Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/137/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I., zastúpeného Občianskym združením Právna pomoc poškodeným, so sídlom Janka Y. c. XX W., V. : XXXXXXXX, proti žalovanému Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpenému JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, o zaplatenie 2.032,20 Eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 86 zo dňa 13.09.2019 a o odvolaní svedka I. S. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. - 73 zo dňa 19.08.2019 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku I. o zastavení konania o zaplatenie 1.882,20 Eur a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

O d m i e t a odvolanie proti uzneseniu č.k. - 73 zo dňa 19.08.2019.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom č.k. - 86 zo dňa 13.09.2019 súd prvej inštancie I. Konanie o zaplatenie 1.882,20 Eura zastavil. II. Žalobu zamietol. III. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výšky bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením a a rozhodnutie o späťvzatí žaloby ustanovením , a (ďalej ).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že keďže žalobca zobral žalobu späť nad sumu 150,- eur skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie, súd konanie o zaplatenie sumy 1.882,20 Eura v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zastavil.

4. Predmetom konania zostalo rozhodnúť o zaplatení sumy 150,- Eur.

5. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 150,- Eur, pričom vychádzal z toho, že úver zo zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a zaplatenie sumy 150,- Eur sa domáha voči žalovanému, keďže právny zástupca AK Gallo, s.r.o. predložil konečnú sumu 5.032,20 Eura a žalovaný 5.182,20 Eura. Malo sa jednať o splátky uhradené dňa 16.12.2016 vo výške 50,- Eur, dňa 17.01.2017 vo výške

50,- Eur a dňa 16.02.2017 vo výške 50,- Eur. Žalovaný vo vyjadrení poprel, aby prevzal od žalobcu uvedené sumy, keďže na pohľadávku z titulu nesplateného úveru na základe zmluvy č. 7073758 v čase 16.12.2016 do 16.02.2017 nemohol evidovať plnenie, nakoľko nebol jej veriteľom. V danom prípade bolo preto na žalobcovi, aby preukázal, že žalovaný prevzal 3 splátky po 50,- eur. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, aby žalovaný prevzal od žalobcu sumu 150,- Eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo k postúpeniu pohľadávky medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., a žalovaným došlo dňa 17.03.2017, t.j. po úhradách, ktorých vydanie sa žalobca domáha. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, ktorý bol priložený k žalobe (), tak tento je vyhotovený k dňu 06.12.2016, a preto nemohol obsahovať úhrady po tomto dni. Po postúpení pohľadávky žalovaný predložil aktualizovaný prehľad splátok a úhrad, avšak to nepreukazuje, že uvedené splátky prevzal, keďže po postúpení pohľadávky je postupca povinný odovzdať všetky dokumenty k postúpenej pohľadávke, ktoré má k dispozícii. Ani z výpovedi svedkov nevyplynulo, aby žalovaný prevzal 3 splátky po 50,- Eur. Svedkyňa S. D. síce uviedla, že odovzdala I. S., ktorý mal podľa tvrdenia žalobcu pôsobiť ako externý pracovník žalovaného, finančné prostriedky, tieto však boli vo výške 700,- Eur, 400,- Eur a 231,60 Eura. Navyše posledná úhrada bola dňa 24.2.2016. Ani výsluchom svedka I. S. neboli preukázane tvrdenia žalobcu. Tento vypovedal, že prevzal 300,- Eur alebo 500,- Eur, nie 3 krát po 50,- Eur. Taktiež vypovedal, že sa malo jednať o splátku pôžičky na 1.000,- Eur alebo 2.000,- Eur, teda nie o splátky na zmluvu č. 7073758 (úver 3.000,- Eur). Pokiaľ ide o sprievodný list (č.l. 44) tak k tomu súd prvej inštancie v prvom rade uviedol, že tento obsahuje iba ručne napísaný variabilný symbol čísla zmluvy. Nie je zrejmé, či bol napísaný žalovaným, alebo inou osobou a teda, či sa týka zmluvy, z ktorej si žalobca uplatňuje bezdôvodné obohatenie. Navyše je datovaný dňom 14.04.2016, pričom žalobca nepopieral, že úhrady po tomto dátume do 16.12.2016, boli vykonané spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., keďže zobral vo zvyšnej časti žalobu späť. A nakoniec svedok I. S. vypovedal, že žalovaný ho síce posielal, ale mandant mohla byť spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Ani z vyššie uvedeného listu teda nevyplýva, aby žalovaný prevzal plnenie vo výške 150,- Eur od žalobcu.

