ak si to želá, byť pri styku otca s dieťaťom. Preto súd do troch rokov veku dieťaťa upravil styk za prítomnosti matky a v menšom rozsahu a od troch rokov veku dieťaťa už aj bez prítomnosti matky a širšom rozsahu. Takto upravený styk, kedy bol zohľadnený vek dieťaťa, citová väzba na matku, ako aj jeho denný režim považuje súd za primeraný a v záujme maloletého dieťaťa. Súd tiež uviedol, že pokiaľ proces adaptácie zo strany maloletého na rozšírenú formu styku najskôr bez prítomnosti matky, ale bez prespania a potom aj s prespaním u otca prebehne bez väčších problémov a hlavne bez psychickej záťaže dieťaťa, nie je problém v budúcnosti styk otca s dieťaťom rozšíriť.
5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pričom ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal.
6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v rozsahu jeho výroku III. o úprave styku otca s maloletým odvolanie otec, a to prostredníctvom svojho právneho zastúpenia, ktorý žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a upravil styk otca s maloletým tak, že, otec je oprávnený stýkať sa s mal. K. 1. v období do 31.12.2020 každý pondelok, stredu, piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú nepárnu sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu nedeľu od 8.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin 2. júlový týždeň od pondelka do piatka každý deň od 8.00 hod. do 18.00 hod., 2. augustový týždeň od pondelka do piatka každý deň od 8.00 hod. do 18.00 hod., každý veľkonočný pondelok od 8.00 hod. do 12.00 hod., cez Vianoce každý párny rok 24.12. od 8.00 hod. do 18.00 hod., 31.12. od 8.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok 25.12. od 8.00 hod. do 18.00 hod., 1.1. od 8.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 7.12. každý párny rok od 8.00 hod. do 12.00 hod. a nepárny rok od 12.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky každoročne; 2. v období od 1.1.2021 každý pondelok, stredu, piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., letné prázdniny 2. júlový týždeň od pondelka od 8.00 hod. do piatka do 18.00 hod., 2. augustový týždeň od pondelka od 8.00 hod. do piatka do 18.00 hod., každý veľkonočný pondelok od 8.00 hod. do 18.00 hod., 31.12. od 8.00 hod. do 12.00 hod., cez Vianoce každý párny rok 24. 12. od 8.00 hod. do 18.00 hod., 31.12. od 8.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok 25.12. od 8.00 hod. do 18.00 hod., 1.1. od 8.00 hod. do 18.00 hod a dňa 7.12. každý párny rok od 8.00 hod. do 12.00 hod. a nepárny rok od 12.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky každoročne s tým, že si dieťa preberie v domácnosti matky, matka je povinná dieťa na styk riadne a včas pripraviť a otec je povinný dieťa matke odovzdať v domácnosti riadne a včas počnúc právoplatnosťou rozsudku. Otec tiež podotkol, že súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o tom, kto je oprávnený maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, hoci sa na tom rodičia dohodli. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol o tom, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
7. Ako odvolacie dôvody otec uviedol tie, ktoré vyplývajú z ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec má vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletého, styk sa realizuje pravidelne v pondelok, stredu a piatok a taktiež každú sobotu a nedeľu. Kolízna opatrovníčka sa vyjadrila, že styk s maloletým sa realizuje dostatočne dlhú dobu na to, aby sa mohol začať realizovať v týždni v utorok a štvrtok 2-2,5 hodiny a cez víkend s jedným prespatím z piatka na sobotu bez prítomnosti matky a cez leto každý deň, ale nie na celý deň, ale na pol dňa. I napriek vykonaným dôkazom, že styk otca s maloletým sa realizuje 2,5 roka pravidelne len za prítomnosti matky, dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to že dieťa do 3 rokov sa považuje za dieťa s nízkym vekom, kedy je matka oprávnená, ak si to želá byť pri styku otca s dieťaťom. Toto tvrdenie súdu však nemá oporu v zákone, ani v rozhodovacej praxi súdov. Napríklad podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/44/2016 povolil súd stretávanie sa otca s 1,5-ročným maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky. Každý spor treba posudzovať osobitne a i deti do troch rokov môžu byť s otcom bez prítomnosti matky. Otec sa so synom po odchode zo spoločnej domácnosti stretával pravidelne za prítomnosti matky skoro 2,5 roka. Maloletý K. má k otcovi vybudovaný silný citový vzťah. Otec chce so synom tráviť svoj voľný čas, a preto za synom chodieval v pondelok, stredu a piatok aspoň na 2 hodiny a taktiež každý víkend, aby si maloletý na otca zvykol. Je potrebné, aby otec so synom trávil viac času bez prítomnosti matky, aby sa mu otec mohol intenzívnejšie venovať a aby sa ich citový vzťah prehlboval. Otec má o syna záujem, je pre neho všetkým a má ho veľmi rád. Chce sa mu venovať, starať sa o neho a podieľať sa na jeho výchove. Otec si uvedomuje, že matka s dieťaťom sú na seba citovo naviazaní, matka trávi s dieťaťom od malička najviac času, zabezpečuje dieťaťu pocit istoty, bezpečia a uspokojuje všetky jeho potreby. Avšak aj otec sa chce podieľať na jeho výchove a zúčastňovať sa jeho každodenného života, čo mu v prítomnosti matky nie je vždy umožnené. Otec má o syna skutočný a trvalý záujem, má ho rád a chce sa mu venovať a rozvíjať jeho intelektovú, osobnostnú, emocionálnu i záujmovú sféru, na výchovu mal. K. má otec kladný vplyv. Pre zdravý osobnostný vývin dieťaťa je potrebné zabezpečiť pravidelný kontakt dieťaťa s otcom. V súčasnosti kontakt otca s dieťaťom prebieha za prítomnosti matky a je vhodné najmä pre dieťa, aby sa s ním mohol stretávať v mieste bydliska otca bez prítomnosti matky dieťaťa. Syn bol v otcovej domácnosti, prostredie je mu známe a pozná i členov otcovej rodiny. Matka vidí v stretávaní sa s otcom stále len prekážky, nesnaží sa hľadať riešenia, nedovolí otcovi byť so synom ani chvíľu. Mala by si však uvedomiť, že dieťa musí motivovať a rozvíjať jeho vzťah s otcom. Matka je na dieťa veľmi citovo naviazaná a otcovi bráni si zobrať syna do svojej domácnosti bez jej prítomnosti. Zo správania matky je zrejmé, že odmieta rešpektovať úlohu otca ako rodiča v živote maloletého a neuvedomuje si, že maloletý potrebuje aj otca pre svoj zdravý psychický vývin. Matka otcovi neumožnila ani to, aby maloletý išiel s
