Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/19/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: T. S., nar.: X.X.XXXX, bytom L. X. XXXX/X, U., zastúpený: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská 25, Nitra, IČO: 36 856 282 proti žalovanému: TRIOS s.r.o., Drevená 766/1, Galanta, IČO: 31 420 451, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o. Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, o uloženie povinnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -265 zo dňa 23.04.2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a IV. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vo výroku III. rozsudok p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť, aby každý prvý pracovný deň mesiaca v čase od 8:00 hod. do 12:00 hod. umožnil žalobcovi v sídle žalovaného alebo v prevádzke žalovaného na adrese Pezinská 30, 903 01 Senec nahliadať do dokladov žalovaného, vrátane vyhotovenia fotokópií a obrazových záznamov dokladov za obdobie od 01.01.2014, a to do účtovných dokladov preukazujúcich hospodárske a účtovné operácie vrátane účtovných závierok, účtovných kníh, účtovných zápisov, výpisov z účtu žalovaného, do pokladničných kníh, do inventarizačných zoznamov majetku, záväzkov a pohľadávok, faktúr, evidencie, záznamov a dokladov určených podľa o dani z pridanej hodnoty, o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o účtovníctve a právnych predpisov súvisiacich s uvedenými zákonmi, ďalej do dokladov, ktoré preukazujú vzťahy, alebo sú vytvorené v zmysle príslušných ustanovení , a to pracovné zmluvy, dohody o prácach, evidencia o vykonanej práci, podklady k mzdám, evidencia dochádzky na pracovisko, zásady odmeňovania a formy a spôsoby odmeňovania, výkazy zdravotných poistení, výkazy sociálnej poisťovne, prehľady a hlásenia predkladané správcovi dane, ostatné doklady určené podľa o dani z príjmov, nahliadať do zmlúv a ich dodatkov vytvorených alebo uzavretých podľa a tiež podľa , z ktorých vyplývajú pre žalovaného práva alebo povinnosti alebo v ktorých vystupuje žalovaný ako zmluvná strana, do dokladov dokumentujúcich činnosť, záznamy a protokoly z kontrol všetkých štátnych orgánov, do dokladov preukazujúcich skladové zásoby žalovaného a to od právoplatnosti rozsudku až do doby, pokiaľ bude žalobca spoločníkom žalovaného. V časti časového rozsahu, ktorým žiadal žalobca nahliadať do dokladov spoločnosti až do 14.00 hod. žalobu zamietol a tiež zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Na základe výsledku konania priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanej spoločnosti povinnosť umožniť mu nahliadať do dokladov tejto spoločnosti z obdobia rokov 2012-2017, pretože je spoločníkom žalovanej spoločnosti s podielom na základnom imaní vo výške 30% . Od roku 2017 sa pokúša nahliadnuť do účtovných dokladov spoločnosti ale bezvýsledne,

