Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Csp-281-2016.pdf
PDF · 127.65 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/281/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.Y.. XXX, XXX XX K.Y., o zaplatenie sumy 364,75 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Súd nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.11.2016 domáhal zaplatenia sumy 364,75 Eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 364,75 Eur od 22.08.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania voči žalovanému. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 13.09.2012 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a všeobecných obchodných podmienok zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného. Podľa VOP je žalovaný povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť a dostal sa na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal. Žalobca uviedol, že účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 21.08.2015 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Žalobca poukázal na všeobecné obchodné podmienky v spojení s výveskou úrokových sadzieb. Dlžná istina je vo výške 364,75 Eur úročená úrokom vo výške 28% ročne a to až do vyplatenia celej pohľadávky.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu napriek výzve nevyjadril.
3. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 27Csp/281/2016-30 zo dňa 30.01.2018 tak, že žalobca žalobcu bola zamietnutá a žalovanému súd nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca žalovanému počas ich zmluvného vzťahu neposkytol žiadne finančné plnenie, nemôže požadovať jeho vrátenie, ani úroky z úrokov úveru. Uviedol, že žalobca ako banka, ktorá poskytuje v súlade s bankovou licenciou úvery, prijíma vklady, poskytuje platobné a zaúčtovacie služby, uzavrela dňa 13.09.2012 so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom písomnú Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb s tým, že podľa výslovného vyjadrenia v nej uvedeného bola uzatvorená ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá má charakter zmluvného formuláru, pričom do jej obsahu bolo zahrnutých niekoľko typov zmlúv, resp. návrhov na uzatvorenie zmlúv, a to zmluva o zriadení účtu, návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní
platobnej karty, zmluva o poskytovaní elektronického bankovníctva, pričom označením (v príslušnom rámčeku) súhlasu resp. nesúhlasu s tým-ktorým typom zmluvy alebo návrhom zahrnutým v zmluve o spolupráci, prejavili účastníci vôľu uzatvoriť zmluvu o zriadení osobného účtu. Poukázal na skutočnosť, že zmluvu o zriadení účtu uzatvorenú účastníkmi a zahrnutú do obsahu Zmluvy o spolupráci posúdil (v súlade s § 708 v spojení s § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako zmluvu o bežnom účte, resp. ako zmluvu o zriadení osobného účtu, keď z výpisu z účtu žalovaného vedeného žalobcom vyplýva, že ku dňu 21.08.2015 evidoval žalobca na účte vedenom pre žalovaného debetný (záporný) zostatok vo výške 364,75 Eur, ktorý si v konaní uplatnil titulom nepovoleného debetného zostatku v súlade s výpisom z účtu z peňažného ústavu, ktorým deklaroval, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok žalovaného k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy. Ďalej súd v odôvodnení uviedol, že nepovolený debetný zostatok, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha, nie je ako pojem upravený právnym predpisom, keď jeho obsah si rozdielnym spôsobom upravujú vo svojich zmluvách, resp. obchodných podmienkach jednotlivé banky, pričom vymedzenie nepovoleného debetného zostatku, jeho vzniku a obsahu má vo vzťahu medzi účastníkmi relevanciu aj preto, že nepovolený debetný zostatok je žalobcom automaticky sankcionovaný debetným úrokom. Uviedol, že pohľadávka vo výške 364,75 Eur, ktorú žalobca eviduje ako zostatok k 21.08.2015, nebola žalobcom žiadnym spôsobom špecifikovaná, z dôvodu ktorého ju považoval za nepreskúmateľnú, nakoľko zo žiadnej prílohy nevyplýva, z akých položiek žalovaná istina pozostáva, či ide o čerpanú istinu, pripísané úroky alebo zaúčtované poplatky. Poukázal na skutočnosť, že žalobca po právnej stránke zrejme odvodzuje svoj nárok z bodu 3.12 VOP o nepovolenom prečerpaní, ktoré môže vzniknúť pri účtovaní úrokov, poplatkov a rôznych bankových operácií, keď táto zmluvná podmienka bola aj opakovane vyhlásená slovenskými súdmi za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti (napríklad OS Prešov 9C/90/2015), a preto takýto právny základ potom v danej veci nemožno považovať za opodstatnený, nakoľko zmluvné dojednanie, ktoré neprimerane zaväzuje spotrebiteľa, je pre svoju neprijateľnosť neplatné. Uviedol, že do úvahy by prichádzalo len prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia (podľa § 457 Občianskeho zákonníka), ak by žalobca preukázal, že došlo k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, t. j., že žalobca žalovanému v prospech jeho účtu poskytol nejaké finančné plnenie (okrem účtovaných poplatkov a úrokov). Súd prvej inštancie