otcom na hodinku zagratulovať starému otcovi k narodeninám. Otec v podstate s maloletým nemôže ísť zagratulovať nikomu z rodiny okrem synovej vlastnej oslavy. So synom nemôže navštíviť nikoho zo širšej rodiny ako bratrancov a sestranice, ktoré majú deti vo veku maloletého. Otec by rád brával syna na výlety, aby spoznával svoje okolie, avšak neustále sa musí doprosovať, maloletý je stále len v tom istom prostredí. Otec je toho názoru, že pokiaľ pri jeho stretnutiach s maloletým nebude prítomná matka, ich vzťah so synom sa bude stabilizovať, citové väzby prehlbovať a po pol roku by maloletý nemal mať problém zostať s otcom v jeho domácnosti aj počas noci. Rozsah stretávania sa otca s maloletým podľa napadnutého rozsudku je nedostatočný, nakoľko doposiaľ sa otec s maloletým stretával častejšie ako upravil súd a je potrebné styk rozšíriť a upraviť bez prítomnosti matky, aby si syn mohol postupne zvykať na to, že je bez matky. Styk so synom, ktorý otec navrhuje, je v najlepšom záujme dieťaťa. Otec si uvedomuje, že syn si potrebuje najprv zvyknúť, že bude s otcom tráviť čas bez svojej matky. Preto otec navrhol, aby do konca roka sa styk realizoval bez prítomnosti matky a až od 1.1.2021 by syn mohol u otca prespať. I teraz totiž môžu dieťa varovať rodičia matky bez jej prítomnosti, avšak otec takúto príležitosť nemá. Syn je teda zvyknutý, že časť dňa trávi i bez prítomnosti matky. Otcovi preto nie je jasné, prečo matka bráni tomu, aby otec mohol byť so synom sám počas dňa. Maloletý má od januára 2021 nastúpiť do materskej škôlky a tam bude bez matky v úplne cudzom prostredí. Je v záujme maloletého, aby mohol tráviť čas s otcom bez prítomnosti matky a tak sa pripravovať na pobyt v škôlke, kde bude s cudzími ľuďmi. Vzťah otca so synom nemôže napredovať, pokiaľ sa budú stýkať len 34 hodín v mesiaci za prítomnosti matky, čo je menej ako sa otec s maloletým stýka za posledné 2 roky. Účelom úpravy styku je, aby sa mohol otec maloletému intenzívnejšie venovať a teda tráviť s ním viac času bez prítomnosti matky, aby bol priestor pre prehlbovanie citových väzieb medzi nimi. Súd síce otcovi umožnil stretávať sa so synom každú nepárnu sobotu a nedeľu, avšak 2,5 hodiny doobeda a potom 2 hod. poobede stále za prítomnosti matky, avšak otec nebýva v rovnakej obci ako matka a takáto úprava styku cez víkend nie je ani v záujme dieťaťa. Ďalej otec poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/5/2020 z 17.3.2020 a zdôraznil, že je schopný sa o syna postarať, má vytvorené vhodné podmienky pre jeho zdravý vývoj, pričom rovnaký názor má aj kolízna opatrovníčka, ktorá pozná otcove výchovné prostredie a v záujme maloletého dieťaťa odporučila, aby sa styk realizoval bez prítomnosti matky s jedným prespatím už od právoplatnosti rozsudku. Súd názor kolíznej opatrovníčky nezohľadnil, rozhodol len podľa návrhu matky ktorá si neželá, aby bol otec s dieťaťom sám. Dieťa vo veku troch rokov sa môže stretávať s otcom bez prítomnosti matky, pričom styk otca s maloletým sa realizuje pravidelne za prítomnosti matky skoro 2,5 roka.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v rozsahu jeho výroku III. o úprave styku otca s maloletým, odvolanie tiež matka, a to prostredníctvom svojho právneho zastúpenia, ktorým žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti buď zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby ho v napadnutej časti zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým K. 1. v období do 31.12.2020 každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, každú nepárnu sobotu od 9.00 hod. do 11.30 hod. a od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, každú nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 11.30 hod. a od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, počas vianočných sviatkov dňa 25.12.2020 od 9.00 hod. do 12.00 hod. bez prítomnosti matky, dňa 7.12.2020 od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky; 2. v období od 1.1.2021 bez prítomnosti matky každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň vždy v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň vždy v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 12.00 hod., počas letných prázdnin, druhý júlový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do piatka do 18.00 hod. a druhý augustový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do piatka do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok dňa 24.12. od 9.00 hod. do 17.00 hod., dňa 31.12. od 9.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny rok dňa 25.12. od 9.00 hod. do 17.00 hod. a dňa 1.1. nasledujúceho roka od 9.00 hod. do 17.00 hod., dňa 7.12. každý párny rok od 9.00 hod. do 12.00 hod. a každý nepárny rok od 15.00 hod. do 18.00 hod.
9. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Matka uviedla, že nesúhlasí, aby bol styk maloletého s otcom upravený v období do 31.12.2020 počas vianočných sviatkov dňa 25.12.2020 od 9.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky a to z dôvodu, že maloletý je naučený na svoj režim, poobedný spánok, pokojné prostredie a u otca je v domácnosti 6 ľudí, z toho jedno malé dieťa, ktoré často kričí, piští, blázni sa, čím maloletého vždy celkom zjavne rozruší. Pre zdravý psychický aj fyzický vývoj maloletého je priaznivejšie, ak by bol styk upravený od 9.00 hod. do 12.00 hod., aby tak mal maloletý zachovaný svoj denný režim a
mohol si poobede v pokoji pospať v známom domácom prostredí. Maloletý nie je zvyknutý zaspávať bez prítomnosti matky a mohol by byť značne rozrušený zo zmeny prostredia a prítomnosti toľkých ľudí v domácnosti otca. V období od 1.1.2021 matka navrhuje, aby bol styk otca s maloletým počas pracovného týždňa (každý utorok a štvrtok) upravený od 16.00 hod. do 18.00 hod., a to z dôvodu, že matka bude už zamestnaná, maloletý bude navštevovať materskú školu. Matka preto nebude schopná z časového hľadiska dodržať rozhodnutie súdu a osobne odovzdať maloletého otcovi o 15.30 hod. Matka nesúhlasí, aby styk maloletého s otcom prebiehal v období od 1.1.2021 bez prítomnosti matky každý nepárny týždeň vždy v sobotu od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 15.00 hod. Na to, aby mohlo byť rozhodnuté, že maloletý bude prespávať u otca počas víkendu, neboli dostatočne prešetrené pomery v domácnosti otca. Kolízna opatrovníčka tvrdila, že do domácnosti otca chodila, čo nie je pravdou. Kolízna opatrovníčka prešetrovala pomery iba v domácnosti matky a tejto tvrdila, že rodinu otca vôbec nepozná a nikdy ju nenavštívila. Na otázku súdu však kolízna opatrovníčka odpovedala, že momentálne pomery účastníkov šetria na základe telefonického rozhovoru, ale zhodou okolností domácnosť otca pozná