Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-27-2020.pdf
PDF · 131.77 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/27/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci navrhovateľa G. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. E., t. č. E. XX, E. E., proti osobe povinnej platiť výživné L. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. X, E. E., zastúpený JUDr. Danielom Janšom, advokátom, so sídlom Horné záhrady 2, Banská Bystrica, IČO: 42 304 253, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/161/2019-122 zo dňa 18. 05. 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/161/2019-122 zo dňa 18. 05. 2020 p o t v r d z u j e s tým, že výživné za obdobie od 07. 09. 2020 a splátky zročného výživného je G. R. povinný poukazovať k rukám R. P..
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletého G. R., nar. XX. XX. XXXX, zvýšeným výživným zo sumy 80,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 17. 07. 2019 (výrok I.). Zročné výživné za obdobie od 17. 07. 2019 do 18. 05. 2019 vo výške 400,- Eur súd povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať v 20,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.). Zároveň rozhodol, že týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36P/46/2015-94 zo dňa 15. 04. 2016 vo výroku o výživnom na maloletého G. R. (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci výživného rozhodnúť (znížiť, resp. zvýšiť výživné pre dieťa), je zmena pomerov, a to jednak na strane dieťaťa ako oprávneného na výživné, ako aj na strane povinného rodiča alebo na oboch stranách. Poukázal na to, že je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak tieto môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len v prípade, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že naposledy bolo o výživnom na maloletého rozhodnuté v roku 2016, kedy bola súdnym rozhodnutím určená povinnosť otca prispievať na výživu maloletého sumou 80,- Eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý XX a pol roka, navštevoval druhý stupeň základnej školy, kde sa hradili bežné výdavky do školy. Bol vedený v ortopedickej ambulancii, mal zvýšené výdavky na cvičenie odporučené lekárom. Nemal žiadnu záujmovú činnosť. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba 4 rokov. Maloletý má XX a
pol roka, je vekovo starší, blízky veku dospelého, je fyzicky i duševne vyspelejší. Maloletý navštevuje strednú školu, kde sú zvýšené výdavky na nákup školských pomôcok v rámci prípravy na budúce povolanie, a to zvýšené výdavky s nákupom predpísaného pracovného oblečenia, obuvi a ďalších pomôcok potrebných pre štúdium a na jeho uplatnenie v pracovnom živote. Má zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom, nakoľko absolvoval operácie kolien a v tejto súvislosti je potrebné užívanie výživových doplnkov, pravidelné cvičenie. Je vedený v očnej ambulancii, nosí okuliare a naďalej i v ortopedickej ambulancii. Keďže je fyzicky vyspelejší, vekom vzrástli prirodzene výdavky na uspokojovanie najzákladnejších životných potrieb, ako je strava, oblečenie, obuv, hygienické potreby. Čo sa týka rodičov dieťaťa, v čase poslednej úpravy výživného bola matka zamestnaná s čistým mesačným príjmom 384,- Eur. Žila s maloletým ešte v domácnosti starej matky maloletého, plánovala sa presťahovať s maloletým do podnájmu. Bola nemajetná. Otec maloletého dieťaťa bol v tom čase nezamestnaný, nemal podľa svojho vyjadrenia žiaden príjem. Mal ukončenú živnosť. Žil s priateľkou v domácnosti svojej matky, ktorá mu finančne pomáhala. V súčasnosti je matka nezamestnaná, poberá dávku v nezamestnanosti v sume 168,20,- Eur. O zamestnanie prišla z dôvodu pandémie koronavírusu, v poslednom zamestnaní dosahovala priemerný mesačný príjem 374,19 Eur. Odo dňa nasledujúceho po pojednávaní si našla nové zamestnanie ako predavačka, podľa jej vyjadrenia by mala dosahovať mesačný príjem cca 540,- Eur v čistom. Matka naďalej poberá rodinné prídavky na maloletého. V súčasnosti žije s maloletým v domácnosti svojej matky, ktorej prispieva na domácnosť, po ukončení opatrení v súvislosti s pandémiou sa plánuje s maloletým opätovne vrátiť do domácnosti priateľa, ktorému prispieva na náklady na domácnosť. Otec maloletého dieťaťa je v súčasnosti SZČO, jeho priemerný mesačný príjem podľa jeho vyjadrenia dosahoval sumu 500,- Eur mesačne, v súčasnosti z dôvodu pandémie nemá žiadnu zákazku a teda ani žiadny príjem. Otec naďalej žije s priateľkou v domácnosti svojej matky, podieľa sa na nákladoch na domácnosť, ak mu to financie dovoľujú, matke spláca pôžičku. