Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-27-2024.pdf
PDF · 119.69 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/27/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 577,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5C/74/2023-111 zo dňa 26.10.2023, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie tým, že dňa 31.05.2022 došlo k dopravnej nehode. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou osobného motorového vozidla, ktoré je poistené u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti poškodený svoje osobné motorové vozidlo nemohol užívať. Dňa 11.07.2022 uzatvoril poškodený ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o nájme č. 406/2022, v zmysle ktorej bol dohodnutý nájom osobného motorového vozidla KIA Ceed s dobou nájmu od 11.07.2022 do 04.08.2022, teda počas nevyhnutného času opravy poškodeného motorového vozidla s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 34,- eur/1 deň prenájmu a poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30,- eur. Z čestného prehlásenia poškodeného súd zistil, že poškodený mal zapožičané náhradné motorové vozidlo od žalobcu po dobu 25 dní, z dôvodu, že poškodené motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti zo dňa 31.05.2022 v autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňou, pričom po dobu opravy poškodený nemal k dispozícii žiadne iné motorové vozidlo, pričom prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. Zo zákazkového listu z autoservisu súd zistil, že dňa 06.07.2022 bolo poškodené motorové vozidlo prevzaté do opravy autoservisu. Z faktúry autoservisu AGBA MOTOR, spol. s r.o. súd zistil, že motorové vozidlo bolo opravené dňa 18.07.2022. V zmysle potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla autoservisu bolo motorové vozidlo poškodené v čase od 06.07.2022 v autoservise, v zmysle potvrdenia bolo motorové vozidlo aj dňa 04.08.2022 v autoservise. Dňa 04.08.2022 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 5072022 na sumu celkom vo výške 879,90 eur za prenájom motorového vozidla prenajatého poškodenému na základe vyššie uvedenej zmluvy, v trvaní prenájmu 25 dní, čo pri výške nájmu uvedeného vo faktúre, t.j. sumy 34,-/1 deň a poplatku za pristavenie vo vozidla predstavuje sumu vo výške 879,90 eur s DPH. Dňa 04.08.2022 bola medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky, z obsahu ktorej mal súd preukázané, že poškodený má pohľadávku voči žalovanému vo výške 879,90 eur. Postupca touto zmluvou postúpil postupníkovi teda žalobcovi túto pohľadávku a žalobca sa zaviazal poškodenému uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 879,90 eur, pričom táto suma zodpovedala faktúre č. 5072022 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi za náhradné motorové vozidlo. V článku 5 tejto zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok postupcu na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok postupníka na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom tejto zmluvy započítajú, pričom postupník, čiže žalobca, si bude pohľadávku podľa bodu 1 (nárok na poistné plnenie vo vzťahu k poisťovni) vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účel. Poškodený oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 04.08.2022. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 879,90 eur. V zmysle oznámenia o poistnom plnení predloženého žalovaným zo dňa 15.10.2022 žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytuje mu poistné plnenie vo výške 302,- eur, v zmysle ktorého odpočítal sumu vo výške 577,90 eur ako náklady na náhradné vozidlo za 17 dní, a náklady za pristavenie vozidla, t.j. priznal nájom za 8 dní od 11.07.2022 do 18.07.2022, ako dobu nevyhnutnú na opravu vozidla, podľa faktúry za opravu poškodeného vozidla v zmysle faktúry vystavenej opravcom. Z emailu na č. l. 90 súd zistil, že dňa 18.07.2022 autoservis zaslal podklady žalovanému týkajúce sa poistnej udalosti. Z oznámenia o poukázaní náhrady škody dňa 08.08.202 súd zistil, že žalovaný poskytol poistné plnené vo výške 1 054,85 eur za opravu poškodeného motorového vozidla autoservisu. Z listiny na č. l. 97 súd zistil, že poškodený dňa 23.07.2022 doplnil skutočnosti týkajúce sa dopravnej nehody žalovanému o správu o nehode. Súd prvej inštancie mal preukázané, že poškodený náhradné motorové vozidlo používal