dôverne, pretože tam osobne chodila šetriť minimálne dvakrát do roka, vzhľadom k tomu, že jeho rodičia mali dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, čiže skutočnosti uvedené v správe zodpovedajú realite. S týmto matka nesúhlasí, nakoľko dieťaťom, ktoré mali otcovi rodičia v náhradnej osobnej starostlivosti bola X. K., ktorá má toho času 20 rokov. To znamená, že kolízna opatrovníčka nemohla byť na šetrení v domácnosti otca minimálne dva roky. Za obdobie dvoch rokov sa môžu pomery v domácnosti rapídne zmeniť, napríklad v počte osôb žijúcich v domácnosti, v rodinných vzťahoch medzi členmi domácnosti, atď. Nie je preto preukázané, že domácnosť otca je vhodná pre styk s maloletým aj na prespávanie, keďže nebolo prešetrené, či má pre maloletého vhodné podmienky, t. j. či má maloletý u otca vlastnú postieľku, hračky, či otec zvládne uspávanie maloletého, kúpanie atď. Preto matka navrhuje, aby bol otec oprávnený stýkať sa s maloletým v období od 1.1.2021 bez prítomnosti matky každý nepárny týždeň vždy v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. Ďalej aby počas veľkonočného pondelka bol otec oprávnený sa s maloletým stýkať od 9.00 hod. do 12.00 hod., pretože matka chce, aby išli s maloletým vyšibať jeho kamarátky, ktoré otec nepozná, nevie s kým sa maloletý hráva a koho má rád, preto si je matka istá, že by s maloletým tieto kamarátky otec nešiel šibať. Matka si je istá, že otec by jej chcel spraviť napriek, a preto by maloletého nechal len u seba doma. Matke záleží na tom, aby bol maloletý vedený k slovenským tradíciám, aby nebol ochudobnený o zážitky z tradičných slovenských sviatkov a mohol sa im venovať tak, ako jeho rovesníci a kamaráti. Pre maloleté dieťa je najlepšie, ak je v jemu známom prostredí s jemu blízkymi ľuďmi a môže rozvíjať svoj vzťah s oboma rodičmi. Maloletý má v súčasnosti len dva a pol roka. V takto útlom veku je nepochybne práve matka najdôležitejšou osobou v jeho živote. Prirodzene je pre neho veľmi blízkou osobou aj jeho otec, a to aj za situácie, že spolu s dieťaťom nežije v jednej domácnosti. Bolo by predčasné, ak by súd skonštatoval, že otcovi maloletého je možné zveriť dieťa na niekoľko hodín bez prítomnosti matky a od veku troch rokov dieťaťa aj na prespávanie u otca. Takáto situácia sa doposiaľ nestala a teda nie je otcom preukázané, že by sa o maloletého dokázal na tak dlhú dobu sám postarať. Citová naviazanosť takto maloletého dieťaťa na matku je nesporná a nevyžaduje si osobitné dokazovanie. Odňatie maloletého zo známeho prostredia nemožno považovať za konanie v záujme maloletého dieťaťa. Je nutné zohľadniť najmä potreby maloletého dieťaťa a schopnosti otca tieto potreby individuálne zabezpečiť a je nevyhnutné vziať tiež do úvahy najmä skutočnosť, že doposiaľ poskytovala maloletému osobnú starostlivosť v plnom rozsahu matka a nie otec. Je zrejmé, že rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti má právo podieľať sa na výchove dieťaťa, avšak v rozsahu a spôsobom primeranom veku a potrebám dieťaťa. Otec v súčasnosti nie je dostatočne schopný postarať sa sám o mal. K. aj počas noci. Maloletý je v citlivom veku a vyžaduje si špecifickú starostlivosť, ktorá spočíva najmä v neustálej pozornosti a ostražitosti. Preto matka považuje rozsudok v napadnutom rozsahu za nesprávny.
10. Otec podal k odvolaniu matky písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s odvolacím návrhom matky nesúhlasí, nakoľko styk s maloletým, ktorý navrhol on, je v najlepšom záujme mal. dieťaťa. Poukázal na to, že sama matka uviedla, že je potrebné, aby si syn na otca postupne zvykal tak, že bude s otcom najskôr cez deň sám a až keď bude zvyknutý na jeho prostredie bez prítomnosti matky, tak je vhodné upraviť styk i s prespatím. Rovnako rozmýšľa aj otec a preto navrhol styk spočiatku bez prítomnosti matky a bez prespatia a až od 1.1.2021 aj s prespatím, aby si za pol roka zvykol, že bude v domácnosti otca spať a teda letné prázdniny 2021, kedy navrhuje aj matka, aby maloletý u otca prespal 4 noci za sebou, nebudú pre neho stresujúce a psychicky náročné. Otec navrhuje styk postupný, nakoľko nechce syna zbytočne stresovať. To, že sa matka o syna výlučne sama stará, nebol otcov nápad, ale jej, nakoľko otcovi bránila zúčastňovať sa života maloletého, nedovolila mu dieťa nakŕmiť, uspať, okúpať, vždy ho
poslala preč. Len prvé tri mesiace otec býval s matkou a zúčastňoval sa na všetkých činnostiach, kúpaní, sám syna kŕmil a vo všetkom matke pomáhal. Odkedy však nežijú v spoločnej domácnosti, matka mu v týchto činnostiach bránila. V domácnosti otca bolo vždy veľa detí, pri ktorých sa otec zúčastňoval starostlivosti o nich, a teda má skúsenosti a vie sa o syna postarať. Otec uviedol, že matka má presne takú povahu ako on, hádky medzi nimi boli vzájomné, aj matka nadávala otcovi, dokonca bola odsúdená z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď vulgárne nadávala otcovej matke i pred maloletým K.. Od rozhodnutia súdu matka bráni otcovi v stretávaní so synom. Dva a pol roka chodil otec za synom každý pondelok, stredu a v piatok na 2 hodiny a aj každú sobotu a nedeľu. Teraz mu matka dovolí prísť za synom len v utorok a vo štvrtok a stáva sa, že otec nie je so synom ani hodinu a pol. Matka stále rozhoduje, kde sa otec môže so synom stretnúť, nedovolí mu syna zobrať na 2 hodiny k nemu do jeho domácnosti, preto ona k nemu nechce ísť. Keď chcú maloletého vidieť otcovi rodičia či sestra, môžu prísť len do parku na hodinku. Matka sa snaží, aby si syn nevybudoval väzby na otcových rodičov a na jeho rodinu a bráni mu v tom, aby sa mohol zúčastňovať osláv v jeho domácnosti. Matka s maloletým prídu k otcovi len občas a aj to len na hodinku. Preto by sa matka nemala vyjadrovať k tomu, aké sú u otca bytové podmienky a že u nich nejaké dieťa kričí, keďže s nimi nežije a ani u nich neprespávala. K matke chodia na prázdniny 2 malé deti, ktoré vymýšľajú, dupocú, kričia. Toto matke nevadí a mal. K. je na krik a hluk zvyknutý. Otec uviedol, že má vytvorené vhodné bývanie pre syna, aby sa mohol realizovať styk i cez noc. Má veľkú izbu, v ktorej má manželskú posteľ a veľa hračiek pripravených pre syna. Izba je oddelená veľkou chodbou, čiže majú dostatok súkromia. V rodinnom dome spolu s matkou a synom žijú tiež jej rodičia a jej brat s priateľkou, ktorá u nich tiež prespáva. Otec matku prosil, aby sa mohol zúčastňovať pri kúpaní, kŕmení a pri spánku syna, aby si na neho lepšie navykol, to mu však bolo zo strany matky odmietnuté. Maloletý K. sa nemôže zúčastňovať na rodinných oslavách, nemôže