Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_9Csp-56-2019.pdf
PDF · 77.65 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou, v právnej veci žalobcu : Consulting One SK, s.r.o., , so sídlom v Bratislave, Košiclá č. 56, IČO : 47664878 , proti žalovanému : AH. F., H.. XX.XX.XXXX, C. N. C., M. Č.. X , o zaplatenie 600,55 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 600,55 eur , spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 600,55 eur od 24.12.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 600,55 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. V žalobe dôvodil, že právny predchodca Tatra Banka, a.s. so žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby , na základe ktorej poskytol žalovanému sumu 700 eur . Žalovaný sa zaviazal zaplatiť úver v splátkach po 817,94 eur mesačne, v počte splátok 64. Celkom sa zaviazal zaplatiť sumu 1148,16 eur , pri ročnej úrokovej sadzbe 19,90 % a RPMN 25 % Žalovaný doposiaľ zaplatil iba sumu 267,22 eur a prestal úver splácať. Žalobca ku dňu 20.12.2016 pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru. Žalobca si súdnou cestou uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 600,55 eur, ktorá predstavuje nezaplatenú časť pohľadávky žalobcu a úrok z omeškania u uvedenej sumy .
2. Vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi súd zistil, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou Tatra banka , a.s. zmluvu , ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou, kde na strane veriteľa vystupoval v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti veriteľ a na strane dlžníka žalovaný ako fyzická osoba. Uvedený záväzkový vzťah bol súdom posúdený ako vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. Tento právny predpis v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Hoci zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, vzhľadom k tomu, že je zároveň i zmluvou spotrebiteľskou , súd aplikoval na prejednávanú vec ustanovenia občianskeho zákonníka.
3. Podľa §489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti.
4. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plene úroky z omeškania ( veta prvá pred bodkočiarkou )
5. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
6. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
7. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý nesplní svoj dlh riadne a včas, je v omeškaní (veta prvá ).
8. Záväzok najčastejšie vzniká tým, že sa dlžník zaviaže na určité plnenie (záväzky vznikajúce zo zmlúv, resp. všeobecne z právnych úkonov). Niekedy sa zaviazanosť dlžníka viaže na určitý, zákonom určený skutkový stav bez ohľadu na záväzkový úmysel dlžníka (mimozmluvné záväzky, resp. záväzky mimo právnych úkonov). Občiansky zákonník rozoznáva štyri dôvody vzniku záväzkov. Záväzky vznikajú: a) z právnych úkonov, najmä zo zmlúv. Dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu pritom môžu byť dvojstranné (i nepomenované) alebo viacstranné zmluvy, ale aj jednostranné právne úkony. b) zo spôsobenej škody c) z bezdôvodného obohatenia d) z iných v zákone uvedených skutočností. 10. V danom prípade súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k vzniku záväzkového vzťahu na základe uzatvorenia Zmluvy , ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko tu na strane poskytovateľa služieb stojí obchodná spoločnosť, teda subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť a dodávateľ a na strane druhej fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý službu prijíma.
11. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
12. V danom prípade je zrejmé, že žalovaný porušil zmluvné podmienky tým, že pôžičku prestal splácať, v čoho dôsledku veriteľ vyhlásil jej mimoriadnu splatnosť. Nezaplatená časť pohľadávky predstavovala
ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru sumu 600,55 eur a túto časť žalovaného nároku považoval súd za dôvodnú. Žalovaný porušil zmluvné podmienky, dostala sa omeškania so splatnosťou dlhu počnúc dňom 20.12.2016 ( deň po splatnosti úveru ) a preto žalobcovi patrí zákonný úrok z omeškania podľa § 517 a nasl.
13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % , nakoľko i úspech žalobcu v konaní bol v pomere 85 %.
Poučenie:
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 367 ods. 1 CSP , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.