Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/36/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. W., narodenú dňa XX.XX.XXXX a maloletú V. W., narodenú dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S. X. S. W., deti rodičov : M. X., rod. X., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom M. Q. M., J.M. A. XX/XXX, zastúpenej F.. L. W., advokátkou so sídlom v Q., F. Y. XXX a F. W., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom W. XX, zastúpeného X.. F. P., advokátom so sídlom U. S. W., G. E. XX, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry v N., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12. februára 2020, č. k. -279, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., III., IV., V., VII z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zveril mal. M. a maloletú V. do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia (výrok I.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. M. sumou 180,- eur mesačne a mal. V. sumou 250,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 27.06.2018 do 31.10.2018 a od 21.04.2019 doposiaľ (výrok II., III.), dlh na zročnom výživnom na mal. M. za obdobie od 27.06.2018 do 31.10.2018 a za obdobie od 21.04.2019 do 29.02.2020 vo výške 1.294,50 eur uložil otcovi splácať v dvanástich mesačných splátkach po 107,88 eur, zročných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou svojho rozsudku, a to pod stratou výhody splátok (výrok IV.), dlh na zročnom výživnom pre mal. V. za obdobie od 27.06.2018 do 31.10.2018 a za obdobie od 21.04.2019 do 29.02.2020 vo výške 2.306,83 eur uložil otcovi splácať v dvanástich mesačných splátkach po 192,24 eur, zročných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou svojho rozsudku, a to pod stratou výhody splátok (výrok V.), styk maloletých detí s otcom na žiadosť rodičov neupravil (výrok VI.), o trovách konania vyslovil, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva (výrok VII.).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že maloletá M. a maloletá V. pochádzajú z partnerského vzťahu svojich rodičov, ani jeden z rodičov nemá iné maloleté deti. Rodičia maloletých detí pôvodne žili v spoločnej domácnosti v obci X., kde spolu vlastnili rodinný dom, spolužitie naposledy prerušili dňa 21.04.2019, predtým spolu nežili v období od 21.06.2018 do 01.11.2018.

3. Maloletá M. má t. č. X rokov a navštevuje predškolskú triedu Materskej školy v M. Q. M., kde matka uhrádza polročne príspevok ZRPŠ vo výške 14,- eur a 7,- eur mesačne príspevok na stravu, nemá zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom alebo záujmovou činnosťou.

4. Maloletá V. ma t. č. X roky a od októbra 2019 navštevuje jasle v X., N. H.. Matka za pobyt maloletej v týchto jasliach hradí mesačne paušálnu sumu 220,- eur + stravu 2,5 eur/deň, čo je cca 270,- eur mesačne. Maloletá v minulosti navštevovala jasle aj v N., a to v septembri a októbri 2018 (kedy matka bola zamestnaná). Matka za pobyt maloletej v týchto jasliach hradila sumu cca 300,- eur mesačne. Ostatné zvýšené výdavky maloletej V. predstavujú mesačne: 60,- eur za dojčenské mlieko BEBA (len do marca 2019), 40,- eur plienky a 30,- eur dermokozmetika na suchú pokožku. Vychádzajúc s týchto údajov, v období od júna 2018 do októbra 2018 mala matka s maloletou V. zvýšené výdavky priemerne cca 250,- eur mesačne (mlieko, plienky, kozmetika, jasle v N.). V súčasnej dobe matka na potreby maloletej V. (jasle, plienky, dermokozmetika) mesačne vynakladá cca 340,- eur mesačne.

5. Otec v období, za ktoré matka uplatňuje výživné, prispel na výživu oboch detí celkovo sumou 2.619,- eur. Išlo o tieto úhrady: 222,- eur dňa 13.07.2018; 200,- eur dňa 16.08.2018; 199,- eur dňa 12.09.2018, 222,- eur dňa 30.05.2019; 200,- eur dňa 01.07.2019; 244,- eur dňa 02.08.2019; 222,- eur dňa 30.08.2019; 222,- eur dňa 03.10.2019; 222,- eur dňa 04.11.2019; 222,- eur dňa 28.11.2019; 222,- eur dňa 03.01.2020; 222,- eur dňa 11.02.2020). Okrem toho deťom jeden raz kúpil topánky a oblečenie a 2 x zakúpil hračky (o. i. k Vianociam). Matka potvrdila, že dievčatám kúpil topánky zn. NIKE, o plaveckých potrebách však nevedela nič, pričom otcom uvádzané ceny za hračky považovala za premrštené.