spoznávať širšiu rodinu, otec mu nemohol u seba pripraviť ani meninovú oslavu. Chcel by tiež so synom chodiť v nedeľu do kostola, čo mu matka neumožnila. Pokiaľ ide o stretávanie sa so synom za prítomnosti matky, matka otcovi oznámila, že rozhodnutie súdu nemieni rešpektovať v tom, že sa má realizovať tam, kde chce otec, ale že styk sa musí uskutočňovať len tam, kde bude chcieť ona. Otec sa už 2,5 roka stretáva so synom za prítomnosti matky a vždy len tam, kde ona povie. Otec nemá možnosť rozhodnúť a syna zobrať kde chce on, preto styk upravený súdom nie je v záujme dieťaťa. Otec chce, aby si syn postupne zvykal, že nebude stále len s matkou. Otec chce so synom tráviť viac času, venovať sa mu, zahrať sa s ním, zobrať ho na výlet, na návštevu k rodine, prípadne sa len v kľude doma hrať. Matka syna ovplyvňuje, nakoľko aj keď mu otec volá, často povie že tata papá a ukončí hovor. Otec synovi platí zvýšené výživné 150,- Eur od posledného pojednávania. Pokiaľ matka namietala, že sociálna pracovníčka, nemá zistené pomery v otcovej domácnosti, nie je to pravda. Otcovi rodičia mali na starosti neter od jej 11-tich do 20-tich rokov a kolízna opatrovníčka chodila na kontrolu každého pol roka. Čiže pomery v rodine dobre pozná. Zisťovali si pomery aj na obecnom úrade a v škole a vždy boli spokojní. Kvôli pandémii Covid 19 neprišla kolízna opatrovníčka prešetriť pomery osobne v domácnosti otca, ale len telefonicky ju otec informoval o stave domácnosti a bytových podmienkach. Sama kolízna opatrovníčka navrhla, aby sa styk realizoval bez prítomnosti matky, nakoľko otec za synom chodil vyše 2,5 roka, kedy bola vždy pri styku matka a medzi otcom a synom sa vytvorila silná citová väzba. Je potrebné, aby si otec na syna zvykal a bol s otcom bez prítomnosti matky. Nikde v zákone a v judikatúre nie je uvedené, že dieťa do troch rokov sa nemôže stretávať s otcom bez prítomnosti matky. Navyše Krajský súd v Trnave zastáva právny názor, že i takto malé dieťa má právo stretávať sa s otcom bez prítomnosti matky (sp. zn. 11 CoP/5/2020). Preto otec navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v zmysle jeho odvolania.
11. Matka podala tiež k odvolaniu otca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že k tomu, aby súd rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, nemá matka žiadne námietky. Matka nesúhlasí s tým, aby sa otec stretával s maloletým bez jej prítomnosti, nakoľko maloletý je na matku silno citovo naviazaný. Maloletý je ešte v útlom veku, kedy neustále hľadá prítomnosť matky a pocit bezpečia. Na tom nemení nič fakt, že otec má s maloletým pekný vzťah, nakoľko dieťa je pri styku s ním pokojné práve z dôvodu prítomnosti matky. Ak by matka pri styku nebola, dieťa by bolo rozrušené, plakalo by a spôsobilo mu to psychickú ujmu. Otec sa doteraz nestretol s takou situáciou, aby musel rozrušené dieťa upokojovať, nakoľko túto úlohu zastávala vždy matka. Nie je preto možné posudzovať vzťah a bezproblémový priebeh styku otca s maloletým podľa doterajšieho stavu, nakoľko práve matka zabezpečuje tento pokojný priebeh. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne, a preto nie je možné, aby na základe iného, v praxi ojedinelého prípadu, kedy bolo povolené 2,5 ročnému dieťaťu stýkať sa s otcom bez prítomnosti matky posudzovaný rovnako aj prípad mal. K.. Styk otca bol upravený dostatočne široko, ba ešte širšie, ako podľa matkinho názoru mal byť. Otec má zabezpečený
dostatočný pravidelný kontakt s maloletým na vybudovanie si pekného vzťahu otec - syn a matka odmieta tvrdenia, že by nerešpektovala otcovu úlohu ako rodiča v živote maloletého. Maloletý však má len 2,5 roka, to znamená, že matka len chce chrániť maloletého pred neprimeraným stresom zo zmeny prostredia a blízkych osôb v jeho blízkosti. Matka otcovi nikdy nebránila maloletého navštíviť, avšak jediné na čom trvala bolo, aby to bolo v jej prítomnosti, aby v prípade, že by sa maloletý necítil dobre, mohla ho matka upokojiť a postarať sa o jeho potreby. Prítomnosť matky pri styku otca s maloletým je preto prospešná pre jeho vývin. Na to, aby bolo rozhodnuté, že maloletý bude u otca prespávať počas víkendu, neboli dostatočne prešetrené pomery v domácnosti otca. Kolízna opatrovníčka tvrdila, že do domácnosti otca chodila, čo nie je pravda. Na pojednávaní uviedla, že momentálne pomery účastníkov šetria na základe telefonického rozhovoru, ale že domácnosť otca aj dôverne pozná, pretože tam osobne chodila šetriť minimálne dvakrát do roka, vzhľadom k tomu, že jeho rodičia mali dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, čiže skutočnosti uvedené v správe zodpovedajú realite. Avšak matka s týmto tvrdením nesúhlasí, nakoľko X. K. má t. č. 20 rokov, čiže kolízna opatrovníčka nemohla byť na šetrení v domácnosti otca minimálne dva roky. Za obdobie dvoch rokov sa môžu pomery v domácnosti rapídne zmeniť, napríklad v počte osôb žijúcich v domácnosti, v rodinných vzťahoch medzi členmi domácnosti. Preto matka nepovažuje za preukázané, že domácnosť otca je vhodná pre styk s maloletým aj na prespávanie, keďže nebolo prešetrené, či má otec pre maloletého vhodné podmienky, napr. či má maloletý u otca vlastnú postieľku, hračky, či otec zvládne uspávanie maloletého, kúpanie atď. Pokiaľ ide o stráženie maloletého rodičmi matky, tak maloletý je neustále s matkou, pričom rodičia sa o maloletého starajú len v nevyhnutných prípadoch. Matka nebýva v spoločnej domácnosti s rodičmi, býva v samostatnej oddelenej časti rodinného domu, ktorá pozostáva z 3-izbového bytu. Matka vie, ako sa o maloletého v jej neprítomnosti jej rodičia starajú, s maloletým sú v jemu známom domácom prostredí. To sa však nedá povedať o otcovi, ktorý je výbušnej povahy, nemá trpezlivosť, matka nie je absolútne presvedčená o tom, že by zvládol starostlivosť o maloletého. Matka považuje argument otca o tom, že nie je v záujme dieťaťa ani otca, keďže nebýva v rovnakej obci ako matka, počas víkendu upraviť styk tak, aby prebiehal v čase od 9.00 hod. do 11.30 hod. a od 16.00 hod. do 18.00 hod. za bezpredmetný, nakoľko otec býva od bydliska matky vo vzdialenosti 14 km, čo nie je pre neho časovo ani finančne náročné, ak mu ide o to byť so synom. V konaní teda podľa matky nebolo preukázané, že by bol otec schopný sa o maloletého plnohodnotne postarať, že má vytvorené vhodné podmienky pre jeho zdravý vývoj, nakoľko u otca neprebehlo šetrenie kolíznej opatrovníčky. Preto matka trvá na tom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil tak, ako navrhovala matka vo svojom podanom odvolaní.