7. Následne súd prvej inštancie uviedol, že vykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom, pričom vykonaným dokazovaním nebol preukázaný vznik záväzkovo - právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi stranami sporu, a preto žalobu zamietol.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením v spojení s ustanovením . Žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 1.880,20 Eur bez uvedenia dôvodu späť, preto v tejto časti zavinil zastavenie konania a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalobcom tvrdená v zmysle ani zo spisu nevyplynula. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

9. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Právne odôvodnil svoje odvolanie ustanovením , , a . Uviedol, že počas konania preukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a to minimálne vo výške 150,- Eur, ktoré boli vyplatené pánovi S., ktorý pre spoločnosť žalobcu vymáha a vyberá splátky v trvalom bydlisku spotrebiteľov. Tvrdenia preukázal v konaní, čo aj potvrdil žalobca aj svedok S. svojou výpoveďou. Suma 150,- Eur je rozdiel v prehľade splátok a úhrad, kde pôvodný právny zástupca AK Gallo, s.r.o., predložil konečnú sumu vo výške 5.032,20 Eur a spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., 5.182,20 Eur. Rozdiel medzi týmito hodnotami je 150,- Eur, ktoré tak, ako uviedol žalobca vykazoval pán S. v trvalom bydlisku pána D.. Potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti pánovi D. nedal. Svojou, hoci klamlivou výpoveď potvrdil, že bol v bydlisku pána D.. Zároveň peniaze prevzal, ale nedokázal potvrdiť na aký účel alebo na akú pohľadávku. Žalovaný žiadal od neho aj od žalobcu, aby potvrdili a zaslali doklad o prevzatí peňazí. Pán S. viackrát navštívil žalobcu v jeho bydlisku, nielen 2 alebo 3 krát tak, ako to uvádza. Posledný krát bol u pána D. v januári 2018, tesne pred smrťou otca pána D.. Vyhrážal sa súdmi, exekúciami, nehovoriac o tom, že maloletým dcéram žalobcu sa vyhrážal tým, že prídu o strechu nad hlavou. Takéto praktiky pána S. sú v okolí bydliska pána D. známe, a bude to riešené samostatným návrhom. Postupník Intrum sa na základe postúpenia stal veriteľom namiesto postupcu VÚB - CFH a pohľadávku nadobudol s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Pohľadávku nadobudol aj s námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Z uvedeného vyplýva, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní je žalovaný. V konaní žalobca súdu preukázal, že zmena žalovaného je len účelová, a to na znemožnenie pri uplatnení bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu. V priebehu súdneho konania posielal svojich externých

spolupracovníkov pána S. vymáhať pohľadávku osobne v bydlisku pána D. a vo večerných hodinách, t.j. po 18.00 hodine aj cez víkend. Tieto agresívne praktiky pán S. v prospech spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., vykonáva stále, čo môže žalobca preukázať výpoveďou nie len samotného pána D. a jeho matky, ale aj ďalších klientov, ktorých zastupuje Pomoc poškodených, N. Y. XXX/XX, XXX XX W.. Žalobca potvrdil svoje tvrdenia oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2017, ale aj sprievodným listom spoločnosti Intrum Justícia, kde je uvedené meno pána S. a hlavne dátum 14.04.2016, kedy už táto spoločnosť bola splnomocnená pri správe a vymáhaní pohľadávky. Súd prvej inštancie len spochybnil sprievodný list zo dňa 14.04.2016, ale nezaoberal sa otázkou, kto na tom liste napísal meno pána S. a variabilný symbol, keď na základe evidenčného čísla sa dá potvrdiť pravosť tohto tvrdenia, teda že od 14.04.2016 žalovaný bol poverený správou a vymáhaním pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Preto žalobca navrhol zrušiť rozsudok, pričom špecifikoval, že ho napáda iba v časti, lebo žiada žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 150,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení a nasledujúcich , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti je dôvodné.

11. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že uznesením č.k. - 84 zo dňa 25.10.2018 súd prvej inštancie I. Vzájomnú žalobu žalovaného zo dňa 28.09.2017, doručenú súdu dňa 29.09.2017 vylúčil na samostatné konanie, II. Konanie zastavil, III. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia, pričom pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s., sa žalobou zo dňa 10.01.2017, doručenou súdu dňa 13.01. 2017, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 548,24 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Uznesením č. k. -27 zo dňa 19.06.2017 Okresný súd Prešov pripustil, aby namiesto dovtedajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia (po zmene obchodného mena, t. j. od 17.02.2018, už len Intrum Slovakia, s.r.o.).

12. Písomným podaním z 28.09.2017, doručeným súdu dňa 29.09.2017, podal žalovaný vzájomnú žalobu, ktorou sa voči žalobcovi domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.032,20 Eur.

13. Dňa 30.10.2017 bolo súdu doručené písomné podanie z dňa 26.10.2017, ktorým vzal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil.

14. V danom prípade došlo k podaniu vzájomnej žaloby žalovaným podaním doručeným súdu dňa 29.09.2017, ňou si žalovaný voči žalobcovi uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.032,20 Eur. Ide o nárok, ktorý síce skutkovo súvisí s prejednávanou vecou, keďže vychádza z totožných zmlúv, a týka sa tých istých strán, avšak vzhľadom na to, že žalobca pristúpil k späťvzatiu pôvodnej žaloby v celom rozsahu, čoho dôsledkom je zastavenie konania, súd mal za to, že sú nie sú splnené podmienky na spojenie vecí, teda postupoval podľa a túto vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie.

15. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.02.2019, ktoré je datované dňa 19.02.2019 v Lipanoch zobral pôvodný žalovaný, teraz žalobca, žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia pôvodným veriteľom VÚB - banka Consumer Finance Holding, a.s., späť o zaplatenie 1.882,20,- Eur, a netrval na vydaní bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného Intrum Slovakia. Trval na vydaní bezdôvodného obohatenia vo výške 150,- Eur, ktoré boli vyplatené pánovi S., ktorý pre spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., vymáha a vyberá splátky v trvalom bydlisku. Tvrdenie mali preukázať na pojednávaní konanom dňa 18.02.2019, čo mal potvrdiť žalobca svojou výpoveďou. Suma 150,- Eur má byť rozdiel v prehľade splátok a úhrad, kde pôvodný právny zástupca AK Gallo, s.r.o., predložil konečnú sumu vo výške 5.032,20 Eur a spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., 5.182,20 Eur. Rozdiel medzi týmito hodnotami je 150,- Eur.

16. Terajší žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a navrhol, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť mu trovy konania z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania. K nároku žalobcu titulom zaplatenia sumy 150,- Eur, ktorú mal údajne odovzdať žalovaným poverenej osobe, čo nepreukázal a dôkazné bremeno v spore tak neuniesol uviedli, že na pohľadávku z titulu nesplateného úveru na základe

