Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-202-2020.pdf
PDF · 98.11 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/202/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Michaely Královej, v právnej veci manželky: M. H., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XX, XXX XX G., zastúpená AK LITVÁKOVÁ A SPOL., s.r.o., IČO: 50 150 715, so sídlom Pluhová 78, 831 03 Bratislava, a manžela: S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XX, XXX XX G., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., IČO: 36 740 951, so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu M. na čas po rozvode, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/70/2018-132 zo dňa 11.02.2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom na maloleté dieťa a v súvisiacom výroku o trovách konania sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 20P/70/2018-132, zo dňa 11.02.2020, rozviedol manželstvo M. H., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. H., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX vo I. nad Y., zapísané v knihe manželstiev S. úradu I. nad Y., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X. Na čas po rozvode manželstva zveril maloletú M. H., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, zastupovať maloletú a spravovať jej majetok ponechal v dispozícii obidvoch rodičov. Otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 250 mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Styk otca s maloletou neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24, § 25, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 52, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva. Za preukázané mal, že manželia spolu nežijú, spolu nehospodária a nemajú spoločný záujem na obnovení manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil ich nekompromisnosť pri riešení problémov, čo spôsobilo postupné vzájomné citové odcudzenie, nedostatočnú podporu a pomoc manžela pri riešení problémov manželky, neadekvátnu a nedostatočnú komunikáciu medzi manželmi, a tiež skutočnosť, že manželka má mimomanželskú známosť. Vo veci zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, zastupovania maloletej a správe jej majetku obidvoma rodičmi, ako aj neupravenia styku otca s maloletou, vychádzal z napokon zhodných stanovísk rodičov
a odporúčaní kolízneho opatrovníka. Za preukázané mal, že maloletá je na matku citovo naviazaná a s otcom nemá aktuálne dobrý vzťah. Otcom spočiatku navrhovanú striedavú osobnú starostlivosti oboch rodičov nepovažoval za najlepšie riešenie pre zaistenie potrieb maloletej. Pri rozhodovaní zohľadnil vyjadrený názor maloletej, ktorý vyhodnotil vzhľadom na jej vek, rozumovú vyspelosť a rodinnú situáciu za jasný a konzistentný. Styk otca s maloletou neupravil zohľadňujúc vek a názor maloletej o tom, že sa s otcom bude stretávať po ich vzájomnej dohode a skutočnosti, že matka v ich styku nebráni. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal zo zákonných kritérií, odôvodnených potrieb maloletej, osobnej starostlivosť matky o maloletú, zohľadňujúc schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Zdôraznil, že matka, ktorá sa o maloletú osobne stará, žije s oboma deťmi (aj plnoletým synom) v byte, v jej osobnom vlastníctve, pracuje ako asistentka v AUTO-IMPEX spol. s. r. o., s priemerným čistým mesačným príjmom 754,62 eura. Vo vzťahu k otcovi, majúcom úplné stredoškolské vzdelanie s nadstavbou, zamestnanom ako produktový manažér v PCP Consulting s.r.o., vychádzal z jeho čistého priemerného mesačného príjmu 1.007,82 eura. Za preukázané mal, že otec po rozchode býva v prenajatom byte a má náklady na bývanie 555 eur. Na strane otca vzal do úvahy jeho odbornosť, produktívny vek (XX rokov), ale aj to, že žije v regióne s dostatkom pracovných príležitostí, jeho zdravotný stav je dobrý a zohľadnil okolnosť, že otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Pokiaľ otec nesúhlasil s matkou vyčíslenými priemernými nákladmi na maloletú ku dňu 17.10.2019, lebo ich navýšila na bývanie na jednu osobu o takmer 20 eur, za školské obedy a výšku poistného, ktoré činí 18,59 eur/mesiac, čím podľa neho navýšila náklady o cca 56 eur mesačne, súd prvej inštancie uviedol, že matka náklady maloletej riadne preukázala a otcove námietky k vyčísleným nákladom ozrejmila. Určenú výšku výživného považoval v súčasnom období za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletej, ktorá má okrem bežných nákladov zvýšené náklady so školskou a športovou činnosťou (venuje sa americkému futbalu), so zdravotným stavom, má hudobné a výtvarné nadanie, ale aj pomerom zisteným na strane jej rodičov. Mal za to, že otec je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočné prostriedky na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej a až keď mu po splnení tejto povinnosti zostanú finančné prostriedky, môže ich použiť na uspokojenie vlastných potrieb. Dôvodil, že výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými záväzkami a nákladmi, ktoré nie je nevyhnutné vynakladať. V otázke výšky výživného vyhovel návrhu matky, prihliadnuc okrem odôvodnených potrieb maloletej, na mieru osobnej starostlivosti o maloletú a životnú úroveň, akú maloletá zdieľala počas trvania spolužitia rodičov. Zohľadnil otcom trávený čas s maloletou počas realizácie ich styku. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu vo vzťahu k výroku o výživnom na maloletú, podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a výšku výživného určiť v sume 80 eur mesačne, namietajúc dostatočné nezohľadnenie jeho zárobkových možností a majetkových pomerov. Vzhľadom na vzdelanie a jeho odbornosť je možné skonštatovať, že jeho zárobok, ktorý je v regióne, v ktorom má trvalé bydlisko a pracuje primeraný. Súd tiež nezohľadnil okolnosť, že vynakladá viac ako polovicu svojho príjmu na zabezpečenie svojho bývania cca 600 eur, ako aj adekvátneho a dôstojného bývania pre maloletú, keď na rozdiel od matky nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o jeho neprimeraných výdavkoch, keď súdu dokladoval, že náklady spojené s prevádzkou motorového vozidla má cca 50 eur/mesačne, z tabuľky priložených nákladov je zrejmé, že nemíňa žiadne finančné prostriedky na uspokojenie vlastných koníčkov či záľub, všetky náklady sú spojené s uspokojovaním základných životných potrieb - bývanie, stravovanie, bežné výdavky na cestovanie do práce, či oblečenie. Uviedol, že nežije nadštandardným životným štýlom, nevlastní žiadny majetok vyššej hodnoty. Uviedol, že matka má rovnako ako on len jednu vyživovaciu povinnosť, nakoľko jej plnoletý syn medzičasom neukončil štúdium na vysokej škole a viac ju už nenavštevuje. Namietal ustálenie nákladov na maloletú na sumu 512 eur/ mesačne, ktoré nezodpovedajú realite, navýšenie týchto nákladov o 54 eur mesačne. Uviedol, že na maloletú za mesiace február a marec 2020 vynaložil sumu 458,54 eura. Výživné financuje z požičaných finančných prostriedkov, nakoľko jeho príjem nepostačuje na úhradu výživného v takej výške, v akej bolo určené rozsudkom súdu prvej inštancie. Mal za to, že nie je cieľom určenia výživného povinnému rodičovi vo výške, ktorá by ho mohla dostať do finančných a existenčných ťažkostí. Rovnako považoval za nevyhnutné zohľadniť, aby nebola nepriamo obmedzená možnosť a kvalita jeho stretávania sa s maloletou, nakoľko by nebol schopný ich stretnutia financovať.
4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne, žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, ako správny potvrdiť. Uviedla, že otec má úplné stredoškolské vzdelanie s nadstavbou a pracuje ako produktový manažér v PCP Consulting s.r.o.
Priemerný mesačný plat produktového manažéra IT v Bratislave predstavuje sumu cca 2180 eur, preto je toho názoru, že otec má možnosti a schopnosti zamestnať sa aj na lepšie platenej pracovnej pozícii. Zdôraznila, že byt, v ktorom býva s deťmi, vlastní spoločne so svojím synom z prvého manželstva. Čo sa týka masy ich BSM, obaja mali osobitný bankový účet a jeden spoločný, na ktorý posielali financie na chod domácnosti, ona 460 eur z jej priemernej mzdy 760 eur a otec 400 eur zo svojej priemernej mzdy 1.000 eur, na základe čoho existuje predpoklad, že otec má našetrené dostatočné množstvo finančných prostriedkov. Namietala, že otec by mohol získať podnájom v nižšej sume, ako si aktuálne prenajíma. Pokiaľ otec uvádza, že predmetnú nehnuteľnosť si zabezpečil z dôvodu adekvátneho a dôstojného bývania pre maloletú uviedla, že po tom, ako maloletá na súde vyjadrila nesúhlas byť v striedavej osobnej starostlivosti, ju otec požiadal o vrátenie kľúčov od prenajatého bytu a povedal jej, nech si odtiaľ zoberie všetky veci. Mala za to, že prvostupňový súd v predmetnom konaní dostatočne zistil a posúdil skutočnosti, ktoré sú svojou povahovou podstatné pre rozhodovanie o výške vyživovacej povinnosti. Uviedla, že otec v konaní deklaroval výšku svojho nájmu v sume 555 eur a teraz ho vyčíslil na 600 eur mesačne, upravil aj náklady na stravu, kozmetiku a domácnosť a náklady na automobil odstránil úplne. Okrem toho otec nemá s výnimkou vyživovacej povinnosti, žiadne iné náklady na maloletú, nakoľko sa s ňou stretáva v nepravidelných intervaloch a od nej žiadal aj zaslanie sumy 0,90 eur, ktoré použil na kúpu sladkostí pre maloletú. V mesiaci apríl jej zaslal výživné pre maloletú 60 eur. Všetky ostatné výdavky hradí výlučne sama, pričom má vyživovaciu povinnosť aj k plnoletému synovi, ktorý bude pokračovať v štúdiu v septembri 2020. Výdavky na maloletú boli prvostupňovým súdom ustálené v sume 512 eur/ mesačne, preto je zrejmé, že výživné 250 eur na maloletú je dokonca podhodnotené a neexistuje žiaden dôvod na zmenu prvostupňového rozhodnutia.
5. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrval na svojej právnej, aj skutkovej argumentácii, uvedenej v odvolaní. Zdôraznil, že má záujem na stretávaní sa s maloletou v budúcnosti, k čomu musí mať vytvorené adekvátne bývanie a aj finančné prostriedky. Nesúhlasil s matkou tvrdenými skutočnosťami o jeho vzťahu s maloletou, že jej nariadil odovzdať kľúče od bytu, s jeho účasťou na financovaní potrieb maloletej a osobitných výdavkoch, či o okolnostiach súvisiacich s trávením ich spoločného času a ním poskytnutých vecných plnení a darčekov v prospech maloletej. Nesúhlasil s tvrdením matky o možnosti získať lepšie pracovné miesto, keďže pracovné miesta, na ktoré matka poukazuje, nespĺňajú požiadavku jeho odbornej kvalifikácie a vzdelaniu.
6. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 20P/70/2018-132, zo dňa 11.02.2020, rozviedol manželstvo rodičov maloletej, ktorú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletej a spravovaním jej majetku oprávnil obidvoch rodičov, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 250 eur mesačne, styk otca s maloletou neupravil. Vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku.
7. V danom prípade podal odvolanie otec len proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o výživnom na maloletú M. H. na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd bude účastníkov konania označovať ako otec a matka. Výrok rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2020.
8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia výšky výživného na maloletú na čas po rozvode manželstva, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy, a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.
9. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.
10. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, o výživnom na maloletú na čas po rozvode, jeho správnosť, ako aj vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako vecne a právne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá, v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako odôvodneným potrebám maloletej, jej veku, ale aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú, počet vyživovacích povinností každého z rodičov a rozdielnosť vo výške ich príjmov. Správne súd prvej inštancie tiež pomenoval otcom prezentovanú výšku jeho mesačných nákladov na jeho osobné potreby a správne nie všetky považoval za nevyhnutné, ktoré nemožno uprednostniť pred plnením zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletej. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné na maloletú v konaní o rozvod manželstva bolo určené od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna (t.j. v danom prípade od 13.05.2020), ktoré zohľadňuje náklady a výdavky maloletej s ohľadom na jej aktuálny vek a reflektuje aj na jej stredoškolské štúdium v školskom roku 2020/2021. Pokiaľ ide o otcom namietanú výšku mesačných nákladov na odôvodnené potreby maloletej odvolací súd dospel k záveru, že tieto tak ako vyplývajú zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania, je potrebné ustáliť minimálne vo výške 464 eur mesačne, ktorá však nezohľadňuje mimoriadne výdavky na maloletú, náklady súvisiace s aktivitami poriadaných školou, vreckové, či náklady spojené s kultúrnym a spoločenským vyžitím maloletej ( knihy, časopisy, kino divadlo, koncerty a pod.). Je nepochybné, že mesačné náklady maloletej spočívajúce v nákladoch na bývanie 69 eur, drogériu a kozmetiku 15 eur, stravu 150 eur, oblečenie a obuv 50 eur, školskú jedáleň 34 eur, školské potreby 15 eur a platby spojené s návštevou školy 17 eur, internet 4 eur, poistenie 20 eur, mobil 10 eur, MHD 14 eur, športové aktivity - americký futbal 20 eur, zvýšené náklady na zdravotný stav (užíva lieky na alergiu; výživové prípravky; okuliare, kontaktné šošovky; zubný strojček, rehabilitácie) cca 46 eur, boli v konaní matkou preukázané, nemožno ich považovať za neprimerané a je potrebné zdôrazniť, že tvorili životnú úroveň maloletej aj počas trvania manželstva rodičov. Súčasťou nevyhnutných nákladov matky na maloletú je aj pomer nákladov na platby za bývanie. Odvolací súd nezohľadnil výdavky na sporenie maloletej, ktorej sporia obaja rodičia a náklady na dovolenky, ktoré môže maloletá absolvovať s každým z rodičov. Výška výživného bola súdom prvej inštancie správne ustálená nielen s ohľadom na možnosti a schopnosti rodičov a ich príjem, ktorý je na strane otca nepochybne vyšší, ale aj s ohľadom na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú, ktorú okolnosť je potrebné zo zákona zohľadňovať. Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že výživné na maloletú nemôže vychádzať z presného matematického výpočtu polovice vyčíslených výdavkov, ale musí zohľadňovať aj podiel osobnej starostlivosti každého z rodičov, ktorá je v danom prípade maloletej poskytovaná v prevažnej miere matkou. Podiel matky na zabezpečení osobnej starostlivosti o maloletú je tiež formu plnenia si jej vyživovacej povinnosti k maloletej. Otcom navrhovaná výška
výživného, ktoré by nepokrylo ani najzákladnejšie finančné nároky na výživu maloletej je nereálna a v jednoznačnom rozpore so záujmami maloletej. K odvolacím dôvodom otca je potrebné uviesť, že základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. V posudzovanej veci súd prvej inštancie preto správne vychádzal z možností a schopností otca, poukazujúc na jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie, jeho pracovné zaradenie a prax, vek aj zdravotný stav. Pokiaľ ide o výdavky otca na bývanie, spojené s prenájmom bytu, tu odvolací súd udáva, že na tieto je možné prihliadať iba čiastočne a v miere, neohrozujúcej zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej, na výživu odkázanej zo strany obidvoch rodičov.
11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom na maloletú, poukazujúc na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil, ako vecne a právne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).