12. Matka tiež k vyjadreniu pripojila Rozhodnutie materskej školy zo dňa 30.6.2020, podľa ktorého maloletý K. nebol prijatý do materskej školy v B. F. z dôvodu naplnenia kapacity MŠ; a potvrdenie Obce B. F. o tom, že matka obýva dvojpodlažný rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami, každá bytová jednotka pozostáva z troch izieb, vrátane kuchyne a sociálneho zariadenia, jednu bytovú jednotku obývajú rodičia matky a druhú matka s maloletým synom, pričom bytové pomery zodpovedajú potrebám rodiny z hľadiska čistoty a hygieny prostredia.
13. Procesný opatrovník samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniam matky a otca podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že má za to, že obidvaja rodičia majú vytvorené podmienky na to, aby mal. K. prespával v ich domácnostiach. Vyjadrenia matky, že v rodine otca neboli vykonávané šetrenia domácnosti, že rodinu otca kolízny opatrovník vôbec nepozná a nikdy ju nenavštívil, sa nezakladá na pravde. Rodičia otca mali od 31.5.2011 v náhradnej osobnej starostlivosti X. K., od 7.12.2016 potom v pestúnskej starostlivosti, ktorá sa predlžovala až do 19-teho roku veku maloletej. V domácnosti otca boli na tom základe pravidelne vykonávané šetrenia minimálne dvakrát do roka a súdu predkladané správy zo šetrenia pomerov a starostlivosti o dieťa zo strany náhradných rodičov. Z dôvodu situácie ohľadom šírenia prenosného respiračného ochorenia COVID-19 boli pomery u otca potom šetrené prostredníctvom telefonického rozhovoru. Domácnosť ani jedného z rodičov nebola navštívená, šetrenia boli v tom čase vykonávané telefonicky. Bytové a sociálne pomery otca boli kolíznemu opatrovníkovi známe, naopak domácnosť matky kolízny opatrovník nepozná, pričom v správe boli uvedené skutočnosti, ktoré popísala matka. Kolízny opatrovník uviedol, že súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, a preto napriek tomu, že na pojednávaní kolízny opatrovník navrhol od rozhodnutia styk dieťaťa bez prítomnosti matky, navrhuje kolízny opatrovník rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
14. Matka podala k vyjadreniu otca k jej odvolaniu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami otca v jeho vyjadrení. Styk tak, ako ho navrhuje otec nie je v prospech maloletého dieťaťa.
Názory rodičov sa zhodujú len v tom, že nechcú mal. dieťa vystaviť zbytočnému stresu zo zmeny prostredia a ľudí v jeho blízkosti, avšak každý vidí vhodnú postupnosť úpravy styku otca s maloletým bez prítomnosti matky a s prespaním inak. Matka súhlasí, že styk má byť postupný, a čo najmenej stresujúci pre maloletého. Preto považuje za správne, že stretávanie sa otca s maloletým bez jej prítomnosti má začať až od 1.1.2021. Následne od tohto dátumu si má začať maloletý zvykať na otca v tom smere, že to bude postupne smerovať aj k prespávaniu. Matka odmieta tvrdenia otca, že mu bránila zúčastňovať sa života maloletého K.. Matka otcovi nikdy nezakázala maloletého nakŕmiť, okúpať, otec bol ten, ktorý maloletého vždy chcel zobrať od matky z jej domácnosti k sebe. Otec sa mohol o maloletého postarať, ale v jemu známom prostredí, teda u matky, o čo však on nemal nikdy záujem. Otec sa chcel o maloletého takto starať len u seba doma, čo však matka považuje z jeho strany za špekulatívne, nakoľko má podozrenie, že túto starostlivosť by vykonávala otcova matka, prípadne sestry, nie otec sám. Otcova matka sa voči matke ako neveste nesprávala pekne, ale vždy chcela neveste rozkazovať, ako sa má starať o svojho manžela a taktiež o mal. K.. Otcova matka bola voči matke opakovane vulgárna, nadávala jej a urážala ju. Ostrejšia reakcia matky na svokrine útoky bola len obranou. Matka popiera, že by bránila otcovi v stretávaní so synom. Iba rešpektuje, aj keď ešte neprávoplatné rozhodnutie súdu, ktorý rozhodol, že otec je oprávnený sa stretávať so synom každý utorok a štvrtok. Maloletý sa cíti najlepšie v prítomnosti matky a nie je možné vyžadovať od matky, aby navštevovala domácnosť otca a jeho rodiny, najmä ak vzťahy medzi rodičmi a taktiež medzi matkou a otcovou rodinou sú dlhodobo napäté a citeľne negatívne. Matka sa necíti v domácnosti otca dobre, najmä nechce byť vystavená nadávkam zo strany otca alebo jeho rodiny, nakoľko to negatívne vplýva aj na maloletého. Matka preto vyberá a preferuje na stretnutia neutrálnu pôdu, kde žiadnym spôsobom nezasahuje do spôsobu, akým trávi otec čas s maloletým, ani nezakazuje rodine otca sa s maloletým pohrať alebo inak tráviť čas. Nie je pravdou, že k matke chodia na prázdniny dve maloleté deti. Tieto chodia na prázdniny k jej rodičom, čo je však oddelená bytová jednotka. Matka má samostatný vchod a trojizbový byt, v ktorom býva výlučne ona s maloletým K.. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre maloletého, nie je ničím a nikým rušený. Matka nepovažuje za vhodné, aby maloletý chodil v tak útlom veku do kostola, je príliš malý na to, aby dokázal pochopiť význam tohto miesta a dôvod, pre ktorý tam má chodiť. Matka súhlasí s tým, aby bol maloletý vychovávaný v kresťanskom duchu, avšak navštevovať kostol môže začať neskôr, keď bude starší a bude si uvedomovať jeho význam. Matka je ochotná sa na mieste stretnutia dohodnúť, nemá potrebu otcovi diktovať miesto stretnutia, avšak odmieta otcove snahy o to, aby styk prebiehal výlučne v jeho domácnosti. Matka je za to, aby miesto vybral otec, avšak mimo jeho domácnosť. Otec totiž cielene núti matku chodiť k nemu do domácnosti, resp. domáhať sa stretnutí so synom v jeho domácnosti, lebo vie, že matka s tým má problém. Otec následne využíva tento argument cielene voči matke a vykresľuje ju ako problémovú, neústupčivú, autoritatívnu, čo však nie je pravda. Matka maloletého žiadnym spôsobom neovplyvňuje voči otcovi, to, že otec maloletému zavolá a maloletý s ním vydrží rozprávať len chvíľu nie je vinou matky. Maloletý reaguje podľa aktuálnej nálady, niekedy vydrží s otcom komunikovať dlhšie a niekedy kratšie, je to normálne vzhľadom k jeho veku a nie je za tým žiadna manipulácia zo strany matky. Dieťa vo veku 2,5 roka nie je tak zhovorčivé