Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/2/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej, v sporovej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., 2/ E. B., E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX C., oboch zastúpených: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát, so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, IČO: 42232805, proti žalovaným: 1/ G. B., E. H., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., 2/ A. I., E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., 3/ G. B., E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., žalovaní 1/ až 3/ všetci zastúpení: JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, IČO: 42230080, 4/ J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX K. L. B., M. E., o určenie, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí nehnuteľnosť - rodinný dom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. -187 z 25.5.2023, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaní 1/ až 4/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebohých G. B. a J. B. a do dedičstva po nich patrí nehnuteľnosť – rodinný dom postavený na parcele CKN XXX/X bez súpisného čísla, nachádzajúci sa v k. ú. C., okres B.. Priznal žalovaným 1/ až 4/ voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu, t. j. ani medzi žalujúcou a žalovanou stranou nebolo sporné, že rodinný dom postavený na parcele CKN č. XXX/X, bez súpisného čísla v k. ú. C. patril do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov G. B., E. H. a J. B.. Uvedený záver bol preukázaný aj z vykonaného dokazovania.

3. Žalobcovia odôvodňovali svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení tým, že vyhovením žalobe sa odstráni právna neistota vo vlastníckych vzťahoch a vyrieši sa potreba zápisu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Zároveň poukázali na to, že po úmrtí G. B. a J. B. nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dedičstva k tejto nehnuteľnosti.

4. Súd sa s uvedenou argumentáciou žalobcov nestotožnil. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov G. B. a J. B. a následne aj k vyporiadaniu dedičstva k predmetnému domu po nebohej G. B..

5. Ako vyplynulo z dokazovania, predmetný rodinný dom patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov G. B. a J. B., ktorí ho postavili na základe stavebného povolenia zo dňa 11.1.1989 (ods. 6. odôvodnenia). G. B. zomrela dňa XX.XX.XXXX, čím v zmysle o rodine zaniklo ich manželstvo a zároveň v zmysle zaniklo i bezpodielové spoluvlastníctva manželov. Dedičské konanie po G. B. bolo vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. , pričom z osvedčenia o dedičstve zo dňa 29.7.1997 vyplýva (ods. 7. odôvodnenia), že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov neboli žiadne veci, takže žiadna dohoda dedičov o vyporiadení bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky G. B. a pozostalého manžela J. B. v tomto konaní nebola uzavretá. Z vyplýva, že ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo, ak do troch rokov od jeho zániku nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie na súd, platí, že ak ide o nehnuteľné veci, tieto sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely sú rovnaké. Teda v danom prípade došlo k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo zákona, teda všetky nehnuteľné veci tam patriace sa dostali do podielového spoluvlastníctva s rovnakými podielmi. Na základe uvedeného zákonného vyporiadania J. B. darovacou zmluvou zo dňa 26.5.2004 (ods. 8. odôvodnenia) previedol svoj 1 podiel na nehnuteľnostiach N. B. a G. B.. Pokiaľ ide o druhý 1 podiel na nehnuteľnostiach patriacich G. B., tento bol prededený v dodatočnom dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. a nadobudli ho N. B. a A. B., každý z neho jednu polovicu, t. j. 2/8 z celku (ods. 9. odôvodnenia).