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré má zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom, atopickým ekzémom. Súd ďalej zistil, že otec maloletého dieťaťa má ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore strojný mechanik, avšak prax v tomto odbore nevykonával. Otec už v minulosti pracoval ako SZČO, pričom živnosť v roku 2015 ukončil, podľa vlastného vyjadrenia v tom čase vykonával výškové a zámočnícke práce. V súčasnosti otec pracuje ako SZČO v oblasti stavebných dokončovacích prác, za posledný zdaňovací rok 2019 dosiahol pozitívny výsledok hospodárenia, základ dane predstavoval sumu 5.172,52 Eur (t.j. 431,04 Eur mesačne). Otec maloletého dieťaťa je v produktívnom veku, zdravý, nemá žiadne zvýšené výdavky v súvislosti so svojim zdravotným stavom. Dlh na výživnom nemá. S maloletým sa stretáva sporadicky v domácnosti starej matky, u ktorej otec býva. Obom rodičom od poslednej úpravy výživného ubudla jedna vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi. S prihliadnutím na takto zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane oprávnenej osoby - maloletého dieťaťa, ktorá si vyžaduje novú úpravu výšky výživného. Plynutím času došlo k fyzickému a duševnému vývoju maloletého dieťaťa, prišlo k zvýšeniu nárokov na jeho odôvodnené potreby od každodenných bežných výdavkov na stravu, oblečenie, hygienu po zvýšené výdavky v súvislosti s nákupom školských pomôcok, zdravotným stavom. Maloletý nastúpil na strednú školu, pričom v zmysle ustálenej súdnej judikatúry, súdnej praxe už samotný prechod dieťaťa na vyšší stupeň školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd v danom prípade prihliadol aj na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré obsahuje tzv. valorizačnú klauzulu, ktorá sama o sebe môže byť dôvodom na zvýšenie výživného, kedy v zmysle tohto ustanovenia súd vždy prihliadne aj na vývoj životných nákladov. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa na základnej škole sú nižšie ako odôvodnené potreby dieťaťa, ktorý je vo veku blízko dospelému. Maloletý pokračuje v štúdiu na strednej škole, pripravuje sa zodpovedne na svoje budúce povolanie, s čím má spojené zvýšené výdavky na nákup pracovných pomôcok. Taktiež prišlo k zmene pomerov na strane rodičov maloletého. Príjem matky sa síce prechodne znížil, bola nezamestnaná, avšak podľa vlastného vyjadrenia má prisľúbenú prácu s vyšším príjmom ako v čase poslednej úpravy výživného. Na strane otca prišlo tiež k zmene pomerov, pribudla mu Ďalšia vyživovacia povinnosť, opätovne vykonáva živnosť. Tým, že matka maloletého dieťaťa zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloletého, na ktorú súd prihliada pri určení výšky výživného, je povinnosťou otca prispievať na výživu maloletého vo vyššej miere ako matka. Otec už nie je nezamestnaný, ale pracuje opätovne ako SZČO, jeho príjem sa od poslednej úpravy výživného zvýšil (základ dane v poslednom zdaňovacom období predstavoval sumu 5.172,52 Eur, čo je 431,04 Eur mesačne), podľa jeho vyjadrenia výška jeho čistého priemerného mesačného príjmu dosahovala pred pandémiou sumu 500,- Eur. I keď otec uvádzal, že z dôvodu pandémie koronavírusu v súčasnosti nemá žiadne zákazky. V danom prípade však súd poukazuje, že sa jedná o objektívnu, avšak prechodnú skutočnosť, na