a nemá takú slovnú zásobu ako dieťa staršie. Je potrebné, aby sa každý prípad posudzoval individuálne, a to platí aj o argumente otca, že kolízna opatrovníčka šetrila pomery rodiny kvôli otcovej neteri, ktorú mali jeho rodičia v náhradnej starostlivosti, ako aj k tomu, že nie je upravené, že by sa dieťa do 3 rokov nemohlo stretávať s otcom bez prítomnosti matky. Otec sám priznal, že pomáhal so starostlivosťou o dieťa iba prvé tri mesiace, kedy býval s matkou dieťaťa a maloletým v spoločnej domácnosti. Teda 2,5 roka síce udržiava s maloletým kontakt, avšak 24 hodín denne je v prítomnosti matky, ona je pre neho istota, ktorú potrebuje. Nikde síce nie je uvedené, že dieťa do troch rokov nemôže byť s otcom bez prítomnosti matky, avšak to sa môže aplikovať na prípady, kedy napríklad otec býva s mal. dieťaťom do veku 2 rokov a následne sa potom odsťahuje zo spoločnej domácnosti, v takom prípade by bolo v záujme maloletého dieťaťa, aby sa s otcom stretávalo aj bez prítomnosti matky aj s prespaním, nakoľko je na otca naozaj zvyknuté a naviazané. To však nie je tento prípad. Napriek tomu, že boli vykonávané šetrenia u rodičov otca maloletého, matka nepovažuje za preukázané, že tým sú prešetrené pomery u otca. Kolízni opatrovníci v minulosti šetrili pomery v súvislosti s úplne iným dieťaťom. Je potrebné posudzovať každý prípad individuálne a nemožno zovšeobecňovať, že keď mali rodičia otca v minulosti dobré podmienky na výchovu maloletej, že tým pádom má vhodné podmienky aj otec pre maloletého K.. Pomery sa šetrili v súvislosti s 11-ročným dieťaťom a neskôr starším a nešetrila sa vhodnosť prostredia pre 2,5 ročné dieťa. Dieťa je potrebné postupne pripravovať aj na prespávanie u otca, avšak pokým je matka maloletého na rodičovskej dovolenke, je na ňu maloletý veľmi naviazaný a preto v najlepšom záujme maloletého bude, ak sa jej prítomnosť pri styku začne obmedzovať až od januára 2021, kedy dieťa bude staršie. Obaja rodičia chcú pre maloletého to najlepšie, otec bude mať ešte veľa príležitostí maloletého užiť si
aj počas noci, nebude žiadnym spôsobom ukrátený o chvíle s ním, ak bude rešpektovať jeho útly vek a nespôsobovať maloletému zbytočne predčasný stres tým, že ho chce zobrať z jeho známeho domáceho prostredia. Malé deti sú veľmi citlivé na prostredie, v ktorom zaspávajú, nieto, ak sa ešte zmenia ľudia, ktorí ich uspávajú a absentuje prítomnosť matky. Takto malé deti potrebujú striktne dodržiavať spánkový režim, aby sa správne vyvíjali, preto matka trvá na svojom odvolaní a navrhuje upraviť styk v zmysle ňou podaného odvolania.
15. K vyjadreniu matky k odvolaniu otca, podal otec stručné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s ním nesúhlasí, trvá na svojom odvolaní a vyjadreniach, nakoľko styk ktorý navrhuje je v záujme maloletého dieťaťa. Dieťa si musí postupne zvykať na otca, aby nebolo zbytočne stresované. Preto navrhuje aby súd odvolaniu otca vyhovel.
16. Procesný opatrovník podal k vyjadreniam matky a otca vyjadrenie už len v tom zmysle, že sa pridržiava svojich vyššie uvedených vyjadrení a záverov.
17. Ďalšie podania účastníkov v odvolacom konaní podané neboli.
18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania otca a matky boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané (359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniam otca ani matky nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď upravil styk otca s maloletým K. tak, ako je uvedené vo výroku III. napadnutého rozsudku, vrátane správnosti závislých výrokov IV. a V. napadnutého rozsudku. Nakoľko výroky I. a II. napadnutého rozsudku neboli napadnuté odvolaním, je v týchto častiach rozsudok súdu prvej inštancie (t. j. v časti rozvodu manželstva a v časti o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matke a určení vyživovacej povinnosti otca) právoplatný a nie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
20. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre rozhodnutie úprave styku otca s maloletým K., a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje v napadnutej časti na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie v napadnutej časti odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žiadnemu z odvolateľov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:
21. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
22. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
23. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
24. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
25. V zmysle čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
26. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
27. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
28. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
29. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
30. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú jeho rodičia. Za výchovu a vývoj dieťaťa nesú spoločnú zodpovednosť. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.).
31. Rodičovské práva a povinnosti ako komplex troch základných zložiek „rodičovskej moci“ - právo dieťa vychovávať, zastupovať ho a právo spravovať jeho veci a majetok - patria rodičom od narodenia do plnoletosti dieťaťa. Patria osobám, ktoré sú podľa zákona považované za rodičov, teda žene, ktorá dieťa porodila - matke a mužovi, ktorému svedčí domnienka otcovstva - otcovi. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach (§ 35 Zákona o rodine), sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pojem výchova dieťaťa je pritom širší ako pojem osobná starostlivosť o dieťa. Obsahom práva „vychovávať“ dieťa je v prvom rade právo (a povinnosť) chrániť záujem dieťa, tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo osobne sa o neho starať. Kým právo výchovy dieťaťa majú obaja rodičia, v súvislosti s rozvodom a zverením maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov platí, že rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má navyše iba právo (a povinnosť) každodennej osobnej starostlivosti o dieťa, čo je užší pojem ako výchova.