6. Zároveň na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že predmetom zákonného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne darovacej zmluvy zo dňa 26.5.2004 a dodatočného dedičského konania bola aj nehnuteľnosť špecifikovaná v žalobnom návrhu ako rodinný dom - postavený na parcele CKN č. XXX/X, bez súpisného čísla. Z výsluchov účastníkov konania vyplynulo, a uvedené medzi nimi ani nebolo sporné, že na pozemkoch tvoriacich dvor (pôvodne parcela CKN č. XXX o výmere 668 m2, teraz parcely CKN XXX/X o výmere 600 m2 a CKN č. XXX/X o výmere 68 m2), ktorý patril do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa nachádzali tri nehnuteľnosti – stavby, a to pôvodný rodičovský rodinný dom súpisné č. XXX, pôvodne evidovaný na LV č. XXX (teraz LV č. XXXX), ktorý bol ako hlavný predmet vymedzený v darovacej zmluve zo dňa 26.5.2004 a následne v dodatočnom dedičskom konaní. Výlučným vlastníkom uvedeného rodinného domu je v súčasnosti žalovaná 1/. Ďalej sa na uvedených pozemkoch nachádzala stavba, ktorá v súčasnosti je evidovaná na LV č. XXXX ako hospodárska budova, a ktorú v súčasnosti vlastní žalobca 1/. Uvedená stavba v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov G. B. a J. B. nebola samostatne evidovaná v katastri nehnuteľnosti, a ako vyplynulo z vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu, bola označovaná ako letná kuchyňa. A stavba označená ako letná kuchyňa bola ako príslušenstvo rodinného domu súpisné č. XXX, evidovaného na LV č. XXX, vymedzená v darovacej zmluve zo dňa 26.5.2004, ako aj v dodatočnom dedičskom konaní. A tretia stavba, ktorá je predmetom konania, bola postavená na základe stavebného povolenia 11.1.1989 (ods. 6. odôvodnenia) a bola označená ako jednoduchá stavba /dreváreň, maštaľ, garáž/. Rovnako z výsluchu účastníkov vyplynulo, že uvedenú stavbu označovali ako maštaľ, garáž a pôvodne takémuto účelu mala aj slúžiť. Súd zdôrazňuje, že ako príslušenstvo rodinného domu súpisné č. XXX, evidovaného na LV č. XXX, bola predmetom darovacej zmluvy zo dňa 26.5.2004, ako aj dodatočného dedičského konania aj stavba označená ako maštaľ, garáž. Teda stavba označená v žalobe ako rodinný dom - postavený na parcele XXX/X, bez súpisného čísla bola ako príslušenstvo rodinného domu súpisné č. XXX predmetom zákonného vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne pod označením maštaľ, garáž bola predmetom darovacej zmluvy, ako aj dodatočného dedičského konania.

7. Vzhľadom k vyššie uvedenému má súd za to, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže žiadne právne dôsledky by uvedené súdne rozhodnutie nevyvolalo. Stavba označená v žalobe už bola predmetom zákonného vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva a následne ako maštaľ, garáž bola predmetom prevodov v zmysle darovacej zmluvy a dedičského konania. Teda súdne určenie, že predmetný rodinný dom patril do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, by nemohol vyvolať ďalšie dedičské konanie po nebohej G. B., keďže jej podiel na uvedenej nehnuteľnosti už bol prededený v dodatočnom dedičskom konaní a zároveň podiel J. B. bol prevedený darovacou zmluvou. Takže žiadnu úpravu vlastníckych pomerov k uvedenej stavbe - rodinnému domu, by súdne rozhodnutie nemohlo vyvolať. A teda podaná žaloba nie je vhodným prostriedkom ochrany práv žalobcov.

8. Na pojednávaní konanom dňa 25.5.2023 súd zamietol ďalšie návrhy žalobcov na doplnenie dokazovania výsluchom žalobkyne 2/ a O. P. G.. Vzhľadom k tomu, aké skutočnosti sa mali ich výsluchom preukázať, súd ich výsluch vzhľadom na predmet konania a už vykonané dokazovanie nepovažoval za potrebný, a preto s poukazom na zásadu hospodárnosti a účelnosti tieto dôkazy súd nevykonal.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. .

10. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Odvolanie odôvodnili ust. , t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ust. , t. j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ust. , t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. , t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Poukázali na to, že do veci bol navrhnutý ako svedok pán G., ktorý bol členom kontrolnej skupiny – komisie orgánu obce, ktorá vykonala v minulosti kontrolu priamo na mieste, kde sa nachádzala sporná nehnuteľnosť. Tento vykonával funkciu starostu v 90-tych rokoch, teda je tu predpoklad, že svojou výpoveďou mohol prispieť k objasneniu akým spôsobom sa uchovávali doklady týkajúce sa stavebného konania alebo kam sa ďalej odosielali. V rámci návrhu na doplnenie dokazovania žalobcovia navrhli aj doplnenie podkladov týkajúcich sa stavebného konania spornej nehnuteľnosti zo strany obecného úradu, ktorý však v tomto nebol nápomocný a nebol úspešný v dohľadaní potrebných dokumentov.