6. Matka je stále poberateľkou rodičovského príspevku na maloletú V. (nar. XX.XX.XXXX). V roku 2018 poberala príspevok vo výške 214,70 eur a v roku 2019 v sume 220,70 eur. Ďalej poberá prídavok na 2 deti, a to vo výške 47,36 eur v roku 2018 a 48,68 eur v roku 2019. Po prvom rozchode rodičov v roku 2018, sa matka od 10.09.2018 do 08.10.2018 zamestnala v spoločnosti S. B., V., ako pracovník predaja v obchodnom centre v N.. V tomto zamestnaní však nemohla zostať pre dlhú otváraciu dobu od 9,00 hod. do 21,00 hod., čo jej objektívne komplikovalo starostlivosťou o 2 maloleté deti, pričom maloletá V. mala v tom čase iba 1 rok. Podľa údajov v Sociálnej poisťovni matka dosiahla z tohto zamestnania hrubý príjem vo výške 558 eur v mesiaci september 2018 a 120,- eur v mesiaci október 2019. Po druhom rozchode rodičov sa matka od 21.05.2019 zamestnala v spoločnosti M., V. ako recepčná, kde pracuje doposiaľ. V tomto zamestnaní dosiahla priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 05/2019-12/2019 cca 655,- eur. Vychádzajúc z uvedených údajov, celkový priemerný mesačný príjem matky (vr. štátnych sociálnych dávok) v roku 2018 neprevýšil sumu 300,- eur a v roku 2019 sumu 706,- eur.

7. Otec maloletých detí je zamestnaný v spoločnosti G. X. R., V. v Q., kde dosiahol priemerný čistý mesačný príjem v roku 2018 vo výške cca 1.464,- eur a v roku 2019 vo výške cca 1.479,- eur. Otec je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXX pre k.ú. X., obec X., okres Q.. Ide o viacero pozemkov s celkovou výmerou 1.634 m2 a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X o výmere 161 m2. Tieto nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech V. V., L. Podľa zistení súdu, otec vlastní 2 staršie motorové vozidlá A. G., ktorých držiteľom sa, podľa údajov v evidencii vozidiel, stal v roku 2018 a 2019. Súd ďalej z lustrácie zistil, že otec mal k 17.01.2020 na účte v banke (V., a.s.) zostatok vo výške 9.765,70 eur. Záväzky otca predstavujú dva úvery poskytnuté V. V.. Prvý je úver na bývanie v sume 110.020,- eur s dobou splácania 30 rokov a mesačnou splátkou vo výške 502,30 eur. Termín prvej splátky bol 10.05.2019. Druhým je spotrebiteľský úver, čerpaný vo výške 16.000,- eur, s dobou splácania 8 rokov a mesačnou splátkou cca 238,- eur. Dátum prvej splátky bol 10.08.2019. Pokiaľ ide o tvrdenie zo strany otca, že matka mala dňa 29.03.2019 obdržať z otcom čerpaného úveru sumu 8.000,- eur /titulom vypriadania ich podielového spoluvlastníctva k spoločnému domu/, súd prvej inštancie mal preukázané, že 29.03.2019 skutočne bolo na účet matky pripísaných 8.000,- eur, avšak matka tieto peniaze vzápätí z účtu vybrala. Tvrdeniu matky, že ich hneď v hotovosti vrátila otcovi detí, nasvedčuje skutočnosť, že v rovnaký deň, t.j. 29.03.2019, bol na účte otca zaevidovaný hotovostný vklad vo výške 7.500,- eur (čl. 201). Keďže rodičia detí v tomto období spolu normálne žili, súd prvej inštancie nemal dôvod neveriť tvrdeniu matky. Je totiž málo pravdepodobné, že by otec, majúci len príjem zo zamestnania, mal iný dôvod v rovnaký deň vkladať na svoj účet sumu 7.500,- eur, ktorej pôvod v tomto konaní nebol zo strany otca bližšie ozrejmený.

8. Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí, súd prvej inštancie prihliadol k zhodnému názoru oboch rodičov, s tým, že vzhľadom na nízky vek detí je v ich najlepšom záujme zverenie do starostlivosti matky. Zastupovať deti aj spravovať ich majetok budú naďalej obaja rodičia, keďže nebol zistený žiadny dôvod pre zásah do rodičovských práv otca, ktorý by odôvodňoval obmedzenie jeho práv v tomto smere. Styk otca s maloletými deťmi rodičia nežiadali upraviť, preto súd postupoval podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine a o tejto otázke nerozhodoval.

9. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že s prihliadnutím k zárobkovým možnostiam oboch rodičov a odôvodneným potrebám maloletých detí, je primeraná výška vyživovacej povinnosti otca k maloletej M. vo výške 180,- eur mesačne a k maloletej V. vo výške 250,- eur mesačne, a to tak za obdobie od 27.06.2018 do 01.11.2018, tak za obdobie od 21.04.2019 doposiaľ. Maloletá V. má totiž podstatne vyššie náklady vzhľadom k tomu, že navštevuje jasle, kde sa uhrádza mesačný poplatok vrátane stravy vo výške cca 270,- eur, nosí ešte plienky a potrebuje špeciálnu dermokozmetiku. Obe deti sú vo veku (6 a 2 roky), kedy sú ešte v maximálnej miere odkázané na osobnú starostlivosť rodičov. Keďže otec sa na osobnej starostlivosti o deti žiadnym spôsobom nepodieľa a o deti momentálne prakticky vôbec neprejavuje záujem, súd prvej inštancie určil výšku vyživovacej povinnosti na hranici 30 % jeho priemerného čistého príjmu vo výške 1.479,- eur. Za vzniknutých okolností totiž matke nezostávalo nič iné, než umiestniť maloletú V. do jaslí a nájsť si vhodné zamestnanie, nakoľko z výživného hradeného otcom vo výške cca 222,- eur na obe deti, rodičovského príspevku a prídavkov na deti matka sotva mohla uhradiť základné životné potreby oboch detí. Z uvedeného dôvodu súd považoval za potrebné preniesť ťarchu za finančné zabezpečenie detí viac na stranu ich otca. Vyživovacia povinnosť k maloletým deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto súd neprihliadol k záväzku otca zo spotrebiteľského úveru s mesačnou splátkou 238,- eur. V rade prvom preto, že otec neúčasťou na pojednávaniach a ignorovaním výziev súdu sa sám pripravil o možnosť vysvetliť dôvodnosť čerpania tohto úveru, v rade druhom preto, že otec preukázateľne mal v januári 2020 na účte prostriedky vo výške cca 9.700,- eur, čo v značnej miere spochybňuje dôvodnosť čerpania takéhoto druhu úveru. Skutočnosť, že otec sa v roku 2018 a 2019 stal držiteľom 2 motorových vozidiel, súd prvej inštancie v časti vyhodnotil v neprospech otca. Samotné vlastníctvo/držba motorového vozidla je vždy spojená s nákladmi (napr. poistenie zodpovednosti, pohonné hmoty, zimné, letné príslušenstvo a pod.), preto nevidel rozumný dôvod mať v držbe 2 vozidlá. V tejto súvislosti neušlo pozornosti, že z výpisov z účtu otca vyplýva, že napr. v mesiaci november 2019 vykonal cca 18 úhrad kartou na rôznych čerpacích staniciach v celkovej výške cca 439,- eur; v mesiaci december 2019 to bolo cca 20 úhrad kartou v celkovej výške cca 341,- eur. Obdobná situácia bola aj v predošlých mesiacoch. Vzdialenosť obce X. (kde má otec dom) do zamestnania otca v Q. je podľa mapy cca 8,6 km, takže výška týchto úhrad nemôže zodpovedať nákladom na dochádzku otca motorovým vozidlom do zamestnania. Z uvedeného dôvodu tieto náklady súd prvej inštancie vyhodnotil ako neúčelné a pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti k nim v prevažujúcej časti neprihliadal. Z týchto dôvodov dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť otca vo výške 180,- eur na M. a 250,- eur na V. bude aktuálne postačovať na krytie ich odôvodnených potrieb a zároveň je jednoznačne v schopnostiach a možnostiach otca maloletých detí takéto výživné v prospech maloletých detí uhrádzať.