ktorú súd nemohol prihliadnuť z dlhodobého hľadiska pri určovaní výšky výživného. Otec ako živnostník si musí byť vedomý, že práca na živnosť obsahuje v sebe aj určité podnikateľské riziko, nestálosť a nepravidelnosť mesačného príjmu. Otec maloletého je mladý, v produktívnom veku, zdravý, nemá zdravotné znevýhodnenie, priznanú invaliditu, je preto jeho povinnosťou, vzhľadom na jeho prax v oblasti výškových i stavebných prác, zabezpečiť si dostatočný mesačný príjem zodpovedajúci jeho veku, vzdelaniu, praxi a pracovným skúsenostiam. Je len na ňom, aby vyvinul väčšiu snahu a úsilie, aby dosiahol dostatočný príjem na zabezpečenie zvýšených potrieb maloletého s prihliadnutím aj na skutočnosť, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu. Keďže návrh matky považoval súd za dôvodne podaný, počiatok povinnosti prispievať zvýšeným výživným súd určil otcovi od podania návrhu matkou, t.j. od 17. 07. 2019, nakoľko už v tomto čase bol dôvod na zvýšenie výživného a bola preukázaná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa aj povinného rodiča. Za obdobie od 17. 07. 2019 do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, t. j. do 18. 05. 2020 vzniklo otcovi zročné výživné v sume 400,- Eur. Otec maloletého dieťaťa neprispieval nad rámec výživného, uvedená suma preto predstavuje zročné výživné za 10 mesiacov v sume 40,- Eur mesačne (120,- Eur - 80,- Eur x 10 mesiacov), ktoré súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, jeho výšku, ako aj majetkové a zárobkové pomery otca. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie otec maloletého dieťaťa zastúpený právnym zástupcom podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote. V odvolaní uviedol, že stanovené výživné považuje za neprimerane vysoké. Pokiaľ súd opiera argumentáciu vo vzťahu k zmene pomerov na strane rodičov maloletého, resp. otca maloletého, najmä vo vzťahu k jeho opätovného výkonu živnosti, opakovane v odvolaní poukázal na to, že je pravda, že otec v súčasnej dobe pracuje ako SZČO, za posledné zdaňovacie obdobie za rok 2019 dosiahol pozitívny výsledok hospodárenia, pričom základ dane predstavoval sumu 5.172,52 Eur, t.j. 431,04 Eur mesačne, príjem otca je v súčasnej dobe značne nižší, nakoľko z dôvodu pandémie ochorenia COV1D - 19 je v odvetví o polovicu menej práce a nepredpokladá, že sa situácia v blízkej dobe zlepší. Nesúhlasí s konštatovaniami súdu k týmto námietkam otca v konaní pred súdom prvej inštancie, keď súd uviedol, že ide o prechodnú skutočnosť, na ktorú nebude prihliadať, nakoľko ako živnostník, si musí byť vedomý, že práca na živnosť v sebe nesie i podnikateľské riziko, nestálosť a nepravidelnosť príjmov s poukazom na to, že otec je mladý, zdravý a v produktívnom veku a je jeho povinnosťou zabezpečiť si zamestnanie a mesačný príjem zodpovedajúci jeho veku, vzdelaniu a praxi, aby dosiahol príjem dostatočný na zabezpečenie zvýšených potrieb maloletého. Argumentácia, v zmysle ktorej má otec maloletého znášať okolnosti, ktoré vznikli v rámci podnikania z dôvodu pandémie a že tento má s uvedenými zmenami v podnikaní „rátať“ považuje za neprimerane prísnu až absurdnú. Pandémiu nemožno podradiť pod okolnosť podnikateľského rizika, má za to, že na túto okolnosť je nutné aplikovať osobitnejší prístup, a to i s prihliadnutím na špecifickosť odvetvia, v ktorom otec maloletého predmet svojej živnosti vykonáva. Otec maloletého bol v čase prvotného rozhodnutia súdu o výške výživného nezamestnaný, pričom práve výkon živnosti znamenal pre otca cestu ako sa nestať platobne neschopným, s cieľom riadne si plniť súdom stanovenú povinnosť. V predmete podnikania nastalo obdobie, ktoré ziskom dlhodobo neprospieva, budúcnosť otca v podnikaní je neistá, má za to že súd by mal uvedené skutočnosti opätovne riadne zohľadniť, nakoľko tieto budú a môžu predstavovať prekážku v riadnom plnení si povinnosti zo strany otca maloletého, ktoré nevznikli jeho priamym pričinením, a tento v danej súvislosti nebude môcť plniť jemu uloženú povinnosť prispievať na výživu maloletého tak, ako by chcel a mohol. Poukázal na to, že u matky dieťaťa došlo k zmene takej, že táto nastupuje do práce, kde sa jej príjem zvýšil. Podľa informácií otca má maloletý tiež brigádu. Poukázal