13. Súd sa však s názorom žalobcov nestotožnil a výsluch spomínaného svedka nevykonal. V odôvodnení rozhodnutia súd žiadnym spôsobom nevysvetlil dôvody, pre ktoré nepristúpil k vykonaniu výpovede žalobcami navrhnutého svedka.

14. Odôvodnenie napadnutého rozsudku teda nespĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. Súd prvej inštancie v súlade so zákonom odmietol vykonať navrhnutý dôkaz, avšak v napadnutom rozsudku sa s jeho odmietnutím dostatočne nevyporiadal, čím odoprel žalobcom právo na spravodlivý proces. Žalobcovia majú v danej veci naliehavý právny záujem. Rovnako sa nestotožňujú s odôvodnením súdu prvej inštancie, že sporná nehnuteľnosť už bola zahrnutá do bezpodielového spoluvlastníctva a prededená. Sporná nehnuteľnosť, ktorá podľa žalobcov bola postavená na účely bývania, teda išlo o stavbu z kategórie rodinných domov, nemohla byť prededená. Žalovaní sa vo svojich výpovediach rozchádzali v tom, kedy sa tam rodičia žalobcov nasťahovali, či sa tam vôbec niekedy chovali zvieratá alebo sa tam zvieratá vôbec nestihli chovať.

15. Celkový obraz o tom aký bol zámer so spornou nehnuteľnosťou dotvárajú slová žalovanej 2/, ktorá vypovedala, že v čase výstavby spornej nehnuteľnosti prišiel k svokrovcom vtedajší starosta B. a policajti. Starosta trval na tom, aby spornú nehnuteľnosť svokor zbúral. Z výpovede žalovanej 3/ vyplýva, že išlo o to, že už predtým tam bola postavená hospodárska budova, v ktorej býval žalobca. Starosta sa bál, že dedo postaví ďalšiu budovu, v ktorom by bývali ďalší ľudia. Starosta nechcel, aby sa to tam rozširovalo a bola z toho osada.

16. To čo sa skutočne udialo je to, že nebohí rodičia žalobcov si chceli postaviť vlastný dom. Nakoľko však otec žalobcov vedel a predpokladal, že stavebné povolenie na rodinný dom mu obecný úrad nevydá, požiadal o stavebné povolenie na jednoduchú stavbu. Ak by maštaľ v čase výstavby naozaj vyzerala ako maštaľ, prečo by starosta vyjadril svoje obavy, že ide o ďalšiu budovu na bývanie.

17. Vnuk žalovanej 1/ Q. B. si spornú nehnuteľnosť upravil a dnes v nej riadne býva. Prístup žalovaných sa žalobcom javí ako vypočítavý a na celú situáciu používajú dvojaký meter. Čo sa v prípade rodičov žalobcov javilo ako problém a žalovaní nepripúšťajú možnosť, že išlo o rodinný dom, v prípade Q. B. je podľa žalovaných bývanie v upravenej maštali v poriadku.

18. Žalovaní vo svojich vyjadreniach k odvolaniu žalobcov navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. V následných vzájomných vyjadreniach (, , ) zotrvali sporové strany na svojich doterajších stanoviskách.

20. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené vady (vrátane nevyhovenia návrhu žalobcov na doplnenie dokazovania), ktoré by mali za následok znemožnenie strane – žalobcom, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

23. Podľa , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

24. Podľa , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

25. Podľa , ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

26. Podľa , , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

27. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že predmetná nehnuteľnosť nachádzajúca sa na parcele CKN XXX/X, k. ú. C., okres B., bola stavaná na základe stavebného povolenia z 11.1.1989 manželmi J. B. a G. B.. Toto stavebné povolenie však sa nevzťahovalo na výstavbu rodinného domu, ako bolo v konaní vlastne nesporné, ale išlo o jednoduchú stavbu označenú ako dreváreň, maštaľ a garáž, teda vlastne viacúčelovú stavbu, ktorá so zreteľom na všetky okolnosti bola príslušenstvom rodinného domu súpisné č. XXX, zapísaného na LV č. XXX.

