Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-83-2020.pdf
PDF · 91.91 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/83/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským, Exekútorský úrad so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca 3, pod sp. zn. EX 242/2016, o vymoženie 114,78 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.05.2017, č.k. 6Er/552/2006-34
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
Mení uznesenie vo výrokoch o trovách exekúcie tak, že ukladá povinnému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 14,42 EUR do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu (I. výrok), súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 14,42 EUR (II. výrok) a oprávneného zaviazal uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia (III. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že poverením zo dňa 28.11.2006 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 08.11.2006. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, č. 700-4840017206- GC04/06 zo dňa 25.04.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2006 a vykonateľnosť dňa 26.06.2006. Dňa 04.12.2015 pôvodná súdna exekútorka (JUDr. Judita Jakobejová) predložila súdu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila zistenou nemajetnosťou povinného. Po citovaní § 36 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. b), h), § 58 ods. 1, § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni súd konštatoval, že nakoľko z exekučného titulu, vyplýva, že povinnosť povinného platiť poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vznikla pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 nebola splnená, súd v zmysle cit. prechodného ustanovenia § 277 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vychádzal pri preskúmavaní predmetného exekučného titulu z predpisov účinných do 31. decembra 2003, t. j. zo zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31. decembra 2003, ktorý bol s účinnosťou od 1. januára 2004 zrušený zákonom o sociálnom poistení. V zmysle ust. § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie, ktorým bol povinnému predpísaný na úhradu poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Nakoľko zákon pre uskutočnenie výkonu rozhodnutia stanovil prekluzívnu lehotu, jej uplynutím sa rozhodnutie, o výkon ktorého ide, stáva
neúčinným, a na jeho podklade nemožno v exekúcii pokračovať. V danom prípade je exekučným titulom rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-4840017206-GC04/06 zo dňa 25.04.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2006. Lehota na uskutočnenie výkonu predmetného rozhodnutia teda uplynula dňom 09.06.2016. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie vychádzajúc z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným. Súd mal zároveň zo spisu súdneho exekútora preukázané, že súdny exekútor vykonal opakované zisťovania majetkových pomerov povinného, avšak s negatívnymi výsledkami. Povinný na začiatku exekučného konania vykonával činnosť SZČO, avšak vzhľadom na výšku dosahovaných zárobkov nebolo možné realizovať z nich zrážky na účely vymoženia pohľadávky oprávneného. Povinný však v súčasnosti nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni ako osoba v pracovnom pomere, ani ako SZČO, ani ako osoba, za ktorú hradí odvody štát. V evidencii motorových vozidiel nie je vedený ako vlastník motorových vozidiel a zisťovanie vlastníctva nehnuteľností povinného bolo tiež negatívne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd, vychádzajúc z ust. § 57 ods. 1 písm. b) a ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, a zároveň z priložených výsledkov lustrácií majetkových pomerov povinného jednoznačne vyplynulo, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bol exekučne postihnuteľný.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 197 ods. 1, 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 14,42 EUR podľa ust. § 3, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, 2 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že vyhlási exekúciu za neprípustnú, zastaví ju a zaviaže povinného uhradiť trovy exekúcie.
5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty mal súd vysloviť neprípustnosť exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť. Zároveň poukázal na to, že ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Predpokladom takéhoto postupu v zmysle § 203 Exekučného poriadku je určitá forma procesného zavinenia oprávneného, resp. zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda nebol splnený dôvod pre zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie. V danom prípade mal trovy exekúcie znášať povinný a výrok napadnutého uznesenia, ktorým je zaviazaný na úhradu trov exekúcie oprávnený, je v rozpore so zákonom.
6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že v bode 17 napadnutého uznesenia sa jednoznačne uvádza, že dôvodom na zastavenie exekúcie je nemajetnosť povinného a súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) a f) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. V danom prípade ide o súbeh dvoch dôvodov zastavenia exekúcie a preto tvrdenie, že dôvodom na zastavenie exekúcie je výlučne preklúzia nároku je nepravdivé a zavádzajúce. Preklúzia nároku je len jeden z dôvodov zastavenia exekúcie a druhým je nemajetnosť. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku trovy exekúcie znáša oprávnený, ak sa exekúcia zastavila pre nemajetnosť povinného, preto súdny exekútor považoval odvolanie oprávneného za účelové, majúce za cieľ vyhnúť sa zaplateniu exekučných trov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
7. Oprávnený v odvolacej replike zotrval na odvolaní v celom rozsahu a mal za to, že na zaplatenie trov exekúcie má byť zaviazaný povinný.
