Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/144/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. októbra 2020 prejednal sťažnosť odsúdeného

D. D.,

nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom W. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 23. septembra 2020 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 10.03.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 18.1.2009 bol D. D. odsúdený pre obzvlášť závažný zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s odkazom na § 138 písm. c/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 15 rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa a , Tr.zák. a Tr.zák. rozhodnuté tak, že sa návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. V písomných dôvodoch uviedol, že trpí viacerými ochoreniami, ktoré utrpel počas výkonu trestu. S tým sa okresný súd nevysporiadal. Mal sa zaoberať tým, ako sa odsúdený správal vo výkone trestu. Pokarhanie má ešte z roku 2013, vzhľadom na časový odstup to má byť vymazané. Pedagógovia sú voči jeho osobe zaujatí. Nebolo to žiadne zabitie, čo spáchal. Mali sa zaoberať jeho výkonom trestu, kde mu choroby bránili splniť lepšie podmienky. Teraz mu hrozí smrť. Lieky ho udržujú pri živote. Potrebuje si na slobode dať veci do poriadku, žena za ktorú sedí ani nebola matka, ale macocha. Kontakty s deťmi nemá, pretože má exekúcie, a tie by na nich padli. Žiada, aby krajský súd rozhodnutie prehodnotil v prospech jeho ako otca, a v prospech jeho detí.

Krajský súd v Trenčíne na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí v súlade s ustanovením Odsúdený na tomto verejnom zasadnutí bol v súlade s ustanovením aj vypočutý. Teda mal možnosť pred súdom sa vyjadriť, ako k svojmu správaniu sa vo výkone trestu odňatia slobody, tak aj k dôvodom svojho návrhu na podmienečné prepustenie.

Senát nadriadeného súdu sa ďalej stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie v podobe výkonu najmenej troch štvrtín uloženého trestu.

Jeho správanie a plnenie povinností vo výkone trestu odňatia slobody sa však iba čiastočne javí na požadovanej úrovni. Na programe zaobchádzania, ktorý mu bol stanovený participuje tiež len čiastočne. Resocializačnú prognózu ústav zhodnotil v jeho prípade ako nepriaznivú, pre jeho postoj k trestnej činnosti, ktorú popiera, násilný charakter jeho trestnej činnosti, recidívu, nízke vzdelanie, závislosť na alkohole, či nezamestnanosť. Ústav na výkon trestu na základe toho neodporučil jeho podmienečné prepustenie.

Súd prvého stupňa preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správne dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa zásadnú materiálnu podmienku v podobe očakávania, že bude na slobode viesť riadny život aj bez toho, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody. Tu správne súd prvého stupňa poukázal na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý bol do nástupu výkonu aktuálneho trestu tri krát súdne trestaný. Vo všetkých prípadoch pre násilné trestné činy, je teda zrejmé, že jeho agresivita sa stupňovala, a ani predchádzajúce tresty neviedli k jeho náprave, čo svedčí o jeho ťažšej napraviteľnosti, ale aj poukazuje na nepriaznivú resocializačnú prognózu. Táto prognóza je ovplyvnená vysokým rizikom sociálneho zlyhania, ktoré riziko je podmienené preukázanými skutočnosťami v podobe dlhodobého užívania alkoholu, absencie zamestnania, nedostatočného vzdelania, či opakovania násilnej trestnej činnosti, ku ktorej odsúdený neprezentuje žiaden kritický postoj, dokonca ju popiera.

K sťažnostným námietkam odsúdeného ohľadom jeho nepriaznivého zdravotného stavu je potrebné uviesť, že z hodnotenia ústavu vyplýva, že odsúdený v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody v nemocnici pre odsúdených, a je mu tam poskytovaná adekvátna lekárska starostlivosť. Ťažko možno uveriť argumentom odsúdeného v tom, že od začiatku dlhodobého trestu odňatia slobody si nevytvoril podmienky na disciplinárnu odmenu, hoci k jeho potrestaniu z roku 2013 uviedol, že ho súd nemal brať do úvahy. Vzhľadom k tomu, že súd posudzuje správanie sa odsúdeného po celý čas výkonu trestu odňatia slobody, musí brať do úvahy všetky okolnosti tohto trestu odňatia slobody sa týkajúce. Z jeho hodnotenia je zrejmé, že u neho k prevýchove nedošlo ani vo výkone dlhodobého trestu.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.