pretože žalovaná spoločnosť na jeho výzvy nereaguje. Čiastočne mu poskytol niektoré doklady účtovník spoločnosti. Žalobca má podozrenie, že spoločnosť porušuje zákon v oblasti daní z pridanej hodnoty aj dani z príjmu, zákony o účtovníctve, čo môže mať vplyv na výšku jeho zisku a účtovná závierka za rok 2012 nebola do podania žaloby schválená. Na valnom zhromaždení bolo schválené len vykonanie kontroly účtovnej agendy. Na požiadavku žalobcu žalovaná spoločnosť pristúpila k jeho žiadosti , podľa ktorej mu umožní nahliadnuť do dokumentov a ich kopírovanie, žalobca oznámil na valnom zhromaždení aj meno auditorky, ktorá mala túto kontrolu vykonať, ale pred dohodnutým dňom konania kontroly žalovaná spoločnosť vyzvala žalobcu aby špecifikoval doklady, ktoré žiada predložiť. Aj keď žalobca potrebné informácie spoločnosti oznámil, kontrola v uvedenom termíne neprebehla, lebo nebola zo strany žalovanej spoločnosti umožnená. Žalobca sa opakovane snažil dohodnúť termín na sprístupnenie účtovných dokladov, k čomu splnomocnil Ing. T., ktorému bolo sprístupnenie dokladov odmietnuté z dôvodu, že nie je spoločníkom spoločnosti. Valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti, ktoré sa konalo dňa 13.11.2017 prijalo uznesenie o zmene spoločenskej zmluvy tak, že kontrola účtovníctva spoločníkmi sa môže vykonávať spoločne, ale nie splnomocnenými tretími osobami. S takýmto záverom žalobca nesúhlasil, preto podal žalobu o určenie neplatnosti takéhoto uznesenia valného zhromaždenia, ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. . Žalobca má za to, že právo nahliadať do dokladov spoločnosti a kontrolovať údaje v nich obsiahnuté mu priznáva tak zákon ako aj spoločenská zmluva, takéto právo nemôže byť obmedzené, takéto právo môže spoločník realizovať osobne a aj prostredníctvom odborníkov, jeho realizácia nemôže byť spoločenskou zmluvou obmedzená. Konateľ spoločnosti je tiež povinný spoločníkovi poskytnúť informácie, ktoré si nemôže spoločník zaobstarať z verejných zdrojov a ani nahliadnutím do dokladov spoločnosti a nie sú poskytnuté ani na valnom zhromaždení. Do podania žaloby žalovaná spoločnosť žalobcovi upiera realizáciu jeho práv, preto sa ich domáha práve podaním tejto žaloby.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal na to, že so žalobcom vedie viacero súdnych konaní, medzi nimi konanie vedené na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. , v ktorom sa žalobca domáha určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia konaného dňa 13.11.2017 v súvislosti s podmienkami pri kontrole účtovníctva spoločníkmi. V predmetnom konaní sa bude riešiť aj otázka, ktorá je rozhodujúca i pre rozhodnutie súdu o uložení povinnosti, ktorej sa v tomto konaní žalobca domáha, preto žalovaný navrhol, aby súd konanie v tejto veci prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. . Prijaté uznesenie valného zhromaždenia, neplatnosti ktorého sa žalobca v predmetnom konaní domáha, mu nebráni vykonať práva spoločníka a nahliadnuť do obchodných dokumentov, z ktorých bude o stave spoločnosti informovaný. Žalobca ale nemá reálny záujem na kontrole účtovníctva, pretože mu bolo umožnené nahliadnuť do dokladov spoločnosti, na dohodnutý termín sa nedostavil a o kontrolu následne neprejavil záujem. Samotnou kontrolou poveruje svojho zaťa. Účtovným dokladom, ktoré mu boli predložené dňa 14.08.2017 sa venoval minimálne, čo ale nemožno pričítať ako neochotu v neprospech žalovanému. Žalobca okrem už spomenutého konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. vedie konanie aj na Okresnom súde Piešťany pod sp.zn. a na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. a sp. zn. , podáva návrhy na vydanie neodkladného opatrenia, mnohé nároky si uplatňuje duplicitne, čo považuje žalovaný za šikanózny výkon práva, ktorému nie je možné poskytnúť ochranu. Žalovaný žalobcovi poskytol na uskutočnenie jeho práv podklady, prejavil súčinnosť, ale žalobca vznášal neustále nové požiadavky na rozsah a spôsob sprístupňovania dokumentov, preto práve uznesením, ktoré žalobca napadol podaním žaloby, upravil spôsob výkonu práva spoločníka v spoločnosti. Okrem toho dňa 09.08.2013 došlo k zaplaveniu areálu žalovaného, o čom je žalobca informovaný, pretože bol členom škodovej komisie, ktorá potvrdila, že bol zaplavený archív v ktorom sa nachádzalo účtovníctvo spoločnosti a v tejto súvislosti je požiadavka žalobcu na predloženie dokumentácie za rok 2012 a 2013 nevykonateľná. Petit žaloby je nepresný, neurčitý a nezrozumiteľný, pretože žalobca vlastne žiada predložiť všetku účtovnú dokumentáciu bez bližšej konkretizácie a špecifikácie spôsobu sprístupnenia dokumentov, žiada z nich vyhotoviť kópie, ktoré úkony sú spojené so značnými nákladmi a neúmerným spôsobom zaťažuje žalovanú spoločnosť. Žalobca si založil aj vlastnú obchodnú spoločnosť CM-Trans s.r.o., ktorá podniká v nákladnej cestnej doprave, čo je konkurenčná činnosť voči podnikateľskej činnosti žalovaného, preto nie je v záujme spoločnosti, aby bolo účtovníctvo a iné dôverné dokumenty žalobcovi a tiež iným, k tomu nepovolaným tretím osobám, sprístupnené.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca a s písomnými stanoviskami podanými k jednotlivých návrhov. Dôkaz na pripojenie

