Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16C/42/2020

Uznesenie

Okresný súd Čadca v spore žalobcu: J. narodený XX.XX.XXXX, bytom G., o nejasnom podaní, v štádiu rozhodovania o odstraňovaní vád podania, takto

rozhodol:

Podanie žalobcu, doručené súdu dňa 20.07.2020, doplnené podaním, doručeným súdu dňa 28.09.2020, o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Okresnému súdu Čadca bolo dňa 20.07.2020 doručené podanie, ktoré by podľa obsahu mohlo byť podaním vo veci samej ( žalobou ), avšak toto podanie nemalo náležitosti riadnej žaloby. Súd preto žalobcu vyzval uznesením č. k. -7 zo dňa 29.07.2020 na odstránenie vád jeho podania pod sankciou odmietnutia podania podľa ustanovenia ( ďalej len „CSP“). Žalobca bol poučený ako má vady podania odstrániť, a to nasledovne:

- doplňte podanie tak, aby z neho bolo zrejmé, či ste mienili podať žalobu podľa ( ďalej len „CSP“), a to v zmysle ustanovenia , podľa ktorého môže súd rozhodnúť najmä o: 1. splnení povinnosti, 2. nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, 3. určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem alebo 4. určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu,

- doplňte okruh sporových strán. Stranami sporu sú žalobca a žalovaný. Vo Vašej žalobe absentuje označenie strán sporu, teda toho kto je žalobcom a voči komu žaloba smeruje, teda kto je žalovaným / respektíve viacerí žalovaní.

- doplňte riadne označenie strán sporu. Fyzické osoby sa v žalobe označujú menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Pri označených stranách sporu uveďte všetky uvedené údaje.

- uveďte čoho sa Vaše podanie týka a čo ním sledujete. Z Vášho návrhu nie je zrejmé, čoho sa ním domáhate keď na jednej strane uvádzate, že ste nešpecifikované nehnuteľnosti darovali a žiadate ich vrátiť a na druhej strane uvádzate, že nešpecifikované nehnuteľnosti boli predmetom dedičstva.

- uveďte riadne opísanie rozhodujúcich skutočnosti. Podľa ustanovenia , ( ďalej len „CSP“), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné

opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V žalobe riadne opíšte rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k uplatnenému nároku, teda k tomu čo žiadate, a to s poukazom na to, že z Vášho podania nie je zrejmé čoho sa ním domáhate vzhľadom na Vaše uvedené skutkové tvrdenia. Vaše tvrdené skutočnosti sú neúplne a nejasné a nie je z nich zrejmé čo sa podaným návrhom sleduje.

- uveďte jednoznačný a určitý rozsudočný návrh - petit vo veci samej. Váš návrh neobsahuje jednoznačný a určitý rozsudočný návrh - petit, ktorým navrhujete ako má súd v danej veci rozhodnúť a ktorým je súd viazaný. Petit - rozsudočný návrh musí byť naformulovaný tak, aby ho bolo možné vykonať, preto je potrebné, aby ste v petite presne uviedli - čo žiadate. Uveďte čoho sa domáhate, teda doplňte petit návrhu ( čoho sa návrhom domáhate). Petit návrhu musí byť určitý, jasný, zrozumiteľný a vykonateľný, a to tak, aby z neho jednoznačne vyplývalo, ako navrhovateľ požaduje, aby súd o jeho návrhu rozhodol, a to tak, aby tento bol zrozumiteľný, určitý a materiálne vykonateľný. Podľa ustanovenia je súd pri konaní a rozhodovaní viazaný žalobným návrhom žalobcu ( predmetom sporu ), a to nielen návrhom rozsudočným, ale aj skutkovými tvrdeniami uvedenými v podaní. Prekročiť ho môže len v prípadoch uvedených v ustanovení , ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Predmet konania určujú strany sporu ( ). Uvedený výrok v žalobe nie je dostatočne určitý. Vo Vašom podaní je výrok, ktorým žiadate ako má súd rozhodnúť, neurčitý. Nie je jednoznačne vymedzená špecifikácia majetku- nehnuteľností, ktoré ako ste uviedli žiadate navrátiť do Vášho vlastníctva. Zároveň žiadate aj o vrátenie do dedičského konania. Petit návrhu tak ako ste ho naformulovali, je príliš neurčitý, a tým aj nevykonateľný.

Opravné a doplnené podanie v tej istej lehote predložte súdu k spisovej značke , pod sankciou odmietnutia podania podľa ustanovenia , a to buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( podanie autorizované podľa osobitného predpisu) alebo v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu ( avšak s dodatočným doručením v listinnej podobe v potrebnom počte vyhotovení, inak sa na podanie neprihliada podľa ).