Zmluvy č. XXXXXXX v čase od 16.12.2016 do 16.02.2017 ani nemohli evidovať plnenie, nakoľko neboli veriteľom. Dotknutá pohľadávka bola postúpená ku dňu 17.03.2017, čo preukázali oznámením o postúpení pohľadávky zo strany právneho predchodcu. Oznámenie je založené v spise pod spisovou značkou . Považovali nárok titulom zaplatenia sumy 150,- Eur za nepreukázaný, a navrhli žalobu v tejto časti zamietnuť.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na prehľad splátok a úhrad na čl. 33 spisu, z ktorého vyplýva, že úhrady boli vykonané aj v sume 5.182,20 Eur a splátky v sume 5.378,51 Eur. Z uvedeného prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že dňa 16.12.2016 nebola uhradená splátka, ale úhrada 50,- Eur, dňa 17.01.2017 nebola uhradená splátka, ale úhrada 50,- Eur, a dňa 16.02.2017 nebola uhradená splátka, ale úhrada 50,- Eur. Žalovaný popieral, aby prevzal uvedené sumy, keďže na pohľadávku z titulu nesplateného úveru na základe Zmluvy č. XXXXXXX v čase od 16.12.2016 do 16.02.2017 nemohol evidovať plnenie, nakoľko nebol jej veriteľom. Súd prvej inštancie mal za to, že bolo na žalobcovi, aby preukázal, že žalovaný prevzal 3 splátky po 50,- Eur. Následne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, aby žalovaný prevzal od žalobcu sumu 150,- Eur, lebo z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k postúpeniu pohľadávky medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., a žalovaným došlo dňa 17.03.2017, t.j. po úhradách, ktorých vydania sa žalobca domáha. Z prehľadu splátok a úhrad, ktorý bol priložený k žalobe, tento je vyhotovený ku dňu 16.12.2016, a preto nemohol obsahovať úhrady po tomto dni. Po postúpení pohľadávky žalovaný predložil aktuálny prehľad splátok a úhrad, avšak to nepreukazuje, že uvedené splátky prevzal, keďže po postúpení pohľadávok je postupca povinný odovzdať všetky dokumenty k postúpenej pohľadávke, ktoré má k dispozícií. Ani z výpovedí svedkov nevyplynulo, aby žalovaný prevzal 3 splátky po 50,- Eur. Svedkyňa D. síce uviedla, že odovzdala I. S., ktorý podľa jej tvrdenia mal pôsobiť ako externý pracovník žalovaného, finančné prostriedky, tie však boli vo výške 700,- Eur, 400,- Eur a 231,60 Eur. Posledná úhrada bola 24.02.2016. ani z výsluchu svedka I. S. nemali byť preukázané tvrdenia žalobcu. Tento vypovedal, že prevzal 300,- Eur alebo 500,- Eur, nie trikrát po 50,- Eur. Svedkyňa D. síce uviedla, že odovzdala I. S., ktorý podľa jej tvrdenia mal pôsobiť, ako externý pracovník žalovaného, finančné prostriedky, tie však boli vo výške 700,- Eur, 400,- Eur a 231,60 Eur. Posledná úhrada bola 24.02.2016. Ani z výsluchu svedka I. S. nemalo byť preukázané tvrdenia žalobcu. Tento vypovedal, že prevzal 300,- Eur alebo 500,- Eur, nie trikrát po 50,- Eur. Vypovedal, že sa malo jednať o splátku pôžičky na 1.000,- Eur alebo 2.000,- Eur, teda nie na splátky na zmluvu XXXXXXX (úver 3.000,- Eur). Pokiaľ sa týka sprievodného listu, súd prvej inštancie v 1/ rade uviedol, že tento obsahuje iba ručne napísaný variabilný symbol čísla zmluvy, a nie je zrejmé, či bol napísaný žalovaným alebo inou osobou, a teda či sa týka zmluvy z ktorej si žalobca uplatňuje bezdôvodného obohatenie. Navyše je datovaný 14.04.2016, pričom žalobca nepopieral, že úhrady po tomto dátume do 16.12.2016 boli vykonané v spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., keďže zobral zo zvyšnej časti žalobu späť. A nakoniec svedok S. mal vypovedať, že žalovaný ho síce posielal, ale mandantom mohla byť spoločnosť Consumer finance Holding, a.s. Ani z vyššie uvedeného listu teda nevyplýva, aby žalovaný prevzal plnenie vo výške 150,- Eur od žalobcu.