spisu vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. súd nevykonal z dôvodu jeho neopodstatnenosti pre rozhodnutie vo veci, ale s poukazom na § 122 ods. 1,2 Obchod. zák. a čl. VI spoločenskej zmluvy žalobe vyhovel v časti umožnenia vykonať kontrolu dokladov v rozsahu podľa požiadavky žalobcu, okrem časového rozpätia, pretože žalobcom požadovaný časový rozsah nepovažoval za primeraný vzhľadom i na personálne možnosti žalovaného. Súd zároveň poukázal na to, že pre jeho rozhodnutie je irelevantné, či sa žalobca dopúšťa alebo nedopúšťa konkurenčného správania sa voči žalovanému, pretože ide o práva spoločníka, ktoré nemožno žiadnym spôsobom podmieňovať podnikateľskou činnosťou žalobcu.

5. Návrh na prerušenie konania prvoinštančný súd zamietol , k čomu uviedol, že právo spoločníkov nahliadať do dokladov spoločnosti je právom, ktoré spoločenská zmluva nemôže obmedziť a preto otázku platnosti, resp. neplatnosti napadnutého uznesenia si súd vyriešil ako predbežnú a uznesenie, ktoré obmedzuje práva spoločníka na nahliadanie do dokladov spoločnosti považuje za neplatné.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie zo dňa 11.06.2019 (č.l. 276) , ktoré založil na odvolacích dôvodoch podľa , , Odvolaním žalovaný napadol výrok I., ktorým súd uložil žalovanej spoločnosti povinnosť umožniť žalobcovi nahliadať do dokladov spoločnosti , tiež výrok III., ktorým návrh žalovaného na prerušenie konania súd zamietol a výrok IV., ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania.

8. V odvolaní odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

9. V odvolaní odvolateľ poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 122 Obchod. zák., podľa ktorej v zákone uvedené právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti ktorej je spoločníkom nemožno vykladať tak široko, ako vykonal prvoinštančný súd a podľa ktorého by toto právo nemohlo byť obmedzené. Uvedené konštatovanie označil odvolateľ za najzásadnejší dôvod pre posúdenie veci odvolacím súdom. Názor, že nemožno obmedziť práva spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti je už prekonaný, k čomu dal do pozornosti rozhodnutie NS ČR sp. zn. zo dňa 27.11.2014, rozhodnutie ÚS ČR IV.ÚS/719/2015 zo dňa 10.03.2015, rozhodnutie NS ČR sp.zn. zo dňa 26.06.2007, rozhodnutie NS ČR sp.zn. zo dňa 31.01.2006, ktoré práve judikujú, že je možné právo spoločníka obmedziť, ak by spoločník mohol získané informácie zneužiť, toto právo nesmie byť vykonávané ani šikanujúcim spôsobom, ktorý by spoločnosť obmedzoval v jej činnosti a spôsoboval jej neprimerané náklady a tiež v vtedy, ak by v rámci konkurenčnej činnosti mohol spoločník zneužiť informácie, ktoré nahliadnutím do príslušných dokladov získal. Práve činnosť žalobcu, ktorá je konkurenčnou k činnosti žalovaného je dôvodom obmedzenia práva spoločníka a žalovaný má za to, že práve konanie žalobcu je vedené snahou poškodiť žalovaného, o čom svedčí i množstvo súdnych konaní a trestných oznámení, ktoré žalobca voči žalovanému podáva.