v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Poškodený používal náhradné vozidlo v období od 11.07.2022 do 04.08.2022, t.j. celkovo 25 dní. Z predloženého čestného vyhlásenia poškodeného mal súd za preukázané, že v čase prenájmu náhradného motorového vozidla bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, dokonca aj po ukončení doby nájmu, pričom poškodený uviedol, že po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii iné motorové vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol preto nevyhnutný. Poškodený náhradné motorové vozidlo používal v období od 11.07.2022 do 04.08.2022, pri zmluvne dohodnutej cene nájmu za jeden deň vo výške 34,- eur, pričom nájomné za celú dobu nájmu náhradného motorového vozidla, tak predstavuje sumu vo výške 879,90 eur, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie celkom vo výške 302,- eur, pričom neuznal náklady na použitie náhradného vozidla za celkovo 25 dní, ale len za 8 dní. Sporným v konaní je rozdiel medzi fakturovaným nájomným a poskytnutým poistným plnením, teda suma vo výške 577,90 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska ich časového rozsahu, je potrebné zohľadniť predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať vlastné motorové vozidlo v dôsledku vzniknutej dopravnej nehody, ktorá vznikla zavineným konaním poisteného u žalovaného. Pokiaľ ide dĺžku opravy vozidla, súd v danom smere poukázal na potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla autoservisom, podľa ktorého bolo motorové vozidlo poškodeného prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 06.07.2022 a dňa 04.08.2022 sa ešte nachádzalo v servise, a čakalo na doručenie krycieho listu od poisťovne, bez ktorého autoservis opravené vozidlo nevydá. Z faktúry autoservisu č. 22000867 mal súd preukázané, že dňa 18.07.2022 bolo poškodené motorové vozidlo opravené. Súd prvej inštancie uviedol, že autoservis nemá nijaké zádržné alebo iné právo nato, aby opravené motorové vozidlo zadržiaval až do vydania krycieho listu poisťovňou, avšak ako vyplýva aj z viacerých vyjadrení autorizovaných servisov č. l. 36-38, ktoré zhodne uviedli, že pokiaľ ide o tento postup autoservisu, ide o bežnú obchodnú prax uplatňovanú pri oprave motorového vozidla, v prípadoch kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia.
2. Pokiaľ ide o nájom náhradného motorového vozidla, súd prvej inštancie uviedol, že skutočná škoda, ktorá poškodenému vznikla, v dôsledku poistnej udalosti, predstavuje nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo poškodeným, pričom poškodený v záujme, aby bolo jeho motorové vozidlo prevádzkyschopné, toto odovzdal na opravu do autoservisu dňa 06.07.2022, pričom za obdobie do opravy poškodeného motorového vozidla, počas ktorého bolo poškodené motorového vozidlo v autoservise, bol poškodený nútený zapožičať si náhradné motorové vozidlo u žalobcu. V konaní nebola sporná skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil poistený u žalovaného. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ ide o posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov, je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej poisteným u žalovaného, nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradu vozidlo, ktoré si vypožičal od žalobcu. Možnosť využiť náhradné vozidlo počas doby opravy vlastného motorového vozidla je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného, slúži tiež na zachovanie sociálneho komfortu poškodeného. Potom úhrada za nájom náhradného vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho motorového vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou a opravou svojho vozidla bol nútený požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu preukázateľne vznikla škoda, ktorá je krytá z povinného zmluvného poistenia. Spornou v tomto konaní ostala dĺžka prenájmu motorového vozidla v rozsahu 17 dní. Súd uvádza, že v zmysle ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že poškodený si túto povinnosť preukázať nárok splnil až dňa 23.07.2022, kedy zaslal žalovanému správu o dopravnej nehode, t.j. až po vystavení samotnej faktúry autoservisom, a teda po vykonanej oprave poškodeného motorového vozidla. Po skompletizovaní poistnej udalosti zo strany poškodeného pristúpil žalovaný k prešetreniu poistnej udalosti a v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 31.05.2022 