10. Bolo preukázané, že otec do vyhlásenia rozhodnutia uhradil na obe deti výživné v celkovej výške 2.619,- eur, čo na každé dieťa predstavuje sumu 1.309,50 eur. Na maloletú M. vznikol otcovi za obdobie od 27.06.2018 do 31.10.2018 a za obdobie od 21.04.2019 do 29.02.2020 nedoplatok na výživnom vo výške 2.604,- eur (24,- eur za 4 dni mesiaca jún 2018 + 60,- eur za 10 dní mesiaca apríl 2019 + 14 mesiacov á 180,- eur). Po odpočítaní zaplateného výživného v sume 1.309,50 eur predstavuje nedoplatok na výživnom pre maloletú M. sumu 1.294,50 eur (2.604 - 1.309,50 =1.294,50 eur), ktorú súd prvej inštancie povolil otcovi splácať v 12 mesačných splátkach á 107,88 eur spolu s bežným výživným, a to pod stratou výhody splátok. Na maloletú V. vznikol otcovi za obdobie od 27.06.2018 do 31.10.2018 a za obdobie od 21.04.2019 do 29.02.2020 nedoplatok na výživnom vo výške 3.616,33 eur (33,- eur za 4 dni mesiaca jún 2018 + 83,33 eur za 10 dní mesiaca apríl 2019 + 14 mesiacov á 250,- eur). Po odpočítaní zaplateného výživného v sume 1.309,50 eur predstavuje nedoplatok na výživnom pre maloletú V. sumu 2.306,83 eur (3.616,33 - 1.309,50 =2.306,83 eur), ktorú povolil otcovi splácať v 12 mesačných splátkach á 192,24 eur spolu s bežným výživným, a to pod stratou výhody splátok. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , ,, o trovách konania rozhodol podľa , .

11. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí a domáhal sa, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch II., III., IV., V. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej M. sumou 140,- eur mesačne od 21.04.2019 doposiaľ a na výživu mal. V. sumou 110,- eur mesačne od 21.04.2019 doposiaľ. Výslovne uviedol, že jeho odvolanie nesmeruje proti výrokom I., VI. a VII. Uviedol, že skutkové závery súdu prvej inštancie nevychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, je potrebné zohľadniť nielen schopnosti a možnosti povinného rodiča, ale aj odôvodnené potreby maloletých detí. Pokiaľ súd tvrdil, že sa nespolupodieľa na osobnej starostlivosti o deti a neprejavuje o ne záujem (bod č. 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku), uviedol, že sám dobrovoľne matke posiela výživné, pričom pracuje v náročnej viaczmennej prevádzke, ktorá mu neumožňuje starať sa o deti tak, ako by chcel. Snaží sa rodinu finančne zaopatriť a súčasne mal záujem zabezpečiť pre deti riadne bývanie tak, že bral v práci veľké množstvo nadčasov a zobral si hypotekárny úver, aby mohli zakúpiť rodinný dom, ktorý začal prerábať, na ktorú prerábku si zobral spotrebný úver, čo súd prvej inštancie neakceptoval. Poukázal na skutočnosť, že matka odišla zo spoločnej domácnosti bývať s jeho najlepším priateľom, pričom tvrdila, že nemala žiaden príjem, napriek tomu partnerovi prispievala na nájomné v predmetnom byte. Na naliehanie matky detí súhlasil, že si pôvodný spoločný hypotekárny úver, ktorý použil na kúpu rodinného domu, prevedie na seba, čím naňho prešlo splácanie úveru vo výške 110.000,- eur a s tým spojené riziká a matke detí vyplatil zo spoločnej nehnuteľnosti čiastku 8.000,- eur. Časť peňazí z úveru musela ísť na vrátenie príspevku pre mladých od štátu a banky, keďže ukončenie prvého úveru bolo zrealizované skôr ako 5 rokov po jeho vzniku. Aj z tohto dôvodu si musel vziať v banke spotrebný úver. K výtke súdu, že je držiteľom dvoch áut, uviedol, že jedno z vozidiel má 29 rokov (rok výroby 1991) a druhé má 12 rokov (rok výroby 2008), pričom matka je držiteľkou motorového vozidla, čo jej on nikdy nevyčítal. Vzhľadom na vek a stav svojich áut je ich hodnota minimálna a pokiaľ sa mu jedno pokazí, môže bez akýchkoľvek zvýšených výdavkov používať auto druhé. Pokiaľ mu súd vyčítal, že na čerpacích staniciach vykonal úhrady kartou v značnom rozsahu (439,- eur v mesiaci november, 341,- eur v mesiaci december 2019), nešlo o zakupovanie pohonných hmôt, nakoľko pracuje vo viaczmennej prevádzke, tak pri ceste do a z práce má menší priestor na nákup jedla a toto zakupuje práve na čerpacej stanici. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pokiaľ mal pochybnosti v tejto otázke, mal ho ako účastníka konania vyzvať na vysvetlenie veci a neuvádzať nepodložené skutkové závery. S výživnými určeným za obdobie od 27.06.2018 do 31.10.2018 nesúhlasí, nakoľko po obnovení spolužitia v novembri 2018 matke detí refundoval a nahradil všetky potreby a výdavky z tohto prechodného obdobia, keď spolu ako rodina nežili. Poukázal na svoje hlavné výdavky, ktorými sú hypotéka vo výške 503,- eur mesačne, spotrebný úver vo výške 238,- eur mesačne, elektrická energia - 52,- eur mesačne, na kúrenie peletami v priemere 100,- eur mesačne, TV, internet, mobilný telefón 100,- eur mesačne, ktoré výdavky súdu zdokladoval.

12. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že tvrdenie otca, že pre prácu v štvorzmennej prevádzke nemôže sa dostatočným spôsobom starať o maloleté dcéry, považuje za infantilné, nakoľko každá zmena má niekoľkokrát do mesiaca viackrát vyčlenené dni odpočinku v dvoj až štvordenných intervaloch. Otec videl od leta 2019 deti 4-krát, telefonicky sa s nimi skontaktoval 10-krát. Tvrdenie otca, že jeho zvýšený príjem je v dôsledku veľkého množstva nadčasov, považuje za nepravdivé, nakoľko rovnaké množstvo nadčasov odpracoval aj v období po ich rozchode, pričom jej neposkytol na výživu maloletých detí žiadne prostriedky od júna 2019. Odmietla tvrdenie otca, že nevedela vysvetliť, z čoho „fungovala a žila“ počas pobytu v N., keď tieto jednoznačne uviedla na pojednávaní dňa 17.01.2020. Pokiaľ ide o sumu 8.000,- eur, ktorú jej otec zámerne účelovo a špekulatívne zaslal, túto mu vrátila po návrate do nehnuteľnosti, čo zdôvodnila. K čerpaniu spotrebného úveru uviedla, že v tom čase už s otcom v spoločnej domácnosti nežila a z výpisov z účtu otca nevyplýva, že by tieto prostriedky použil na rekonštrukciu nehnuteľností, veľkú časť použil na svoje osobné účely, na nákup PHL a iného tovaru na čerpacích staniciach, náhradné diely na motorové vozidlá a podobne. V súvislosti s hypotekárnym úverom uviedla, že otec platil hypotekárny úver vo výške cca 400,- eur mesačne, pričom sumu, ktorú čerpali, bola cca 70.000,- eur. Úvery otec refinancoval viackrát. Pokiaľ ide o motorové vozidlá vo vlastníctve otca, uviedla, že vozidlo z roku 2008 je v hodnote cca 9.000,- eur, otec je milovník automobilov a má na tomto motorovom vozidle drahé