10. Odvolací dôvod upravený v ust. odvolateľ založil na nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia, keď sa súd žiadnym spôsobom nevyporiadal s jeho argumentáciou spojenou so šikanóznym výkonom práva a konkurenčnou činnosťou z pohľadu lojality spoločníka voči spoločnosti, ktorú označil súd za irelevantnú. Pod tento odvolací dôvod odvolateľ podradil aj šikanózne konanie žalobcu, ktorý po konfliktoch so zostávajúcim spoločníkom začal prejavovať enormný záujem o dokumenty spoločnosti a týmito požiadavkami sa snažil spoločnosť zaťažiť v takom rozsahu, aby nemala priestor venovať sa podnikaniu. Rozsah povinností, ktoré súd uložil žalovanému je pre žalovanú spoločnosť nadmerne zaťažujúci i z kapacitných dôvodov, najmä s poukazom na požadované vyhotovovanie fotokópii. Rozsudkom uloženú povinnosť musí žalovaná spoločnosť plniť v pravidelnom čase a v širokom rozsahu, preto musí byť na to vyčlenená jedna administratívna sila. Žalobca na základe predchádzajúceho konania k nahliadnutiu do dokladov spoločnosti splnomocňuje tretiu osobu, ktorá nie je viazaná mlčanlivosťou a takéto konanie je i v rozpore s čl. VI. ods. 1 spoločenskej zmluvy. Podľa názoru odvolateľa podaný žalobný návrh skôr zodpovedá návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nie rozhodnutiu vo veci samej, pretože vydaním takéhoto výroku rozsudku súd výrazne obmedzil žalovanú spoločnosť. Uvedené rozhodnutie je pre žalovanú spoločnosť záväzné a pritom nie je vôbec časovo obmedzené ako je tomu napr. pri uznesení o neodkladnom opatrení, ktoré platí do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a z toho dôvodu aj do budúcna bude žalovaná spoločnosť pri takomto výroku

rozsudku širokým rozsahom povinností značne zaťažená. Vydaním odvolaním napadnutého rozsudku súd prekročil svoju právomoc a neprimerane zasiahol do vnútorných záležitostí spoločnosti.

11. Za nesprávne označil odvolateľ i rozhodnutie prvoinštančného súdu v súvislosti s priznaním nároku na náhradu trov konania, pretože žalobca opakovane menil petit, čo prvoinštančný súd vôbec nezohľadnil a pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nevzal do úvahy, že žalobca mal v konaní neúspech vzhľadom na rozpätie časové, ktorému v žalobcom požadovanom rozsahu súd nevyhovel, čo sa ale nezobrazilo vo vyjadrení úspechu a neúspechu strán.

12. Za nesprávny označil odvolateľ i výrok, ktorým súd nevyhovel návrhu na prerušenie konania. Ak by na základe odvolania podanom v konaní vedenom pod sp. zn. odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, nastala by situácia, že všeobecné súdy by v dvoch rôznych konaniach medzi tými istými sporovými stranami tú istú právnu otázku o platnosti či neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia posúdili rozdielne, čím by do právnych vzťahoch sporových strán vniesli ďalšie rozpory.

