Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/130/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobkyne: C. D., E.. XX. XX.XXXX, J. I. K. J., B. XXX, zast. URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Havlíčkova 16, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8-10, o antidiskriminačnej žalobe a iné, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 10. marca 2020 č.k. -215 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1/Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie v časti o zaplatenie jednorazového odškodnenia vo výške 23.096,47 eur zastavil, súčasne vyslovil, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec v časti o zaplatenie jednorazového odškodnenia vo výške 23.096,47 eur postúpená Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica so sídlom Kapitulská 27, Banská Bystrica. 2/Žalobkyňa sa žalobou voči žalovanej domáha vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/XXXX-I. zo dňa 12. 3. 2019, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, č. XXXX-XX/XXXX-I. zo dňa 7. 1. 2019 sa dopustila vo vzťahu k žalobkyni porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení z dôvodu jej manželského a rodinného stavu, a tiež určenia, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa titulom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení z dôvodu jej manželského a rodinného stavu, o ktorej výške bude rozhodnuté v konečnom rozsudku, po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku. Konečným rozsudkom žiada žalovanej uložiť povinnosť na zaplatenie jednorazového odškodnenia vo výške 23.096,47 eur, ako aj povinnosť na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- eur a náhradu trov konania v celom rozsahu. 3/Žalobu odôvodnila porušením zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení z dôvodu manželského a rodinného stavu pri konaní žalovanej, ktorá označenými rozhodnutiami nepriznala žalobkyni ako dlhoročnej partnerke a družke po poškodenom U.. A. X., zomrelom v dôsledku pracovného úrazu dňa XX. XX. XXXX, nárok na jednorazové odškodnenie v zmysle ust. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k intenzite opísaného zásahu a skutočnosti, že diskriminačným konaním bolo hrubým spôsobom zasiahnuté do jej práva na ochranu súkromia a rodinného života, sa voči žalovanej domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- eur. Okrem požadovaného určenia porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a vyplatenia náhrady nemajetkovej ujmy sa žalobkyňa voči žalovanému v predmetnom konaní domáha aj vyplatenia jednorazového odškodnenia, ktoré jej prislúcha v zmysle extenzívneho výkladu ust. zákona o sociálnom poistení. 4/Súd prvej inštancie skúmajúc podmienky konania dospel k záveru o neexistencii právomoci súdu prejednať a rozhodnúť vec v časti uplatneného nároku na jednorazové odškodnenie, nakoľko sa jedná o nárok verejnoprávneho charakteru vyplývajúci z úrazového poistenia, o ktorého

priznaní či nepriznaní rozhoduje príslušná pobočka sociálnej poisťovne podľa predpisu verejnoprávneho charakteru (). Právomoc na rozhodovanie v dávkových veciach sociálneho poistenia tak prislúcha správnemu orgánu, nie súdu. Z uvedených dôvodov súd musel konanie v tejto časti, ktorá nepatrí do právomoci súdu, podľa v spojení s zastaviť (výrok I. uznesenia) a súčasne postúpiť príslušnej pobočke sociálnej poisťovne na prejednanie a rozhodnutie (výrok II. uznesenia). Na uvedenom nič nemení ani zo spisu známa skutočnosť, že žalovaná si sporný nárok na priznanie jednorazového odškodnenia ako úrazovej dávky už uplatnila pred príslušným orgánom a o tomto bolo negatívne rozhodnuté, čo žalobkyňu súčasne viedlo k podaniu antidiskriminačnej žaloby. 5/Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa namietajúc, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K uplatneniu práva na súde viedlo žalobkyňu práve rozhodnutie žalovanej o nepriznaní jednorazového odškodnenia, predmetný nárok bol zo strany žalovanej tak už posúdený, opakované vrátenie veci súdom žalovanej je tak potrebné považovať za rozhodnutie nesprávne, v rozpore so zásadou res iudicata. V ďalšom konaní by tak bolo možné očakávať, vzhľadom na totožnosť účastníkov a totožný predmet konania, automatické rozhodnutie pobočky žalovanej o zastavení konania z dôvodu už právoplatného rozhodnutia vo veci. V ďalšom žalobkyňa namietala, že súdy sú oprávnené riešiť antidiskriminačné spory, pokiaľ je možné hovoriť o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, musí existovať záver o porušení zákazu diskriminácie a v súvislosti s uvedeným nemôže byť žalobkyni odopretý prístup domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Výkladom, ktorý predostrel súd prvej inštancie, by niektoré otázky nemohli byť nikdy predmetom súdneho konania v spojení s antidiskriminačným zákonom, nakoľko problematika priznania sporných nárokov v dôsledku porušenia zásady rovnakého zaobchádzania napr. v oblasti sociálneho zabezpečenia by mohla byť riešená vždy len pred príslušnými osobitnými orgánmi. V danom prípade sa žalobkyňa ako diskriminovaná osoba v rámci antidiskriminačného sporu môže domáhať nápravy protiprávneho stavu či poskytnutia primeraného zadosťučinenia, ňou uplatnené nároky sú plne v súlade s problematikou úpravy antidiskriminačných sporov podľa , preto nie je daný dôvod na zastavenie konania v časti priznania uplatneného nároku titulom jednorazového odškodnenia. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. 6/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov ňou vymedzených ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 7/Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. vymedzuje právomoc súdov v a 4. Ustanovenie určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon - čo vyplýva z . Právomoc súdu je základnou procesnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každej inštancii ( ). Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania ( v spojení s , resp. ). 8/Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na riadne odôvodnené právne závery súdu prvej inštancie o nedostatku právomoci v spore konať. 9/Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že spor (v časti o zaplatenie jednorazového odškodnenia vo výške 23.096,47 eur) nemožno považovať za súkromnoprávny, keďže ide o nárok na zaplatenie jednorazového odškodnenia v zmysle ust. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, o ktorého priznaní či nepriznaní rozhoduje príslušná pobočka sociálnej poisťovne podľa predpisu verejnoprávneho charakteru (). 10/Pokiaľ sa teda odvolateľka domáha vyplatenia jednorazového odškodnenia, ktoré jej má prislúchať v zmysle extenzívneho výkladu ust. zákona o sociálnom poistení, ide o vec, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Nejde totiž o súkromnoprávnu vec v zmysle . Neprichádza do úvahy ani aplikácia , pretože iný predpis takúto právomoc výslovne dáva inému orgánu ako súdu. Súdny

prieskum prichádza do úvahy iba v rámci súdov konajúcich o žalobách proti rozhodnutiam tohto orgánu, teda Sociálnej poisťovne. 11/Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalobkyňa správnou žalobou v sociálnych veciach podľa a nasl. dňa 15. apríla 2019 podanou Krajskému súdu v Banskej Bystrici (argumentujúc okrem iného diskriminačným prístupom Sociálnej poisťovne) navrhla zrušenie rozhodnutia žalovanej č. XXXXX - X/XXXX - I. zo dňa 12. 3. 2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, č. XXXX - XX/XXXX - BB zo dňa 7. 1. 2019 a vrátenie veci žalovanej na ďalšie konanie. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 9. 2019 č.k. - 54 bola žaloba žalobkyne zamietnutá, proti, ktorému rozsudku podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 14. 10. 2019. 12/Neobstojí potom argument žalobkyne, že výkladom, ktorý predostrel súd prvej inštancie, by niektoré otázky nemohli byť nikdy predmetom súdneho konania v spojení s antidiskriminačným zákonom, nakoľko problematika priznania sporných nárokov v dôsledku porušenia zásady rovnakého zaobchádzania napr. v oblasti sociálneho zabezpečenia by mohla byť riešená vždy len pred príslušnými osobitnými orgánmi. Nakoniec v posudzovanej veci súd prvej inštancie konanie zastavil len v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanej zaplatenia jednorazového odškodnenia vo výške 23.096,47 eur, naopak v časti týkajúcej sa určenia, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/XXXX-I. zo dňa 12. 3. 2019, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, č. XXXX-XX/ XXXX-I. zo dňa 7. 1. 2019 sa žalovaná dopustila vo vzťahu k žalobkyni porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení z dôvodu jej manželského a rodinného stavu, tiež určenia, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa titulom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení z dôvodu jej manželského a rodinného stavu, ako aj v časti týkajúcej sa zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- eur konanie na súde prebieha. 13/Na rozhodnutie o nároku uplatnenom v tomto konaní v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatenia jednorazového odškodnenia vo výške 23.096,47 eur je daná právomoc Sociálnej poisťovne, ktorej súd prvej inštancie správne vec postúpil, ktorá z hľadiska svojej právomoci vo veci rozhodovať tiež posúdi, či o tomto nároku už bolo orgánmi Sociálnej poisťovne právoplatne rozhodnuté. 14/Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolaciemu súdu neostalo než napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť podľa z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle . 15/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).