8. Súdny exekútor v odvolacej replike poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré vyvracajú tvrdenia oprávneného.
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
10. Uznesenie je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
12. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
14. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
15. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
16. Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre tzv. nemajetnosť povinného prichádza do úvahy vtedy, ak súdny exekútor náležitým spôsobom zisťoval majetkové pomery povinného a bolo zistené, že majetok, ktorý povinný vlastní, nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zistenia súdneho exekútora o nedostatku majetku povinného musia byť nielen preukázané, ale aj aktuálne.
17. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.
18. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že pôvodná súdna exekútorka podala podnet na zastavenie exekúcie exekučnému súdu dňa 04.12.2015, pričom súd prvej inštancie rozhodol o tomto podnete na základe zistených majetkových pomerov povinného napadnutým uznesením dňa 24.05.2017. Spis súdu prvej inštancie bol odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní voči citovanému uzneseniu predložený až dňa 04.09.2020, teda po viac ako troch rokoch od vydania napadnutého uznesenia č.k. 6Er/552/2006-34. Ako vyplýva z pripojeného spisu súdneho exekútora EX 242/2016 (predtým EX 516/06), posledné lustrácie majetku povinného boli vykonané v roku 2014.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd z takto zistených majetkových pomerov povinného nemôže vychádzať a v danom prípade nevie preskúmať, či zistené majetkové pomery povinného
sú aktuálne aj v súčasnosti, vzhľadom na uplynutie dlhšej doby od rozhodnutia súdu prvej inštancie do rozhodnutia odvolacieho súdu. Súd môže rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku len na základe aktuálneho zisťovania majetkových pomerov povinného. Vzhľadom na dlhšie časové obdobie, ktoré uplynulo od lustrácie majetku povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu, počas ktorej doby mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov povinného, nebolo preukázané splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
20. Z obsahu spisu však odvolací súd mal preukázané, že pohľadávka oprávneného je vymáhaná na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava č. 700-4840017206- GC04/06 zo dňa 25.04.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.06.2006 a vykonateľnosť 26.06.2006.
21. Podľa § 148 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa § 240 (ďalej len „pohľadávka“) sa vymáhajú Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona.
22. Podľa § 148 ods. 2 cit. zákona, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
23. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pohľadávky na penále je možné na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Zákonom určená lehota 10 rokov na vymáhanie pohľadávok na penále je lehotou prekluzívnou, a teda po jej uplynutí nie je možné rozhodnutie už vykonať. V určenej lehote 10 rokov od právoplatnosti je potrebné nielen začať výkon rozhodnutia (exekúciu), ale exekúcia musí byť v tejto lehote aj ukončená, pretože jej márnym uplynutím zaniká právo na vykonanie rozhodnutia. Na zánik tohto práva musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, a teda aj bez návrhu a právo, ktoré sa prekludovalo, nemožno priznať a ani vykonávať exekúciu na jej vymoženie.
24. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní, priznaná vyššie uvedeným rozhodnutím, dňom 27.06.2016 zanikla z dôvodu uplynutia 10 ročnej lehoty a stala sa tak nevymožiteľnou.
25. V prejednávanej veci sú teda splnené dôvody pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, z ktorého dôvodu odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
26. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie (preklúzia práva), odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie v zmysle ust. § 388 CSP tak, že zaviazal na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi povinného v zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 203 Exekučného poriadku.
27. V zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
28. V zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
29. Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (ods. 1). Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (ods. 2). Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške (ods. 3).
30. Keďže v prejednávanej veci oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, pretože k preklúzii práva došlo uplynutím zákonom stanovenej lehoty, ktorú skutočnosť oprávnený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a zároveň nie sú splnené ani podmienky v zmysle ust. § 203 ods. 2 a 3, kedy trovy exekúcie hradí oprávnený, súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinnému.
31. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Oprávnený bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania mu však nevznikli, povinný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ani mu tieto preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).