uviedol, že jediné tvrdenie, ktoré mu žalobca poskytol bolo tvrdenie, že pohľadávka existuje, pretože je uvedená na výpise z účtu vedeného v peňažnom ústave, avšak výpis z účtu vedeného žalobcom, aj keď ide o banku, nie je listinou, ktorá inkorporuje právo evidované vo výpise, resp. s ktorým výpisom ako listinou by bola spojená pohľadávka žalobcu voči žalovanému evidovaná vo výpise vo forme debetnej položky, keďže výpis z účtu, ktorý vedie žalobca ako banka pre žalovaného, nepreukazuje právny dôvod ani výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Mal za to, že pokiaľ považoval prvoinštančný súd jeho žalobu za neúplnú, mal ho vyzvať na jej doplnenie/opravu v zmysle § 129 ods. 1 C.s.p. Namietol, že súdom prvej inštancie na doplnenie žaloby vyzvaný nebol, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný, čím mu bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv, nakoľko rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania ním uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, pričom ide o vady konania vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p., ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Poukázal na skutočnosť, že strany sporu dňa 07.01.2013 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, ktorou mal žalovaný zriadený limit povoleného prečerpania vo výške 290,- Eur s tým, že na základe Zmluvy a VOP banka rozlišuje povolený debet (služba „povolené prečerpanie“) a nepovolený debet s tým, že žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s variabilným úrokom 19, 9 % ročne, ktoré sa riadi okrem zmluvy aj VOP čl. III. písm. T, účinných ku dňu uzatvorenia Zmluvy o povolenom prečerpaní, keď povolené prečerpanie je úverom, ktorý dlžník čerpá po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu. Uviedol, že splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach s tým, že zmluvný vzťah zaniká aj po prehodnotení limitu povoleného prečerpania, ak banka rozhodla o jeho zrušení, a to dňom uvedeným v písomnom oznámení banky o zániku zmluvy odoslanom klientovi, zánikom zmluvného vzťahu dochádza k splatnosti všetkých záväzkov klienta voči banke vzniknutých z povoleného prečerpania (VOP čl. III. písm. T bod 13 písm. c/, účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní). Poukázal na skutočnosť, že žalovaný prekračoval
povolený limit povoleného prečerpania, čím porušoval zmluvu tým, že sa dostal do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania, na základe čoho pristúpil k postupu v zmysle čl. 8.9 VOP a znížil mu limit povoleného prečerpania na 0 eur dňa 03.03.2014 (výpis z účtu č. 3/2014 za dané obdobie), pričom zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy v danej lehote, sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte, keď sa dlh žalovaného, po znížení limitu na 0 eur navyšoval z právneho titulu prekročenia (zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. f/ a § 18, bod 3.12 VOP, účinných ku dňu zníženia limitu na 0 eur). Uviedol, že istina dlhu vo výške 364,75 Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného, ktoré vyplývajú z histórie vo forme výpisov z účtu žalovaného, od otvorenia po zatvorenie účtu s tým, že kreditné obraty sa započítavajú na istinu. K názoru súdu prvej inštancie, že svoj nárok zrejme odvodzuje z bodu 3.12 VOP o nepovolenom prečerpaní, ktoré môže vzniknúť pri účtovaní úrokov, poplatkov a rôznych bankových operácií uviedol, že z ustanovení § 31 ods. 2, 4 zákona o platobných službách vyplýva, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané s tým, že ani zákon 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Žalobca poukázal na Rozsudok Súdneho dvora z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Biróová). Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že uvedený rozsudok sa analogicky týka aj iných spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, z dôvodu ktorého nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného s tým, že poplatky sú účtované na základe čl. IV. ods. 2 zmluvy o účte, v zmysle ktorého je banka za poskytovanie produktov/služieb oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Poukázal na skutočnosť, že z úvodných ustanovení Zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka) s tým, že v zmysle bodu 3.8 VOP musí mať klient na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke, keď nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte a ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Uviedol, že po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, keď úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta s tým, že nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ako vyplýva z vyššie uvedeného, ustanovenia jeho Všeobecných obchodných podmienok iba reflektujú ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte, a preto sa nejedná o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom, nakoľko úprava sa v podstatnej miere opiera o právnu úpravu, keďže s oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1.
