Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cpr-39-2019.pdf
PDF · 90.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-10Cpr/39/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: Z. W..Y..R.., so sídlom V. Z. XXX/X, XXX XX P. K. B., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Michalom Krnáčom, MBA, LL.M., advokátom, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX P. K. B., zastúpený JUDr. Michalom Fraňom, bytom SNP 124/7, 914 51 Trenčianske Teplice, o zaplatenie 1.380,54 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Platobný rozkaz Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 10Cpr/39/2019 - 32 zo dňa 13.01.2020 sa zrušuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.380,54 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, spolu úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.380,54 Eur od 15.05.2019 do zaplatenia.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním došlým súdu dňa 03.10.2019 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.380,54 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.380,54 EUR od 15.05.2019 do zaplatenia. Žalobný návrh dôvodil tým, že dňa 01.01.2017 uzatvoril žalobca so žalovaným Pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný pracoval pre žalobcu na pracovnej pozícii Vodič. Na základe žiadosti žalovaného ako zamestnanca žalobcu zo dňa 22.03.2019 účastníci tohto konania dňa 16.04.2019 uzatvorili Dohodu o skončení pracovného pomeru, na základe ktorej pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil s účinnosťou ku dňu 30.04.2019. Po skončení pracovného pomeru v zmysle vyššie uvedeného žalobca žalovaného vyzval k náhrade nákladov spojených so získaním jeho vodičského oprávnenia a kvalifikačnej karty na vedenie motorových vozidiel skupiny D, pričom tento nárok žalobcu vyplýva z čl. X. bod 10.4 Pracovnej zmluvy žalovaného. V zmysle predmetného ustanovenia Pracovnej zmluvy platí, že v prípade ukončenia pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnanca, t.j. v tomto prípade žalovaného, zamestnávateľ - žalobca - má nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložil za účelom zabezpečenia získania vodičského oprávnenia a kvalifikačnej karty na vedenie motorových vozidiel skupiny D pre tohto zamestnanca (žalovaného). Nakoľko Dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorou došlo k ukončeniu pracovného pomeru žalovaného, bola uzatvorená na základe žiadosti žalovaného, boli naplnené podmienky pre vznik predmetného nároku žalobcu voči žalovanému na úhradu vynaložených nákladov. Celková suma týchto nákladov predstavuje 1.380,54 EUR, pričom jej nárok si žalobca voči žalovanému uplatnil faktúrou č. XXXXXXXX, splatnú dňa 14.05.2019. Žalovaný však žalobcovi túto náhradu nákladov napriek opakovaným výzvam v stanovenej lehote neuhradil.
2. Súd dňa 13.01.2020 vydal platobný rozkaz a doručil ho stranám sporu. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 10.02.2020 podal voči platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, že Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 1.390,54 € s prísl.na tom skutkovom základe, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodov na strane zamestnanca a zamestnávateľ má nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložil na zabezpečenie získania vodičského oprávnenia a kvalifikačné kurzy. Odvoláva sa pritom na ustanovenie Článku X. bod 10.4. pracovnej zmluvy, v ktorom je zakotvené : Zamestnávateľovi vzniká nárok na náhradu nákladov spojených so získaním vodičského oprávnenia a kvalifikačnej karty na vedenie motorových vozidiel skupiny D pre zamestnanca aj v prípade, ak pracovný pomer bude ukončený v lehote kratšej ako 5 rokov od dňa podpisu pracovnej zmluvy z dôvodov na strane zamestnanca. Pracovný pomer v tomto konkrétnom prípade skončil dohodou o skončení pracovného pomeru podľa ust.§ 60 zákonníka práce podľa ktorej pracovný pomer uzatvorený medzi účastníkmi pracovnou zmluvou, ktorý vznikol dňa 01.01.2017, skončil dňom 30.04.2019. V tejto dohode nie je žiadna zmienka o tom, že by boli nejaké iné dôvody, okrem vzájomnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
3. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 23.06.2020 uviedol, že vo vzťahu k argumentácii žalovaného si dovoľujeme opakovane zdôrazniť a poukázať na skutočnosť, že dôvodom ukončenia pracovného pomeru žalovaného bola žiadosť samotného žalovaného o skončenie jeho pracovného pomeru u žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi doručil. Nakoľko vyššie uvedený bod 10.4. Pracovnej zmluvy žalovaného stanovuje, že žalobca ako zamestnávateľ má nárok na náhradu nákladov vynaložených na vodičský kurz, ktorý žalovaný ako zamestnanec absolvoval v prípade, ak pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončí skôr ako 5 rokov od podpisu pracovnej zmluvy, a to z dôvodov na strane žalovaného, pričom sa v tomto prípade výslovne neuvádza, že tento nárok žalobcovi nevznikne, ak pracovný pomer žalovaného bude ukončený na základe dohody o skončení pracovnému pomeru, je nepochybné, že v tomto konaní uplatnený nárok je oprávneným nárokom žalobcu. Neobstojí preto námietka žalovaného, že nie je v zmysle uvedeného zaviazaný žalobcovi tieto náklady preplatiť, pretože jeho pracovný pomer skončil dohodou, v ktorej sa dôvody skončenia tohto pracovnému pomeru neuvádzajú. Pre posúdenie existencie nároku žalobcu sú podstatné okolnosti, za ktorých ku ukončeniu pracovného pomeru žalovaného došlo, a tým bola výslovná žiadosť žalovaného o jeho skončenie, teda dôvody skončenia boli na strane žalovaného - zamestnanca.
4. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 20.07.2020 uviedol, že až do skončenia pracovného pomeru si riadne plnil povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a samotnú dohodu vypracoval žalobca a žalovaný ju akceptoval. Žalobca v tejto dohode žiadne dôvody neuviedol a preto dohoda ako právny úkon platí tak, ako bola spísaná s účastníkmi na znak súhlasu s jej obsahom podpísaná, a žiadne iné dôvody okrem vzájomnej dohody právne neboli a nie sú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti opätovne navrhol, aby súd žalobu zamietol.
5. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu žalobcu s prílohami, výsluchom strán sporu na naradenom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Dňa 28.12.2016 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom na pozíciu vodiča autobusu, na dobú neurčitú.
7. V zmysle článku X bod 10.4 sa zmluvné strany dohodli, že Zamestnávateľovi vzniká nárok na náhradu nákladov spojených so získaním vodičského oprávnenia a kvalifikačnej karty na vedenie motorových vozidiel skupiny D pre zamestnanca aj v prípade, ak pracovný pomer bude ukončený v lehote kratšej ako 5 rokov od dňa podpisu pracovnej zmluvy z dôvodov na strane zamestnanca.
8. Žalobca uhradil náklady spojené so získaním vodičského oprávnenia a kvalifikačnej karty na vedenie motorových vozidiel skupiny D pre žalovaného.
9. Žalovaný listom zo dňa 22.03.2019 požiadal o skončenie pracovného pomeru ku dňu 31.03.2019, ktorému žalobca nevyhovel.
10. Žalovaný listom zo dňa 10.04.2019 požiadal o skončenie pracovného pomeru ku dňu 30.04.2019, ktorému žalobca vyhovel tak, že vyjadril súhlas na tomto liste a zároveň vypracoval dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 16.04.200 ku dňu 30.04.2020, ktorú podpísali strany sporu.
11. Z dokazovania nevyplynulo, že by žalobca mienil skočiť pracovný pomer so žalovaným, bez podnetu alebo návrhu žalovaného.
12. Žalobca žalovanému uhradil náklady so získaním vodičského oprávnenia a kvalifikačnej karty na vedenie motorových vozidiel skupiny D v celkovej sume 1.380,54 eur s DPH, ktoré boli žalovanému vystavené faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 30.04.2019, so splatnosťou 14.05.2019. Náklady tvorili nasledovné položky: kurz - vykonanie výcviku na získanie vodičského oprávnenia: 540,- Eur, kurz - školenie vodičov z povolania - kvalifikačná karta vodiča KKV: 683,34 Eur, kolky: 157,20 Eur. Žalovaný náklady za získanie vodičského oprávnenia skupiny D odmietol uhradiť.
13. Žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že dňa 22.03.2019 bol za nimi žalovaný, že chce ukončiť pracovný pomer ku dňu 30.03.2019. Tento návrh neakceptovali, pretože nemali za žalovaného žiadnu náhradu. Oznámili mu, že môže však podať výpoveď aj s príslušnou výpovednou dobou v zmysle zákonníka prace. V apríli, konkrétne 10.04.2019 im bola predložená výpoveď, kde žalovaný chcel ukončiť pracovný pomer k 30.04.2019, kde sa vyjadrili súhlasne a na základe tejto žiadosti bola nimi vypracovaná aj dohoda o ukončení pracovného pomeru. Chcela by ešte zareagovať na doručovanie písomností a ich ďalší osud. V marci žalovaný podal žiadosť o ukončenie pracovného pomeru a dal ho jej manželovi. Ona žalovanému volala s tým, že s tým nesúhlasí, nakoľko nemali za žalovaného náhradu. V apríli poštou dostali výpoveď, na základe ktorej vyvolali stretnutie, kde boli prítomní ona, jej manžel, žalovaný a ich účtovníčka pani Klačanská. Tam mu vysvetlili, že ak chce dať výpoveď, tak výpovedná doba je dva mesiace. Pán žalovaný trval na tom, že chce ukončiť pracovný pomer k 30.04.2019, s čím nakoniec súhlasili a toto aj písomne poznamenala na jeho žiadosti. Požiadala žalovaného, aby sa na to podpísal, čo odmietol. Následne v ten deň sami vypracovali dohodu o skončení pracovného pomeru, pričom ju dali žalovanému. Ten si ju zobral a na druhý deň im ju podpísanú vrátil. Nesúhlasí s tým, že mali pre žalovaného nachystanú faktúru, bavili sa o tom. Nesúhlasí s tým, že žalovanému povedali, že na základe dohody sú medzi nami vysporiadané všetky práva a povinnosti z pracovnej zmluvy. Faktúry mu boli doručené až neskôr a to poštou. Čo sa týka nákladov spojených s vodičským oprávneným, tak suma je vypočítaná alikvotne, kde žalovaný absolvoval autoškolu u firmy Z. W..Y..R.. a školenie u E. J. U. K.. Na základe týchto kurzov a po absolvovaní skúšky žalovaný získal vodičské oprávnenie skupiny D. S tým boli spojené aj správne poplatky, ktoré boli uhradené kolkami. Na základe týchto výdavkov bola vystavená žalovanému faktúra a bola odvedená aj príslušné DPH. Keď sa podpisovala dohoda o ukončení pracovného pomeru, žalovaný bol upozornený na to, že nedodržal 5- ročnú lehotu, keďže sa k tomuto odmietol vyjadriť, toto zapracovali do faktúry a domáhajú sa zaplatenia nákladov súdnou cestou. Faktúra je riadne zaevidovaná a je súčasťou ich účtovníctva. Sú platcami DPH.
14. Žalovaný na nariadenom pojednávaní vypovedala, že nebol spokojný s pracovnými podmienkami. Dokonca sa stalo, že pracoval len 10 hodín týždenne. Bolo menej práce. On sa preto rozhodol ukončiť pracovný pomer a zaslal v marci žiadosť o skončenie pracovného pomeru, ktorá nebola akceptovateľná. V apríli podal novú žiadosť, kde bola uvedená aj výpoveď, žalobca ani toto neakceptoval ale sám vytvoril dohodu o ukončení pracovného pomeru. Keď sa podpisovala dohoda, tak on sa výslovne pýtal, či na základe tejto dohody je ešte firme niečo dlžný, povedali mu, že nie. Keď to podpísal, tak pri odchode mu dali faktúry, kde mu povedali, čo má zaplatiť s čím nesúhlasil. On povedal, že však boli dohodnutí, že je všetko vyrovnané, tak v ten deň ich ani neprevzal a boli mu zaslané až poštou.
15. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
16. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
17. Podľa § 517 ods. 2 cit. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
20. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzavreli dňa 28.12.2016 pracovnú zmluvu, pričom pracovný pomer trval do 01.01.2017 do 30.04.2019, pričom zmluvné strany sa dohodli, že žalobcovi vznikne nárok na náhradu nákladov spojených so získaním vodičského oprávnenia a kvalifikačnej karty na vedenie motorových vozidiel skupiny D pre žalovaného v prípade, ak pracovný pomer bude ukončený v lehote kratšej ako 5 rokov od dňa podpisu pracovnej zmluvy z dôvodov na strane žalovaného ako zamestnanca.
21. Súd ma za dostatočne preukázané, že pracovný pomer bol ukončený výslovne na žiadosť žalovaného, o čom svedčia listy žalobcu zo dňa 22.03.2019 a 10.04.2019. Skutočnosť, že samotnú dohodu o skončení pracovného pomeru písomne vypracoval žalobca, ešte neznamená, že skončenie pracovného pomeru bolo z podnetu žalobcu. Žalovaný hodnoverným spôsobom nijako nepreukázal, že v rámci dohody o skončení pracovného pomeru zaniklo právo žalobcu na úhradu vynaložených nákladov spojených so získaním vodičského oprávnenia pre žalovaného. Práve naopak, žalovanému muselo byť zrejmé, že ak mieni skončiť pracovný pomer, bude mu vystavená faktúra na úhradu týchto nákladov, keďže nedodržal dĺžku doby pracovného pomeru v trvaní 5 rokov. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platného v rozhodnom čase
22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).