2. Podľa ( ďalej len „CSP“), ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

3. Podľa ,, sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

4. Podľa a , fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

5. Podľa , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

6. Podľa ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

7. Podľa ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

8. Podľa článku 5 , zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia

na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

9. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa článku 9 , strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

11. Podľa článku 10 ods. 1, 2 a 3 , strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

12. Uznesenie, ktorým súd vyzval žalobcu a poučil ho ako má vady podania odstrániť, bolo doručené žalobcovi dňa 04.08.2020. Počas plynutia lehoty na odstránenie vád podania požiadal žalobca o predĺženie lehoty z dôvodu, že zváži poradu s advokátom. Súd oznámením zo dňa 25.08.2020 poučil žalobcu o tom, že mu lehotu na odstránenie vád podania predlžuje o 20 dní odo dňa doručenia oznámenia. Zároveň ho poučil v zmysle ustanovenia o jeho práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Zároveň bol upozornený, že ak vady podania na základe výzvy súdu neodstráni, súd jeho podania odmietne, pričom odmietnutie podania nie je prekážkou aby v tej istej veci podal nové podanie s doplnením všetkých údajov, na ktoré bol vyzvaný. Lehota na odstránenie vád podania začala plynúť aj s predĺžením odo dňa 03.09.2020 a posledný deň lehoty pripadol na deň 23.09.2020. Súd mal z podacej pečiatky pošty zistené, že žalobca podal doplnené podanie na pošte dňa 24.09.2020, teda po lehote na doplnenie podania. Napriek tomu sa súd zaoberal doplneným podaním z dôvodu, že ani toto podanie nespĺňa náležitosti riadnej žaloby.

13. Žalobca v doplnenom podaní zo dňa 20.09.2020 uviedol, že podáva žalobu podľa . Ako strany sporu označil žalobcu- seba a žalovaných brata Pavla Kormana, ktorý už zomrel, jeho ženu H. a ich deti ( Veroniku, Pavla a ďalších dvoch synov), ktorých však ďalej nešpecifikoval. Uviedol, že mu nie sú známe identifikačné údaje, mená a priezviská týchto detí. Súd konštatuje, že takéto označenie strán sporu nezodpovedá zákonnému označeniu. Žalobca označil v žalobe za žalovaného subjekt R. ktorý už nežije, a preto nie je subjektom spôsobilým na práva a povinnosti. Pri označení ďalších žalovaných nešpecifikoval ich riadne označenie menom, priezviskom, dátumom narodenia a adresou trvalého pobytu. Súd zdôrazňuje, že nie je povinnosťou súdu poskytovať žalobcovi súčinnosť pri označovaní a zisťovaní identifikačných údajov žalovaných. Takýto postup by mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. V tomto prípade je potrebné poukázať na právny záver vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2019, spisovej značky , podľa ktorého ak podanie žalobcu nemá náležitosti žaloby týkajúce sa označenia žalovaného podľa až a napriek výzve súdu tieto vady žalobca neodstráni, jeho podanie má byť odmietnuté v zmysle ustanovenia . Súd poukazuje aj na to, že v sporovom konaní je rozhodujúcim subjektom žalobca, bez iniciatívy ktorého sporové konanie nemôže začať, pričom žalobca je tak subjekt práva, ktorý kvalifikovane tvrdí, že jeho subjektívne súkromné právo bolo porušené alebo ohrozené, a zároveň presne označí rušiteľa svojho práva -žalovaného. Stranami sporu sa v dôsledku procesnej iniciatívy žalobcu stanú práve tie subjekty, ktoré určí žalobca. Formálnosť ich postavenia spočíva práve v tom, že otázka ich vecnej legitimácie bude predmetom dokazovania na súde, pričom vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, a či práve ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom. Súd vyhodnotil, že žalobca riadne neoznačil subjekty, ktoré sú rušiteľmi jeho práva, teda žalovaných. Súd poukazuje na to, že označenie strany konania je povinnosťou žalobcu a ten nemôže túto povinnosť prenášať na súd. V danom prípade ide o takú vadu podania, pre ktorú nemožno v spore ďalej pokračovať, pretože súd nemôže za žalobcu opravovať a meniť okruh strán sporu.