13. K odvolaniu žalovaného (č.l. 276) sa v podaní zo dňa 24.07.2017 vyjadril žalobca (č.l. 297), ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. to, že odôvodnenie rozhodnutia spĺňa zákonné kritériá a samotný rozsudok nezakladá žiaden odvolací dôvod predpokladaný v Odvolanie žalovaného má za cieľ iba oddialiť výkon zákonného práva žalobcu ako spoločníka žalovanej spoločnosti a ktoré právo mu zákon priznáva. Rozsudok teda spĺňa všetky vyžadované náležitosti, k čomu označil rozhodnutia vydané Ústavným súdom SR v konaniach vedených pod sp.zn. IV.ÚS/115/03, III.ÚS/119/03, III.ÚS/209/04, II.ÚS/251/04, III.ÚS/209/04.

14. K zamietnutiu návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že prvoinštančný súd v odseku 22. uviedol dôvod, pre ktorý návrhu na prerušenie konania nevyhovel a v danom prípade neexistuje ani prekážka litispendencie, pretože nejde o konanie o tej istej veci. Ak by aj súd v konaní rozhodol a žalobu o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia zamietol, nemalo by takéto rozhodnutie žiaden význam pre toto konanie. Žalobný návrh vychádza z ust. § 122 ods. 2 Obchod. zák. a týka sa len účtovníctva, pričom rozsah dokladov, do ktorých má spoločník právo nahliadať je širší než požaduje žalobca žalobným návrhom. Žalobca rovnako ako ani súd prvej inštancie nezastáva názor, že by bolo právo spoločníka neobmedzeným, práve preto presne v žalobe špecifikoval doklady, ktoré mu dajú rozumný a pravdivý obraz o stave spoločnosti. Nežiada všetky doklady a rešpektuje i rozhodnutie súdu o primeranosti časového rozsahu, ktorým mu súd ohraničil dobu, počas ktorej môže do týchto dokladov nahliadať. Rozsudok je zhodný s rozhodnutiami na ktoré poukázal v odvolaní i žalovaný, pretože nezakladá „bezvýhradný prístup k dokladom“, ani neprimeraný výkon práv. Naviac žalovaná spoločnosť má tak priestorové ako aj personálne kapacity na to, aby mohla realizovať povinnosti v rozsahu ako jej uložil súd vo výroku rozsudku. K otázke princípu lojality spoločníka voči spoločnosti žalobca odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 15.04.2019, v ktorom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. a odlišný výklad by zakladal neprípustný stav, kedy by konatelia spoločnosti ignorovali právo spoločníka len s poukazom na potencionálnu možnosť získané informácie zneužiť. V čase vyhlásenia rozsudku žalobca nie je so žalovaným vo vzájomnom konkurenčnom vzťahu, preto ani zneužitie získaných informácií neprichádza do úvahy. Tvrdenie žalovanej spoločnosti, že pre konkurenčnú činnosť žalobcu prestala vykonávať činnosť v doprave je absurdné, rovnako ako námietka o šikanóznom výkone práva. Predmetné zákonné právo žalobca ako spoločník v minulosti nevyužíval, pretože vzájomné vzťahy medzi spoločníkmi boli v minulosti rozdielne ako i ich vzájomná dôvera. V súvislosti s vyhotovovaním kópií poukazuje na to, že nežiadal, aby boli tieto kópie vyhotovované bezplatne, pričom je možné si ich vyhotoviť i mobilným telefónom či tabletom a to priamo žalobcom, či jeho splnomocnencom. Za nesprávny považuje i názor odvolateľa, že sa spoločník nemôže dať pri výkone svojho práva vykonávaného podľa § 122 ods. 2 Obchod. zák. zastúpiť inou osobou s ekonomickým či právnickým vzdelaním. Takáto argumentácia je neakceptovateľná a nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch. Žalobca poukazuje i na to, že nie je správny názor odvolateľa podľa ktorého znenie žalobného návrhu zodpovedá skôr neodkladnému opatreniu a poukazuje na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 15.04.2019, v ktorom vyčerpávajúcim spôsobom reagoval na všetky námietky žalovaného, ktoré uplatňoval ako svoju obranu proti žalobe. Za nesprávne považuje i odvolanie podané voči rozhodnutiu o priznanom nároku na náhradu trov konania, pretože z hľadiska úspechu v konaní nejde o procesne neúspešného žalobcu, ktorému mala byť priznaná len časť žalobou uplatneného