„tuningové“ autodiely, takže hodnota motorového vozidla je vyššia. Tvrdenie otca, že na čerpacích staniciach realizuje i nákup jedla, považuje za zavádzajúci a účelový, nakoľko jeho zamestnávateľ má pre svojich zamestnancov zabezpečený dotovaný stravovací systém (1 euro za stravu), zamestnanci majú na každej zmene zabezpečené teplé jedlo v súlade s požiadavkami pracovnoprávnych predpisov a tento stravovací systém otec využíva. Ďalej uviedla, že otec fajčí a jeho platby na stanici pohonných hmôt môžu zahŕňať cigarety. Je potom zrejmé, že vynaloženie nákladov na staniciach PHL nie sú nákladmi vynaloženými na cestu do práce. Odmietla tvrdenie otca, že by jej refundoval a nahradil všetky potreby a výdavky za obdobie od 27.06.2018 do 31.10.2018, kedy jej neposkytoval žiadnu náhradu, jeho tvrdenia nepreukázal. Odmietla tiež tvrdenie, že by sa s ňou dohodol o tom, že pôjde na materskú dovolenku. Za nepochopiteľné považuje tvrdenie otca, že súd realizoval závery v rozpore s rovnosťou účastníkov konania, keď otec sa nezúčastnil ani jedného súdneho pojednávania, čí sa sám obmedzil vo svojej výpovedi. Napriek tomu bol otec v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý za otca mohol uplatňovať všetky práva a možnosti vyjadrovať sa k jednotlivým skutočnostiam. Otec ignoroval výzvy súdu k predloženiu požadovaných dôkazov, tieto predložil nekompletné a skreslené, čím spôsoboval prieťahy v súdnom konaní a súd musel pojednávanie odročovať. Otec do dnešného dňa neumožnil prevziať si z jeho domácnosti osobné veci a majetok, ako i majetok maloletých detí a to napriek jej opakovanej výzve. Práva otca neboli v konaní zo strany súdu porušené, naopak, otec sa sám obmedzil a ukrátil na svojich právach svojím postupom v tomto súdnom konaní. V celom rozsahu namietala náklady otca, ktorý z dôvodu, že okrem spomínaných úverov, tieto neboli zo strany otca uvádzané v jeho písomných vyjadreniach. Sumu 100,- eur mesačne za televíziu, internet a mobilný telefón považuje za nadhodnotenú a ide o výdavok, ktorý nie je nutné vynaložiť v takomto rozsahu, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dala do pozornosti položku na výpise z bankového účtu otca za mesiac máj 2019, podľa ktorej otec uhradil katastrálny poplatok Okresnému úradu M., katastrálnemu odboru, čo nasvedčuje, že otec kupoval alebo predával nehnuteľnosť alebo iným spôsobom disponoval s nehnuteľnosťami v tomto katastri. Rodina otca pochádza z východného Slovenska, pričom má vedomosť, že otec v roku 2012 dedil po rodinných príslušníkoch z východného Slovenska, a realizáciou tohto bankového pohybu vzniklo podozrenie, že otec súdu nepriznal všetok svoj majetok. Z tohto dôvodu navrhla i zaplatiť trovy konania.

13. Prokurátor Okresnej prokuratúry S. vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil.

14. Prokurátor Krajskej prokuratúry v N. podaním doručeným súdu dňa 04.05.2020 oznámil prebratie vstupu do konania.

15. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k stanovisku prokurátora uviedla, že tento bol osobne prítomný na jednotlivých pojednávaniach, vypočul si i všetky jej vyjadrenia a návrhy oboch strán, detailne sa oboznámil so všetkými predloženými dôkazmi a je teda dôkladne informovaný o celom priebehu konania. Ďalej uviedla, že otec neplnil vyživovaciu povinnosť v zmysle rozhodnutia súdu, ktoré rozhodnutie je predbežne vykonateľné a neuhradil ani jednu splátku zameškaného výživného, a preto bola nútená začať exekučné konania vo veci vymáhania bežného výživného dlhu na zročnom výživnom. Nakoľko následne došlo v plnom rozsahu k úhrade oboch exekúcií, navrhla súdnej exekútorke, aby exekučné konanie zastavila z dôvodu vymoženia a aby sa pri svojom rozhodovaní súd potom zaoberal výlučne určením bežného výživného, nakoľko zameškané výživné bolo v celom rozsahu uhradené. Ďalšie písomné vyjadrenia v danej veci podané neboli.

16. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch - II., III., IV., V., VII. zrušiť podľa a v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním účastníkov spochybnený vo výroku I., ktorým boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať

ich majetok budú obaja rodičia a vo výroku VI., ktorým styk otca s maloletými deťmi na žiadosť rodičov súd neupravil, v ktorých výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

18. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu boli výroky rozsudku súdu prvej inštancie o výške výživného pre mal. M. a mal. V. v období, kedy rodičia nežili v spoločnej domácnosti a výroky o dlhu otca na zročnom výživnom za uvedené obdobie.

19. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).

20. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti súd vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov práve z dôvodu, že obaja rodičia majú voči deťom vyživovaciu povinnosť, pričom individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Je nesporné, že pod pojmom schopnosti a možnosti nie je možné rozumieť len čistý mesačný príjem rodiča, ale súd posudzuje i jeho iné príjmy, prípadne majetkové pomery a iné finančné zvýhodnenia, z ktorých vyplýva i životná úroveň rodičov, ktorá je pre určenie výšky výživného smerodajná. Pri určení vyživovacej povinnosti súd však vychádza nielen z uvedených schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, ale vychádza i z vyčíslenia celkových nákladov dieťaťa a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného, ktoré sa líšia v závislosti od veku dieťaťa, školskej dochádzky, zdravotného stavu a podobne. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady (výdavky, ktoré zabezpečujú nielen základné potreby dieťaťa ako je strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a podobne za kalendárny mesiac), ale v prípade, že to majetkové pomery rodičov dovoľujú, dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia zo strany rodičov, napríklad výlety, športové aktivity, kultúrne aktivity a podobne. Jednotlivé náklady na dieťa sa spočítajú tak, že pravidelné mesačné platby ako strava, školné, zdravotné potreby sa započítavajú do mesačných nákladov na dieťa v celosti, ostatné zdravotné potreby sa započítajú do mesačných nákladov na dieťa v celosti, ostatné nepravidelné platby ako napríklad kúpa, ošatenie a športových potrieb sa rozpočítajú tak, aby bolo možné určiť ich výšku na jeden kalendárny mesiac. Takéto určenie výšky nákladov na dieťa je smerodajné, lebo právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške, ako sú preukázané náklady dieťaťa. To, v akej miere sa bude každý z rodičov podieľať na celkových nákladoch dieťaťa, určujú majetkové pomery rodiča a jeho životná úroveň, pričom súd prihliada na prípadné ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré rodič má k iným deťom. Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení ako stravy, zdravotníckych potrieb, bývania a druhý z rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť formou finančného plnenia, pričom platí, že ak je životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti nižšia alebo rovnaká ako druhého rodiča, možno tohto rodiča zaviazať na plnenie výživného vo vyššej sume ako je polovica preukázaných nákladov dieťaťa.

21. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že sa zaoberal pomermi a príjmami rodičov mal. M. a mal. V. (viď bod 13. až 22., 32. až33.). Pokiaľ však ide o pomery maloletých detí a ich odôvodnené potreby a náklady, ktoré je potrebné uspokojovať, v prípade mal. M. sa obmedzil na zistenie, že má X rokov a navštevuje predškolskú triedu v MŠ, kde sa uhrádza príspevok ZRPŠ vo výške 14,- eur a 7,- eur mesačne príspevok na stravu s tým, že maloletá nemá zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom alebo záujmovou činnosťou. Ďalšie zistenia v súvislosti s mal. M. neuviedol. Pokiaľ ide o mal. V., konštatoval, že má X roky a od októbra 2019 navštevuje detské jasle, uviedol sumy, ktoré matka za pobyt v jasliach platila v období od októbra 2019 doposiaľ a v mesiacoch september a október 2018, konštatoval náklady na dojčenské mlieko, plienky, dermokozmetiku a uzavrel, že potreby mal. V. predstavujú v súčasnosti cca 340,- eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je