18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejendávanej veci nezistil správne skutkový stav, v rozsahu potrebenom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a prejendávanú vec aj nedostatočne právne posúdil. Odvolacie námietky žalobcu sú zhrnutím jeho právnej argumentácie vyplývajúcej tak zo žaloby (protižaloby), ako aj predostretej v priebehu konania na súde prvej inštancie, na ktorú súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom nereagoval. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie síce logicky konštatuje, že splátky vo výške trikrát po 50,- eur boli uhrádzané dňa 16.12.2016, dňa 17.01.2017 a dňa 16.02.2017. Zároveň, že žalovaný vo vyjadrení poprel, aby prevzal od žalobcu uvedené sumy, keďže na pohľadávky z titulu nesplateného úveru č. XXXXXXX v čase 16.12.2016 do 16.02.2017 nemohol evidovať plnenie, nakoľko nebol jej veriteľom. Zároveň iba stroho konštatuje, že ani z výpovede svedkov nevyplynulo, aby žalovaný prevzal 3 splátky po 50,- Eur, pričom svedkyňa Verbovská uviedla, že odovzdala I. S. raz 700,- Eur, ktoré boli evidované, ale raz 400,- Eur a raz 231,60 Eur, ktoré ani evidované neboli. Z konštatovania súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.07.2019 na čl. 70 spisu, z protižaloby žalobcu, ale i späťvzatia žaloby zo strany žalovaného, ktorý predtým bol žalobcom vyplýva, že aj keď Intrum Slovakia, s.r.o., žalovalo V. D. na úhradu 548,24 Eur, zobralo žalobu späť a žiadalo konanie zastaviť. Pokiaľ by bol V. D. skutočne túto sumu pôvodnému žalobcovi dlhoval, zrejme by žaloba zobratá späť nebola. Terajší žalobca vypočítal, že mal na dlh vo výške 3.000,- Eur a uhradil o 2.032,20 Eur viac. Po námietke žalobcu, ktorý

je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., ktorý postúpil svoju pohľadávku terajšiemu žalovanému dňa 17.03.2017 namietal svoju pasívnu legitimáciu. Tvrdil, že zodpovednostný záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká podľa zákona len medzi tým, kto sa na úkor druhého bezdôvodne obohatil a tým, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

19. Súd prvej inštancie sa vôbec nevyporiadal s prehľadom splátok a úhrad, ktoré žalobca predložil na pojednávaní dňa 18.02.2019. Tak, ako to odvolací súd uviedol vyššie, splátky predstavujú 5.378,51 Eur a úhrady 5.182,20 Eur. Sám súd prvej inštancie v bode 1. odôvodnenia rozsudku konštatuje, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., sa žalobou podanou na súde dňa 13.01.2017 domáhala voči žalovanému (terajšiemu žalobcovi) zaplatenia sumy 548,24 Eur s príslušenstvom, na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej mal pôvodný žalobca poskytnúť žalovanému celkovú pôžičku vo výške 5.640,- Eur. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., sama v žalobe konštatuje, že do dňa 13.01.2017 žalovaný (teraz žalobca) z vyššie uvedenej sumy uhradil sumu 5.032,20 Eur. Z prehľadu splátok však vyplýva, že uhradil na splátkach 5.378,51 Eur, a ako úhradu 5.182,20 Eur. Po termíne 13.01.2017 minimálne dvakrát 50,- Eur, teda dňa 17.01.2017 a 16.02.2017 5.182,20 Eur - 150,- Eur. Spolu predstavuje 5.032,20 Eur tak, ako to uvádzal pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Žalobca tvrdil, že uhrádzal dlh prostredníctvom svedka S.. Tento svedok potvrdil, že prevzal 300,- eur alebo 500,- Eur o čom bol vydaný aj príjmový pokladničný doklad. Tento bol následne zaslaný spoločnosti Intrum.