32. Rodičovské práva a povinnosti patria teda obom rodičom, pokiaľ sú známi, žijú a nebolo im zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38 Zákona o rodine, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu, alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto pokiaľ ide námietku otca, že súd nerozhodol osobitne o tom, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať ich majetok, táto je neopodstatnená, nakoľko uvedené právo vyplýva priamo zo Zákona o rodine obom rodičom, bez ohľadu na rozvod ich manželstva. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností ani nie je možné rozhodnúť inak, ako tak, že súd ponechá právo dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok obom rodičom zachované aj po rozvode. Realizovať ho pritom bude v bežných veciach každý z rodičov samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. Iný spôsob rozhodnutia, teda ponechanie práva dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok len jednému z rodičov, v súvislosti s rozvodom manželstva, by teda prichádzal do úvahy len vtedy, aby by bolo dôvodné druhému rodičovi obmedziť, pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností, alebo ho pozbaviť výkonu rodičovských práv a povinností. Preto, ak v danom prípade žiadnemu z rodičov jeho rodičovské práva obmedzené, pozastavené neboli, resp. ich nebol v celom rozsahu pozbavený, platí zo zákona, že obaja rodičia sú aj v čase po rozvode oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
33. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom úpravy styku otca s maloletým K., odvolací súd dospel k záveru, že jeho rozhodnutie je v celom rozsahu vecne správne. Súd prvej inštancie vychádzal zo znalosti situácie v rodine, z veku a individuálnych potrieb maloletého dieťaťa (v tom čase 2,5 ročné dieťa), jeho citových väzieb k rodičom, príbuzným a prostrediu kde bolo dosiaľ vychovávané, ako aj vzhľadom na jeho vývinové potreby (jednak potreba stabilného domáceho prostredia a zároveň potreba upevňovania a rozvíjania citových väzieb s jeho otcom a jeho príbuznými). Je zrejmé, že dosiaľ prebiehal styk otca s maloletým vždy za prítomnosti matky, počas niekoľkých hodín, a to pomerne často, nielen počas pracovného týždňa, ale aj cez víkendy. Bolo to tak za trvania manželstva rodičov maloletého. Rodičia spolu už dlhú dobu nežijú v spoločnej domácnosti a vzhľadom na vek dieťaťa, matka uviedla, že plánuje v januári nastúpiť do práce a maloletého umiestniť do škôlky, hoci podľa predloženého potvrdenia, zatiaľ pre maloletého nebolo v škôlke miesto. Aktuálne sú rodičia už rozvedení. Úpravu stretávania sa otca s maloletým dieťaťom bolo potrebné prispôsobiť aj všetkým týmto okolnostiam. Navyše podľa vyjadrenia matky, režim dieťaťa je taký, že poobede ho ešte ukladá na spánok. Podľa odvolacieho súdu, je v záujme dieťaťa, ktoré je zvyknuté na určitý režim a aj doterajší spôsob stretávania sa dieťaťa s otcom, aby ešte do konca tohto roka (do ktorého zostáva už len niekoľko týždňov) prebiehal ešte styk otca s dieťaťom za prítomnosti jeho matky, aby tým bolo možné aj odstrániť pochybnosti matky o schopnosti otca sa o dieťa samostatne postarať a práve toto obdobie, do konca tohto roka, by malo slúžiť na to, aby matka otcovi so starostlivosťou o dieťa pomáhala a usmerňovala ho. Nie je vôbec vylúčené, aby matka s otcom v tomto období, aj na základe spoločnej dohody, vyskúšali niekoľko stretnutí otca s dieťaťom bez prítomnosti matky, aby si dieťa na stretnutia s otcom bez prítomnosti matky malo možnosť postupne a nie nárazovo zvykať. Súdne rozhodnutie nemôže vopred pokryť všetky situácie, ktoré pri stretávaní sa rodiča s jeho maloletým dieťaťom môžu konkrétne nastať. Sú to práve rodičia, ktorí by mali v záujme maloletého dieťaťa spolupracovať a ak im skutočne leží na srdci šťastie a blaho ich maloletého dieťaťa, mali by o potrebách tohto dieťaťa spolu komunikovať a v starostlivosti oň si čo najviac pomáhať. Je pritom jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa, aby sa so svojím otcom stretávalo, nakoľko je vo veku, kedy sa najviac formujú jeho vzťahové väzby. Obavy matky z odovzdania dieťaťa otcovi, keď dosiaľ ho s ním nikdy samé nenechala, sú tiež pochopiteľné, ale dieťa rastie a otec ako rodič má právo svoje dieťa vychovávať, starať sa oň a na druhej strane aj samo maloleté dieťa má právo, aby dostávalo aj otcovskú starostlivosť. Pokiaľ by matka otcovi pomohla a usmernila ho, ako má s mal. K. komunikovať, aké jedlá mu má pripravovať, kedy a ako ho má kúpať, ako a kedy ho má uspávať, prispelo by to jednoznačne k pokojnému priebehu ich stretnutí a dieťa by nebolo vystavované zbytočnému stresu. Rovnako otec však musí chápať, že matka bola dosiaľ pre mal. K. najbližšou vzťahovou osobou, ktorá v plnom rozsahu saturovala všetky jeho potreby, preto pokiaľ otec nechce dieťa trápiť a stresovať, je potrebné, aby citlivo reagoval na jeho potreby, teda aj prípadnú potrebu prítomnosti matky na stretnutí. Je len samozrejmé, že pokiaľ bude dieťa u otca v čase upraveného styku nespokojné a bude mu chýbať prítomnosť matky, je logické, že otec by nemal dieťa trápiť a doviezť ho naspäť k matke, ak si to dieťa bude želať. K
rozširovaniu styku otca s dieťaťom, pokiaľ teda ide o jeho stretávanie sa s dieťaťom bez prítomnosti matky a od r. 2021 aj s prespaním u otca, musí teda dochádzať postupne, aby si dieťa na tieto zmeny bez problémov navyklo a vyžaduje si spoluprácu oboch rodičov. Ako bolo uvedené vyššie, obaja rodičia by mali mať na zreteli najlepší záujem svojho dieťaťa.
