Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/81/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. októbra 2020 prejednal odvolania prokurátora a obžalovanej

T. B.,

nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., I. XXXX/X, na verejnom zasadnutí neprítomnej,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 20.11.2019 a takto

rozhodol:

I.

Podľa , zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o uloženom treste zákazu činnosti.

Podľa sa obžalovanej podľa , , Tr. zák. ukladá trest zákazu činnosti vykonávať funkciu konateľky v obchodnej spoločnosti na 6 (šesť) rokov.

Výroky o vine a o uloženom treste odňatia slobody zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

II.

Podľa sa odvolanie obžalovanej zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. zo dňa 20.11.2019 bola obžalovaná T. B. uznaná vinnou zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa , písmeno d) , na skutkovom základe, že ako splnomocnenec a zástupca spoločnosti PTL-TN, s.r.o., so sídlom Trenčín, Švermová 1612/23, IČO: 46 750 631 v období od 19.3.2016 do 9.8.2016 vystavila dodávateľské faktúry č. A-16-07/010 zo 21.7.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako č.160124), č. A-16-07/009 zo 20.7.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako č. 160123), č. A-16-07/008 zo 18.7.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako č.160122), č. A-16-07/007 zo 18.7.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160121), č. A-16-07/006 zo 15.7.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160120), č. A-16-07/005 zo 14.7.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160119), č. A-16-07/004 zo 12.7.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160118), č. A-16-07/003 zo 7.7.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160117),

č. A-16-07/002 zo 5.7.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160116), č. A-16-07/001 zo 1.7.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160115), č. A-16-06/008 zo 20.6.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160110), č. A-16-06/007 zo 16.6.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160109), č. A-16-06/006 zo 13.6.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160108), č. A-16-06/005 zo 10.6.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160107), č. A-16-06/004 zo 8.6.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160106), č. A-16-06/003 zo 6.6.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160105), č. A-16-06/002 zo 3.6.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160104), č. A-16-06/001 zo 1.6.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160103), č. 010/04/2016 zo 14.4.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160061), č. 008/04/2016 zo 8.4.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160060), č. 008/04/2016 zo 8.4.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160058), č. zo 5.4.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160057), č. zo 4.4.2016 (zapísaná v spol. MCH A&S studio, s.r.o. ako 160056) v celkovej výške 72.892,80 Eur pre spoločnosť MCH A&S studio, s.r.o. so sídlom Trenčín, Ružová 10, IČO: 47874554, predmetom ktorých boli rôzne služby a tovar reklamného charakteru, ktoré boli spoločnosti MCH A&S studio, s.r.o., riadne dodané, pričom úmyselne uvedené príjmy, v rámci daňového priznania k dani z pridanej hodnoty nepriznala, čím správcovi dane Daňovému úradu Trenčín skrátila daň v rozsahu 14.578,56 Eur.