20. V danom prípade sa síce jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia, ale zároveň ide o spotrebiteľskú vec.

21. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Judikatúra definuje hodnotenie dôkazov ako činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov by malo mať vždy dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní a malo by byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Výnimky zo zásady uvedenej v ust. sa nachádzajú v ust. , a . Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listín. Na pojednávaní dňa 13.09.2019 okrem iného oboznámil aj prehľad splátok a úhrad na č. listu 21, na čl. 30, ale aj na č. listu 31 - 33. Pravosť listín, ktoré žalobca predložil v priebehu konania žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňoval. Z uvedených listín bolo možné zistiť skutočnosti tak, ako ich popísal odvolací súd vyššie. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie výsluchom svedka Michala Dovičáka. Z tejto výpovede jednoznačne vyplýva, že svedok potvrdil, že peniaze, aj keď sa malo jednať o sumu vyššiu, teda 500,- Eur, prevzal pre spoločnosť Intrum, teda terajšieho žalovaného, o čom mal byť vydaný aj príjmový pokladničný doklad. Uvedené však žalovaný spochybňoval. Až na otázku zástupcu žalobcu, aby výsledok uviedol ako často a akým spôsobom navštívil pána D., tento uviedol, že sa preukazoval poverením, ale mohlo to byť pre Intrum alebo Consumer Finance Holding. Intrum ho posiela a mandant mohol byť Consumer Finance Holding. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobca však uviedol, že príjmový pokladničný doklad podpísal a položil ho na stôl. Obsahoval aj razítko spoločnosti Intrum. Zároveň svedok dal súdu na nahliadnutie pokladničný doklad. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že svedok sa nepamätal o akú pohľadávku sa malo jednať, keď uviedol, že sa mohlo jednať o pôžičku nad 1.000,- Eur alebo 2.000,- Eur. Zo spisu však nevyplýva, že by tento doklad bol v spise založený, a z uznesenia o nariadení dokazovania listinnými dôkazmi nevyplýva, že by tento príjmový pokladničný doklad, ktorý mal svedok podpísať a položiť na stôl, a ktorý mal obsahovať aj razítko spoločnosti Intrum, súd prvej inštancie aj oboznámil, pričom svedok jednoznačne uviedol, že pokladničný doklad sa vypisuje trojmo, jeden ide klientovi, jeden svedkovi a jeden ide spoločnosti Intrum. Preto sa mal dať overiť v spoločnosti Intrum, kde bude tento zúčtovací doklad.

23. Odvolací súd má za to, že z listiny, ktorú predložil svedok, bolo možné zistiť komu zaplatil žalobca sumu 150,- Eur, ktorá tvorí rozdiel medzi sumou 5.182,20 Eur evidovanou ako úhrada na čl. 33, a sumou 5.032,20 Eur úhradu ktorú uvádza pôvodný žalobca, terajší žalovaný, respektíve ešte jeho právny predchodca v žalobe zo dňa 13.01.2017, ako sumu, ktorú V. D. do 13.01.2017 uhradil.

24. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný za predpokladu, že chce byť v spore úspešný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Žalobca označil dôkazy, ktoré mali preukázať ním tvrdené skutočnosti. Jednak poukazoval na listiny, jednak navrhol výsluch svedkov a to svojej matky aj pána S., pričom súd prvej inštancie okrem dokladu, ktorý predložil svedok S. dôkazy aj oboznámil, ale vyvodil záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. S týmto záverom odvolací súd nesúhlasí, pretože nezodpovedá pravidlám formálnej logiky. Prečo je tomu tak odvolací súd popísal vyššie.

25. Preto odvolací súd postupom podľa ust. zrušil rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku I. o zastavení konania, o zaplatenie 1.882,20 Eur, a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa ust. .