5. Krajský súd uznesením č.k. 10Co/74/2018-151 zo dňa 16.08.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie, nakoľko dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odvolanie žalobcu je dôvodné. Z obsahu žaloby žalobcu, ktorú na súd prvej inštancie podal dňa 08.11.2016 vyplýva, že svoj nárok na zaplatenie istiny 364,75 Eur s príslušenstvom (28 % úrok z omeškania ročne od 22.08.2015), ktorý si v konaní voči žalovanému uplatnil predstavuje dlh, ktorý mu vznikol titulom nepovoleného prečerpania na jeho účte s tým, že žalobca k žalobe predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretú medzi stranami sporu dňa 13.09.2012 (žalobca ako banka, žalovaný ako majiteľ účtu), výpis z účtu č. 8 za obdobie od 01.08.2015 do 21.08.2015, sadzobník poplatkov a svoje Všeobecné obchodné podmienky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s námietkami žalobcu v podanom odvolaní, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, nakoľko ako z obsahu spisu vyplýva, jediným úkonom prvoinštančného súdu v posudzovanej veci bolo po doručení žaloby žalovanému (fikcia doručenia), oznámenie na úradnej tabuli súdu prvej inštancie, že verejne vyhlási napadnutý rozsudok, t. j. prvoinštančný súd rozhodol napadnutým rozsudkom bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 297 C.s.p., a keďže z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,
že žalobu považoval za neúplnú a výšku žalovanej istiny nepreukázanú, resp. nepreskúmateľnú, bolo jeho povinnosťou podľa § 129 ods. 1, 2 C.s.p. žalobcu vyzvať na odstránenie nedostatkov žaloby, t. j. na špecifikáciu uplatneného nároku a doplnenie skutkových okolností, od ktorých svoj nárok odvíja. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedený postup prvoinštančného súdu, ktorý napriek vadám žaloby vec prejednal a napadnutým rozsudkom rozhodol, postihol konanie vadou, na ktorú bol odvolací súd povinný prihliadať ex offo, nakoľko ak súd prvej inštancie dospel na základe žaloby žalobcu k záveru, že výšku žalovanej istiny nepreukázal, resp. jej výška je nepreskúmateľná, ako aj právny dôvod jej uplatnenia v súdnom konaní, porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, pretože tým, že neodstránil nedostatky žaloby (§ 129 ods. 1 C.s.p.), odňal žalobcovi právo pred súdom konať, nakoľko iba takýto postup by bol v súlade s citovanými procesnými ustanoveniami.
6. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 21.10.2020.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 13.09.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu účinnými od 15.12.2012 a od 01.02.2014, sadzobníkom poplatkov, sadzobníkom úrokov, zmluvou o povolenom prečerpaní zo dňa 07.01.2013, výzvou zo dňa 14.05.2014, kópiou doručenky, výpisom z účtu, doplnením žaloby a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
9. V zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 13.09.2012 je uvedené, že žalobca zriaďuje žalovanému osobný účet s frekvenciou výpisov mesačne. Žalovanému bola zároveň vydaná platobná karta Maestro s denným limitom platobnej karty 1.000,- Eur.
10. Zo sadzobníka poplatkov žalobcu s dátumom účinnosti od 01.01.2013 súd zistil že je v ňom okrem iného upravený mesačný poplatok za vedenie účtu v sume 1,89 Eur, poplatok za hotovostný vklad 0,50 Eur, výzva pri nepovolenom prečerpaní osobného účtu 30,- Eur, upomienka 15,- Eur a príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou alebo výkonom rozhodnutia 5,- Eur.
11. Ďalej bola uzatvorená dňa 07.01.2013 zmluva o povolenom prečerpaní na účte žalovaného a to do výšky 290,- Eur s variabilnou úrokovou sadzbou.
12. Podľa úrokových sadzieb Prima banky Slovensko, a.s. účinných od 01.07.2016 úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu je 28% ročne.