na to, že napriek tomu, že otec už v minulosti vykonával prácu ako SZČO, s prihliadnutím na jeho nepriaznivú finančnú situáciu býval a stále býva v domácnosti matky, pričom nepredpokladá, vzhľadom k vyššie uvedeným zmenám v podnikaní, že sa uvedené zmení. V čase rozhodovania súdu otec maloletého býval spolu so svojou matkou v jej domácnosti, pričom v uvedenej s ním žila aj jeho priateľka, spolu s ich maloletým synom G. V., ktorá poberala rodičovský príspevok. V súčasnosti však došlo k zmene vyššie uvedených pomerov, nakoľko sa otec s priateľkou, resp. matkou maloletého syna rozišiel, v nadväznosti na čo táto už na domácnosť neprispieva. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že príjem domácnosti, v ktorej otec maloletého žije sa ešte ponížil, pričom zároveň, výdavky sa v najbližšej dobe ešte predpokladateľne zvýšia o vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému A. V., pričom otec maloletého sa s bývalou priateľkou predbežne dohodol na striedavej starostlivosti o maloletého syna. V danom smere je zrejmé, že výdavky otca maloletého sa zvýšia vo vzťahu k maloletému Alexandrovi tak, že okrem výdavkov na stravu,
výdavkov v sume 80,- až 100,- Eur mesačne na krémy, nakoľko má maloletý atopický ekzém, výdavky na plienky, budú tieto predstavovať i výdavky spojení so škôlkou, vzhľadom na vek maloletého A., ktorý má 3 roky, a zároveň výdavky, ktoré vyplynú z konania, resp. dohody o starostlivosti a výžive maloletého A.. Pokiaľ súd prvej inštancie prihliadal i na fakt, že otec maloletého nemá vlastné bývanie, neplatí hypotéku, nájom a žije s matkou, v danom smere poukázal na to, že jeho osobná a finančná situácia len nasvedčuje tomu, že otec maloletého už v čase platnosti pôvodne súdom určenej povinnosti výživného v sume 80,- Eur mesačne, nebola prinajmenšom dobrá, pričom po zvýšení výživného zo strany súdu mu táto znemožní, po dopočítaní nákladov, ktoré otec maloletého mesačne znáša, i realizáciu jeho základných životných potrieb nakoľko zo zvyšnej sumy, nie je možné pokryť elementárne náklady na základné poplatky, nevyhnutné výdavky na prípadné lieky a tiež prípadné nepredvídateľné náklady. Náklady otca v súčasnosti totiž okrem výživného pre maloletého a vyššie uvedeného, predstavujú najmä výdavky na stravu v sume približne 300,- Eur mesačne, svojej matke prispieva na domácnosť podľa možností v danom mesiaci, no snaží sa aspoň prispieť sumou 100,- Eur mesačne, pričom jej zároveň postupne spláca i pôžičku, ktorú mu matka poskytla na úhradu výživného pre maloletého, keď bol otec v zlej finančne situácii a nezamestnaný. Zároveň otec maloletého spláca, vzhľadom na už ukončený konkurz na jeho majetok, cca 14,- Eur mesačne Centru právnej pomoci. Vo vzťahu k otcom uvedeným nákladom predstavujúcim sumu cca 240,- Eur mesačne za odvody SZCO a sumu 70,- Eur, ktorá tvorí splátku za motorové vozidlo, súd uviedol, že na tieto neprihliadol, nakoľko ide o záväzok, ktoré otec platí dobrovoľne a tiež ide o výdavky súvisiace s jeho podnikaním. Pre otca maloletého bolo v rámci výkonu jeho činnosti nevyhnutné mať k dispozícii motorové vozidlo. Je neprimerané, aby súd zdôvodnil výšku výživného s prihliadnutím na údajnú „nedôvodnosť“ výdavkov na veci, ktoré produkujú podnikateľský príjem rodiča. Poníženie týchto výdavkov otcom by mohlo viesť k tomu, že otec nebude schopný naďalej podnikať a svoju činnosť ukončí a ostane bez príjmu. Súhlasí s názorom súdu, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu je jeho zákonná povinnosť a výživné by malo mať pred ostatnými výdavkami rodičov prednosť, pričom poukázal na to, že doposiaľ si svoju vyživovaciu povinnosť plnil riadne a včas a ak meškal s výživným, tak to bolo len maximálne dvakrát a to aj napriek jeho zlej finančnej situácii i v období, keď bol nezamestnaný a v danom prípade si radšej finančné prostriedky na úhradu výživného pre maloletého požičal od matky, ako by mal s ich úhradou meškať. Má za to, že aj pri vynaložení maximálnej snahy, otec v prípade zvýšenia výživného tak, ako to uvádza konajúci