vôbec zrejmé, ako dospel k sume výživného zo strany otca pre mal. M. vo výške 180,- eur mesačne za obdobie od 27.06.2018 do 31.10.2018 a od 21.04.2019 doposiaľ, keď jej náklady vyčíslil spolu na sumu 21,- eur mesačne a bežné náklady 5-ročného dieťaťa. Rovnako v prípade mal. V. jej náklady vyčíslil na sumu 250,- eur mesačne ( jún až október 2018) resp. 340 eur mesačne ( v súčasnosti) , keď zohľadňoval náklady matky na detské jasle vo výške 270,- eur, resp. 300,- eur mesačne, pričom z obsahu spisu nesporne vyplýva, že mal. V. v mesiacoch jún, júl, august, do 06. septembra 2018 ako i v mesiacoch apríl až september 2019 detské jasle nenavštevovala a takýto náklad matka v súvislosti s pobytom mal. V. v detských jasliach nemala.

22. Odvolací súd musí prisvedčiť odvolacej námietke otca, že súd pri rozhodovaní o výške výživného musí prihliadať nielen na schopnosti, možnosti a majetkové pomery jednotlivo u každého z rodičov, ale musí prihliadať i na odôvodnené a na preukázané potreby maloletých detí, ktoré musia byť v jeho rozhodnutí riadne odôvodnené.

23. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným zo základných atribútov práva na spravodlivý proces. Nie je prípustné také odôvodnenie rozsudku , ktoré neumožňuje odvolaciemu súdu zistiť, z akých dôkazných prostriedkov súd prvej inštancie čerpal svoje zistenia a ako vyhodnotil tvrdenia strán vo vzťahu k predloženým dôkazom alebo neobsahuje žiadne odôvodnenie rozhodných skutočností , v danom prípade odôvodnené potreby maloletých detí . Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (rozsudok ESĽP García Ruiz c. Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania. Ak však ide o taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudky ESĽP Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (rozsudok ESĽP Kraska c. Švajčiarsko z 29.04.1993; rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ).

24. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie nemohol odvolací súd vyhodnotiť dôvodnosť alebo nedôvodnosť odvolacích námietok otca maloletých detí, a nebolo ani možné tento nedostatok rozsudku napraviť v odvolacom konaní. Odvolací súd preto zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výroky II.III. o výške výživného a výroky IV. V. o zameškanom výživnom ako výrok závislý od výroku o výške výživného ) a v tomto rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní vysporiada s námietkami otca, vykoná podrobnejšie dokazovanie k výdavkom na obe maloleté deti , bude sa zaoberať skutočnými nákladmi matky v období od 27.06.2018 do 31.10.2018 a od 21.04.2019 týkajúce sa maloletých detí a vyhodnotí, ktoré výdavky mal preukázané, a ktoré z preukázaných výdavkov považuje za výdavky na odôvodnené potreby maloletých, a to nielen v súvislosti s návštevou detských jaslí mal. V., ale aj s odôvodnenými nákladmi mal. M.. Bude sa tiež zaoberať tvrdeniami oboch rodičov, uvedenými v konaní pred súdom prvej inštancie v odvolacom konaní súvisiacimi z predmetom tohto konania..

26. Vzhľadom na zrušenie výrokov o výške výživného a o zameškanom výživnom odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania ( výrok VII). Aj keď tento výrok nebol výslovne napadnutý odvolaním otca , môže byť dotknutý výsledkom ďalšieho konania vo veci samej, preto pri zrušení ostatných výrokov bolo potrebné zrušiť aj tento výrok ako závislý výrok podľa . Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

27. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa , a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.