poskytol autoservisu poistné plnenie vo výške 1 054,85 eur, v súlade s ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd po vykonanom dokazovaní za to, že poškodený v rámci nároku na náhradu škody mal nárok na úhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, avšak nie v takej výške, aká bola uplatnená žalobcom. Oprava poškodeného motorového vozidla poškodeného bola vykonaná dňa 18.07.2022, a v tento deň poškodený mohol svoje motorové vozidlo objektívne začať používať, nakoľko dokončením opravy sa pretrháva priama príčinná súvislosť medzi poškodením motorového vozidla a škodou, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku vynaloženia nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla po nevyhnutnú dobu opravy. Pokiaľ žalovaný poskytol žalobcovi náhradu za celkom 8 dní prenájmu motorového vozidla (od 11.07.2022 do 18.07.2022) súd mal za to, že ju poskytol v odôvodnenej korektnej výške s poukazom na ukončenie opravy motorového vozidla dňa 18.07.2023. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že autoservis motorové vozidlo poškodenému nevydal, nakoľko čakal na vydanie krycieho listu zo strany poisťovne, uviedol, že zo strany poškodeného bola skompletizovaná škodová udalosť u žalovaného až dňa 23.07.2022. Potom pokiaľ poškodený skompletizoval nahlásenú škodovú udalosť u žalovaného o správu o nehode (čo je dôležitý doklad pre posúdenie dopravnej nehody ako aj zodpovednosti, ktorá sa prenáša na žalovaného), až po oprave vozidla, poškodený v tomto prípade pochybil, keď skompletizoval nahlásenú škodovú udalosť až po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla, a teda svoju povinnosť si splnil včas, aj s poukazom na to, že už v čase vykonanej opravy mal vedomosť o tom, že je jeho motorové vozidlo opravené. Vzhľadom na uvedené pochybenie zo strany poškodeného nemôže byť na ťarchu žalovaného, ktorá po skompletizovaní nahlásenej škodovej udalosti zo strany poškodeného postupovala v súlade s ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z.z., zistila rozsah povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, a toto poskytla. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko mal za to, že žalovaná pred začatím konania uspokojila nárok žalobcu v dôvodnej výške 302,- eur, ako pohľadávku poškodeného z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na náhradu škody, ktorá mu vznikla prenájmom náhradného motorového vozidla v nevyhnutne potrebnej dobe 8 dní, t.j. vo výške 302,- eur.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca. Rozsudok žiadal zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie. Uviedol, že poškodený bol dopravnou nehodou zapríčinenou konaním poistenca žalovanej donútený zabezpečiť opravu svojho poškodeného vozidla, počas ktorej ho nemohol užívať obvyklým spôsobom, a to po celú dobu jeho zotrvania v autoservise, čoho dôsledkom bol vznik nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré by nepotreboval, ak by k dopravnej nehode nedošlo. Za účelom krytia nárokov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je každý držiteľ motorového vozidla povinný uzavrieť poistnú zmluvu podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Účelom zákonných ustanovení o zodpovednosti za škodu obsiahnutých v Občianskom zákonníku, na ne nadväzujúce povinné zmluvné poistenie i účelom súdneho konania má byť taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup je podľa názoru žalobcu v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu. Poškodený užíval náhradné motorové vozidlo len do momentu, kedy mu bolo umožnené opätovne užívať jeho opravené motorové vozidlo. Žaloba poukázal na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v jeho náleze zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Vzhľadom na uvedené je nutné považovať postup a závery súdu prvej inštancie za porušujúce zásadu „neminem laedere“ – nikoho nepoškodzovať, na zachovanie ktorej opakovane apeloval žalobca vo svojich argumentoch a vyjadreniach vo veci samej. Ďalej poukázal na to, že ku dňu ukončenia opravy, t.j. ku dňu 18.07.2022, bola aj splatná faktúra za opravu č. 22000867, na čo súd prvej inštancie vôbec neprihliadal, čo by zakladalo právo autoservisu na uplatnenie zádržného práva v súlade s ust. § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý v prejednávanej veci súd prvej inštancie vôbec neaplikoval. Obdobne