súd v rozsudku, ani pri eliminácii všetkých „nepotrebných“, resp. neopodstatnených výdavkov, nebude schopný výživné uhrádzať, pričom v odvolaní tiež uviedol, že je mu úprimne ľúto, že i napriek maximálnej snahe, sa mu to nedarí. Jeho snaha je zároveň, okrem jeho osobnej a pretrvávajúcej nepriaznivej finančnej situácii, sťažená odchodom jeho priateľky spolu s maloletým synom A. a vznikom ďalšej vyživovacej povinnosti, zmarená i neúspechom v podnikaní. Pokiaľ z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd zohľadnil vzťah otca s maloletým, resp. že ich styk sa realizuje len veľmi sporadicky, nie sú v širšom opakujúcom sa kontakte a teda, v čase keď otec má právo byť s maloletým, starostlivosť o neho zabezpečuje zas len matka, uviedol, že je pravdou, že vzťah s maloletým nie je resp. nebol taký, ako by si predstavoval. Otec sa v súčasnosti snaží s maloletým zblížiť, podľa neho majú omnoho lepší vzťah, čo je možné pripísať ako záujmu otca tak i vyššiemu veku maloletého. Stretávajú sa viac, nakoľko otec vlastní osobné auto a teda, snaží sa ho vozievať na rehabilitácie, keďže je maloletý po operácii kolien, takže sa otec podieľa na uvedených výdavkoch spojených s rehabilitáciou a uspokojovaní potrieb maloletého i týmto spôsobom. V dôsledku uvedených zdravotných problémov maloletý navštevuje i posilňovňu, pričom zlepšenie vzájomného vzťahu otec vidí i v tom, že sa s maloletým v nadväznosti na uvedené dohodol, že budú posilňovňu navštevovať spoločne a budú cvičiť. V súčasnosti však k realizácii dohody zatiaľ nedošlo, nakoľko otec maloletého si zatiaľ nemôže dovoliť ďalší, značne vysoký mesačný výdavok, minimálne 30,- Eur mesačne. S maloletým sa otec stretáva i v čase, keď tento navštívi svoju starú mamu, t.j. matku otca maloletého, kde trávia spoločný čas a zároveň, keď sám otec nemôže, prispeje maloletému finančne jeho stará mama. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie týkajúci sa výživného zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že otec bude zaviazaný zvýšeným výživným zo sumy 80,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne počnúc dňom 17. 07. 2019 a rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 17. 07. 2019 do 18. 05. 2020.
3. Kolízny opatrovník (v tom čase maloletého G. R.) v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca - osoby povinnej platiť výživné uviedol, že výživné na maloleté dieťa bolo upravené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 36P/46/2015-94 zo dňa 15. 04. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 05. 2016, kedy otec bol zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške 80,- Eur mesačne. Od tejto úpravy výšky výživného na maloleté dieťa ubehla doba 4 rokov, na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov, nakoľko je vekovo starší, toho času už navštevuje strednú školu a je teda nepochybné,
že sa zvýšili výdavky na uspokojovanie jeho potrieb. Odporučil odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne s právny potvrdiť.
4. Matka (v tom čase maloletého G. R.) v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že tento spracoval síce obsiahle odvolanie, avšak nič nové a právne relevantné vo veci neuviedol. Prvostupňový súd podrobne a správne vec preskúmal a vo veci vyniesol rozsudok v súlade so skutočnosťami a právom maloletého. Odvolávanie sa odporcu na pandémiu, ktorá nepostihla len jeho, ale ako zrejme otcovi „ušlo“ aj maloletého syna, je nepochopiteľné. Taktiež „enormná“ snaha otca o plnenie si vyživovacej povinnosti prostredníctvom svojej matky je neprijateľné. Nehovoriac už o dôvode „že predsa maloletý si privyrába brigádnicky“. Prvostupňový súd už pri rozhodovaní vzal do úvahy všetky skutočnosti, na ktoré sa otec odvoláva, ktoré „hrajú“ v jeho prospech. Otec na jednej strane „strašne“ chce, ale súčasne je mu ľúto, že sa „nedá“, lebo možno v budúcnosti sa zhorší jeho podnikateľská finančná situácia. Má za to, že takéto argumenty ktoré nemajú oporu v zákone si súd neosvojí a napadnutý rozsudok v plnej miere potvrdí.