34. Pokiaľ ide o podmienky u otca na stretávanie sa s maloletým K., odvolací súd má za to, že tieto boli vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu prešetrené dostatočne. Kolízny opatrovník ich prešetril na základe telefonického rozhovoru s otcom, pričom domácnosť otca je mu navyše známa z predchádzajúcich dlhoročných šetrení. Niet žiadneho dôvodu otcovi neveriť, že má pre dieťa pripravené podmienky na starostlivosť oň a určite nebude mať námietky, aby sa matka s týmito podmienkami osobne oboznámila. Navyše pokiaľ by otec takéto podmienky vo svojej domácnosti nemal, dieťa by ani čas stretávania sa s ním podľa všetkého nevydržalo a zrejme by sa pýtalo naspäť k matke. Nakoľko ani za súčasnej epidemiologickej situácie, nie je vhodné, aby kolízny opatrovník vykonával šetrenie v domácnosti otca, považuje odvolací súd jeho podmienky za dostatočne preukázané. Je predovšetkým zodpovednosťou otca, aby pripravený priestor pre maloleté dieťa skutočne mal.
35. Potrebné je tiež zdôrazniť, že v prípade každého maloletého dieťaťa sa rozhoduje individuálne, vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, preto nie je namieste zovšeobecňovať, či do troch rokov veku dieťaťa môže prebiehať styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky, alebo nie. Podľa odvolacieho súdu, ako už bolo uvedené vyššie, v tomto prípade je vzhľadom na okolnosti vhodné ponechať, aby ešte niekoľko stretnutí otca s dieťaťom prebehlo za prítomnosti matky, najmä aby mohlo počas nich dôjsť k postupnému stretávaniu sa otca s dieťaťom bez matky. Rodičia si to s dieťaťom už môžu postupne skúšať a dieťa na to navykať.
36. Odvolací súd má tiež za to, že dôvodne upravil súd prvej inštancie aj rozsah styku otca s dieťaťom a to do konca roka 2020 počas pracovného týždňa vždy v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a cez víkendy každú nepárnu sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do 12. hod. a potom znova od 16.00 hod. do 18. hod. Takýto rozsah stretnutí predstavuje dostatočnú frekvenciu stretnutí otca s dieťaťom na upevnenie väzieb medzi nimi a tiež rešpektuje režim dieťaťa, ktoré sa po obede ešte ukladá na spánok. Vzdialenosť bydliska otca od bydliska matky pritom nie tak veľká, aby ešte počas víkendov do konca roka, otec nezvládol umožniť, aby si dieťa pospalo poobede u matky a potom sa k nemu znova vrátil. Postupnosť rozširovania a osamostatňovania styku otca s dieťaťom bola umožnená aj tým, že počas Vianoc, súd umožnil styk otca v prvý sviatok vianočný 25.12. takmer počas celého dňa od 9.00 hod. do 17.00 hod. už bez prítomnosti matky a rovnako aj na narodeniny dieťaťa 7.12. od 15.00 hod. do 18.00 hod. už bez prítomnosti matky. Hoci matka nesúhlasila, aby dňa 25.12. bolo dieťa u otca celý deň, pretože v jeho domácnosti nebude mať pokoj, je už táto obava neopodstatnená, pretože dieťa má právo tráviť sviatočný čas aj v kruhu otcovej rodiny, pričom je logické, že ak by sa dieťa pýtalo naspäť k matke, otec ho nebude trápiť a mu to umožní, avšak treba sa o takýto celodenný styk otca s dieťaťom postupne pokúšať, najmä ak od r. 2021 sa už má otec stretávať s dieťaťom každý nepárny víkend od soboty 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. teda už aj s prespaním u otca. Niet dôvodu otcovi postupne neumožniť, aby dieťa u neho prespávalo, resp. spalo u neho po obede, keď matka chce dieťa umiesť do materskej školy, kde rovnako bude spať nie v domácnosti matky a bez jej prítomnosti.
37. Rovnako bolo potom dôvodným už od 1.1.2021 umožniť otcovi stretávanie sa s dieťaťom bez prítomnosti matky. Ako však bolo vyššie uvedené, rodičia by mali na to dieťa postupne pripraviť. Tiež je už vzhľadom na vek dieťaťa dôvodné, aby každý druhý víkend (nepárny) trávilo dieťa samostatne s otcom, aj s prespaním u neho. Umožní to skutočné posilnenie väzieb otca s dieťaťom a plánovanie si vlastného spoločného času, ako aj prípravu na trávenie letných prázdnin v trvaní už takmer týždňa v júli a týždňa v auguste u otca. Pokiaľ matka dôvodila, že styk počas pracovného týždňa v utorky a štvrtky by mal prebiehať nie od 15.30 hod. ale až od 16.00 hod., pretože bude už zamestnaná, tak súd uvádza, že matka nedoložila žiadne doklady o svojej pracovnej dobe u zamestnávateľa, ktorý by jej dodržanie povinnosti odovzdať dieťa otcovi o 15.30 hod. neumožňovalo. K námietke matky, že cez veľkonočný pondelok žiada namiesto stanoveného času od 9.00 hod. do 15.00 hod., upraviť styk s otcom od 9.00 hod. do 12.00 hod., pretože matka pôjde s maloletým vyšibať jeho kamarátky, tak súd má za to, že šibať s maloletým môže ísť rovnako aj po 15.00 hod., pričom otec nemá k dispozícii iné dni, či hodiny počas veľkonočných sviatkov, iba veľkonočný pondelok, a to ani nie celý deň.
38. Zmysluplne upravil súd prvej inštancie tiež veľkonočné a vianočné sviatky, ako aj styk počas narodením dieťaťa. Odvolací súd nezistil potrebu na tejto úprave nič meniť. Hoci otec navrhoval vo svojom odvolaní v tieto dni vždy skorší styk už od 8.00 hod., odvolací súd má za to, že pre tak malé dieťa je to príliš skoro, a preto ponechal úpravu zvolenú súdom prvej inštancie od 9.00 hod. Nebolo tiež dôvodné upravovať styk otca s dieťaťom do konca roka 2020 počas letných prázdnin a veľkonočného pondelka, keď takáto situácia do konca roka 2020 už nebude. Režim stretávania sa otca s dieťaťom počas týždňa len v utorok a štvrtok (teda nie v pondelok, stredu a v piatok ako otec chcel) zohľadňuje už stav, že rodičia sú rozvedení, matka chce začať pracovať a otcovi pribudne možnosť tráviť s dieťaťom celý víkend vrátane prespania dieťaťa u neho. Aj matka totiž musí mať možnosť samostatne si s dieťaťom organizovať a tráviť čas.
39. Odvolací súd však opätovne rodičom zdôrazňuje, že je vhodné aby súdom stanovený rozsah styku otca s dieťaťom dodržiavali, ale pokiaľ je to možné, aby navzájom spolupracovali a pomáhali si, informovali sa o dieťati, aby toto v súvislosti s postupným menením jeho režimu neutrpelo žiadnu ujmu a stres.
40. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III., vrátane závislých výrokov IV. a V., odvolaním žiadneho z účastníkov osobitne nenapadnutými, ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
41. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CMP s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov ani návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP nepodal.
42. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.