v prípade konštatovania porušenia povinnosti poškodeného ide podľa názoru žalobcu o skutočnosť, ktorá z vykonaného dokazovania nevyplynula, nakoľko je zrejmé, že škodová udalosť bola ohlásená poisťovni ešte pred zaslaním faktúry zo strany autoservisu žalovanej. Autoservis totiž zasielal doklady ku konkrétnemu číslu poistnej udalosti pridelenému žalovanou. Žalovaná tvrdila, že poistná udalosť nebola ohlásená škodcom, preto bolo na poškodenom, aby k likvidácii poistnej udalosti predložil všetky potrebné doklady. V konaní však nebolo preukázané, kto poistnú udalosť nahlasoval, vyplynulo však z neho, že bola nahlásená pred zaslaním faktúry autoservisom, preto ak k likvidácii poistnej udalosti žalovaná potrebovala akékoľvek ďalšie doklady, nič jej nebránilo, aby na ich doloženie vyzvala autoservis, resp. poškodeného, ešte pred opravou vozidla, aby predišla vzniku prieťahov. Žalovaná pritom k sanácii škody mohla pristúpiť skôr než dňa 08.08.2022, čím by predišla vzniku ďalších nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyhnutne užívaného poškodeným až do doby, kým sa mu do dispozície dostalo jeho opravené motorové vozidlo
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalobcu považuje žalovaný za nedôvodné vo všetkých častiach. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru rozhodol vychádzajúc z aktuálnej judikatúry, akceptujúc hradisko nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidlo a taktiež neexistenciu príčinnej súvislosti medzi vynaloženými nákladmi na prenájom náhradného vozidla po ukončení opravy a konaním zodpovedného škodcu. Nárok na náhradu škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného motorového vozidla nie je naviazaný na obdobie do poskytnutia náhrady škody za poškodené motorové vozidlo, ale na dobu nevyhnutnej opravy motorového vozidla. Žalovaný poukázal na § 15 ods. 1 zákona č. 81/2001 Z.z., v zmysle ktorého poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Nesprávny je preto výklad žalobcu, že poisťovňa je subjekt povinný voči poškodenému. Vzhľadom k tomu, že poškodený predložil správu o nehode až po ukončení opravy, sám oneskorene preukázal svoj nárok na náhradu škody. Zároveň žalovaný mal za to, že ukončením opravy poškodeného vozidla dňa 18.07.2022 odpadol dôvod, pre ktorý nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo. Skutočnosť, že autoservis, AGBA MOTOR, s.r.o. nevydal opravené vozidlo poškodenému po ukončení opravy dňa 18.07.2022, je okolnosťou, ktorá nie je v príčinnej súvislosti s konaním poisteného škodcu, a preto nie je dôvodné, aby žalovaný bol zaviazaný nahradiť škodu titulom nájomného za náhradné vozidlo za čas, kedy poškodené vozidlo už bolo opravené a z dôvodu iných okolností bolo zadržiavané v autoservise.
4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Podľa žalobcu okamih vykonania opravy poškodeného vozidla zo strany autoservisu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, i obdobných sporov, ktorými sú jednak existencia povinného zmluvného poistenia, či zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a autoservisom, nemôže predstavovať skutočnosť, ktorá objektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať a užívať ho. Poškodený totiž nemôže užívať svoje opravované vozidlo, ktoré bol nútený dať do opravy autoservisu pre spôsobenie škody na ňom poistencom žalovanej, po celú dobu zotrvania jeho opravovaného vozidla v autoservise, ak táto doba nebola ovplyvnená porušením povinnosti zo strany poškodeného. Doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovanej a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Podľa žalobcu poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je vydané autoservisom, pričom zo zmluvného vzťahu medzi autoservisom a poisťovňou je zrejmé, že k vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr doručením krycieho listu zo strany poisťovne. Žalobca mal za to, že deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu
možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď ma aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je podľa názoru žalobcu daný ním uplatnený nárok voči žalovanej na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise až do dňa jeho vydania poškodenému.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku – ďalej len „CSP“), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na nasledovné.