13. Žalobca doložil výzvu na vysporiadanie nepovoleného debetného zostatku zo dňa 14.05.2014, ktorá bola podľa doručenky žalovanému doručená dňa 30.05.2014
14. Podľa časti III. A bod 23 VOP účinných ku dňu 07.12.2013 ak účet/vkladový účet dosiahne debetný (záporný zostatok), tento debetný zostatok nadobúda charakter nepovoleného prečerpania. V takomto prípade banka zašle klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného prečerpania v lehote v nej stanovenej a klient je povinný túto povinnosť splniť. Nevyrovnanie nepovoleného prečerpania v stanovenej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte, pohľadávky banky z nepovoleného prečerpania sa stáva okamžite splatnou vrátane príslušenstva a banka je oprávnená si ju započítať na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Zaslanie upomienky je spoplatnené v zmysle aktuálneho sadzobníka. Výška úroku uplatňovaného pri nepovolenom prečerpaní na účte je uvedená v informáciách o výške úrokových sadzieb zverejnených v obchodných priestoroch a na internetovej stránke banky.
15. V špecifikácii žaloby žalobca uviedol, že účastníci uzavreli dňa 07.01.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, ktorou poskytol žalobca žalovanému limit povoleného prečerpania vo výške 290,- Eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,9% ročne. Na základe zmluvy a
VOP banka rozlišuje povolený debet a nepovolený debet. Žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s úrokom 19,9%. Povolené prečerpanie dlžník čerpá po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu. Žalovaný prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, čím porušoval zmluvu a dostal sa do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania. Na základe uvedeného znížil žalobca žalovanému povolené prečerpanie na 0,- Eur dňa 03.03.2014. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu. Žalovaná suma 364,75 Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Žalobca vyzval výzvou zo dňa 14.05.2014 žalovaného na splatenie debetného zostatku. Účet žalovaného bol zrušený dňa 21.08.2015.
16. Z výpisov z účtu žalovaného vyplynulo, že sa dostal na svojom účte do nepovoleného prečerpania, ktoré ku dňu 21.08.2015 predstavovalo sumu 364,75 Eur. žalovaný mal odo dňa 07.01.2013 povolené prečerpanie do výšky 290,- Eur. V mesiaci 07/2013 mal žalovaný na účte posledný kreditný zostatok vo výške 1,42 Eur a v tento mesiac účtoval žalobca na účte poplatok z vedenie exekúcie v sume 5,- Eur. V mesiaci 08/2013 bola na účte posledný krát kreditná transakcia zo strany žalovaného, pričom stav účte ku dňu 30.08.2013 bol -1,25 Eur. Od tohto mesiaca na účte neprebehla žiadna kreditná transakcia zo strany žalovaného. Celkovo od mesiaca 09/2013 až do uzavretia účtu do 21.08.2015, t.j. 24 mesiacov žalobca účtoval na účte žalovaného sumu 89,70 Eur (23 x 3,90 Eur) ako poplatok za vedenie účtu, sumu 120,- Eur (24 x 5,- Eur) ako poplatok za vedenie exekúcie, sumu 30,- Eur ako výzvu (v mesiaci 05/2014), sumu 30,- Eur (2 x 15,- Eur) ako upomienky (v mesiaci 03/2014, kedy bolo zrušené povolené prečerpanie a v mesiaci 04/2014) a sumu 93,80 Eur ako úroky. Ku dňu 31.03.2014, kedy bolo zrušené povolené prečerpanie bol na účte stav -82,37 Eur. Celkovo žalobca účtoval za uvedené obdobie sumu 363,50 Eur + debetný stav na konci mesiaca 08/2013 bol 1,25 Eur, celkovo bol teda stav účtu ku dňu 21.08.2015 v sume 364,75 Eur.
17. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
18. Podľa § 708 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 31.7.2012 (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
19. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
20. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
21. Podľa § 711 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Banka opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie; opravu chybného zúčtovania platieb je banka povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.
22. Podľa § 712 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka banka je povinná oznámiť majiteľovi účtu údaje o prijatých a vykonaných platbách v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody
peňažných prostriedkov. Majiteľ účtu je oprávnený požadovať, aby mu banka preukázala vykonanie platieb.
23. Podľa § 713 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi účtu úroky z týchto prostriedkov. Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
24. Podľa § 714 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zo zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak nie je v zmluve určené niečo iné, koncom každého kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech bežného účtu. Ak nie je výška úroku dojednaná v zmluve, je banka povinná platiť úroky ustanovené zákonom alebo na základe zákona, inak úroky obvyklé pre účty vedené za podobných podmienok.