Za tento skutok bola odsúdená podľa s použitím na trest odňatia slobody v trvaní tri roky. Podľa s použitím písmeno a) výkon tohto trestu jej bol podmienečne odložený podľa na skúšobnú dobu s probačným dohľadom tri roky. Podľa s použitím písmeno j) súd uložil obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa , súd obžalovanej uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu konateľa v obchodnej spoločnosti po dobu dvoch rokov.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho čo do výroku o treste odvolaním podaným v zákonnej lehote napadol prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že odvolanie podáva čo do výroku o treste v neprospech obžalovanej. Nesúhlasí s výmerou trestu zákazu činnosti vykonávať funkciu konateľa v obchodnej spoločnosti po dobu 2 rokov. Odcitoval ustanovenia Tr.zák. a , , Tr.zák. V zmysle ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin podľa , , alebo ods. 4 Tr.zák. uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2 . Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Rozsudok odvolaním zahláseným ihneď na hlavnom pojednávaní napadla aj obžalovaná. Odvolanie zdôvodnila prostredníctvom obhajcu. Uviedla, že prokurátor podal obžalobu a súd odsúdil obžalovanú za iný skutok, než pre ktorý jej bolo vznesené obvinenie. Nebola zachovaná jednota skutku. Samotné nepodanie daňového priznania, či nepriznanie príjmov, nie je trestným činom krátenia dane. Bez toho, aby bolo zaistené účtovníctvo spoločnosti a vykonané znalecké dokazovanie, nebolo možné dôjsť k významnému záveru. Odcitoval § 22 ods. 1, § 31 ods. 1 , § 13 ods. 1 Obč.zákonníka. Zástupca je oprávnený, nie však povinný konať v mene zastúpeného. Nebolo preto právnou povinnosťou obžalovanej podávať akékoľvek daňové priznanie. Konateľom spoločnosti bol F. V. od 16.03.2016 do 29.04.2016 a od 29.04.2016 do 10.08.2016 obžalovaná, spoločnosť však bola zrušená dňa 03.06.2019. Vicena vydal v mene spoločnosti 5 faktúr a obžalovaná v júni 2016 vydala 8 faktúr a v júli 2016 vydala 10 faktúr. Obžalovanou teda mohlo byť podané iba nulové daňové priznanie k DPH. Svedok V. uviedol, že žiadne účtovníctvo ani doklady obžalovanej nedal. Obžalovaná uviedla, že mala nachystané daňové priznanie, toto aj priniesla na príslušný daňový úrad, avšak tam jej ho odmietli prevziať. Absentuje u nej akýkoľvek úmysel nepodať daňové priznanie. Ku dňu 25.10.2016 už ani obžalovaná daňové priznanie podať nemohla, nakoľko spoločnosť už nemala právnu subjektivitu, neexistovala. Poukázala na rozhodnutia R13/1984, R60/1972 a nález Ústavného súdu SR III.ÚS36/2010. Nebol teda produkovaný žiaden dôkaz o úmysle obžalovanej spáchať trestný čin, skutkový stav nebol zistený bez dôvodných pochybností. Svedkovia neusvedčujú obžalovanú zo skutku, navrhla preto zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a spod obžaloby ju oslobodiť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Na odvolaní podriadeného prokurátora zotrvala a navrhla

mu vyhovieť. Obžalovaná požiadala o vykonanie verejného zasadnutia v jej neprítomnosti. Obhajca obžalovanej navrhol odvolaniu obžalovanej vyhovieť, a odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.

Odvolací súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné, a odvolanie prokurátora dôvodné je.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

K výroku o vine krajský súd uvádza nasledovné. Obžalovaná odvolaním namietala obdobie mesiaca apríl roku 2016, v ktorom nebola konateľkou spoločnosti. Na naplnenie znakov trestného činu skrátenia dane je potrebné také konanie páchateľa, ktoré spočíva v úmyselnom vytváraní podmienok, ktorými páchateľ dosiahne, že mu príslušný správca dane daň vôbec neurčí, alebo páchateľ dosiahne, že sa daň nezaplatí, alebo sa zaplatí v nižšej, než zákonom určenej miere. Uvedený trestný čin je špecifickou formou podvodného konania.

Páchateľom tohto trestného činu môže byť teda ktokoľvek, teda nielen subjekt dane, ale ktokoľvek, kto svojím konaním spôsobí, že zákonná daň nebola subjektu dane vymeraná buď vôbec, alebo nebola vymeraná v zákonnej výške.

Vzhľadom k uvedenému neobstojí teda argument obžalovanej spočívajúci v tom, že hoci všetky faktúry uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa vystavovala, nekonala ako splnomocnenec alebo zástupca spoločnosti, ale len ako štatutárny orgán, resp. že na dané nemala poverenie. Tým, že len formálne išla na daňový úrad, kde však dostala adekvátne poučenie o spôsobe splnenia si svojej daňovej povinnosti len zdanlivo prezentovala, že u nej chýbal úmysel daň skrátiť. Jednak jej povinnosť podať daňové priznanie vyplývala zo zákona, a bola o tejto riadne poučená aj o spôsobe podania tohto priznania. Na č.l. 149-152 sa nachádzajú listinné dôkazy o tom, ako obžalovaná nepreberala výzvy príslušného daňového úradu zasielané jej za účelom splnenia si daňovej povinnosti. Uvedené skutočnosti potvrdila aj svedkyňa Ing. F. A., ktorá uviedla, že obžalovaná mala povinnosť podať daňové priznanie, pričom daňový úrad jej zasielal viaceré výzvy, ktoré obžalovaná nepreberala. Z uvedeného je zrejmé úmyselné konanie obžalovanej, čoho dôkazom je aj následný odpredaj firmy za veľmi nevierohodných okolností osobe bezdomovkyne, hoci obžalovaná tvrdí, že majetok firmy prevyšoval jej záväzky, teda nemala na uvedený predaj žiaden dôvod.