nároku, keďže „úspech vo veci“ sa skúma čo do právneho základu a nie do výšky priznaného nároku, ako vyplýva i s názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení sp. zn. zo dňa 08.02.2017.

15. Na vyjadrenie žalobcu reagoval odvolateľ žalovanou repliku zo dňa 23.12.2019 (č.l. 314). Zopakoval obavu, že žalobca sa v budúcnosti bude dopúšťať činnosti poškodzujúcej žalovaného, keď konkurenčnú činnosť žalobcu zistil aj Okresný súd Piešťany v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, keď rozsudkom sp. zn. zo dňa 18.09.2019 ustálil, že žalovaný ako zamestnávateľ platne skončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu, že tento prebral žalovanému dlhoročného klienta a ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť a preto ho odvolateľ pripojil k odvolacej replike. Za rozporné so spoločenskou zmluvou, konkrétne článkom VI. ods. 1 označil právo nahliadnuť do dokladov spoločnosti osobám splnomocneným žalobcom, ktoré nie sú viazané mlčanlivosťou . Nejedná sa o novú povinnosť, ktorú by si účelovo presadil druhý spoločník žalovanej spoločnosti, na takejto úprave sa spoločníci zhodli.

16. Odvolacia replika bola doručená žalobcovi na základe čoho žalobca podal odvolaciu dupliku zo dňa 06.07.2020 (č.l. 366). Zotrval na všetkých svojich skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii akú uvádzal pred súdom prvej inštancie ako aj vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Dňa 08.07.2020 bolo doručené odvolaciemu súdu ešte podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.02.2020 vydanom v konaní vedenom pod sp.zn. bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti konanom dňa 13.11.2017, ktorým Krajský súd v Trnave ako súd odvolací potvrdil rozsudok súdu Okresného súdu Galanta vydaný pod č.k. -218, ktorý bolo uznesenie valného zhromaždenia konané dňa 13.1.2017 vyhlásené za neplatné.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie žalovanej spoločnosti je čiastočne dôvodné.

18. Podľa ust. v spojení s ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

19. Odvolateľ odvolanie založil na dôvodoch ktoré označil s poukazom na ,, , z ktorých odvolací súd vychádzal a podľa ktorých vec preskúmal.

20. Odvolací dôvod uvedený v ust. znamená, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací argument ale nie je bezbrehý a jeho naplnenie je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé, zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním prekvapivého rozhodnutia, ktoré odvolateľ neočakával, pretože bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle.

21. Odvolací dôvod podľa znamená, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a týka sa takého pochybenia prvoinštančného súdu v procesnom postupe, ktoré nie je možné podradiť pod ostatné odvolacie dôvody. Medzi takéto patrí príkladmo nedostatok poučovacej povinnosť, ku ktorej odvolací súd nezistil jej nesplnenie dostatočným spôsobom, nezistil ani žiadne pochybenie súvisiace s prípadne nezákonným spôsobom získaným dôkazom a názor odvolateľa, podľa ktorého tento odvolací dôvod je založený konaním súdu prvej inštancie, ktorý svojim rozhodnutím zasiahol neprimerane do vnútorných záležitostí spoločnosti a jej spoločenskej zmluvy „do budúcna“ nie je správny. Predmetné rozhodnutie je vydané na základe hmotného práva, podľa ktorého žalobcovi ako spoločníkovi zákon takéto právo priznáva, k čomu ale musí súd v rámci rozhodnutia o žalobe uvedené právo limitovať primeraným a racionálnym spôsobom, aby sa nestalo voči žalovanému šikanóznym, čo ale pod tento odvolací dôvod nespadá.