5. Otec (v tom čase maloletého dieťaťa) v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 07. 2020 v zásade zopakoval obsah podaného odvolania pričom vo vzťahu k vyjadreniu matky maloletého dieťaťa uviedol, že agresívnu argumentáciu matky, že vznik pandémie a jej dôsledky nemôžu byť argumentom pre zníženie výživného, lebo nepostihli „len otca“, považuje za neprimeranú a absolútne neadekvátnu príslušnej situácii, ktorú matka zrejme nechápe, resp. nechce pochopiť. Skutočnosť, že pandémia ochorenia COVID-19 zasiahla aj iných ľudí však považuje za skutočnosť, na ktorú je práve nutné objektívne a individuálne prihliadať. V súčasnosti je budúcnosť otca maloletého v podnikaní ako takom neistá, jeho príjmy sú minimálne, ktoré sťažka postačia i na zabezpečenie základných potrieb otca, na preukázanie čoho doložil výpisy z účtu otca za mesiace apríl, máj a jún 2020 s poukazom na to, že príjmy na účte v mesiaci máj 2020 zo spoločnosti GRAND POWER, s. r. o., so sídlom Príboj - Slovenská Ľupča vo výške 150,- Eur a 149,40 Eur a v mesiaci apríl 2020 vo výške 177,30 Eur a 300,- Eur, predstavujú príjmy expriateľky otca, s ktorou sa tento rozišiel, avšak v uvedených mesiacoch boli tieto ešte zasielané na účet otca. Z uvedeného je zrejmé, že i napriek snahe otca tento v súčasnej dobe nemá žiadne príjmy, pričom je nútený si v dôsledku danej situácie požičiavať financie od matky nie len na výživné, ale i na odvody do zdravotnej poisťovne. Otec si neustále hľadá nové zamestnanie, avšak zatiaľ bezvýsledne. Vo vzťahu k tvrdeniam matky o zosmiešňovaní snahy otca, kedy táto hovorí o „enormnej“ snahe a tvrdeniam o neprijateľnosti plnenia výživného tým, že si otec požičiava peniaze od svojej matky, poukázal na to, že táto síce poukazuje na argumentáciu otca, avšak na preukázanie svojich tvrdení doposiaľ sama neuviedla žiadne relevantné skutočnosti. Vo vzťahu k danému uvádzame, že je poľutovania hodné, že matka maloletého i napriek skutočnosti, že vie v akej životnej situácii sa práve otec maloletého nachádza, túto nedokáže a nechce akceptovať. K vyjadreniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica uviedol, že je pravdou, že uplynutím času došlo k fyzickému i duševnému vývoju maloletého, avšak je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že došlo i k zmene pomerov na strane rodičov, najmä otca maloletého a to nepriaznivo tak, ako to už uviedol, pričom v ďalšom zopakoval v zásade obsah podaného odvolania.
6. Matka (vtedy maloletého) písomným podaním zo dňa 25. 08. 2020 sa vyjadrila k vyjadreniu otca maloletého s poukazom na to, že opakovane otec maloletého neuvádza nič nové, čo by nebol už konajúci súd zistil a k čomu už zaujal stanovisko v predchádzajúcom dokazovaní s poukazom na to, že existuje ešte jedna skutočnosť s ktorou sa súd doposiaľ nezaoberal. Otec maloletého totiž na pojednávaní prezentoval popri úžasnej snahe pomôcť synovi, skutočnosť, že nemôže navýšiť synovi výživné, lebo na to nemá, keďže má veľké výdavky na svojho psa. Dúfa že táto skutočnosť je v spise podchytená. Syna naozaj dvakrát pred rokom zaviezol k lekárovi, ale nič viac. Má dojem, že otec maloletého nemajúc žiadne pádne argumenty, opakuje to isté v snahe získať čas a oddialiť plnenie vyživovacej povinnosti. Zotrváva na všetkých mojich doterajších podaniach a prejavoch v plnom rozsahu.