Obžalovaná sa účelovo snaží navodiť dojem, že všetky skutočnosti ohľadom firmy išli mimo jej osobu. Argumentuje tým, že svedok V. jej nedal účtovníctvo, uvedená skutočnosť je vyvrátená svedkami L. J. a X. J., ktorí zhodne uviedli, že celú účtovnú agendu odovzdali F. V. a to na H. úrade F.-E., kde boli podpísané aj protokoly o prevzatí. Svedok V. taktiež uviedol, že podávanie daňových priznaní mala na starosti jedna osoba, išlo o dohodu s obžalovanou B.. Samotná obžalovaná uviedla, že iniciovala vystavenie faktúr, z ktorých niektoré podpísal V. a ostatné podpísala ona osobne. Z uvedeného vyplýva, že faktúry boli vystavené buď počas jej konateľstva, keď bola konateľkou a spoločníčkou, alebo v čase keď spoločnosť zastupovala. Obžalovaná sa snaží vyviniť tým, že nemala žiadnu vedomosť o spôsobe podnikania, že nevedela komu sa firma predáva a podobne. Daňový úrad však obžalovanej jej povinnosti v zmysle zákona pripomínal, urgoval ju o podanie príslušných daňových priznaní. Súd preto správne považoval jej vinu svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi za preukázanú v dostatočnej miere. Na znalecké dokazovanie v zmysle ustanovenia , ktoré podmieňuje pribratie znalca zložitosťou objasňovanej skutočnosti, neboli preto v danom prípade splnené podmienky upravené zákonom.

K odvolacej námietke obžalovanej, že tejto odmietli osobne podané daňové priznania prijať na príslušnom daňovom úrade odvolací súd uvádza, že pokiaľ obžalovaná podnikala, bola povinná podávať aj daňové priznania a to v zmysle zákona upraveným spôsobom. Trestná činnosť obžalovanej je teda preukázaná nielen výpoveďami svedkov F. A., F. C., Z. E., F. V., manželmi J., ale aj podporenými listinnými dôkazmi, a to nielen protokolmi o daňovej kontrole a faktúrami, ale aj ďalšími správami na dotknuté subjekty.

Po dokazovaní vykonanom súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že obžalovaná svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej.

Ani preskúmaním výroku o treste nezistil odvolací súd zo strany súdu prvého stupňa žiadne pochybenie. S poukazom na odstup času od skutku, zohľadniac všetky okolnosti prípadu, aj doterajší život obžalovanej, na ktorú sa hľadí ako na netrestanú, správne ukladal trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá je v rozmedzí tri roky až osem rokov.

Aj odvolací súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky s probačným dohľadom dostatočne zabezpečí prevýchovu obžalovanej. Na posilnenie účinkov tohto trestu jej správne súd prvého stupňa uložil aj povinnosť zamestnať sa. Takýto trest zodpovedá všetkým zásadám na ukladania trestov uvedeným v ustanovení § 34 ods.1, ods. 4 Tr. zák., ale aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie, pričom je plne spôsobilý zabezpečiť nápravu obžalovanej. Uložený trest odňatia slobody považoval preto odvolací súd za zákonný a primeraný. Preto odvolací súd odvolaniu obžalovanej nevyhovel, nakoľko ho nepovažoval za dôvodné.

Ohľadom výmery trestu zákazu činnosti musel odvolací súd prisvedčiť argumentom prokurátora o potrebe ukladania tohto trestu v zmysle Tr.zák. v hornej polovici trestnej sadzby, ktorá je v zmysle Tr.zák. vo výmere jeden rok až desať rokov. Vzhľadom k tomu, že podľa mohol odvolací súd rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, rozhodol rozsudkom tak, že obžalovanej zvýšil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu konateľa v obchodnej spoločnosti na 6 rokov. Takto vymeraný trest zákazu činnosti plne zodpovedá zneniu .

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.