22. Právna vada rozhodnutia, ktorá je obsiahnutá v znamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak aj použil správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

23. Vyhodnotením odvolacích argumentov žalovaného pri preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s postupom prvoinštančného súdu, s rozsahom vykonaného dokazovania a právnym posúdením veci odvolací súd musí prisvedčiť odvolateľovi a skonštatovať, že prvoinštančné rozhodnutie nie je správne a vykazuje také odvolacie vady, ktoré založili dôvod pre jeho zrušenie a vrátenie prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na ust. , keď pre nesprávne právne posúdenie veci zo strany prvoinštančného súdu došlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, čím sa založil zákonný dôvod pre zrušenie takéhoto rozhodnutia.

24. Z ust. , podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať vyplýva pre odvolací súd povinnosť usmerniť prvoinštančný súd v ďalšom postupe v konaní tak, aby boli odstránené nedostatky konania, ktoré založili dôvody pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia.

25. Zo spisu vyplýva, že žalobca je spoločníkom s 30% podielom na základom imaní žalovanej dvojosobovej spoločnosti, ktorá bola zapísaná do obchodného registra dňa 10.09.1992. Žalobcovi z jeho postavenia zákon priznáva práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve , prípadne v stanovách (§ 122 ods. 1) a tiež právo spoločníka požadovať od konateľov spoločnosti informácie o záležitostiach spoločnosti a právo nahliadať do dokladov spoločnosti (§ 122 ods. 2). Uvedené právo ale nemôže byť uskutočňované a vykonávané neprimeraným až šikanóznym spôsobom, ktorý by spoločnosť obmedzoval a ukladal jej neprimerané povinnosti.

26. K uvedenému právu spoločníka upravenému v ust. § 122 ods. 2 Obchod. zák. už zaujala nielen česká ale i slovenská judikatúru adekvátne stanoviská ktorými zdôraznila, že právo priznané spoločníkovi podľa § 122 ods. 2 Obchod. zák. nie je právom bezvýhradným a ako také nesmie byť spoločníkom zneužívané a vykonávané šikanóznym spôsobom, za ktorý sa považuje i požiadavka na poskytovanie takých informácií (alebo sprístupnenie dokladov), ktoré sa týkajú bežného chodu spoločnosti, pod ktorým sa rozumie vykonávanie každodenných úkonov, ku ktorým dochádza v rámci činnosti spoločnosti, ale aj personálne zabezpečenie spoločnosti, aby mohla vykonávať svoju činnosť( uzatváranie pracovných zmlúv , udeľovanie plnomocenstiev) s dôrazom na to, aby neboli spoločnosti ukladané neprimerané povinnosti (NS SR sp. zn. z 29.05.2019).

27. Odvolací súd vytýka súd prvej inštancie, ktorý síce nevyhovel žalobcovi v časti celej požadovanej doby na výkon práva spojeného s nahliadaním do dokladov spoločnosti, ale žiadnym zrozumiteľným spôsobom sa nevyporiadal s obranou žalovanej spoločnosť súvisiacou s posúdením primeranosti žalobcom požadovaného rozsahu povinností, ktorú okolnosť súd musí brať do úvahy. Je zrejmé, že od žalobcu nemožno požadovať aby žiadal predložiť doklady s uvedením ich konkrétneho označenia, ale nie je ani prípustné, aby žalobca ako spoločník žiadal o predloženie dokladov v takom širokom rozsahu, ako zákon priznáva dozornej rade (§ 138 Obchod. zák.). Ak aj spoločnosť nemá zriadenú dozornú radu ako kontrolný orgán, tak jej práva na spoločníka neprechádzajú, a preto je potrebné medzi právami dozornej rady a právami spoločníka rozlišovať, čo je istým meradlom i základom pre určenie rozsahu práv spoločníka uplatňovaných podľa § 122 ods. 2 Obchod. zák..