14. Predmet konania, aj po doplnení podania žalobcom, je neurčitý. Súdu nie je zrejmé čoho sa žalobca svojím podaním domáha, a teda o akú žalobu v zmysle ustanovenia ide. V doplnenom podaní absentuje riadne označenie nehnuteľností, resp. podielov týkajúcich sa nehnuteľností. Žalobca vo svojich skutkových tvrdeniach poukazuje na podiel v obci D. a v obci Nesluša. Súdu však ďalej nešpecifikoval o aký podiel ide, tzn. o aký podiel k akej nehnuteľnosti ide ( nehnuteľnosť

bolo potrebné presne uviesť číslom parcely, katastrálnym územím, na akom liste vlastníctva sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú). Z tvrdenia žalobcu, že ide o podiely v obci D. a v obci Q. nie je možné presne vymedziť predmet konania. Žalobca uviedol, že sa domáha odobratia podielov, ktoré previedol na brata. Z jeho tvrdení však nie je možné jednoznačne ustáliť o aké podiely ide a či tieto podiely boli najskôr predmetom dedičstva po zomrelej J. a či tieto podiely boli až následne prevedené na brata žalobcu. Žalobca k týmto svojím tvrdeniam nepredložil súdu listinné dôkazy, ktoré by uvedené skutočnosti preukazovali, a to dedičské rozhodnutia po uvedených poručiteľoch a ani písomnú dohodu, ktorú mal podľa jeho tvrdenia uzatvorenú s bratom. Súd preto nemohol posúdiť, či sa žalobca svojho podielu vzdal už v dedičskom konaní v prospech ostatných dedičov alebo až následne previedol svoj podiel, a ten žiada vrátiť.

15. Vzhľadom na to, že žalobcom nebol presne vymedzený predmet konania, je aj rozsudočný návrh neurčitý a nejasný v časti uvedenia nehnuteľností ( spoluvlastníckeho podielu). Petit návrhu musí byť určitý, jasný, zrozumiteľný a vykonateľný, a to tak, aby z neho jednoznačne vyplývalo, ako navrhovateľ požaduje, aby súd o jeho návrhu rozhodol, a to tak, aby tento bol zrozumiteľný, určitý a materiálne vykonateľný. Podľa ustanovenia je súd pri konaní a rozhodovaní viazaný žalobným návrhom žalobcu ( predmetom sporu ), a to nielen návrhom rozsudočným, ale aj skutkovými tvrdeniami uvedenými v podaní. Prekročiť ho môže len v prípadoch uvedených v ustanovení , ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Predmet konania určujú strany sporu ( ). V danom prípade žalobca predmet konania neurčil zrozumiteľne, určito a jasne, a preto súd nemôže ďalej konať a rozhodovať o neurčitom predmete konania. Žaloba žalobcu je nezrozumiteľná čo do opísania rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu poskytnutia ochrany práv a chránených záujmov žalobcu. Neurčitosť a nepreskúmateľnosť rozhodujúcich skutkových tvrdení súd vyhodnotil ako vadu podania, ktorá bráni ďalšiemu konaniu súdu. Podanie vo veci samej musí obsahovať skutkové tvrdenia určité natoľko, aby bolo možné vo veci konať a o správne uplatnenom nároku rozhodnúť. Povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej v žalobe je základom povinnosti tvrdenia, ktorá zaťažuje žalobcu. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu strany sporu, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa strana sporu pri uplatnení práva, alebo pri bránení práva opierala. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh, ako v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú strany konania a nie súd. Prejednacia zásada znamená, že sú to práve strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bolo zrejmé, na základe akého titulu sa uplatňuje právo, a to v rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkom.

16. Súd konštatuje, že neúplnosť žaloby žalobcu, spočívajúca v absencií podstatných náležitosti riadnej žaloby, predstavuje taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať a vo veci rozhodnúť, a preto súd postupoval podľa a žalobu žalobcu, doplnenú podaním doručeným súdu dňa 28.09.2020, odmietol.

17. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

19. Podľa sa rozhoduje o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, že je podanie odmietnuté. Preto o nároku na náhradu trov konania súvisiacich s odmietnutím podania rozhoduje súd s poukazom na článok 4 základných princípov Civilného sporového konania a

podľa ustanovenia a v spojení s ustanovením , ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu podania, pretože konanie končí odmietnutím podania v dôsledku procesného zavinenia tej sporovej strany ( žalobcu ), ktorá neodstránila vady svojho podania ( žaloby ). Na základe uvedeného by tak strana sporu- žalovaný mal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, avšak v danom štádiu konania keď nie je zrejmé ani po odstránení vád podania voči komu žalobca žalobu podal, nie je možné rozhodnúť ani o nároku na náhradu trov konania neexistujúcich subjektov. Súd preto o nároku na náhradu trov konania v tomto prípade nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( , ).

Odvolanie možno podať proti tomuto rozhodnutiu do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Čadca.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Žiline ( ).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( ).

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.