Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7S-43-2020.pdf
PDF · 76.1 KB
No categories available
7S/43/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 3504/14, 075 01 Trebišov, IČO: 44 186 266, právne zastúpeného Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102448969/2019 zo dňa 28.10.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.12.2019 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 16.12.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 23.12.2019, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102448969/2019 zo dňa 28.10.2019, ktorým tento, ako príslušný štátny orgán, na základe zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydal rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101687203/2019 zo dňa 10.07.2019, ktorým bola podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 4 421,40 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2010 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, daňovému subjektu DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., M. R. Štefánika 3504/14, 075 01 Trebišov, IČO: 44 186 266, DIČ: 2022616222.
2. Žalobca zároveň vo svojej správnej žalobe zo dňa 16.12.2019 navrhol podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), aby správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že samotné doterajšie trvanie daňového konania vo fáze daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania už od roku 2010 znamenalo neprimerané obmedzenie jeho práv z titulu nevyhnutného poskytovania súčinnosti, predkladania dokladov pre správcu dane, ktorý zároveň obmedzil nakladanie s jeho prostriedkami - peňažnými účtami predbežným opatrením. Tým, že doterajšie daňové konanie trvalo pridlhú dobu, boli podľa žalobcu neúmerne zasiahnuté aj jeho práva užívať si majetok spoločnosti a s ním ďalej vykonávať podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na to, by možnou následnou daňovou exekúciou z titulu rozdielu daní a uložených pokút vznikli ďalšie nenapraviteľné škody pre spoločnosť žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že mu hrozí vážna ujma na jeho právach, ako daňovému subjektu, vykonávaním
nezákonných, neobjektívnych rozhodnutí v daňovom exekučnom konaní rádovo v tisícoch eur z titulu nepriznania nároku na odpočet DPH, či dovyrubenia rozdielu dane. Naopak priznaním odkladného účinku žalobe žiadne ujmy nevzniknú, len sa oddiali reálna vykonateľnosť rozhodnutia. Voči žalobcovi aktuálne prebieha viacero konaní, konkrétne vo veci dane z pridanej hodnoty spoločne za zdaňovacie obdobia roku 2008 september, október, november, december, roku 2009 mesiace január, február, marec, apríl, jún, júl, september, december, rok 2010 mesiace január, február, marec, máj, jún, júl, september, október, november, december, taktiež za samostatné obdobia rok 2010 - apríl, rok 2008 august, rok 2009 august, rok 2010 august, rok 2011 január, rok 2009 máj, rok 2009 november, rok 2009 október, pričom viaceré z nich sú po zrušení rozsudkov Krajského súdu Košice v dôsledku podania kasačnej sťažnosti na Najvyššom súde SR znova v štádiu konania na Krajskom súde v Košiciach.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24.09.2020, doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.09.2020, k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.12.2019 uviedol, že žalobca iba vo všeobecnej a hypotetickej rovine uviedol, že nepriznaním odkladného účinku, by došlo k vzniku nenapraviteľných škôd, a že mu hrozí vážna ujma na jeho právach. Podľa mienky žalovaného žalobca žiadnu hrozbu závažnej ujmy nielenže nepreukázal, ale svoj návrh ani riadne neodôvodnil. Žalovaný, preto tento návrh nepovažuje za opodstatnený, keďže z návrhu žalobcu nevyplýva, že by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, a že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žaloby nevyhovel.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok správnej žalobe uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa použijú ustanovenia § 185 až 189 SSP.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle v rozhodovacej činnosti správneho súdu. Zákonným predpokladom podľa ust. § 188 SSP pre priznanie odkladného účinku je návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a zabezpečenie administratívneho spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje, a to za prísne zákonom vymedzených právnych podmienok.
8. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.12.2019 konajúci súd zdôrazňuje, že ide o výnimočné rozhodnutie, v ktorom sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého ale musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku, by nebolo v rozpore s verejným
záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
9. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe zo dňa 16.12.2019 sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, ako aj s tvrdeniami žalobcu a dôvodmi, ktoré by opodstatnili návrh na priznanie odkladného účinku a dospel k záveru, že nevznikli dôvody na priznanie odkladného účinku, ktoré má na mysli ustanovenie § 185 písm. a) SSP (bod 5 tohto uznesenia).
10. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe odôvodnil dĺžkou trvania daňového konania vo fáze daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré pre neho znamenalo obmedzenie nakladania s peňažnými prostriedkami, ako aj zásah do práva užívať majetok spoločnosti a vykonávať podnikateľskú činnosť s tým, že by mu možnou následnou daňovou exekúciou vznikli nenapraviteľné škody a vykonávaním nezákonných a neobjektívnych daňových rozhodnutí hrozí vážna ujma na právach spoločnosti v rádovo tisícoch eur. Žalobca však nepreukázal ani nešpecifikoval ním uvedený možný negatívny následok, ktorý mu skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady na podnikanie žalobcu. Zároveň má súd za to, že túto hrozbu ujmy žalobca ani nijako bližšie neosvedčil, pričom takéto osvedčenie hrozby (nie preukázanie stačí osvedčenie), existencie závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu tak, ako to súd uviedol vyššie s poukazom na príslušné rozhodnutie. Žalobca v kontexte ním tvrdenej ujmy spočívajúcej vo finančnej škode, ani žiadnym spôsobom neozrejmil súdu, aká je jeho finančná situácia a aké sú jeho majetkové pomery a akým spôsobom by táto hrozba ujmy dopadla na jeho finančnú situáciu a majetkové pomery. Samotné tvrdenie žalobcu o hrozbe závažnej finančnej škody tak okrem tohto hypotetického tvrdenia nebolo ničím bližšie osvedčené, a preto má súd za to, že takéto samotné tvrdenie žalobcu bez ďalšieho nie je právne významným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu.
11. S poukazom na súdom zistený skutkový stav veci a z vyššie uvedených dôvodov, ktoré žalobca uviedol vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.12.2019 (bod 2 tohto uznesenia) podľa právneho názoru súdu žalobcovi preukázateľne nehrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda ani finančná škoda, a preto súd po posúdení podaného návrhu dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.12.2019 a s poukazom na ustanovenie § 188 SSP tento návrh zamietol.
12. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto nepristúpil.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).