28. Právo súdom prvej inštancie priznané žalobcovi na nahliadanie do dokladov žalovanej spoločnosti v takom rozsahu, ako je uvedené vo výroku I. predmetného rozsudku, zvlášť v častiach b/ až f/ vykazuje znaky poskytnutia práva, ktoré presahuje prípustný rámec, pretože ide o požiadavku na poskytovanie dokladov, ktoré predstavujú bežný denný chod spoločnosti, k čomu odvolací súd opäť odkazuje na vyššie citované rozhodnutie NS SR. V súvislosti s nim potom rozsah dokladov, ktoré má žalovaná

spoločnosť ako súdom uloženú povinnosť poskytovať k nahliadnutiu žalobcovi odvolací súd hodnotí ako presahujúcu rozsah práv, ktoré spoločníkovi zákon poskytuje. Z odôvodnenia rozhodnutia vydaného súdom prvej inštancie pritom žiadne právne ani skutkové závery, ktoré by vysvetlili opodstatnenosť práv v spojení s rozsahom dokladov, ktoré majú byť žalobcovi žalovaným predkladané na nahliadnutie nevyplývajú, prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal otázkou primeranosti a z tohto pohľadu vec neposúdil.

29. Rovnako sa prvoinštančný súd nezaoberal ani posúdením možného šikanózneho správania sa žalobcu voči žalovanej spoločnosti, ktorá poukazovala na to, že pre splnenie v takom rozsahu jej uložených povinností nemá vytvorené personálne ani materiálne podmienky.

30. Nevyporiadaním sa vyššie uvedenými argumentmi tak prvoinštančný súd rozhodnutie zaťažil vadou, ktorá ma za následok zrušenie rozsudku v časti výroku I . v spojení s výrokom IV. podľa , keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

31. Pre potrebu vziať do úvahy i odvolací argument založený na možnosti obmedziť práva žalobcu z obavy jeho konkurenčného konania odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zákon z tohto dôvodu neumožňuje spoločnosti odmietnuť resp. obmedziť spoločníkovi jeho právo, ale je ho možné poskytnúť len v prípustnom limite.

32. Zo strany žalovanej spoločnosti bolo odvolaním napadnuté i rozhodnutie v časti výroku III., ktorým súd nevyhovel návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súdu Galanta pod sp. zn. , predmetom ktorého je žaloba o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného. S týmto procesným rozhodnutím sa odvolací súd stotožnil a podľa ho ako vo výroku vecne správne potvrdil, i keď nie z dôvodu prejudiciálneho vyriešenia otázky neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v tomto konaní ale z dôvodu, že právo upravené ust. Obchod. zák. nemôže byť spoločenskou zmluvou obmedzené, môže ňou byť len konkretizované a podrobnejšie vymedzené, čo znamená že rozhodnutie o platnosti či neplatnosti uznesenia prijatom na valnom zhromaždení do zákonných práv spoločníka nezasahuje, preto dôvod na prerušenie konania nie je daný a naviac, súd prvej inštancie ani žalovanej spoločnosti neuložil predmetným rozsudkom povinnosť poskytnúť požadované informácie i tretej osobe. Okrem toho bolo odvolaciemu súdu žalobcom oznámené, že valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 13.11.2017 bolo prvoinštančným súdom určené za neplatné a uvedené rozhodnutie už bolo potvrdené i odvolacím súdom (viď odsek 16.), čo znamená, že platí úprava uvedená v spoločenskej zmluve žalovanej spoločnosti v čl. VI. bod 1. bez zmeny, ktorú valné zhromaždenie neplatne prijalo.

33. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a po odstránení odvolacím súdom vytknutých nedostatkov prvoinštančný súd znovu o veci rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).