7. Keďže G. R., nar. XX. XX. XXXX, dňom XX. XX. XXXX dovŕšením 18. roku veku nadobudol spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a tým nadobudol aj plnú procesnú spôsobilosť v konaní pred súdom ako účastník konania, odvolací súd podaním označeným ako výzva (podanie zo dňa 28. 09. 2020) doručil G. R., ktorý nadobudnutím spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu vrátane plnej procesnej spôsobilosti sa stal účastníkom konania na strane navrhovateľa, odvolanie otca - osoby povinnej výživným zo dňa 14. 06. 2020 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/161/2019-122 (s ktorého obsahom bol podaním odvolacieho súdu oboznámený - výroková časť), ako aj vyjadrenie otca
zo dňa 27. 07. 2012 s tým, že má možnosť sa k týmto v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadriť. G. R. v súdom určenej lehote sa k odvolaniu otca ani k jeho vyjadreniu v rámci odvolacieho konania nevyjadril.
8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v prvom rade považuje za potrebné poukázať na to, že G. R., nar. XX. XX. XXXX bol v konaní vedenom u Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/161/2019, ktoré konanie bolo začaté u súdu prvej inštancie na návrh jeho matky Q. R., ktorým návrhom sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti v tom čase k maloletému G. R. voči otcovi maloletého dieťaťa, účastníkom konania. Keďže po rozhodnutí súdu prvej inštancie v čase po začatí odvolacieho konania nadobudol G. R. dovŕšením 18. roku veku spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a tým aj plnú procesnú spôsobilosť v konaní pred súdom ako účastník konania, je G. R. ďalej účastníkom konania v postavení navrhovateľa.
11. Odvolací súd uvádza, že matka vtedy maloletého G. R. sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu odo dňa podania návrhu, t. j. od 17. 09. 2019, keď naposledy bola určená vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 36P/46/2015-94 zo dňa 15. 04. 2016 čiastkou 80,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie o návrhu matky vtedy maloletého G. rozhodol rozsudkom č. k. 37P/161/2019-122 zo dňa 18. 05. 2020 tak, že otcovi vtedy maloletého G. uložil povinnosť prispievať na jeho výživu zvýšeným výživným vo výške 120,- Eur vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 17. 07. 2019. Zároveň rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 17. 07. 2019 do 18. 05. 2019, keď otcovi vtedy maloletého G. povolil na zročnom výživnom vo výške 400,- Eur splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že pred rozhodnutím vo veci samej súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v súdenej veci vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, pričom odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vyslovenom v napadnutom rozhodnutí ako aj s jeho dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu aj poukazuje. Súd prvej inštancie vo veci návrhu matky vtedy maloletého dieťaťa, ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu rozhodol na základe riadne zisteného skutkového stavu, pričom prihliadol predovšetkým na záujem vtedy maloletého dieťaťa a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Námietky otca, toho času v procesnom postavení osoby povinnej platením výživného, uvedené v jeho odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné práve z dôvodov, že súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil, pričom tento v odvolaní neuvádza žiadne zásadné nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania a zistený skutkový stav súdom prvej inštancie vrátane právneho posúdenia, ktoré súd prvej inštancie s prihliadnutím na zistený skutkový stav pri aplikácii § 71 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 8, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vykonal.
15. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite podľa ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú zrozumiteľné a jasné. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia v najzásadnejšej námietke odvolateľa a síce, že tento s prihliadnutím na pandémiu COVID-19 má znížené príjmy, tvrdiac v zásade o polovicu oproti obdobiu predchádzajúcemu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky vtedy maloletého dieťaťa správne pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmov zistených u otca vtedy maloletého dieťaťa za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je správny záver súdu prvej inštancie, že zníženie príjmov v dôsledku pandémie koronavírusu je objektívnou, avšak prechodnou skutočnosťou, na ktorú súd pri rozhodovaní z dlhodobého hľadiska pri určovaní vyživovacej povinnosti otca k vtedy maloletému dieťaťu prihliadať zásadným spôsobom nemohol, pričom odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu bol otec nezamestnaný a nemal žiaden príjem, pričom v súčasnou období vykonáva podnikateľskú činnosti. U maloletého došlo k zásadnej zmene pomerov uplynutím doby, keď tento je starší, začal navštevovať strednú školu, s čím u neho sú zvýšené finančné náklady a tiež aj s prihliadnutím na jeho zdravotný stav. Je nepochybné, že bolo potrebné určiť výšku vyživovacej povinnosti otca k nemu vyššou čiastkou, pričom odvolací súd súdom určenú zvýšenú vyživovaciu povinnosť otca sumou 120,- Eur s prihliadnutím na zistený skutkový stav považuje za adekvátnu, a to aj za situácie, že otcovi vtedy maloletého G. pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom otec maloletého v odvolaní tvrdil finančné prostriedky na maloleté dieťa A. V., okrem výdavkov na stravu, výdavkov v sume 80,- až 100,- Eur mesačne na krémy s prihliadnutím na atopický exém dieťaťa, ďalšie výdavky na plienky, ako aj výdavky, ktoré budú spojené s návštevou škôlky, tiež výdavky, ktoré vyplynú z konania, resp. dohody o starostlivosti o výžive maloletého A.. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky vtedy maloletého dieťaťa vyhodnotil aj zmenu pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, a to pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti, pričom vyhodnotil, že aj táto zmena pomerov na strane otca maloletého dieťaťa nie je dôvodom pre nezvýšenie vyživovacej povinnosti otca k vtedy maloletému A.. Ako z konania vyplynulo, od posledného rozhodovania však otcovi zanikla vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi, to znamená, že počet vyživovacích povinností otca sa nezmenil. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu vec správne posúdil v zmysle § 62 ods. 1, 2, 4 a 8, § 78 ods. 1 a 3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd pri rozhodovaní vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu je vždy povinný ustáliť výšku vyživovacej povinnosti povinného rodiča podľa schopností a možností tohto rodiča berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Pri zárobkových a majetkových pomeroch otca, vychádzajúc z obdobia za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je aj podľa názoru odvolacieho súdu v jeho schopnostiach a možnostiach, a to aj po tom, čo mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému A. V., prispievať na výživu v čase rozhodovania maloletého G. R. výživným vo výške 120,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu, t. j. od 17. 07. 2019. L. R. ako otec G. R. má zákonnú vyživovaciu povinnosť k nemu, keďže G. R. je vo veku, keď je v plnom rozsahu odkázaný na plnenie vyživovacej povinnosti rodičov, keďže nie je schopný sám sa živiť, z dôvodu, že absolvuje štúdium dennou formou. Rovnako je potrebné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na čas od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca k vtedy maloletému dieťaťu došlo k zvýšeniu výdavkov spojených s výchovou a výživou, ošatením a krytím ďalších potrebných potrieb dieťaťa, a to s prihliadnutím aj predovšetkým na tú skutočnosť, že začal navštevovať strednú školu, návštevou ktorej došlo k zvýšeniu výdavkov. Odvolací súd poukazuje na to, že rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Zároveň odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že je v schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa prispievať na výživu zvýšeným výživným vo výške 120,- Eur mesačne. Odvolací súd poukazuje na to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože každé dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného je súd povinný vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania s prihliadnutím na zistený skutkový stav. To znamená, že musí byť v konaní preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o veci s prihliadnutím na zistený skutkový stav touto zásadou v plnom rozsahu riadil a tak, ako už odvolací súd uviedol vyššie, aj podľa názoru odvolacieho súdu vo veci správne rozhodol, keď
zistil, že je dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k jeho dieťaťu G.ovi R. s prihlialdnutím na vyššie uvedený skutkový stav tak, že tento bude zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 120,- Eur mesačne, ktoré aj odvolací súd považuje za primerané s prihliadnutím na potreby dieťaťa, možnosti a schopnosti otca dieťaťa s prihliadnutím na zabezpečenie vyživovacej povinnosti, a to aj formou osobnej starostlivosti o dieťa zo strany matky dieťaťa, a to aj za situácie pri zmene pomerov na strane otca dieťaťa pribudnutím vyživovacej povinnosti k A. V.. Vzhľadom už na hore uvedené preto odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil pri riadnom zistení skutkového stavu, jeho rozhodnutie je vecne správne, a preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP s tým, že vzhľadom k tomu, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie a v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní otca ako osoby povinnej platiť výživné už G. R. nadobudol plnoletosť, odvolací súd doplnil rozsudok súdu prvej inštancie v tom smere, že otec je povinný poskytovať výživné podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie od nadobudnutia plnoletosti G. R. k jeho rukám, vrátane povolených splátok vo vzťahu k zročnému výživnému.
16. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, preto aj v rozsahu tohto závislého výroku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 pri aplikácii § 52 CMP, a keďže odvolacie konania bolo začaté v čase, keď G. R. bol maloletý, odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).