Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-97-2020.pdf
PDF · 74.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/97/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. októbra 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a Mgr. Jána Bednára, o odvolaní obžalovaného L. F. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/25/2020 zo dňa 17.08.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/25/2020 zo dňa 17.08.202 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. . Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného L. F., nar. XX.XX.XXXX podľa § 360 ods. 2, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1, § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/25/2020 zo dňa 17.08.2020 bol obžalovaný L. F. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 01.02.2020 v čase okolo 07.45 h sa pred rodinným domom č. XX, ktorý sa nachádza v obci L., vyhrážal F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, že ho zabije, pričom v tom čase mal v jednej ruke drevenú palicu a v druhej ruke nôž, ktorými búchal o cestu a kričal smerom ku F. R., aby vyšiel na cestu ak sa nebojí, že tam si to rozdajú a opakovane sa mu vyhrážal, že ho zabije, pričom následne sa presunul pred rodinný dom č. XX v obci L., kde po tom, ako uvidel na dvore pri rodinnom dome č. XX v obci L. V. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, ktorá v tom čase stála na dvore pri rodinnom dome č. XX v obci L. pri vstupnej bráne do dvora, začal jej kričať, že ju zabije, pričom v rukách mal v tom čase palicu, ktorou sa zaháňal smerom ku nej, taktiež sa snažil otvoriť aj jednokrídlovú železnú bráničku vedúcu do dvora, ktorá však bola uzamknutá, zároveň jej aj vulgárne nadával, „že ju pojebe, že ho má vyfajčiť, že je kurva“ a potom ako mu V. R. povedala, že ide volať políciu, L. F. sa vybral smerom k rodinnému domu č. XX, kde v súčasnej dobe býva, pričom keď sa nachádzal v strede miestnej komunikácie zahodil smerom do brány oplotenia palicu, ktorú v tom čase držal v ruke a táto palica narazila do brány pri rodinnom dome č. XX v obci L., za ktorou v tom čase stála aj V. R., pričom z konania L. F. mali obavy o život a zdravie F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX a V. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XX.
Bol za to odsúdený podľa 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 18 mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný sám i prostredníctvom obhajcu. V odôvodnení cestou obhajcu uviedol, že okresný súd napriek tomu, že sa vytvorili dve skupiny dôkazov, na jednej strane dôkazy v prospech neho a na druhej strane dôkazy, ktoré ho mali usvedčovať, vyhodnotil dôkazy v jeho neprospech. Poukázal na to, že poprel skutočnosť, že by sa mal vyhrážať poškodeným a už vôbec nepoužil voči ním palicu a nôž, pričom to bola práve poškodená V. R., ktorá použila proti nemu palicu. On na nikoho neútočil, napriek tomu, že to popísali poškodení vo výpovediach, v ktorých boli rozpory, a to aj v tej okolnosti, že sa mal vyhrážať aj nožom, ktorý vôbec nebol nájdený a na poškodenými označenej palici sa nenašli stopy jeho DNA. Navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený.
Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného možno sčasti označiť za dôvodné, najmä čo sa týka uloženého trestu.
Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní obhajoval tým, že v noci až do ranných hodín pred inkriminovaným dňom požil drogy a alkohol, pričom mal konflikt s U. R., ktorý tento konflikt vyprovokoval. Poprel, že by sa poškodeným vyhrážal a označil za agresora práve ich. Aj družka obžalovaného W. Q. uviedla, že obžalovaný sa poškodeným nevyhrážal, ale videla na ňom, že pil alkohol, nevedela však, že požil aj drogy. Starý otec obžalovaného uviedol, že počul, ako sa obžalovaný háda s poškodenými, neskôr videl v rukách V. R. palicu, ktorou mala udrieť obžalovaného a potom palicu odhodila do dvora. Tento svedok potvrdil, že obžalovaný sa po požití alkoholických nápojov správal agresívne.
Obžalovaného jednoznačne usvedčovali poškodení V. R., svedkovia F. R. P. a L.. Jednoznačne popísali vyhrážky zabitím, i to, že na obžalovanom bolo vidieť požitie drog, po požití ktorých sa aj v minulosti správal agresívne a správal sa tak aj v danom prípade, keď sa im vyhrážal zabitím, oháňal sa pritom palicou, pričom na rozdiel od V. R. a F. R. P., F. R. L. videl v rukách obžalovaného aj nôž.
Ani krajský súd obhajobe obžalovaného neuveril, pretože aj blízki príbuzní obžalovaného potvrdzovali, že po požití alkoholu, prípadne drog je agresívny a krajský súd nemal dôvod neveriť, že tomu tak bolo aj v danom prípade. Navyše boli to poškodení, ktorí mali obavy z konania obžalovaného, privolali políciu a podali na obžalovaného trestné oznámenie.
Nepochybil okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. v nadväznosti na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., pretože inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku a tiež sa dopustil slovne a fyziky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.
Krajský súd vzhľadom na okolnosti prípadu sa však nestotožnil s výškou uloženého trestu obžalovanému, zobral v úvahu, že poškodení neboli bezprostredne ohrozovaní, naopak s vyhrážkami zo strany obžalovaného pod vplyvom drog mali skúsenosť už aj v minulosti, pričom vedeli, že po požití drog útočil na nich verbálne, pričom v danom prípade boli chránení oplotením a obžalovaný túto prekážku nehodlal prekonať. Je treba tiež zobrať v úvahu, že obžalovaný trestnú činnosť spáchal v skúšobnej dobe z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/63/2018, ktorým bol odsúdený k trestu odňatia slobody na 3 roky so skúšobnou dobou na 3 roky. U obžalovaného potom neprichádzalo v úvahu v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zák. uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, na druhej strane bolo treba zohľadniť skôr uložený trest v trvaní 3 roky, ktorý bude musieť obžalovaný vykonať. Predchádzajúci trest mu bol uložený za odlišnú trestnú činnosť. Krajský súd potom uložený trest okresným súdom vo výmere 18 mesiacov pokladal za neprimerane prísny. Po zrušení rozsudku vo výroku o treste za použitia zmierňovacieho ustanovenia uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 1 rok, ktorý s už predtým uloženým trestom, ktorý bude musieť vykonať, je spôsobilý zabezpečiť jeho nápravu.
Obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody a preto krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vychádzajúc z uvedeného krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.