28. Následne súd prvej inštancie podrobil nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, analýze pokiaľ ide o prechod právnych pomerov k nej, pričom so zreteľom na obsah spisu správne uzavrel, že po smrti G. B. 23.11.1996 predmetná nehnuteľnosť mala charakter podielového spoluvlastníctva manželov G. B. a J. B., pričom darovacou zmluvou z 26.5.2004 J. B. previedol svoj podiel 1 na N. B. a G. B., (právnu nástupkyňu nebohej manželky), pričom 1 patriaca na základe týchto právnych skutočností nebohej G. B. bola predmetom dedičského konania vedeného pod sp. zn. Okresného súdu Bardejov a tento podiel nadobudli N. B. a A. B..

29. Okolnosť, že predmetná stavba bola už manželmi G. B. a J. B. užívaná aj na bývanie je v kontexte dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie bez právneho významu, pretože účelové určenie tejto stavby v súlade so stavebným povolením bolo jednoznačné v tom zmysle, že malo ísť len o príslušenstvo pôvodného rodinného domu súpisné č. XXX, malo ísť teda v zmysle vyššie uvedeného o dreváreň, maštaľ alebo garáž. Žiadne ďalšie zásahy do tejto stavby a eventuálne využívanie na bývanie nemôžu zmeniť charakter tejto budovy, ktorá pôvodne na účel chovu hospodárskych zvierat aj slúžila, a až neskôr manželia B. sa rozhodli v nej aj bývať. Všetky tieto okolnosti nezmenili charakter predmetnej budovy ako príslušenstva rodinného domu pod súpisným č. XXX. Žiadne právne kroky, ktoré by zmenili charakter a účelovosť tejto stavby v konaní neboli preukázané a zo strany stavebníkov, teda manželov G. B. a J. B. podniknuté. Preto nemožno konštatovať, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania nemohla byť predmetom dedičského konania ako príslušenstvo pôvodnej stavby, teda dedičského konania pod sp. zn. , tak ako to namietajú žalobcovia vo svojej odvolacej argumentácii.

30. Nemožno súhlasiť ani s odvolacou argumentáciou žalobcov týkajúcou sa absencie náležitého dokazovania na súde prvej inštancie v podobe nevypočutia svedka G., bývalého starostu obce C., ktorý by mal objasniť bližšie okolnosti výstavby predmetnej nehnuteľnosti a stavebného konania. Doklady, ktoré sú pripojené k spisu totiž poskytujú dostatočne hodnoverný obraz o tom, aké bolo účelové určenie predmetnej stavby a na základe akých rozhodnutí orgánov štátnej správy, t. j. stavebného povolenia bola táto stavba realizovaná.

31. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia náležite vyporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré vyšli najavo v štádiu prvoinštančného konania vrátane okolností prečo nevypočul navrhovaného svedka G., o čom svedčí bod 32. napadnutého rozsudku. Za týchto okolností rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle , a to tak z hľadiska vnútornej štruktúry tohto rozhodnutia ako aj logických argumentov, ktoré súd pri svojom rozhodovaní použil. V tomto kontexte treba vnímať ako nosný dôkaz stavebné povolenie vydané Okresným národným výborom v Bardejove – odbor územného plánovania a stavebného poriadku z 11.1.1989 (č.l. 52 spisu), ktoré jednoznačne potvrdzuje charakter nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania ako jednoduchej stavby, ktorá má plniť funkciu drevárne, maštale a garáže na parcele R. XXX, k. ú. C..

32. Za týchto okolností správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu zamietol a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody napadnutého rozhodnutia ( ).

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalovaní 1/ až 4/ ako sporové strany, ktoré mali v odvolacom konaní plný úspech, majú nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcom, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).