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude znovu sa zaoberať vecou, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, čo do otázky bezdôvodného obohatenia na strane terajšieho žalovaného. Súd prvej inštancie sa vyporiada so všetkými odvolacími námietkami žalobcu, zabezpečí príjmový pokladničný doklad, ktorý predložil svedok I. S. na pojednávaní dňa 13.09.2019, tento riadne oboznámi, následne vo veci znova rozhodne a svoje rozhodnutie náležite v zmysle zásad uvedených v ustanovení odôvodní. Teda je potrebné riadne zistiť skutkový stav, z neho vyvodiť právny záver a správne na takto zistený skutkový stav aplikovať konkrétnu právnu normu, čo doposiaľ súd prvej inštancie dostatočne neurobil. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania v zmysle ust. .

27. Uznesením č.k. - 73 zo dňa 19.08.2019 súd prvej inštancie uložil svedkovi I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, stará U. poriadkovú pokutu vo výške 200,- eur, ktorú je povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet Okresného súdu Prešov.

28. Právne odôvodnil svoju rozhodnutie ustanovením a .

29. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na to, že svedok sa dňa 15.07.2019 nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, pričom v predvolaní, ktoré mu bolo doručené dňa 11.06.2019, bol poučený, že v prípade ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní súd mu môže uložiť poriadkovú pokutu až do 500,- Eur, a preto súd v zmysle ustanovenia uložil svedkovi I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, G. U., poriadkovú pokutu vo výške 200,- Eur, a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

30. Súd prvej inštancie riadne svedka poučil, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( ).

31. Napriek uvedenému poučeniu podal proti tomuto uzneseniu svedok I. S. odvolanie. S rozhodnutím nesúhlasí a považuje ho za nesprávne. Uviedol, že o doručovaní predvolania na jednotlivé vytýčené pojednávania sa dozvedel až 22.08.2019, keďže do svojej elektronickej schránky nevstupuje on, ale vzhľadom na jeho povinnosť registrácie, ako podnikateľa sa na vybavenie veci prostredníctvom elektronickej schránky okrem iného splnomocnil splnomocnenca N.. S. Y.. Úprimne priznal, že doposiaľ nevie s elektronickou schránkou pracovať, preto je odkázaný na nahliadnutie do nej prostredníctvom zástupcu. K predvolaniu vytýčenom na deň 15.07.2019 sa teda nedostal včas nie len z dôvodu jeho počítačovej negramotnosti, ale aj z dôvodu, že jeho splnomocnenec bol v čase doručovania predvolania práceneschopný a teda nemohol objektívne informovať o predvolaní na vytýčený deň 15.07.2019, respektíve ani on nemal možnosť sa prípadne na pojednávanie ospravedlniť. Nevie si tiež vysvetliť prečo mu bolo doručované predvolanie do jeho elektronickej schránky podľa ust. , respektíve 3 v spojení s ust. , mu mala byť podľa jeho názoru zásielka s predvolaním do vlastných rúk doručovaná na adresu trvalého bydliska evidovaného v registri obyvateľov Slovenskej republiky, kde by si ju iste prevzal osobne alebo prostredníctvom manželky. Zároveň predložil výpis elektronickej schránky, fotokópiu plnej moci zo dňa 27.08.2018 a fotokópiu potvrdenia o práceneschopnosti splnomocnenca JUDr. S. Y. a žiadal, aby bolo uznesenie zrušené v plnom rozsahu.

32. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie o uložení poriadkovej pokuty svedkovi a konštatuje, že proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty odvolanie nie je prípustné.

33. V zmysle ust. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

34. Teda zákon taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie proti ktorým je odvolanie prípustné, t.j. proti uznesenie, ktoré nie je uvedené v ustanovení , odvolanie prípustné nie je.

35. O tejto skutočnosti súd prvej inštancie riadne svedka poučil.

36. Preto odvolací súd odvolanie podľa ust. odmietol.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.