Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-27-2020.pdf
PDF · 96.74 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/27/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, proti žalovanému: Q. O., A.. X.X.XXXX, W. O. - X. P., o zaplatenie 197 EUR s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 197 EUR, na účet žalobcu vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu: X., KS: 0558, VS: 1104413095, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. N e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.8.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 197 EUR titulom úhrady vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný si za obdobie od 11.7.2016 do 23.9.2019 uplatnil vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, dlhodobo sa zdržiava v cudzine kde je zdravotne poistená. Žalovaný si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnil oneskorene až dňa 9.12.2019. Žalovaný zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky, hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia, čerpal aj v období po vyňatí/zániku jej verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemal nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 197 EUR. Rozpis poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanému hradenej žalobcom v období po vyňatí/zániku jej verejného zdravotného poistenia v SR žalobca predložil v pripojenom účte poistenca. Žalobca písomne vyzval žalovaného na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 12.3.2020. Žalovaný doposiaľ žalobcovi dlžnú sumu neuhradil.
3. Na preukázanie svojho nároku žalobca spolu so žalobou doručil čestné vyhlásenie o zdravotnom poistení v inom členskom štáte EÚ, náhľad na výpis z účtu poistenca, Výzvu na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť zo dňa 12.3.2020.
4. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.
5. Žalovaný sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiava, vykonaním šetrením sa súdu nepodarilo zistiť iný pobyt, preto jej súd žalobu spolu s procesnými poučeniami v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP doručil oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené dňa 18.9.2020. Žalovaný ostal v konaní pasívny a v súdom stanovenej lehote sa nevyjadril.
6. Podľa ust. § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR, súd v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu (najmä žalobcu), právne argumenty strán sporu (najmä žalobcu) a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti:
8. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaný oznámením, resp. čestným vyhlásením o zamestnaní a poistení v inom ČS, ktoré adresoval žalobcovi dňa 9.12.2019 uplatnil vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR z dôvodu, že v uvedenom období sa nachádzal v členskom štáte EÚ - v Veľká Británia, kde bol aj v tom čase zdravotne poistený z titulu nezamestnania a to od 11.7.2016 do 23.9.2019.
9. Z rozpisu poskytnutej zdravotnej starostlivosti na území SR, ktorá bola žalovanému poskytnutá v období, keď si uplatnil vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR, teda v období od 11.7.2016 do 23.9.2019 vyplýva, že táto bola hradená žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia a to spolu v sume 197 EUR, ktorá pozostáva z kapitačného paušálu v sume 14 x 2,33 EUR + 4 x 2,48 EUR + 10 x 2,64 EUR + 6 x 3,28 EUR + 3 x 3,13 EUR, z cielených vyšetrení spolu v sume 98,99 EUR.
10. Z listu žalobcu adresovaného žalovanému označeného ako Výzva na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť zo dňa 12.3.2020 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 197 EUR, z dôvodu, že žalobca za neho hradil zdravotnú starostlivosť a kapitačné platby aj v čase, keď už nebol zdravotne poistený v Slovenskej republike, nakoľko túto skutočnosť žalovaný oznámil žalobcovi oneskorene.
11. Predmetom tohto konania je náhrada vynaložených nákladov žalobcom za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení).
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).
13. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca
14. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine a na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná, ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
15. Podľa ust. § 3 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť; v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.
16. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h).
17. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 2 písm. a) až c).
18. Podľa § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
19. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.
20. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom ( § 9 a 10).
21. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.
22. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.
23. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise, t. j. zákon č. 577/2004 Z. z.
24. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených osobitným predpisom (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).
25. Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
26. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu - zdravotnej poisťovne, na vrátenie úhrady, ktorú zaplatil za zdravotnú starostlivosť, poskytnutú z finančných prostriedkov zdravotného poistenia počas doby, kedy bola žalovaný vyňatý zo zdravotného poistenia na území SR a na úhradu zdravotnej starostlivosti nemal nárok.
27. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na žalovaného sa vzťahuje zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 tohto zákona a teda, je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území SR. Žalovaný je totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR.
28. Žalovanému ako poistencovi v súlade s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná poisťovňa (v danom prípade žalobca) je v zmysle ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona povinný túto starostlivosť mu zabezpečiť, v rozsahu ustanovenom v zákone č. 577/2004 Z.z.
29. Zákon č. 580/2004 Z.z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takáto skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona.
30. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný, na ktorého sa pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území SR, sa odsťahoval mimo územie Slovenskej republiky a bol zdravotne poistený na území cudzieho štátu, vo Veľkej Británii, kde bol zdravotne poistený z titulu svojho nezamestnania v období od 11.7.2016 do 23.9.2019. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z odhlášky poistenca. V zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. došlo k zániku povinného verejného zdravotného poistenia žalovanej na území SR.
31. Napriek tomu, že došlo k zániku poistenia, žalovanému bola v období od 11.7.2016 do 23.9.2019 na území SR hradená zdravotná starostlivosť, spočívajúca v úhrade tzv. kapitačného paušálu za primárnu ambulantnú starostlivosť, ako aj z cielených vyšetrení spolu vo výške 197 EUR. Kapitačným paušálom sa rozumie mesačná paušálna platba, ktorú dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi lekárom a poistencom, bez ohľadu na to, či lekára navštevuje alebo nie. Sumu v celkovej výške 197 EUR zaplatil žalobca, plniac svoju povinnosť v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, keďže o zániku poistenia nemal vedomosť.
32. Žalovaný si totiž nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, ustanovenú v § 22 ods. 2 písm. f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a to oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca. Oznamovaciu povinnosť si splnil až predložením odhlášky poistenca dňa 9.12.2019, čo vyplýva z prijímacej pečiatky, ktorou bola predmetná listina opatrená.
33. Súd konštatoval, že na úhradu zdravotnej starostlivosti žalovaný nemal nárok, z dôvodu zániku poistenia. Právo na úhradu zdravotnej starostlivosti s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona má totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikla škoda, ktorú súd posúdil podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
34. Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
35. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
36. Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
37. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. 38. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru, ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru.
39. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného.
40. Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.
41. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom
na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.
42. Súd má za to, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti žalovaného za vznik škody. Protiprávny úkon žalovaného spočíva v porušení právnej povinnosti, ustanovenej v § 22 ods. 2 písm. f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a teda, v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti.
43. Škodu predstavuje majetková ujma, zmenšenie majetku žalobcu o finančné prostriedky, ktoré uhradil z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť žalovaného v rozsahu 197 EUR.
44. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si žalovaný nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, žalobca nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Keby si bol žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil, žalobca by nadobudol vedomosť o zániku poistenia a zdravotnú starostlivosť by nebol hradil a ku škode by nedošlo.
45. Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že žalovaný nechcel spôsobiť škodu, avšak vzhľadom na okolnosti - odchod do cudziny, kde spadal pod poistenie cudzieho štátu, o tom vedieť mal a mohol.
46. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná preto súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 197 EUR.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 CSP a contrario. V spore bol žalobca úspešný v celom rozsahu a má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania. Nakoľko mu však žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).