6. Východiskovo je potrebné akcentovať, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je odvolaciemu súdu známou obchodnou praxou, že autoservisy po vykonaní opravy vydajú vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Tu je dôležité si uvedomiť, že faktúra za opravu bola splatná v deň ukončenia opravy. Uvedený postup oprávňuje autoservis k realizácii zádržného práva. Odvolací súd nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že poškodený si mohol vozidlo vziať dňa 18.07.2022, nakoľko takáto skutočnosť z obsahu súdneho spisu nevyplýva. Ako bolo vyššie uvedené odvolaciemu súdu je známe, že v obdobných vzťahoch je daná tzv. funkčná synalagma, v danom type záväzkovo- právnych vzťahov. Je potrebné mať na pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. Súčasne nemožno spravodlivo od autoservisov žiadať, aby vozidlá vydávali bez zaplatenia opráv, resp. záruk zaplatenia. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade aby sa škoda nenavyšovala).
7. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr. servisu) bez ďalšieho. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca dôvodne namietal, že na listinách autoservisu bolo uvedené číslo poistnej udalosti a teda žalovaný musel vedieť o budúcej povinnosti nahradiť škodu. Tu je potrebné skúmať, či žalovaný vedel o poistnej udalosti alebo nie, a ak áno, či mal možnosť skôr vyzvať poškodeného na predloženie záznamu o nehode. Ak túto možnosť nemal (o poistnej udalosti nevedel), tak, by prichádzalo do úvahy krátenie plnenie za obdobie od 19.07.2022 do 23.07.2022. Avšak vo zvyšku sa javí nárok žalobcu ako dôvodný.
8. Odvolací súd dodáva, že vyššie uvedené závery zodpovedá i teórii tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je škoda v konkrétnom prípade spôsobená protiprávnym úkonom alebo zákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy, ak protiprávny úkon (kvalifikovaná udalosť) je nielen podmienkou vzniku určitej škody, ale má zároveň podľa obvyklého (prirodzeného) chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie tejto škody. Vylúčené sú preto také atypické následky konania škodcu, ktoré sú z hľadiska škodovej udalosti pre vzniknutý
následok podľa všeobecných životných skúseností ľahostajné a ktoré sa podieľali na vzniku škody iba prostredníctvom nezvyčajného reťazenia okolností. Škodca teda zodpovedá iba za „adekvátne“ spôsobenie škody, teda za všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci mohlo a malo počítať. V danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen škoda na vozidle ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to v rozsahu primeranom typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim obchodnej praxi v danom sektore podnikania. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy do úhrady ceny opravy, resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne zaužívanej obchodnej praxe servisov) predvídateľná.
9. Odvolací súd dáva do pozornosti, že pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie plynie, že motorové vozidlo poškodeného bolo v servise minimálne od 06.07.2022 do 04.08.2022. Uvedené okolnosti je však potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k záverom uvedeným v ods. 7 tohto odôvodnenia.
10. K žalovaným namietanej ustálenej súdnej praxi odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Nálezom Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023, došlo k zásadnému posunu v posudzovaní nárokov z obdobných prípadov, nakoľko v uvedenom náleze sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu svojich záverov v danej veci v bode 23. nálezu uviedol: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádzal z nedostatočne (nesprávne) zisteného skutkového stavu (neexistencia dôvodov na zadržanie vozidla servisom, nedostatočné zistenie skutkových okolností ohľadne prípadnej vedomosti žalovaného o existencii poistnej udalosti a nedostatočné sa vysporiadanie s otázkou, či poškodený je zodpovedný za predĺženie vybavovania poistnej udalosti v období od 19.07.2022 do 23.07.2022), ktorý je potrebné doplniť dokazovaním, rozhodol odvolací súd o zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie.
12. Úlohou súdu prvej inštancie bude nanovo posúdiť nárok žalobcu v súlade so závermi vyslovenými odvolacím súdom, pričom je potrebné ustáliť, či žalovaný vedel o poistnej udalosti už skôr ako pred 18.07.2022, a teda či mohol vyzvať na predloženie správy o nehode skôr, a teda by bola vylúčená zodpovednosť poškodeného. Za týmto účelom umožní sporovým stranám podať návrhy na doplnenie dokazovania. Po ustálení uvedenej skutočnosti, nanovo súd prvej inštancie posúdi nárok žalobcu za celé uplatňované obdobie v súlade s vyššie uvedenými názormi odvolacieho súdu a vo veci nanovo rozhodne a rozhodnutie náležite odôvodní.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej.
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP). Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).