25. Podľa § 715 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka zmluvu môžu majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu. Zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.
26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
27. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
28. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
29. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
30. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
31. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
33. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
34. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
35. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
36. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
37. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
38. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného do 30.11.2011 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
39. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
40. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
41. Súd mal z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov preukázané, že žalobca v postavení banky a žalovaný v postavení majiteľa účtu dňa 13.09.2012 platne uzatvorili zmluvu o zriadení účtu podľa ustanovení Obchodného zákonníka, obsahom ktorej je podľa čl. I zriadenie účtu, typ účtu osobný účet, frekvencia výpisov mesačne. Uzavretie zmluvy nebolo medzi stranami sporné. Táto zmluva je zmluvou o bežnom účte a obsahuje podstatné náležitosti ustanovené zákonom na platné uzatvorenie zmluvy o bežnom účte, t.j. označenie zmluvných strán, záväzok banky zriadiť bežný účet pre majiteľa a menu, v akej sa účet zriaďuje. Zmluva o bežnom účte vzniká dohodou zmluvných strán o celom jej obsahu. V konaní mal súd preukázané, že zmluva o bežnom účte bola uzavretá písomne, aj po formálnej stránke ju súd hodnotil ako platnú, uzavretú v súlade s ustanovením § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zmluva o bežnom účte je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom. Spotrebiteľský charakter tejto zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že veriteľ je dodávateľom služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalovaný požadoval otvoriť účet nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte a to aj s prihliadnutím § 52 Občianskeho zákonníka.
42. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žaloba nebola podaná dôvodne. Zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že pri rozhodnutí je nutné zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorých súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia a znamená to, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, súd tu poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla sp. zn. 3 MCdo 14/2014.
43. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, pri posudzovaní nárokov žalobcu, ktoré uplatnil žalobou, súd aplikoval predpisy občianskeho práva z dôvodu úpravy v § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2015. Súd má za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o bežnom účte, z titulu ktorej žalobca žiada od žalovanej zaplatenie nepovoleného prečerpania na bežnom účte. Na nepovolené prečerpanie na bežnom účet sa v zmysle § 710 Obchodného zákonníka vzťahujú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka o zmluve o úvere. Vzhľadom na postavenie žalovanej ako spotrebiteľa sa na nepovolené prečerpanie na bežnom účte vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého jednou z náležitostí zmluvy o úvere, ktorá musí mať písomnú formu, je aj údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, pričom absencia tohto údaju spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o poskytovaní bankových produktov a služieb neobsahuje dohodu zmluvných strán o výške úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní na bežnom účte v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., z tohto dôvodu nie je možné v zmysle § 11ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať ani úrok ani poplatky. Ani samotná zmluva o prečerpaní na účte zo dňa 07.01.2013 (doložená až v podanom odvolaní) neobsahuje dohodu zmluvných strán o výške úrokovej sadzby.
44. Súd neposúdil požadovanú sumu 364,75 Eur ako povolené prečerpanie, nakoľko z výpisov z účtu od mesiaca august 2013 a nasledujúce je zrejmé, že nedochádzalo k čerpaniu povoleného prečerpania a pohľadávka žalobcu spočíva výlučne v účtovaných poplatkoch a úrokoch na neuzatvorenom bežnom účte. Žalobca síce dňa 14.05.2014, t.j. po 1,5 mesiaci výzvou vyzval žalovaného na vyrovnanie nepovoleného zostatku vo výške 138,45 Eur, avšak následne nechal naďalej účet otvorený až do mesiaca august 2015 (ďalších 15 mesiacov), kedy účet uzavrel, napriek tomu, že žalobca vedel, že žalovaný podstatne porušil zmluvu o bežnom účte, naďalej účtoval poplatky a úroky. Takéto konanie žalobcu je v rozpore s § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a nemôže požívať právnu ochranu.
45. Preto súd žalobu zamietol, a to vrátane požadovaného debetného úroku, keďže žalobcovi nepatrí príslušenstvo pohľadávky, t.j. podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka úrok, pre tieto dôvody je žaloba zamietnutá aj o zaplatenie 28% ročne zo sumy 364,75 Eur od 22.08.2015 do zaplatenia.
46. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú, rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).